Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/508/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1193899625 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1193899625.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Dariny Kriváňovej v právnej veci navrhovateliek: l. F.. Q. X. H. Q. X. Í. Š. D. E. H. V. Á. , bytom B., Na J. Č.. XX, zastúpená JUDr. Jaroslavom Fridrichom, advokátom v Bratislave, Moyzesova č. 8, 2. V. F. T. C. M. P. Á. A. H. V. Á. , bytom B., B. Č..XX, proti odporcovi: P. B. H. Š. T. Z. Q. A. Ý. , s vyznačeným trvalým pobytom v B., H. Č.. XX, o privolenie súdu k výpovedi nájmu bytu, s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 26. marca 2012, č.k. 10 C 156/1993-383, v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 24. septembra 2013, č.k. 10 C 156/1993-431, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 26. marca 2012, č.k. 10 C 156/1993-383, v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 24. septembra 2013, č.k. 10 C 156/1993-431, p o t v r d z u j e . Navrhovateľkám v l., 2. rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I. rozsudkom (v poradí tretím) zo dňa 26.3.2012, č.k. 10 C 156/1993-383, privolil k výpovedi nájmu bytu č. 2 nachádzajúceho sa v dome na H. R. Č.. XX V. B., ktorý vznikol spojením dvoch jednoizbových bytov štvrtej kategórie vo dvore na zvýšenom prízemí nájomcovi P.Z. B. zo dňa 17.9.1993 v zmysle ustanovenia § 711 ods. 1 písm. d/, f/, g/ Občianskeho zákonníka; rozhodol ďalej, že trojmesačná výpovedná lehota začne plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku; odporcovi uložil povinnosť vypratať byt do pätnástich dní po zabezpečení prístrešia; odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke v l. rade trovy konania v sume 2.750,46 € na účet jej právneho zástupcu v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že právny predchodca navrhovateľov E. X. sa návrhom doručeným súdu dňa 11.10.1993 domáhal privolenia súdu k výpovedi nájmu bytu č. 2 nachádzajúceho sa v dome na H. R. Č.. XX V. B., ktorý vznikol spojením dvoch jednoizbových bytov štvrtej kategórie vo dvore na zvýšenom prízemí. Písomná výpoveď nájmu bytu zo dňa 17.9.1993 bola odporcovi doručovaná poštou doporučenou zásielkou adresovanou do vlastných rúk. Navrhovateľ návrh odôvodnil na tom skutkovom základe, že odporca hrubo porušoval povinnosti nájomcu tým, že nezaplatil nájomné za obdobie piatich mesiacov, a to za mesiac máj až september 1993, čím bol daný výpovedný dôvod podľa ustanovenia §711 ods.1 písm. d/ Občianskeho zákonníka; odporca mal ďalší byt, nakoľko býval s rodinou v byte v Q., čím bol daný výpovedný dôvod podľa ustanovenia §711 ods. 1 písm. g/ Občianskeho zákonníka; odporca byt neužíval, čím bol daný aj výpovedný dôvod podľa ustanovenia §711 ods. 1 písm. h/ Občianskeho zákonníka; navrhovateľ potreboval byt pre svojho vnuka, čím bol daný výpovedný dôvod podľa ustanovenia §711 ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka. Rozsudkom (v poradí prvým) zo dňa 28.2.1996, č.k. 10 C 156/1993-50, súd prvého stupňa privolil k výpovedi nájmu bytu nachádzajúceho sa v dome na H. R. Č.. XX v B., ktorý vznikol spojením dvoch jednoizbových bytov štvrtej kategórie vo dvore na zvýšenom prízemí nájomcovi P. B. zo dňa 20.9.1993; trojmesačná výpovedná lehota začne plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku; odporcovi uložil povinnosť byt vypratať do troch dní po zabezpečení prístrešia; odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania spočívajúce v zaplatení súdneho poplatku v sume 500,-- Sk, trovy právneho zastúpenia v sume 3.430,-- Sk. Dôvodil ustanovením § 711 ods. l písm. a/, g/, h/, ods. 2, § 712 posledná veta Občianskeho zákonníka. Na odvolanie odporcu Krajský súd v Bratislave uznesením (rozhodnutím v poradí prvým) zo dňa 13.9.1996, č.k. 7 Co 230/1996-73, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keďže súd prvého stupňa nerozhodol o celom predmete konania; výrok tak zostal neúplný, nepreskúmateľný. Uložil mu úlohu rozhodnúť vo veci samej tak, aby aj z výroku rozsudku bolo jednoznačne zrejmé, ku ktorej časti výpovede súd privolil a aby výrok rozhodnutia komparoval s odôvodnením rozsudku a vykonaným dokazovaním. Zároveň mal doplniť dokazovanie vo veci samej v prípade, že ho účastníci konania navrhnú. Rozsudkom (v poradí druhým) zo dňa 19.10.2005, č.k. 10 C 156/1993-192, súd prvého stupňa privolil k výpovedi nájmu bytu č. 2 nachádzajúceho sa v dome na H. R. Č.. XX V. B., ktorý vznikol spojením dvoch jednoizbových bytov štvrtej kategórie vo dvore na zvýšenom prízemí nájomcovi P. B. zo dňa 20.9.1993 v zmysle ustanovenia § 711 ods. l písm. a/, g/, h/ Občianskeho zákonníka; trojmesačná výpovedná lehota začne plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku; odporcovi uložil povinnosť byt vypratať do troch dní po zabezpečení prístrešia; odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania spočívajúce v zaplatení súdneho poplatku v sume 500,-- Sk; vo zvyšku návrh zamietol. Po doplnení dokazovania, predovšetkým na základe výsledku ohliadky vykonanej súdom dňa 28.4.2005, výpoveďami svedkov, dospel k záveru, že je daný výpovedný dôvod uvedený vo výroku rozsudku. Deti navrhovateľky v 1. rade bývali s ňou v spoločnej domácnosti, nemali vlastný byt, odporca ako nájomca má dva alebo viac bytov a nejde o prípad, že od odporcu nemožno spravodlivo požadovať, aby užíval iba jeden byt; naviac odporca byt neužíva. Byt je zanedbaný, je temný, nie je vybavený kúrením, v byte nie je sociálne zariadenie, kúpeľňa; nie je spôsobilý na užívanie. Na odvolanie odporcu Krajský súd v Bratislave uznesením (rozhodnutím v poradí druhým) zo dňa 30.3.2007, č.k. 2 Co 181/2006-207, rozsudok súdu prvého stupňa zrušil s tým, že bude potrebné, aby súd prvého stupňa ustálil okruh účastníkov konania na strane navrhovateľov, aby súd vykonal dostatočné dokazovanie za účelom zistenia skutkových dôvodov potrebných pre posúdenie opodstatnenosti návrhu. V súvislosti s privolením súdu k výpovedi nájmu bytu súd skúma existenciu nájomného vzťahu, existenciu výpovedného dôvodu, určuje deň zániku nájmu v súvislosti so zákonnou trojmesačnou výpovednou lehotou, ukladá povinnosť vypratať byt a podľa okolností rozhodne aj o bytovej náhrade a jej druhu. V ďalšom konaní súd prvého stupňa najprv ustálil okruh účastníkov na strane navrhovateľov, ktorí sú vlastníci domovej nehnuteľnosti vedenej v LV č. XXXX ako bytový dom na H. R. Č.. XX V. B., katastrálne územie Q. F., v ktorom sa nachádza byt, ktorého nájomcom je odporca. Navrhovateľka v 1. rade Q. X. je vlastníčkou domovej nehnuteľnosti v podiele 2/3, navrhovateľka v 2. rade V. F. je spoluvlastníčkou domovej nehnuteľnosti v podiele 1/3. Pôvodný navrhovateľ a právny predchodca navrhovateliek v 1., 2. rade nadobudol vlastníctvo k predmetnej domovej nehnuteľnosti na základe dohody o vydaní veci uzavretej dňa 24.9.1992 medzi F. Č. B.-Q. F. a (pôvodným) navrhovateľom E. X., narodený dňa XX.X.XXXX. Predmetom dohody o vydaní veci (v celosti) bola domová nehnuteľnosť v B. na H. R. Č.. XX, parcela č. XXXX/X-ulica vo výmere 39 m2, parcela č. XXXX/X-dvor; nehnuteľnosti pôvodne vedené pre katastrálne územie B. Q. F. v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, tieto pôvodne v celosti patrili P. X., ktoré v roku 1961 boli prevedené do vlastníctva štátu na základe darovacej zmluvy. Vydaním nehnuteľností E. X. prešli na nadobúdateľa všetky práva a povinnosti spojené s vlastníctvom nehnuteľností dňom registrácie dohody o vydaní nehnuteľností; teda vstúpil aj do práv prenajímateľa jednotlivých bytov nachádzajúcich sa v domovej nehnuteľnosti (dohoda bola registrovaná Štátnym notárstvom Bratislava I dňa 5.11.1992). V ďalšom období došlo k vzniku podielového spoluvlastníctva nehnuteľností tak, že v podiele 1/3 zostal vlastníkom pôvodný navrhovateľ, v podiele 2/3 sa stali spoluvlastníci Q. X. (navrhovateľka v 1. rade) spolu s manželom P. X. narodený dňa XX.XX.XXXX, v podiele 1/3 sa stal vlastníkom vnuk pôvodného navrhovateľa P. X., narodený dňa XX.X.XXXX. Neskôr pôvodný navrhovateľ svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3 daroval dcére V. F. (navrhovateľke v 2. rade) na základe darovacej zmluvy zo dňa 4.9.1995, ktorá bola registrovaná pod č. V-47/30/95. P. X., narodený dňa XX.X.XXXX, svoj spoluvlastnícky podiel daroval svojmu otcovi P. X.D., narodený dňa XX.XX.XXXX, na základe darovacej zmluvy v roku 2000, ktorá bola registrovaná pod č.V/211/2000. P. X., narodený dňa XX.XX.XXXX, zomrel dňa 25.5.2005, a na základe rozhodnutia o dedičstve sp.zn. 31D 1895/2005 právoplatného dňa 30.3.2006, sa stala vlastníčkou jeho spoluvlastníckeho podielu manželka - navrhovateľka v 1. rade (celkom tak v podiele 2/3). Postupne, ako dochádzalo k prevodom a prechodom spoluvlastníckych podielov, jednotliví spoluvlastníci boli účastníkmi konania, súd s nimi konal v zmysle ustanovenia § 107 ods. 3 O.s.p. O vstupe navrhovateľky v 2. rade do konania súd prvého stupňa rozhodol uznesením zo dňa 26.10.2009, č.k. 10 C 156/1993-281. Z vykonaného, z doplneného, dokazovania mal súd prvého stupňa preukázané, že odporca bol nájomcom jednoizbového bytu štvrtej kategórie o rozlohe 16 m2 nachádzajúceho sa na zvýšenom prízemí bytového domu na H. R. Č..XX V. B. na základe rozhodnutia o pridelení bytu vydaného bývalým Bytovým podnikom Bratislava I zo dňa 28.9.1987. Bývalý Obvodný národný výbor na základe žiadosti odporcu vydal dňa 2.5.1988 rozhodnutie, ktorým súhlasil so zlúčením jednoizbového bytu po pánovi P. s prideleným bytom odporcovi. Z obsahu zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu vyplýva, že odporcovi bol odovzdaný byt zlúčený z dvoch bytov na základe citovaných rozhodnutí. Tvrdenie svedkov D.. P. J., X. P., A. B.T., ktorí uviedli, že odporca byt skutočne užíva, bolo vyvrátené výpoveďou svedka X. X.D., podľa ktorého odporca v byte na H. R. Č.. XX V. B. nebýva. Chcel zrekonštruovať nebytový priestor stavebne susediaci s bytom odporcu. Za týmto účelom chcel skontrolovať technický stav strechy, do priestoru ktorej sa dá vstúpiť len cez byt, ktorého nájomcom je odporca. V byte odporcu opakovane odporcu nezastihol, skontaktoval sa s ním len telefonicky v byte v Q., osobne sa nestretli. Výpoveď svedkyne A. B. považoval súd za účelovú aj na základe listinného dôkazu predloženého súdu, a to evidenčného listu zo dňa 7.7.1988, z obsahu ktorého vyplýva, že odporca ku dňu doručenia výpovede nájmu bytu zo dňa 17.9.1993 bol evidovaný ako osoba bývajúca v byte č. XX v bytovom dome na ul. Z. Č.. XX V. Q.. Odporca až dňa 22.11.1995 vyhotovil písomné prehlásenia, že z predmetného bytu sa vysťahoval. To, že odporca byt riadne neužíva, resp. neužíva vôbec, potvrdil aj svedok U. F.; uviedol, že odporca byt prenajíma rôznym osobám. Svedok vlastní nebytový priestor v bytovom dome na H. Č.. XX stavebne susediaci s bytom odporcu, tento chcel zväčšiť za účelom rozšírenia prevádzky. Na mieste, kde mala byť umiestnená prístavba, je umiestnené vonkajšie suché WC, ktoré chcel zbúrať, bolo mu povedené pôvodným navrhovateľom, že toto WC musí byť zachované pre odporcu. Svedok mal záujem sa s odporcom dohodnúť, že v byte odporcu mu na vlastné náklady vybuduje sociálne zariadenie spolu s kúpeľňou, no odporca sa vyslovil, že to nie treba, nakoľko on v predmetnom byte nebýva. Odporca do bytu príde z času na čas, otvorí dvere, byt vyvetrá; z bytu sa šíril zápach. Svedok P. X. (vnuk pôvodného navrhovateľa) dôvodil, že býva spolu s rodinou v byte u pôvodného navrhovateľa, nemá vlastný byt. Táto skutočnosť bola jedným z výpovedným dôvodov uvedených v písomnom vyhotovený výpovede doručenej odporcovi; tento výpovedný dôvod počas konania ale odpadol, čo potvrdil P. X. na pojednávaní konanom dňa 19.10.2005. Do bytu, nájomcom ktorého je odporca, nie je dodávaná elektrická energia od marca roku 2003 z dôvodu, že odporca ako odberateľ od roku 2000 neuhrádzal platby za dodanú elektrickú energiu. Elektromer zostal v byte a je pre pracovníkov Západoslovenskej energetiky, a.s., neprístupný a z tohto dôvodu nebol demontovaný, nie je možná jeho výmena a ani realizácia odpočtu elektrickej energie; odporca nie evidovaný ako odberateľ zemného plynu. Počas celého konania odporca nepredložil žiaden listinný dôkaz potvrdzujúci obnovenie dodávok elektrickej energie, ako aj plynu do bytu, listinné dôkazy potvrdzujúce uhrádzanie mesačných zálohových platieb za dodávku energií. Z ohliadky daného bytu vykonanej súdom dňa 28.4.2005 vyplýva, že byt tvoria dve prechodné miestnosti, do ktorých sa vstupuje cez hlavné dvere priamo zo schodiska, z ďalších dvoch miestností, do ktorých sa vchádza z pavlače. Miestnosti nie je možné identifikovať, na aký účel slúžia, nie sú zariadené funkčným nábytkom tak, aby aspoň štandardne mohla byť určená napríklad kuchynská časť bytu a obývacia a spálňová časť bytu. V byte nie sú nainštalované základne spotrebiče potrebné na prípravu jedla. Miestnosti boli zapratané rôznymi kusmi starého poškodeného nábytku bez funkčného usporiadania. V byte nie je elektrická energia, plyn, voda je odoberaná prostredníctvom točky z potrubia vedúceho k umývadlu, okná v čase realizácie ohliadky boli zakryté papierom; nie je v ňom nainštalované kúrenie, v obvodovom múre sú diery po komínoch od plynových vyhrievačov, ktoré boli odstránené, nie je v ňom sociálne zariadenie, kúpeľňa. Byt pôsobil ako absolútne zanedbaný, šíril sa z neho neznesiteľný zápach, nejavil známky akéhokoľvek užívania. Po vykonaní ohliadky bytu súd považoval tvrdenie odporcu v tom, že byt užíva, za účelové, nakoľko tak ako súd popisne uviedol vyššie technický stav bytu, celkové stavebné usporiadanie bytu, ako aj technický stav nábytku a iného vnútorného zariadenia bytu, vylučujú možnosť jeho každodenného pravidelného užívania. Zo spisu Obvodného súdu Bratislava I. sp.zn. Nsa 1/94 mal súd preukázané, že odporca súd požiadal o zriadenie depozitu za účelom platenia nájomného až písomným podaním doručeným súdu dňa 9.5.1994. Uznesením zo dňa 16.6.1994 súd prijal od odporcu do úschovy sumu 2.028,-- Sk a ďalšie splátky nájomného pre pôvodného navrhovateľa v prejednávanej veci. Uznesením zo dňa 20.9.2000, č.k. Nsa 1/94-14, súd rozhodol, že zložená suma pripadne štátu, ak sa o jej vyplatenie nikto neprihlási do troch rokov odo dňa vyhlásenia uznesenia. Dňa 23.2.2005 bol vydaný poukaz na vyplatenie peňažnej hotovosti Krajskému súdu Bratislava, nakoľko lehota na vydanie predmetu úschovy uplynula dňa 20.9.2003. Na návrh navrhovateľov, doručeného súdu dňa 14.12.2010, súd prvého stupňa uznesením zo dňa 20.4.2011, č.k. 10 156/1993-345, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.5.2011, pripustil zmenu petitu návrhu v znení, že súd privoľuje k výpovedi nájmu bytu č. 2 nachádzajúceho sa v dome na H. R. Č.. XX V. B., ktorý vznikol spojením z dvoch jednoizbových bytov štvrtej kategórie vo dvore na zvýšenom prízemí nájomcovi P. B. zo dňa 17.9.1993 v zmysle ustanovenia § 711 ods. 1 písmeno d/, f/, g/ Občianskeho zákonníka. Súd vo veci samej rozhodol na pojednávaní dňa 26.3.2012 bez prítomnosti odporcu, ktorý sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil v zmysle písomného poučenia súdu, doručené ospravedlnenie nespĺňalo náležitosti ospravedlnenia v zmysle ustanovenia § 119 ods. 3, § 147a/ ods. 1, 2 O.s.p. V konaní nebolo sporné, že písomná výpoveď nájmu bytu zo dňa 17.9.1993 odporcovi doručená bola, ako aj uznesenie o pripustení zmeny návrhu. Navrhovateľky v l., 2. rade v konaní preukázali svoju aktívnu vecnú legitimáciu, rovnako tak, že odporca je nájomcom danej bytovej nehnuteľnosti. Bolo tiež preukázané, že odporca hrubo porušil svoje povinnosti nájomcu vyplývajúce z ustanovenia § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka tým, že nezaplatil nájomné právnemu predchodcovi navrhovateliek za obdobie dlhšie ako tri mesiace, nájomné ďalej neplatí; o zloženie finančných prostriedkov do úschovy za účelom platenia nájomného odporca požiadal až po začatí súdneho konania, teda po porušení svojej povinnosti platiť nájomné riadne a včas prenajímateľovi. Zložené finančné prostriedky nikdy neboli právnemu predchodcovi navrhovateľov vyplatené. Mal za preukázané aj dôvody výpovede nájmu bytu vyplývajúce z ustanovenia § 711 ods. 1 písm. g/, h/ Občianskeho zákonníka. V čase doručenia výpovede bol odporca uvedený ako spolubývajúca osoba v byte č. 63, ktorý sa nachádza v bytovom dome v Q. na R. Z. Č.. XX do 30.11.1995, teda byt na H. R. Č.. XX V. B. neužíval a neužíval tento byt ani v čase rozhodnutia súdu, ktorú skutočnosť mal nad akúkoľvek pochybnosť preukázanú práve ohliadkou bytu; byt sa nachádzal v zanedbanom stave vylučujúcom jeho každodenné využitie na riadne bývanie, čo súčasne znamenalo, že odporca musí bývať v inom byte; okrem toho u odporcu nejde o prípad, že od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby užíval iba jeden byt. Odporca počas konania súdu nepredložil žiaden dôkaz potvrdzujúci, že byt na H. R. Č.. XX v B. využíva na bývanie. Navrhovatelia ako vlastníci bytového domu majú zámer byt, ako aj ostatné nebytové priestory, stavebne susediace s bytom č. 2, komerčne využívať. Odporcovi uložil povinnosť byt vypratať do 15 dní po zabezpečení prístrešia navrhovateľkami, pretože nájomný pomer bol odporcovi ukončený výpoveďou prenajímateľa podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka. Odporca je rozvedený, deti mu na čas po rozvode neboli zverené súdom do osobnej starostlivosti. Nemá právo na náhradný byt, ani na náhradné ubytovanie, nakoľko sa nájomný pomer skončil výpoveďou prenajímateľa podľa § 711 ods. 1 písm. g/ alebo h/ Občianskeho zákonníka. Prístreším sa rozumie provizórium do doby, než si nájomca obstará riadne ubytovanie a priestor na uskladnenie jeho bytového zariadenia a ostatných vecí domácej a osobnej potreby. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 711 ods. 1 písm. d/, f/, g/, § 711 ods. 2, § 712 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Vo výroku o náhrade trov konania súd prvého stupňa dôvodil ustanovením § 142 ods. l O.s.p., vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb; spôsob výpočtu náhrady trov konania, dôvodnosť, súčasne v rozsudku podrobne odôvodnil. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie odporca dôvodiac (len) tým, že výpoveď nájmu bytu č. 2 bola a je účelová, zavádzajúca, neoprávnená, založená na evidentných klamstvách; považuje ju za vykonštruovanú, neoprávnenú, účelovú, zakladajúcu sa na nepravdách, neprimeraných a neoprávnených tlakoch, zakrývajúcich trestné činy, porušovania paragrafov, mravných, etických kánonov, predpisov, vzťahov a hodnôt, čím boli narušené aj medziľudské vzťahy, riadne fungovanie mesta, štátu, spoločnosti, inštitúcií a je trestuhodné aj naďalej umelo udržiavať takýto stav. Nájomné bolo platené, navrhovateľ nikdy s ním nechcel uzavrieť nájomnú zmluvu, prevzaté nájomné zadržiaval aj tri mesiace a potom ho zaslal späť. Doklady napriek tomu nasvedčujú o oprávnenosti jeho bývania, o neoprávnenosti reštitúcie v roku 1992 rodinou X.; dom bol v roku 1941 arizovaný. Predmetný byt je na prvom poschodí a bol od roku 1987 a stále je užívaný a udržiavaný, aj keď na samotnom dome odpadáva vonkajšia omietka, tehly z podstrešia na poschodí nachádzajúcom sa o jedno podlažie vyššie a dom bol celkovo schátraný, zanedbaný, nový reštitučný majiteľ nejavil nikdy záujem o jeho stav a opravu. Bývalú manželku v Q. už viac rokov nenavštevoval, ich manželstvo bolo rozvedené, v Q. nikdy nemal trvalý pobyt, nemal a nemá iný byt. Viac bytov v dome navrhovateľky predali, dokonca je tam jeden byt voľný. Aj pôvodný navrhovateľ účelovo uvádzal, že byt potreboval pre svojho vnuka, pritom iné byty predával, tie sa následne rekonštruovali, prerábali, napr. byt č. 1; nebytové priestory navrhovatelia prenajímajú. Byt, ktorý užíva, bol a je v dobrom stave, o čom predložil doklady; tento byt bol napádaný, vykrádaný, poškodzovaný neznámymi osobami. Dom celý je rozľahlý, s nevyužitými dvoma pomocnými podlažiami, ktoré chátrajú, historické pivnice sú zdevastované, používané ako sklady a odpadové priestory. Byt č. 2 je dvojizbový, vznikol zlúčením dvoch jednoizbových bytov, s prístupom zo schodiska a z pavlače, je vybavený sprchou, varičom na plyn, dobrým zateplením, otvoriteľnými oknami a dverami, je suchý, odkanalizovaný, upratovaný, dobre obývateľný, navštevovaný dobrými ľuďmi, priateľmi a rodinou, nikdy v ňom nebol zápach, elektromer odovzdal, nikdy mu nebolo ponúknuté zriadenie nového WC a pôvodné spoločné WC na dvore bolo bez oznámenia, upozornenia a všeobecného súhlasu zbúrané. V odôvodnení rozsudku sa vychádza hlavne z vyjadrenia navrhovateliek, ktoré nadobudnutie predmetného bytového domu odôvodňujú uzavretím dohody o vydaní bytového domu podľa zákona č. 87/1991 Zb. medzi F. Č. B.-Q. F. a ich príbuzným E. X.Š., narodený dňa XX.X.XXXX. V skutočnosti ale bytový dom P. X. (narodený cca XXXX) nebol násilne odobratý, či zkonfiškovaný, ale bol vtedajším vlastníkom P. X. dobrovoľne mestu darovaný, o čom existujú dôkazy, a teda sa naň nevzťahoval reštitučný zákon. Štátne notárstvo neregistrovalo danú dohodu, ale sa u neho len overovali podpisy účastníkov dohody. Spočiatku F. Č. B.-Q. F. nechcela vydať dané nehnuteľnosti, len v dôsledku akýchsi zákulisných vzťahov a postupov sa tak stalo. Zdôraznil, že Krajský súd v Bratislave už raz vydal uznesenie, ktorým v predmetnej veci zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu, v ktorom uložil povinnosť zistiť skutočnú oprávnenosť nadobudnutia predmetného bytového domu dnes už nebohým E. X., čo sa nestalo, touto otázkou sa nezaoberal, nevysporiadal. Dôvodil ďalej, že je chorľavý už od mladosti, dlhodobý maród, ospravedlnený obvodným lekárom a odbornými lekármi, mal ísť na operáciu srdca, lieči sa tiež v kúpeľoch, alternatívne, často sa obracia na liečiteľov celosvetovo uznávaných v liečiteľstve a navštevovaných pacientmi nielen z Európy, ale aj zo zámoria, čo sudkyňa zneužíva. Konajúca sudkyňa JUDr. Káčerová hrubo porušovala zákony, skoro vždy účelovo zavádzala, manipulovala so spismi, nepripúšťala ho k slovu, psychicky to pripomína akési duševné týranie, nemohol nahrávať, účelovo zavádza, sú veľké podozrenia, že je skorumpovaná, zjavne aj klame, nerešpektuje viaceré upozornenia a príkazy nadriadených. Súd prvého stupňa nevidí tzv. naliehavý právny záujem, avšak vo viacerými spôsobmi medializovanom výroku súdu, kde tiež nájomníci bytov podali podobné žaloby proti istému P.. F., ktorý síce nie je reštitúciou, ale privatizáciou, okrem fabrík nadobudol aj byty, avšak v konečnej fáze tieto byty sa bez pričinenia predchádzajúcich vlastníkov dostali do ich majetkov, odkiaľ si mali možnosť ich odkúpiť užívatelia - nájomcovia. Tieto prípady sú podobné ako je jeho a nevie prečo v jeho prípade to neplatí. V závere vyslovil otázku, dokedy sa budú kryť falošné postupy jedincov a či skupín v reštitúciách, privatizáciách a iných protiprávnych nadobudnutiach majetkov. Súd prvého stupňa na trovách konania priznal navrhovateľkám neúmerne veľa za jednotlivé úkony vzhľadom na povahu ich žaloby. Odvolaciemu súdu navrhol preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť, aby na základe dostatočne predkladaných dôkazov rozhodol vo veci sám. Navrhovateľky v l., 2. rade odvolanie nepodali. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhli odvolaciemu súdu odvolanie odmietnuť ako odvolanie, ktoré nemá náležitosti odvolania. V prípade, že dospeje k záveru, že odvolanie spĺňa náležitosti, navrhli napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Odporca sa nelegálne zdržuje v byte č. 2 v dome na H. Č.. XX V. B. od roku 1993, kedy dom, v ktorom sa byt nachádza, bol odovzdaný pôvodným vlastníkom. Žiadali náhradu trov konania. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 24.9.2013, č.k. 10 C 156/1993-431, súd prvého stupňa nepriznal štátu právo na náhradu trov konania dôvodiac ustanovením § 166 ods. 1, 2, § 141 ods. 2, § 148 ods. l O.s.p. Z finančných prostriedkov štátu bolo hradené svedočné svedkyni A. B. v sume 72,-- Sk (2,39 €). S prihliadnutím na výsledok konania a na skutočnosť, že neúspešnému odporcovi bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, štátu nepriznal právo na náhradu trov konania. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2015, ďalej len O.s.p.; § 355, § 372w O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžadoval to dôležitý verejný záujem). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. apríla 2015 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, právny zástupca, upovedomení zákonným spôsobom. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.). Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa však odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné. Odporca podal odvolanie len veľmi všeobecné, neuvádzal v ňom žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre neho privodili priaznivé rozhodnutie, ktorými by odôvodňoval vecnú a právnu nesprávnosť daného rozsudku súdu prvého stupňa. Dôvodmi odvolania odporcu spočívajúce v tom, že reštitúcia právnym predchodcom navrhovateliek v roku 1992 je neoprávnená, odvolací súd sa nemohol zaoberať vôbec; platnosť reštitúcie nemohol riešiť ani ako prejudiciálnu otázku. Nebolo v konaní preukázané, a sám odvolateľ ani netvrdil, žeby účastníci dohody o vydaní nehnuteľností v roku 1992 v ďalšom období namietali v súdnom konaní jej platnosť, resp. okolnosti, ktoré vydaniu nehnuteľností predchádzali. Dohoda o vydaní veci bola registrovaná štátnym notárstvom, ako orgánom štátom splnomocneným na daný úkon, na základe registrácie reštituent aj bol zapísaný ako výlučný vlastník predmetu dohody. List vlastníctva je verejná listina (§ 134 O.s.p.), ktorá potvrdzuje, že ide o nariadenie, vyhlásenie, orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje; opak preukázaný nebol. Odvolateľ neuvádzal, kedy, komu, v akej sume, na základe čoho platil nájomné, ani len neoznačil dôkazy na podporu svojho tvrdenia o tom, že byt č. 2 je v dobrom stave. K vykonaniu ohliadky bytu súdom prvého stupňa, k jej záverom, sa v priebehu konania nevyjadril, resp. nepredložil, ani len netvrdil, relevantné dôkazy potvrdzujúce opak. Ako narábajú vlastníci s ostatnými bytmi v dome č. XX v tomto konaní je irelevantné. K namietanému postupu konajúcej sudkyne JUDr. Dany Káčerovej treba uviesť len toľko, že v konaní vylúčená nebola; v odvolacom konaní odporca neuvádzal žiadne konkrétne skutočnosti, pre ktoré by mala byť JUDr. Dana Káčerová z prejednávania a rozhodovania vo veci vylúčená. Uvádzal len také, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvého stupňa, v skoršom období, pre ktoré ale vylúčená nebola. Zo spisu nevyplýva, žeby v konaní pred súdom prvého stupňa sa vyskytla vada, takú ani sám odvolateľ netvrdil, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Dôvody výpovede nájmu bytu nespochybnil žiadnymi relevantnými právnymi skutočnosťami, konkrétnymi dôkazmi. Súd prvého stupňa vo veci v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov, riadil sa právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v predchádzajúcich rozhodnutiach, rozsudok obsahuje náležitosti ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd pripomína, že osobitne nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania, vo výroku, ktorým určil začiatok, a teda aj koniec výpovednej lehoty, povinnosť vypratať byt po zabezpečení prístrešia, vo výroku o náhrade trov konania, keďže v odvolaní vôbec ich vecnú a právnu správnosť relevantnými skutočnosťami nenamietal. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný návrhom, a teda aj rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l O.s.p.). Odvolací súd nedoručoval odporcovi vyjadrenie navrhovateliek v l., 2. rade k jeho odvolaniu proti napadnutému rozsudku, pretože na skutočnostiach tam tvrdených odvolací súd nezaložil svoje rozhodnutie; vyjadrenie navrhovateliek nemalo vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu. Správnosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa spočíva v správnej aplikácii Občianskeho zákonníka na správne zistený skutkový stav veci; nebola porušená zásada rovnosti zbraní (§ 18 veta prvá O.s.p.). Aj prípadné vyjadrenie sa odporcu k danému vyjadreniu, vedomosť o takomto vyjadrení, by nemalo vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. V tomto smere potom ani nemožno dôvodiť, že týmto postupom súdu odporcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom, žeby mu súd odňal ústavné právo na súdnu ochranu (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.1.2015, sp.zn. 6 Cdo 273/2014). Postačí preto doručenie vyjadrenia navrhovateliek odporcovi spolu s doručovaním predmetného rozsudku odvolacieho súdu súdom prvého stupňa (§ 225 O.s.p.) O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol dňa 29.4.2015 tak, že v súlade s ustanovením § 224 ods. l, § 142 ods. l, § 151 ods. 1, 5 veta druhá O.s.p. uložil odporcovi povinnosť zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku navrhovateľkám v l., 2. rade, úspešným aj v odvolacom konaní v celom rozsahu, náhradu trov odvolacieho konania s tým, že presná výška bude uvedená v písomnom vyhotovení rozsudku. Do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku však navrhovateľky trovy odvolacieho konania nevyčíslili; zo spisu nevyplýva, žeby ku dňu vyhlásenia rozsudku vynaložili iné trovy ako trovy právneho zastúpenia. Z tohto dôvodu potom odvolací súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania navrhovateľkám a napokon o náhrade trov odvolacieho konania navrhovateľkám v l., 2. rade rozhodol tak, že im náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 151 ods. 2 O.s.p.). Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.