Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/505/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1198899681 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1198899681.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ H. E., nar. XX.X.XXXX, bytom O., S. XX, 2/ U. V., rod. R., nar. XX.X.XXXX, bytom X., V. V.Í., X. Š. XXX, Č. Y., zast. opatrovníčkou U. B., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Bratislava I, proti odporkyni: B. Z., nar. X.X.XXXX, bytom O., P. X, o zaplatenie 13.277,56 Eur s prísl., na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu I zo dňa 19. marca 2014, č.k. 22C 165/1998-180, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti potvrdzuje. Navrhovateľkám 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľkám 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sumu 663,88 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 663,88 Eur od 21.9.1998 do zaplatenia, všetko do desať dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol a odporkyni nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že právna predchodkyňa navrhovateliek 1/ a 2/ zomrela dňa XX.XX.XXXX a okrem nich právnym nástupcom po poručiteľke je aj X. E., nar. X.XX.XXXX, bytom O., J. X, ktorý podaním zo dňa 19.3.2011, doručeným súdu dňa 26.10.2011, vzal svoj návrh na začatie konania späť a uznesením zo dňa 20.2.2012 konanie o jeho návrhu voči odporkyni zastavil. Nevykonal dokazovanie výsluchom svedkýň Z. Š. a U. S., ktoré zomreli. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že v dňoch 4.7.1996 a 24.7.1996 došlo medzi právnou predchodkyňou navrhovateliek a odporkyňou k ústnemu uzavretiu zmluvy o pôžičke, predmet ktorej ustálil na suma 663,88 Eur (20.000 Sk), keď právna predchodkyňa navrhovateliek, ani navrhovateľka 1/ nepreukázali, že by došlo k požičaniu vyššej peňažnej sumy uvedenej v návrhu (13.277,56 Eur, t.j. 400.000 Sk), nakoľko o požičaní takejto vyššej sumy nepredložili písomné potvrdenie o prevzatí pôžičky odporkyňou. Pokiaľ právna predchodkyňa navrhovateliek tvrdila, že pri prevzatí pôžičky bola prítomná U. S. a navrhovateľka 1/, že prevzatie pôžičky videla Z. Š. a odporkyňa uviedla, že pri prevzatí pôžičky nebol nikto prítomný, tento rozpor v tvrdeniach účastníkov konania nemohol verifikovať, pretože právna predchodkyňa navrhovateliek zomrela dňa XX.XX.XXXX, U. S. zomrela v roku XXXX a Z. Š. zomrela v roku XXXX. Súd prvého stupňa preto dospel k záveru, že v časti 12.613,68 Eur navrhovateľky nepreukázali, teda neuniesli dôkazné bremeno, vychádzal z tvrdenia odporkyne, že si od právnej predchodkyne navrhovateliek požičala sumu 663,88 Eur (20.000 Sk). Neakceptoval tvrdenie odporkyne o odpustení jej pôžičky právnou predchodkyňou navrhovateliek, pretože odporkyňa toto odpustenie jej pôžičky ničím nepreukázala a neuniesla tak dôkazné bremeno tvrdenia. Po právnej stránke vychádzal súd prvého stupňa z ust. § 657, § 658, § 517 ods. 2, § 563 Občianskeho zákonníka, § 3, § 10a nariadenia č. 87/1995 Z.z. a na základe vykonaného dokazovania vyvodil, že medzi právnou predchodkyňou navrhovateliek a odporkyňou došlo k ústnemu uzavretiu zmluvy o pôžičke, ktorej predmetom bola suma 663,88 Eur (20.000 Sk), pričom účel pôžičky ani doba splatnosti neboli dohodnuté. Odporkyňa bola povinná podľa neho vrátiť právnej predchodkyni navrhovateliek požičanú sumu prvým dňom nasledujúcim po dni, kedy ju na vrátenie tejto pôžičky vyzvala, t.j. 1.9.1998. Keďže právna predchodkyňa navrhovateliek vo výzve z 31.8.1998 odporkyni poskytla dlhšiu lehotu na vrátenie peňažnej pôžičky do 20.9.1998 ,vychádzal z dlhšej lehoty splatnosti a mal za to, že odporkyňa sa dostala do omeškania od 21.8.1998. Dospel tak k záveru, že návrh je v časti istiny 663,88 Eur dôvodný. Vo zvyšnej časti návrh ako nedôvodný zamietol, nemajúc za preukázané požičanie vyššej sumy odporkyni právnou predchodkyňou navrhovateliek. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa pomeru úspechu účastníkov v konaní a odporkyni, ktorá mala v konaní 90% úspech, a na pojednávaní vyhlásil rozsudok, ktorým jej priznal náhradu trov konania, tieto jej napokon podľa § 151 ods. 3 O.s.p. nepriznal, nakoľko si ich náhradu do troch dní od vyhlásenia rozsudku nevyčíslila. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa obsahu jej odvolania zmeniť a návrh proti nej zamietnuť dôvodiac tým, že dlžnú sumu splatila právnej predchodkyni navrhovateliek, keď za túto sumu poskytovala protislužby a táto suma jej bola za to odpustená. Navrhovateľky 1/ a 2/ odvolací návrh nepodali. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, ktorého výsledky náležite zhodnotil (§ 132 O.s.p.) a dospel aj k správnemu právnemu záveru a svoje rozhodnutie aj náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vyhodnotil, s ktorým odôvodnením jeho rozhodnutia sa aj odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s..p.). Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu (§ 657 Obč. zák.). Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke sú prenechanie (odovzdanie) veci, najmä peňazí a povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu a určenie času vrátenia. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu) alebo poskytnuté požičané peňažné prostriedky nevrátil. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil alebo poskytnuté plnenie vrátil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. V prejednávanej veci spočívalo bremeno tvrdenia na právnej predchodkyni navrhovateliek a neskôr na navrhovateľkách, že s odporkyňou právna predchodkyňa navrhovateliek uzavrela zmluvu o peňažnej pôžičke a že túto pôžičku aj reálne poskytla, ako aj výšku poskytnutej peňažnej pôžičky. Z tohto bremena tvrdenia mali dôkaznú povinnosť preukázať uzavretie ústnej zmluvy, teda existenciu právneho vzťahu z pôžičky a jej skutočné poskytnutie. Tieto skutočnosti boli nimi preukázané (medzi účastníkmi ani neboli sporné), spornou zostala len výška požičanej sumy odporkyni a túto sa zo strany navrhovateliek nepodarilo v nimi uvedenej a tvrdenej výške preukázať. Preukázanou aj z hľadiska dôkaznej núdze, keď už nebolo možné vypočuť právnu predchodkyňu navrhovateliek, ani navrhnuté svedkyne z dôvodu ich úmrtia, zostala tak odporkyni požičaná peňažná suma ako súd prvého stupňa uviedol, vo výške 663,88 Eur, nakoľko medzi právnou predchodkyňou navrhovateliek a odporkyňou nedošlo k uzavretiu písomnej zmluvy o pôžičke, ktorá by bola dôkazom preukazujúcim požičanie konkrétnej sumy odporkyni a právnou predchodkyňou navrhovateliek (pôvodnou navrhovateľkou) predložený dôkaz -výzva na úhradu zo dňa 31.8.1998, doručená odporkyni dňa 16.9.1998, nie je dostatočným dôkazom o tom, že odporkyni požičala dňa 4.7.1996 sumu 200.000 Sk a následne dňa 24.7.1996 ďalších 200.000 Sk a ktorých vrátenie od nej žiadala, pretože odporkyňa výšku požičanej sumy poprela a potvrdila len prijatie sumy 20.000 Sk., t.j. 663,88 Eur. Pokiaľ odporkyňa tvrdila, že požičanú sumu považovala za vrátenú, bolo jej povinnosťou toto svoje tvrdenie preukázať. Takýmto dôkazom nemôže byť v žiadnom prípade jej tvrdenie, že dlžnú sumu splatila právnej predchodkyni navrhovateliek, keď za túto sumu poskytovala protislužby a táto suma jej bola za to odpustená, už aj z toho dôvodu, že samotná predchodkyňa navrhovateliek podala voči nej návrh na vrátenie požičaných peňazí. Bolo preto povinnosťou odporkyne preukázať jej tvrdenie a toto dôkazné bremeno neuniesla. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti akom vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľkám 1/ a 2/, úspešným v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko im v tomto konaní žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie bolo prijate senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.