Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/462/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1201899091 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1201899091.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa: PRIMA ZDROJ Považská Bystrica, s.r.o., Považská Bystrica, Tatranská 295, IČO : zastúpená JUDr. Denisou Špeťkovou, advokátkou, Bratislava, Sabinovská 10, proti odporcom: 1/ R. B. ( C. H. ), H. H., Š. X, 2/ B. H., H. V. C. S., Š. X0, 3/ I. Í., H. Š. na B. XXX, zastúpená JUDr. Emanuelom Herbertom, advokátom, Bratislava, Krajinská 30, 4/ V. G., H. H., F. XX, 5/ M. D., H. H., R. X, 6/ I. M. ( C. F. ), H. H., D. XX, o náhradu škody, na odvolanie odporkyne 3/ a odporcu 5/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14. 6. 2012 č.k. 19C 88/2001 - 859, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti z m e ň u j e nasledovne : Odporkyňa 2/ je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi istinu 41.800,47 € s úrokom z omeškania 17,6 % ročne od 1. 9. 2000 do zaplatenia, ako aj súdny poplatok 2.089 € a trovy právneho zastúpenia v sume 770,32 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporkyňa 3/ je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi istinu 29.618,46 € s úrokom z omeškania 17,6 % ročne od 1. 9. 2000 do zaplatenia , ako aj trovy právneho zastúpenia v sume 38,83 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca 4/ je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu 341,26 € s úrokom z omeškania 17,6 % ročne od 1. 9. 2000 do zaplatenia , ako aj súdny poplatok 17 € a trovy právneho zastúpenia v sume 38,83 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca 5/ je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu 242,14 € s úrokom z omeškania 17, 6 % ročne od 1. 9. 2000 do zaplatenia, ako aj súdny poplatok 16,50 € a trovy právneho zastúpenia 38,83 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh navrhovateľa voči odporkyni 6/ z a m i e t a. Odporkyni 6/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Uvedeným ( v poradí druhým ) rozsudkom súd prvého stupňa zastavil konanie voči odporkyni 1/ v celom rozsahu, s poukazom na späťvzatie návrhu navrhovateľom, podľa § 96 ods. 1 O.s.p. Odporkyňu 2/ zaviazal povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi istinu 41.800,47 € s úrokom z omeškania 17,6 % ročne od 1. 9. 2000 do zaplatenia, ako aj súdny poplatok v sume 2.089 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 770 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku; odporkyňu 3/ zaviazal povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi istinu 211,84 € s úrokom z omeškania 17,6 % ročne od 1. 9. 2000 do zaplatenia, ako aj súdny poplatok 16,50 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 38,83 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku; odporcu 4/ zaviazal povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi istinu 220,70 € s úrokom z omeškania 17,6 % ročne od 1. 9. 2000 do zaplatenia, ako aj súdny poplatok 16,50 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 38,83 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku; odporcu 5/ zaviazal povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi istinu 262,69 € s úrokom z omeškania 17,6 % ročne od 1. 9. 2000 do zaplatenia, ako aj súdny poplatok 16,50 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 38,83 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku a odporkyňu 6/ zaviazal povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi istinu 341,26 € s úrokom z omeškania 17,6 % ročne od 1. 9. 2000 do zaplatenia, ako aj súdny poplatok 16,90 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 38,83 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že rozhodoval o návrhu navrhovateľa, podanom na tamojšom súde dňa 28. 2. 2001, ktorým sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti pôvodne žalovaným odporcom v 1/ až 30/ rade titulom vyčíslených podielov na manku, ktoré bolo zistené na prevádzkovej jednotke v Bratislave, na Žitavskej ulici, číslo prevádzky HS 321326, za inventarizačné obdobie od 25. 4. 1998 do 7. 3. 1999, na ktorej bolo zistené manko v sume 2.356.008,- Sk. Odporcovia boli navrhovateľom vyzvaní písomne na úhradu manka v lehote do 31. 8. 2000 a nakoľko manko neuhradili, dostali sa do omeškania; navrhovateľ preto žiadal priznať tiež úroky z omeškania počnúc 1. 9. 2000 vo výške 17,6 % ročne. Počas konania vzal navrhovateľ návrh späť voči odporcom : C. S., Y. J., W. R., N. Y., K. W., I. D., ktorí žalované pohľadávky uhradili po podaní návrhu na súd. Konanie voči nim súd prvého stupňa zastavil na základe ust. § 96 ods. 1 svojimi uzneseniami č.k. 19C 88/2001 - 398 a č.k. 19C 88/2001 - 430. Rozsudkom ( v poradí prvým ) zo dňa 13.05.2008 zaviazal Okresný súd Bratislava II pôvodne žalovaných odporcov a to odporkyňu 1/ zaplatiť navrhovateľovi 8 292,- Sk s úrokom z omeškania17,6 % ročne od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 500 Sk, ďalej zaviazal odporcu 2/ zaplatiť navrhovateľovi 8 983,- Sk s úrokom z omeškania 17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 500 Sk, odporkyňu 3/ zaplatiť navrhovateľovi 1 259 281,- Sk s úrokom z omeškania 17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 62 960,- Sk, odporkyňu 4/ zaplatiť navrhovateľovi 6 684,- Sk s úrokom z omeškania 17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 500 Sk, odporkyňu 5/ zaplatiť navrhovateľovi 7 578,- Sk s úrokom z omeškania 17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 500 Sk, odporkyňu 6/ zaplatiť navrhovateľovi 7 352,- Sk s úrokom z omeškania 17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 500 Sk, odporkyňu 7/ zaplatiť navrhovateľovi 3 420,- Sk s úrokom z omeškania 17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 500 Sk, odporkyňu 8/ zaplatiť navrhovateľovi 2 455,- Sk s úrokom z omeškania 17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 500 Sk, odporkyňu 9/ zaplatiť navrhovateľovi 2 412,- Sk s úrokom z omeškania 17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 500 Sk, vo vzťahu k odporkyni 9/ súd konanie v časti zvyšku istiny zastavil, odporkyňu 10/ zaplatiť navrhovateľovi 7 727,- Sk s úrokom z omeškania 17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 500 Sk, odporkyňu 11/ zaplatiť navrhovateľovi 6 382,- Sk s úrokom z omeškania 17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 500 Sk, odporkyňu 12/ zaplatiť navrhovateľovi 4 818,- Sk s úrokom z omeškania 17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 500 Sk, odporkyňu 13/ zaplatiť navrhovateľovi 894.380,- Sk s úrokom z omeškania 17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 44 719 Sk, odporkyňu 14/ zaplatiť navrhovateľovi 3 285,- Sk s úrokom z omeškania 17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 500 Sk, vo vzťahu k odporkyni 14/ súd konanie v časti zvyšku istiny zastavil, odporkyňu 15/ zaplatiť navrhovateľovi 7 527,- Sk s úrokom z omeškania 17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 500 Sk, odporkyňu 16/ zaplatiť navrhovateľovi 6 649,- Sk s úrokom z omeškania 17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 500 Sk, odporkyňu v 17.rade zaplatiť navrhovateľovi 4 378 ,- Sk s úrokom omeškania 17,6%ročne od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 500 Sk, vo vzťahu k odporkyni 18/ súd konanie zastavil, odporkyňu 19/ zaplatiť navrhovateľovi 7914,- Sk s úrokom z omeškania 17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 500 Sk, odporcu 20/ zaplatiť navrhovateľovi 10 281,- Sk s úrokom z omeškania 17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 510 Sk, odporcu 21/ zaplatiť navrhovateľovi 5 250,- Sk s úrokom z omeškania 17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 500 Sk, odporcu 22/ zaplatiť navrhovateľovi 4 427,- Sk s úrokom z omeškania 17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 500 Sk, vo vzťahu k odporkyni 23/ súd konanie zastavil, odporcu 24/ zaplatiť navrhovateľovi 7 295,- Sk s úrokom z omeškania 17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 500 Sk, odporkyňu 25/ zaplatiť navrhovateľovi 8 046,- Sk s úrokom z omeškania 17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 500 Sk, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Na odvolanie odporcov R. B., B.K. H., I. Í., V. G., M. D., I. M.Y. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 19C/88/2001-577, zo dňa 13.05.2008, v znení opravného uznesenia, č. k. 19C/88/2001-690, zo dňa 08.09.2009, voči odporkyni v 1. Rade ( R. B. ), odporkyni v 3. Rade ( B. H. ), odporkyni v 13. Rade I. Í. ), odporcovi v 20. Rade ( V. G. ), odporcovi v 24. Rade ( M. D. ) a odporkyni v 25. Rade ( I. M. ) uznesením zo dňa 29. 04. 2011, č. k. 3Co/144/2011-34, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa je v časti, v ktorej boli zaviazaní odporcovia v rozsudku pôvodne označení ako odporkyňa 1/, odporkyňa 3/, odporkyňa 13/, odporca 20/, odporca 24/ a odporkyňa 25/, k náhrade škody v stanovenej výške, nepreskúmateľný, keďže z uvedeného rozsudku nie je zrejmé, akým spôsobom bola výška náhrady škody voči týmto odporcom, ktorí podali odvolanie vypočítaná, a ako súd dospel k záveru, že jednotliví odporcovia majú zaplatiť navrhovateľovi práve takú výšku škody, ako im bola stanovená. Odvolací súd ďalej konštatoval, že je nesporné, že súd prvého stupňa vychádzal pri rozhodnutí vo veci samej z návrhu predloženého navrhovateľom, avšak presne neurčil, ako dospel k výške škody, ktorú stanovil zaplatiť jednotlivým odporcom. Z odôvodnenia rozsudku prvého stupňa nie je zrejmé, aký zárobok bol dosiahnutý v rozhodnom období u každého z odporcov, nie je zrejmé akým percentuálnym podielom sa každý y týchto odporcov podieľal na spôsobení schodku. Odvolací mal za to, že súd prvého stupňa sa dostatočne nevysporiadal ani s námietkami odporcov, pokiaľ namietali spôsob vykonania inventúry, prostredníctvom výpočtovej techniky, resp. ktorými namietali evidenciu tovaru na predajni a skutočnosť, že niektorý tovar bol evidovaný duplicitne. Z Odovzdávajúceho protokolu inventarizácie prvostupňový súd zistil, že inventarizácia bola vykonaná na prevádzke MOJ 321 326 Bratislava, za obdobie od 25.04.1998 do 07.03.1999, na základe Príkazu riaditeľa č. 10/99 zo dňa 03.03.1999, ďalej z Oznámení o výsledku inventarizácie zo dňa 07.09.1999 súd zistil, že odporcom v 1. až 25. rade bolo doručené poštou, pričom bola v oznámení špecifikovaná výška manka. Pôvodne žalovaní odporcovia v 1. až 25. rade boli zamestnaní u navrhovateľa na základe riadne uzavretých písomných pracovných zmlúv, vo funkciách obchodno-prevádzkový zamestnanec. Všetci odporcovia mali podpísané dohody o kolektívnej hmotnej zodpovednosti a zodpovednosti za zverené hodnoty. Navrhovateľ vykonal na prevádzkovej jednotke v Bratislave na ulici Žitavská inventúru dňa 07.09.1999 za inventúrne obdobie od 25.04.1998 do 07.03.1999, pričom boli zistené manko v sume 2,356.008,- Sk. Navrhovateľ si manko uplatňoval podľa rozpísaných podielov na jednotlivých zamestnancov podľa ich pracovného zaradenia, výšky mzdy a dĺžky trvania pracovného pomeru v inventarizačnom období. Počas celého inventarizačného obdobia pracovalo na predajni celkove 35 pracovníkov. Z časti zápisnice o pojednávaní číslo konania 13C/20/2001, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Bratislava V, súd zistil, že bol ako svedok vypočutý V.. I. I., ku skutočnostiam, ktoré sa týkali vývoja a realizáciu programu pre obchodnú sieť navrhovateľa, a jeho výpoveď dáva odpoveď na výhrady, ktoré k programu, ktorým boli evidované tovary na predajni, mali odporcovia. Svedok pracoval v organizácii Softip, ktorá sa podieľala na vývoji a realizácii programu pre obchodnú sieť navrhovateľa. Vo svojej výpovedi uviedol, že na základe školenia mal pracovník zvládnuť základy práce s počítačom a na základe tohto školenia vedel zadať na počítači úlohu, vybrať si z neho výstup a robiť základné operácie. Pokiaľ šlo o tvorbu databázy, táto sa tvorila na predajniach na základe ručného spracovania, alebo automaticky cez diskety, na základe čoho sa mal na skladovej evidencii nachádzať všetok tovar, ktorý bol na predajňu dodaný a dá sa odkontrolovať skladby tovaru, množstvo tovaru, hodnota tovaru. Z hľadiska systému, ktorý platil, nemohlo sa vstupovať do databázy predajne z Považskej Bystrice, toto sa dalo urobiť len na predajni buď na to určeným človekom, alebo tým, kto robil nejakú opravu. Základným predpokladom presnosti bola dôsledná evidencia tovaru, správne označenie kódov a pri tomto postupe by nemalo dôjsť k rozdielom. Ak k rozdielom dochádzalo, tak z dôvodu, že tovar nebol dôsledne nahraný a porovnaný s príjemkou tovaru. V prípade, že došlo k poruche počítača, údaje boli zálohované a toto zálohovanie sa malo robiť denne. Ak šlo o akciový tovar, bolo treba rozlišovať ako bola zaťažená predajňa, t. j. či v nákupných cenách, alebo v predajných cenách. Ak bola predajňa zaťažovaná v nákupných cenách, akciové ceny sú nevýznamné, ak bola zaťažovaná v predajných cenách, toto malo význam len z hľadiska účtovníctva - zníženie ceny. Pokladníčky mali robiť dennú uzávierku z ktorej jednoznačne vyplývalo, aký tovar bol predaný, v akej hodnote majú tržbu a rozdiel sa vyrovnal hneď, alebo sa vedelo, kto rozdiel spôsobil. Podľa svedka manko vznikalo len na chýbajúcom tovare, t. z. tovar sa musel z predajne dostať bez zaplatenia, teda neprešiel pokladňou. Druhou alternatívou manka mohlo byť to, že bol tovar nesprávne zaevidovaný do počítača z hľadiska prvotnej evidencie. Program bol však nastavený tak, že v rámci tovaru bolo možné vykázať aj mínusové položky, čiže bolo možné predávať tovar, ktorý vykazoval mínusový stav. V praxi to znamenalo, že na tovare sa nesprávne označil kód a u iného tovaru vznikol prebytok. Samotná existencia plusových a mínusových položiek nezakladá vznik manka. Plusové a mínusové položky by mohli mať dopad na vznik manka za predpokladu, keby sa jednotlivý tovar zaevidoval druhovo za tovar vyššej korunovej hodnoty a v skutočnosti by sa predával za hodnotu nižšiu, čo v tomto prípade pri inventarizácii zistené nebolo. Pokiaľ odporcovia namietali zásah do počítačového systému MOP, svedok uviedol, že toto nebolo možné, nakoľko každý užívateľ sa prihlasoval do systému svojim užívateľským číslom a heslom. V prípade, že užívateľ spustil službu, táto aktivita zostala zapísaná v histórii, pričom je vyznačená osoba a čas prihlásenia prístupu do počítača. Ak operátor pri zadávaní čiarového kódu zadal nesprávny kód, mohlo sa stať, že pokladňa snímaný čiarový kód nenašla v stave zásob. Táto skutočnosť nemohla mať vplyv na hospodárenie, nakoľko databáza mala byť denne zálohovaná. Pokiaľ šlo o akciový tovar, po vyhlásení akcie sa v databáze znížila cena tovaru, ktorý na sklade a po skončení akcie sa cena vrátila na pôvodnú, alebo na inú cenu. Prvostupňový súd ďalej zistil zo znaleckého posudku č. 2/2009 znalkyne V.. J. W., ktorý bol nariadený Okresným súdom Bratislava II, sp. zn. 17C/87/2001 a znaleckého posudku č. 6/2010 znalkyne V.. S. Y., ktorý bol nariadený Okresným súdom Bratislava II, sp. zn. 17Cpr/4/2003 ako aj z Odovzdávajúceho protokolu inventarizácie, že inventarizácia bola po vecnej aj formálnej stránke vykonaná v súlade s platnou legislatívou a to § 29-30 zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve, ako aj v súlade s internými metodickými pokynmi spoločnosti. Všeobecné zásady, platné pri výkone inventarizácií zásob obchodného tovaru a peňažných hotovostí v jednotlivých hospodárskych strediskách obchodnej spoločnosti PRIMA ZDROJ Považská Bystria s.r.o. sú popísané v smernici spoločnosti č. S1/024/98/ KÚ- Metodika Kontrolnej činnosti v časti IV. Inventarizácia. Inventarizácia zásob tovaru, obalov a pokladničnej hotovosti bola v hospodárskom stredisku č. 321326 vykonaná na základe príkazu riaditeľa č.10/99 a bola vykonaná dňa 07.03.1999. Predsedom inventarizačnej komisie bola menovaná D. I.J. a členmi inventarizačnej komisie D. H., V.. Z.. W., U.. S., N.. D., K.. D., Y.. K., I..H.. Zároveň zo zamestnancov predajne sa na inventarizácií F. J.. M., F.. Y., V.. G., Q.. H., I.. F., N.. H., Ľ.. R., M., B.. H., Z.. Q., Z.. H., B.. H., I.. Í., W.. R., N.. H.. Priebeh inventarizácie bol zachytený v Zápise o priebehu a výsledku inventarizácie zo dňa 07.03.1999, v ktorom hmotne zodpovední zamestnanci HS, prítomní na inventarizácií, súhlasili so spôsobom vykonania inventúrneho spisu zásob obchodného tovaru a peňažnej hotovosti a prehlásili, že nemajú voči nemu žiadne výhrady. Rovnako svojím podpisom potvrdili, že boli oboznámení s výsledkom inventarizácie a nemajú voči nemu žiadne námietky. Pri inventarizácií tovarov a obalov dňa 07.03.1999 bol počítačový stav zásob obchodného tovaru a obalov vo výške 5,299.935,50 Sk za nekonsignačný tovar a 192.965,10 Sk za konsignačný tovar a inventúrny (skutočný) stav zásob obchodného tovaru a obalov, vo výške 2,905.909,30 Sk za nekonsignačný tovar a 139.718,30 Sk za konsignačný tovar. Na základe porovnania inventúrneho a počítačového stavu bolo zistené, že pri inventarizácii vznikol inventúrny rozdiel - manko - vo výške 2,447.273,- Sk. V „Zápise o priebehu a výsledku inventúry zo dňa 07.03.1999" sa nachádza aj vyjadrenie pracovníčky B.. H., ktorá nesúhlasí s uvedeným výsledkom. Po vykonaní inventúry na základe zistených nezhôd boli dodatočne do inventarizácie zahnuté dokumenty „Zámena pozícií - zníženie" vo výške 6.989,90 Sk a 7.761,80 Sk. Na základe záznamov kontroly dokladov I. XXX XXX zo dňa 11.04.1999 a 14.04.1999 vo výške 7.126,20 Sk a 84.138,50 Sk boli tieto sumy odpočítané z inventúrneho rozdielu a tak bola zistená konečná výška manka 2.356.008,- Sk. Prvostupňový súd pri určovaní výšky podielov žalovaných odporcov na manku vychádzal z toho, že ak na prevádzke pracujú pracovníci, ktorí spoločne zodpovedajú za vzniknutý schodok na základe uzatvorených dohôd o hmotnej zodpovednosti, určí sa jednotlivým pracovníkom podiel náhrady podľa § 182 Zákonníka práce. Vychádza sa pritom z pomeru ich dosiahnutých hrubých zárobkov, pričom zárobok vedúceho prevádzky a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej výške. Takto určený podiel nesmie u jednotlivých pracovníkov, s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu, presiahnuť sumu rovnajúcu s ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok sú povinní uhradiť vedúci a zástupca vedúceho podľa pomeru ich dosiahnutých hrubých zárobkov. Ide o hrubé zárobky pracovníkov zúčtované za to isté obdobie, ako je inventarizačné obdobie, v ktorom bol schodok zistený, t. j. o hrubé zárobky pracovníkov zúčtované od predchádzajúcej inventúry do dňa zistenia schodku. Započíta sa zárobok za celý kalendárny mesiac, v ktorom sa predchádzajúca inventúra vykonala a neprihliada sa na zárobok za kalendárny mesiac, v ktorom bol schodok zistený. U pracovníkov, ktorí boli zaradení na pracovisko, kde pracujú spoločne hmotne zodpovední pracovníci počas inventarizačného obdobia, započíta sa im jeho hrubý zárobok dosiahnutý odo dňa, keď boli na pracovisko zaradení do dňa zistenia schodku. Z prehľadu o hrubých zárobkoch jednotlivých pracovníkov podľa mesiacov v danom inventarizačnom období súd prvého stupňa zistil, že počas inventarizačného obdobia od 25.04.1998 do 07.03.1999 bolo zistené manko v celkovej sume 2.356.008,- Sk. Počas inventarizačného obdobia pracovalo na prevádzke 35 pracovníkov. Časť pracovníkov pracovala počas celého obdobia, časť bola do prevádzky zaradená v priebehu tohto obdobia a časť pracovníkov z prevádzky v priebehu tohto obdobia odišla. Žiaden pracovník, ktorý z prevádzky odchádzal, alebo bol do prevádzky zaradený počas inventarizačného obdobia neodstúpil od dohody o hmotnej zodpovednosti. Výpočet podielov jednotlivých pracovníkov na zistenom schodku súd ustálil na základe rozpisu manka zamestnancov HS 321 326 spracovaného navrhovateľom, pričom za základ u jednotlivých odporcov bol ustálený ich príjem za obdobie od apríla 1998 do marca 1999, z ktorého bol vypočítaný priemerný mesačný zárobok zamestnanca a následne podiel, ktorým sa odporcovia podieľajú na úhrade manka. Pre výpočet navrhovateľ použil priemerný zárobok vyčíslený u jednotlivých pracovníkov za toto obdobie. Prvostupňový súd dodal, že navrhovateľ vo svojich výpočtoch u všetkých pracovníkoch zle vypočítal podiel na manku, keďže počítal súčet hrubých mesačných zárobkov pracovníka delený výškou zisteného manka krát súčet hrubých mesačných zárobkov všetkých pracovníkov. Podiel na manku by mal byť preto u všetkých pracovníkov vyšší. U pracovníka S. C., tvorí podiel 2.207,70 Sk a pracovník má k úhrade jeho priemerný hrubý zárobok vo výške 1882,- Sk. U pracovníčky, K. Z., tvorí podiel 3.378,41 Sk a pracovníčka má preto k úhrade jej priemerný hrubý zárobok vo výške 2.880,- Sk. U pracovníčky R. H., tvorí podiel 6.630,15 Sk a pracovníčka má preto k úhrade jej priemerný hrubý zárobok vo výške 5.652,- Sk. U pracovníčky Kučerová Jana, tvorí podiel 7.270,64 Sk a pracovníčka má preto k úhrade jej priemerný hrubý zárobok vo výške 6.198,- Sk. U pracovníka O. I., tvorí podiel 6.091,71 Sk a pracovník má k úhrade jeho priemerný hrubý zárobok vo výške 5.193,- Sk. U pracovníčky Štefániková Stanislava, tvorí podiel 676,85 Sk a pracovníčka má preto k úhrade jej priemerný hrubý zárobok vo výške 577,- Sk. U pracovníčky Q. J., tvorí podiel 4.706,32 Sk a pracovníčka má preto k úhrade jej priemerný hrubý zárobok vo výške 4.012,- Sk. U pracovníčky R. J., tvorí podiel 4.970,26 Sk a pracovníčka má preto k úhrade jej priemerný hrubý zárobok vo výške 4.237,- Sk. U pracovníčky C. Z., tvorí podiel 4.057,62 Sk a pracovníčka má preto k úhrade jej priemerný hrubý zárobok vo výške 3.459,- Sk. U všetkých ostatných pracovníkov, nemal zlý výpočet podielu na maku vplyv na vyčíslení podielu k úhrade, keďže títo boli zaviazaní uhradiť najvyššiu možnú sumu, vo výške priemernej hrubej mzdy. Odporkyňa 1/ dosiahla počas inventarizačného obdobia hrubý zárobok v celkovej sume 82.917,- Sk a úhrn všetkých mesačných zárobkov, všetkých pracovníkov prevádzky počas inventarizačného obdobia bol 2,008.426,- Sk. Pomer súčtu hrubých mesačných zárobkov odporkyne 1/ a súčtu všetkých hrubých mesačných príjmov všetkých pracovníkov prevádzky je 82.917 : 2,008.426 = 0,041. Odporkyňa 1/ sa týmto pomerom podieľa aj na celkovom schodku zistenom v danom inventarizačnom období, t.j. 0,041 x 2 356 008,- Sk, to znamená, že podiel pracovníka vypočítaný podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce je 97.266,77 Sk. Podiel u jednotlivých pracovníkov, s výnimkou vedúceho prevádzky a jeho zástupcu, nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Z prehľadu dosiahnutých hrubých zárobkov odporkyne 1/ vyplýva, že jej priemerný hrubý zárobok je 8.292,- Sk, čo je podiel, ktorý je tomuto pracovníkovi predpísaný k náhrade. Odporkyňa 2/ dosiahla počas inventarizačného obdobia hrubý zárobok v celkovej sume 219.462,- Sk a súčet hrubých mesačných zárobkov je vynásobený dvoma, pretože sa jedná o vedúceho prevádzky, teda 438.924,-Sk. Úhrn všetkých mesačných zárobkov, všetkých pracovníkov prevádzky počas inventarizačného obdobia bol 2,008.426,- Sk. Pomer súčtu hrubých mesačných zárobkov odporkyne 2/ a súčtu všetkých hrubých mesačných príjmov všetkých pracovníkov prevádzky je 438.924 : 2,008.426 = 0,219. Odporkyňa 2/ sa týmto pomerom podieľa aj na celkovom schodku zistenom v danom inventarizačnom období, t.j. 0,219 x 2 356 008,- Sk, to znamená, že podiel pracovníka vypočítaný podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce je 514.885,02 Sk. Súčet podielov k úhrade u všetkých zamestnancov je prirodzene nižší ako celkový schodok, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru ich dosiahnutých hrubých zárobkov. Výška schodku predpísaného na náhradu jednotlivým pracovníkom bez vedúceho prevádzky a jeho zástupcu je 207.376,- Sk, teda do celého schodku zostáva ešte 2.148.632,- Sk. Tento schodok je povinný uhradiť vedúci prevádzky a jeho zástupca v pomere svojich dosiahnutých hrubých zárobkov. Podiel vedúceho prevádzky na dosiahnutých hrubých zárobkoch je 0,585 a preto jej podiel k úhrade tvorí 1,256.346,- Sk. Odporkyňa 3/ dosiahla počas inventarizačného obdobia hrubý zárobok v celkovej sume 155.867,- Sk a súčet hrubých mesačných zárobkov je vynásobený dvoma, pretože sa jedná o zástupcu vedúceho prevádzky, teda 311.734,-Sk. Úhrn všetkých mesačných zárobkov, všetkých pracovníkov prevádzky počas inventarizačného obdobia bol 2.008.426,- Sk. Pomer súčtu hrubých mesačných zárobkov odporkyne 3/ a súčtu všetkých hrubých mesačných príjmov všetkých pracovníkov prevádzky je 311.734: 2.008.426 = 0,155. Odporkyňa 3/ sa týmto pomerom podieľa aj na celkovom schodku zistenom v danom inventarizačnom období, t.j. 0,155 x 2 356 008,- Sk, to znamená, že podiel pracovníka vypočítaný podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce je 365.683,28 Sk. Keďže je odporkyňa 3/ zároveň zástupkyňou vedúcej prevádzky, jej podiel k úhrade podľa hore uvedených výpočtov tvorí 892.286,- Sk ( 2.148.632 - 1.256.346 ). Odporca 4/ dosiahol počas inventarizačného obdobia hrubý zárobok v celkovej sume 92.528,- Sk a úhrn všetkých mesačných zárobkov, všetkých pracovníkov prevádzky počas inventarizačného obdobia bol 2.008.426,- Sk. Pomer súčtu hrubých mesačných zárobkov odporcu 4/ a súčtu všetkých hrubých mesačných príjmov všetkých pracovníkov prevádzky je 92.528 : 2.008.426 = 0,046. Odporca 4/ sa týmto pomerom podieľa aj na celkovom schodku zistenom v danom inventarizačnom období, t.j. 0,046 x 2 356 008,- Sk, to znamená, že podiel pracovníka vypočítaný podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce je 108.541,07 Sk. Podiel u jednotlivých pracovníkov, s výnimkou vedúceho prevádzky a jeho zástupcu, nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Z prehľadu dosiahnutých hrubých zárobkov odporcu 4/ vyplýva, že jeho priemerný hrubý zárobok je 10.281,- Sk, čo je podiel, ktorý je tomuto pracovníkovi predpísaný k náhrade. Odporca 5/ dosiahol počas inventarizačného obdobia hrubý zárobok v celkovej sume 21.886,- Sk a úhrn všetkých mesačných zárobkov, všetkých pracovníkov prevádzky počas inventarizačného obdobia bol 2.008.426,- Sk. Pomer súčtu hrubých mesačných zárobkov odporcu 5/ a súčtu všetkých hrubých mesačných príjmov všetkých pracovníkov prevádzky je 21.886 : 2.008.426 = 0,011. Odporca 5/ sa týmto pomerom podieľa aj na celkovom schodku zistenom v danom inventarizačnom období, t.j. 0,011 x 2 356 008,- Sk, to znamená, že podiel pracovníka vypočítaný podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce je 25.673,63 Sk. Podiel u jednotlivých pracovníkov, s výnimkou vedúceho prevádzky a jeho zástupcu, nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Z prehľadu dosiahnutých hrubých zárobkov odporcu 5/ vyplýva, že jeho priemerný hrubý zárobok je 7.295,- Sk, čo je podiel, ktorý je tomuto pracovníkovi predpísaný k náhrade. Odporkyňa 6/ dosiahla počas inventarizačného obdobia hrubý zárobok v celkovej sume 80.455,- Sk a úhrn všetkých mesačných zárobkov, všetkých pracovníkov prevádzky počas inventarizačného obdobia bol 2.008.426,- Sk. Pomer súčtu hrubých mesačných zárobkov odporkyne 6/ a súčtu všetkých hrubých mesačných príjmov všetkých pracovníkov prevádzky je 80.455 : 2.008.426 = 0,040. Odporkyňa 6/ sa týmto pomerom podieľa aj na celkovom schodku zistenom v danom inventarizačnom období, t.j. 0,04 x 2 356 008,- Sk, to znamená, že podiel pracovníka vypočítaný podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce je 94.378,69 Sk. Podiel u jednotlivých pracovníkov, s výnimkou vedúceho prevádzky a jeho zástupcu, nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Z prehľadu dosiahnutých hrubých zárobkov odporkyne 6/ vyplýva, že jej priemerný hrubý zárobok je 8.046,- Sk, čo je podiel, ktorý je tejto pracovníčke predpísaný k náhrade. Nakoľko navrhovateľ na pojednávaní konanom 14.06.2012 vzal návrh na začatie konania späť v celom rozsahu voči odporkyni 1/, ktorá uhradila navrhovateľovi istinu a súdny poplatok, úrok z omeškania a trovy právneho zastúpenia jej boli odpustené; súd prvého stupňa preto podľa § 96 ods. 1 O.s.p. konanie voči odporkyni 1/ zastavil. Keďže predmetný nárok na náhradu škody vznikol pred 01. aprílom 2002, teda pred tým, než nadobudol účinnosť Zákon č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce), prvostupňový súd vec po právnej stránke posudzoval v zmysle Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. (§ 251 ods. 1 Zákona č. 311/2001 Z. z.)., a to ust. § 176 ods. 1, § 176 ods. 3. Na základe vykonaného dokazovania ustálil, že manko na predajni za inventarizačné obdobie od 25.04.1998 do 07.03.1999 bolo zistené, čo bolo preukázané inventúrnym zápisom. Z hľadiska zodpovednosti odporcov 2/ až 6/ za vzniknuté manko súd na základe vykonaného dokazovania ustálil, že odporcovia sa nevyvinili zo vzniknutého manka. Neprodukovali žiadne dôkazy o svojich tvrdeniach, ktoré by preukázali skutočnosti nimi tvrdené. Odporcovia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali súdu, že schodok vznikol tým, že im organizácia nevytvorila primerané podmienky na prácu, ani nebolo preukázané, že by počítačový program na evidenciu tovaru nebol spôsobilý zaznamenávať a evidovať pohyby tovaru. Kvalita záznamov závisela od ľudského faktora a osoby, ktorá s programom pracovala. Zodpovednosti za vzniknutý schodok sa pracovník zbaví, či už úplne čiastočne len vtedy, ak preukáže, že ho nezavinil. Odporcovia nikdy, ani počas inventúry, ani po jej ukončení so zistením výsledku až do súdneho pojednávania v danej veci výšku schodku nenamietali, práve naopak, svojimi podpismi na zápise o priebehu a výsledku inventarizácie deklarujúcej inventúrny stav, potvrdili, že s priebehom a výsledkom inventarizácie súhlasia a nemajú voči nemu žiadne námietky. Z uvedeného preto vyplýva, že dodatočné spochybňovanie výsledkov inventarizácie odporcami nie je ničím podložené a je len účelové a neopodstatnené, uzavrel prvostupňový súd. Prvostupňový súd poukazoval na to, že pri výklade zodpovednosti zamestnanca podľa § 176 ods. 1 Zákonníka práce platného do 01.04.2002 okrem iných špecifických charakteristík na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca je, že pri tejto zodpovednosti sa vychádza z prezumpcie viny zamestnanca a uhrádza sa celá skutočná škoda. Za predpokladu, že je naplnená skutková podstata tohto druhu zodpovednosti, jej uplatnenie má prednosť pred uplatnením všeobecnej zodpovednosti. Na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca, pri zodpovednosti za hodnoty zverené na vyúčtovanie zamestnávateľ nie je povinný dokazovať zavinenie zamestnanca. Zamestnávateľ musí preukázať platné uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti, existenciu schodku na hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a nevyúčtovanie hodnôt zverených mu zamestnávateľom. Predpokladom tejto zodpovednosti je škoda vo forme schodku za zverených hodnotách, platná dohoda o hmotnej zodpovednosti, zavinenie zamestnanca, ktoré sa prezumuje. Porušenie právnej povinnosti zamestnanca spočíva v tom, že zamestnanec si nesplnil vyúčtovaciu povinnosť. Škoda spočíva vo nevyúčtovanom schodku na zverených hodnotách, pričom zamestnanec sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že schodok vznikol sčasti, alebo celkom bez jeho zavinenia. Zavinenie tretích osôb neznamená samo o sebe zánik hmotnej zodpovednosti. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom, alebo sčasti len vtedy, ak preukáže, že schodok nezavinil práve treto, že v dôsledku úmyselného konania tretích osôb mu bolo znemožnené hospodáriť so zverenými hodnotami. Schodok je účtovný rozdiel medzi skutočným stavom zverených hodnôt, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a medzi údajmi účtovnej evidencie, o ktorú je skutočný stav nižší ako stav účtovný. Základnou právnou charakteristikou schodku je, že tovar musí chýbať. Za schodok sa nepovažuje tzv. účtovný schodok, v prípade ktorého ide len o chyby v evidencii. V danom prípade mal súd prvého stupňa preukázané, že vykonanou inventúrou bol zistený schodok. Povinnosťou zamestnávateľa bolo dokázať, že vznikol schodok a že bola uzavretá platná dohoda o hmotnej zodpovednosti so žalovaným pracovníkom. Pri uzavieraní dohôd o hmotnej zodpovednosti má byť účastníkom dohody vždy jasné, aký druh práce (prípadne funkciu) bude pracovník vykonávať, na ktorom pracovisku a za ktoré hodnoty bude zodpovedať, čo v danom prípade zo strany navrhovateľa splnené bolo. Výška manka na jednotlivých odporcov bola vyčíslená v súlade so zákonníkom práce, pričom pri výpočte je zohľadnená dĺžka trvania pracovného pomeru, práceneschopnosť, dosiahnutý príjem, preto odporcov 2/ až. 6/ súd zaviazal k úhrade na nich pripadajúceho manka tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. O úroku z omeškania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. Výška diskontnej sadzby NBS pre ustálenie úroku z omeškania v čase vzniku omeškania odporcu bola 17,6%, súd úrok z omeškania priznal od dňa 01.09.2000, kedy boli doručované jednotlivým odporcom výzvy na úhradu manka, ktoré preberali postupne a s prihliadnutím na navrhovateľom poskytnutú lehotu na dobrovoľné plnenie, pričom k 31.08.2000 táto lehota uplynula. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 142 ods. 1 OSP a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania u jednotlivých odporcov vzhľadom na pomer vyčísleného súdneho poplatku zaplateného navrhovateľom pri uplatnení jeho práva na súde podľa výšky žalovanej sumy. Navrhovateľovi priznal aj trovy právneho zastúpenia, uplatnené právnou zástupkyňou navrhovateľa na pojednávaní konanom 14.06.2012, vychádzajúc z ust. § 10, § 11, § 14 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v platnom znení, u každého odporcu za účasť na ústnom pojednávaní dňa 13.3.2012, 14.06.2012, konzultácia s klientom a písomné vyjadrenie na súd zo 17.06.2011, t.j. za 3 úkony právnej pomoci, a to nasledovne : odporkyňu 2/ v sume 770,32 € ( 1 úkon právnej pomoci z priznaného plnenia - vymeriavacieho základu 41800,47 € - á 1517,76 €; ku každému úkonu režijný paušál á 7,63 €, celkove 1540,65 €. Právna zástupkyňa navrhovateľa si uplatnila z tejto sumy len 50%, t. j. sumu 770,32 € ). Odporkyňu 3/ v sume 38,83 € ( 1 úkon právnej pomoci z priznaného plnenia - vymeriavacieho základu 211,84 € - á 54,78 €; ku každému úkonu režijný paušál á 7,63 €, celkove 77,67 €, právna zástupkyňa navrhovateľa si uplatnila z tejto sumy len 50%, t. j. sumu 38,83 € ). Odporcu 4/ v sume 38,84 € ( 1 úkon právnej pomoci z priznaného plnenia - vymeriavacieho základu 220,70 € - á 54,78 €, ku každému úkonu režijný paušál á 7,63 €, celkove 77,67 €, právna zástupkyňa navrhovateľa si uplatnila z tejto sumy len 50%, t. j. sumu 38,83 € ). Odporcu 5/ v sume 38,83 € ( 1 úkon právnej pomoci z priznaného plnenia - vymeriavacieho základu 262,69 € - á 54,78 €, ku každému úkonu režijný paušál á 7,63 €, celkove 77,67 €, právna zástupkyňa navrhovateľa si uplatnila z tejto sumy len 50%, t. j. sumu 38,83 € ). Odporkyňu 6/ v sume 38,83 € ( 1 úkon právnej pomoci z priznaného plnenia - vymeriavacieho základu 341,26 - á 54,78 €, ku každému úkonu režijný paušál á 7,63 €, celkove 77,67 €, právna zástupkyňa navrhovateľa si uplatnila z tejto sumy len 50%, t. j. sumu 38,83 € ). Uvedený rozsudok napadli v zákonnej lehote odvolaním odporkyňa 2/ a odporca 5/. Odporkyňa 2/ nesúhlasila s rozhodnutím súdu. Aj keď bola vedúcou predajne, mala také isté práva a pracovnú dobu ako zástupkyňa, predavačka, pokladníčka, prevádzkar, skladník. Pracovalo sa na dve smeny, ona nemala právo nahadzovať na počítač tovar, ktorý prišiel na prevádzku, to mohla iba operátorka J. R.; ona si mohla len odkontrolovať tovar a dodacie listy, ktoré nahrala, ale doplňovať či opravovať mohla len operátorka, ktorá mala svoj kód a ten nepoužíval nikto. Ona ako vedúca mohla robiť len dennú a mesačnú uzávierku a pri mesačnej uzávierke sa dolu v poslednom liste ukazoval stav tovaru aj tržba za mesiac, a to aj v mínuse, čiže manko, a tam sa ukázalo 200.000,- Sk. hneď na to upozornila manažéra S. a ona vedenie v Považskej Bystrici. Poslali operátorov, ktorí povedali, že je to v poriadku. Jej sa to nepáčilo, nedostala žiadne písomné vyrozumenie, hoci oň žiadala, údajne z dôvodu, že to nie je potrebné. Odvolateľka ďalej uviedla, že žiadala o inventúru a o rozviazanie pracovného pomeru po dvoch mesiacoch, pretože sa to v počítači opakovalo, jej žiadosť bola zamietnutá. Keď preberala predajňu od bývalého vedúceho, bol tam dva mesiace a mal manko 400.000,- Sk. vtedy ešte nerušila, do čoho spadla. Po pol roku opätovne žiadala o inventúru, ale bola odmietnutá so slovami, že je dobrá vedúca, že inventúru nepotrebuje, aj keď upozornila vedenie, že má manko v počítači 1.000.000,- Sk. opäť poslali operátora z Považskej Bystrice, zavreli sa do miestnosti s počítačom, ju nepustili dnu a keď po dvoch hodinách vyšli von, len jej povedali, že všetko je v poriadku. Po mesačnej uzávierke však opäť bolo o 200.000,- Sk vyššie manko. . k inventúre sa dopracovala až po 12 mesiacoch, zrátal sa tovar, so skenermi sa snímal, do miestnosti s počítačom prístup nemali, len C.. R. s operátormi z Považskej Bystrice a vyčíslili manko 2.400.000,- Sk. oni požiadali o opravnú inventúru, táto však bola zamietnutá. Rozhodli sa spraviť si inventúru sami, fyzicky a našli vyše 1.000.000,- Sk, t.j. ani tovar nebol dobre zrátaný. Dali výpoveď, ale generálny riaditeľ povedal, že výpoveď dáva on im. Tí, ktorí odišli platia manko a tí, ktorí zostali, platiť nemuseli. C.. Í. zostala, po dvoch mesiacoch jej spravili inventúru a mala manko 200.000,- Sk a neplatila. Nie je pravdou, čo tvrdí C.. D., že napĺňala tašky svojej dcéry, ktorá tam ani nechodila, lebo pracovala v Petržalke; aspoň teraz vie, čo jej robili predavačky, keď to vie tak pekne opísať. Ako vedúca prevádzky má prístup do skladu tak ako aj skladník a zástupca. Jej jedinou chybou bolo, že podpísala hmotnú zodpovednosť a že neodstúpila po troch mesiacoch počas skúšobnej doby. Ona pracovala na viacerých prevádzkach potravín, aj ako vedúca a nikdy nemala manko. Odvolateľka zjavne žiadala rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne zmeniť tak, že návrh navrhovateľa odvolací súd zamietne. Odvolanie voči rozsudku podal tiež odporca 5/, a to elektronickými prostriedkami, toto odvolanie však v zákonnej lehote nedoplnil predložením jeho originálu ( resp. nedoplnil ho vôbec ). V odvolaní odporca 5/ poukazoval na to, že mu uvedené manko nie je známe, že navrhovateľ nepreukázal, že práve on ho zapríčinil, že existuje prezumpcia neviny, že má podozrenie na zaujatosť súdu, nakoľko navrhovateľ nedokázal v konaní, že systém pracoval správne, cíti sa byť označený za zlodeja bez relevantných dôkazov. Uviedol, že bol v skúšobnej dobe, úplne nový zamestnanec, že vedúca mala striktné pravidlá. On mal zákaz vstupu do skladu, počítačovej miestnosti a k peniazom. Jeho náplňou práce bolo pretlačiť už pripravený vozík zo skladu na predajňu a doložiť tovar do regálov. Veľmi často celý deň behal medzi pokladňou a operátorkou v počítačovej miestnosti, pretože tovar nebol v systéme nahraný. Operátorka mu pri dverách nalepila cenovku na tovar ( vzorku ) a tú ešte s 1 ks takého druhu tovaru priniesol k pokladni. Systém teda naozaj nemohol fungovať bezchybne. Pokladníčky sa sťažovali vedúcej na nefunkčnosť systému veľmi často a on len začul, že uvedený software bol robený na základe dobrých osobných vzťahov firmy s uvedenou softwarovou firmou, nie na základe kvality a efektivity systému. On mal prísne zákazy a príkazy, ktoré plnil, nevidí preto dôvod, prečo by sa mal podieľať na splácaní manka, ktoré nezapríčinil. O údajnom manku nevedel. Pracovný pomer s ním navrhovateľ ukončil počas jeho práceneschopnosti, preto si myslí, že navrhovateľ nemal všetky svoje náležitosti usporiadané a pod kontrolou. K tomuto odvolaniu odvolací súd uvádza, že naň nemohol prihliadať, nakoľko ho odporca 5/ v zákonnej lehote nedoplnil predložením jeho originálu. Na odvolanie odporkyne 2/ sa navrhovateľ vyjadril písomne tak, že odvolanie odporkyne nespĺňa potrebné náležitosti a doplnené bolo po uplynutí lehoty na odvolanie. Dodal, že výpočet výšky náhrad pri platne uzatvorenej dohode o hmotnej zodpovednosti určuje zákonník práce a nie je preto chybou súdu, že odporkyňu 3/ zaviazal na zaplatenie podielu na manku ako vedúcu. Námietka, že pracovala ako všetky ostatné zamestnankyne, je irelevantná. Neobstoja ani námietky o nesprávnom nahadzovaní údajov do počítača, či manipulovanie pracovníkmi z Považskej Bystrice; táto námietka nebola ničím preukázaná, naopak, preukázané bolo, že ako vedúca mala odporkyňa 2/ prístup k počítaču, počas celého konania nepreukázala, že by nejaké nezrovnalosti oznámila zamestnávateľovi, že by žiadala urobiť nápravu alebo vykonať inventúru. Odporkyňa 11/ na pojednávaní dňa 9. 10. 2007 vypovedala, že odporkyňa H.Y. fyzicky preberala tovar, odsúhlasovala jeho počet, značila ho v dodacích listoch a podpisovala ich. Za evidenciu tovaru, jeho príjem, spracovanie a predaj, ako aj za evidenciu príslušných dokladov zodpovedala vedúca predajne, ktorej táto povinnosť vyplývala z pracovnej náplne. Rovnako odporkyňa D. vypovedala, že dcéra odporkyne opakovane v predajni robila veľké nákupy s tým, že odporkyňa ich potom zaplatí, čo už nikto nevie dosvedčiť, nikto nebol svedkom toho, že by za tovar odporkyňa - matka - skutočne aj zaplatila. Na odvolacom pojednávaní navrhovateľ svoj prednes doplnil tak, že oznámil, že odporkyňa 6/ žalovanú sumu uhradila v celosti. Navrhoval rozhodnúť v zmysle jeho návrhu. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu ( t.j. v celom vyhovujúcom výroku, okrem výroku o zastavení konania voči odporkyni 1/ ), podľa § 212 ods. 1 písm.d/ O.s.p., na odvolacom pojednávaní ( § 214 ods. 1 písm.a/ O.s.p. ), na ktorom v neprítomnosti odporcov 2/, 3/, 4/, 5/ a 6/, ako od právneho zástupcu odporkyne 3/ podľa § 101 ods. 2 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. ( keď odporcovia 2/, 4/, 5/, 6/ ako aj právny zástupca odporkyne 3/ mali doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, pričom svoju neúčasť ničím neospravedlnili, ani nežiadali z vážneho dôvodu o odročenie pojednávania ) zopakoval dokazovanie v zmysle ust. § 129 ods. 1 a § 213 ods. 3 O.s.p. čítaním listinných dôkazov : - Odovzdávajúci protokol inventarizácie vykonanej na prevádzke I. XXXXXX H. za obdobie od 25. 4. 1998 - 7. 3. 1999 ( č.l. 5 až 13 spisu ) - Zápis č. 10/99 o priebehu a výsledku inventúry zo dňa 7. 3. 1999 ( č.l. 14 spisu ), - Súpis pokladničnej hotovosti z č.l. 15 spisu ), - Rozpis manka za žalované inventúrne obdobie z č.l. 16 spisu, - Príkaz riaditeľa č. 10/99 na vykonanie inventarizácie z č.l. 17 spisu, - Oznámenie o výsledku inventarizácie zo dňa 7. 9. 1999 oznámené odporkyni 2/, s výzvou na úhradu dlhu, odpoveď odporkyne 2/, pracovná zmluva s odporkyňou 2/, s dodatkami, dohoda o kolektívnej hmotnej zodpovednosti, pracovná náplň odporkyne 2/ ( č.l. 36 až 47 spisu), - Oznámenie o výsledku inventarizácie, odpoveď odporkyne 3/, pracovná zmluva s odporkyňou 3/, s dodatkami, pracovná náplň odporkyne 3/, dohoda o kolektívnej hmotnej zodpovednosti z č.l. 135 až 147 spisu, - Oznámenie o výsledku inventarizácie, odporcovi 4/, odpoveď odporcu 4/ na výzvu na úhradu podielu z manka, pracovná zmluva s odporcom 4/, dohoda o kolektívnej hmotnej zodpovednosti, z č.l. 215 až 223 spisu, - Oznámenie o výsledku inventarizácie odporcovi 5/, výzva na úhradu, pracovná zmluva s odporcom 5/, dohoda o kolektívnej hmotnej zodpovednosti z č.l. 246 až 250 spisu, - Oznámenie o výsledku inventarizácie odporkyni 6/, výzva na úhradu podielu na manku, pracovná zmluva, dohoda o kolektívnej hmotnej zodpovednosti z č.l. 252 až 257 spisu, dospel k nasledovným záverom : Podľa § 176 ods. 1 Zák. práce ( zákon č. 65/1965 Zb. ), ak prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zamestnanec zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dojednať, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne ( spoločná hmotná zodpovednosť ). Podľa § 176 ods. 2 Zák. práce ( zákon č. 65/1965 Zb. ), dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzavrieť písomne, inak je neplatná. Podľa § 176 ods. 3 Zák. práce ( zákon č. 65/1965 Zb. ), zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom, prípadne sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Podľa § 182 ods. 1 Zák. práce ( zákon č. 65/1965 Zb. ), pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich dosiahnutých hrubých zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej výške. Podľa § 182 ods. 2 Zák. práce ( zákon č. 65/1965 Zb. ) podiel náhrady určený podľa predchádzajúceho odseku nesmie u jednotlivých zamestnancov, s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu, presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok sú povinní uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich dosiahnutých hrubých zárobkov. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že prvostupňový súd vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle ust. § 153 ods. 1 O.s.p. Vec tiež správne právne posúdil, keď na danú právnu vec aplikoval predovšetkým ust. § 176 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Zák. práce, konkrétne zákona č. 65/1965 Zb., vzhľadom na posudzované obdobie, v ktorom vznikol schodok. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie tiež v podstate správne odôvodnil, pokiaľ ide o jeho východzie stanoviská. Vo výrokoch ( vyhovujúcich ) svojho rozsudku sa ale súd prvého stupňa dopustil chyby, a to počítacej, keď vyčíslený podiel na schodku v prípade odporcov 3/, 4/, 5/ a 6/ v odôvodnení rozhodnutia nekorešponduje s výškami jednotlivých podielov na schodku v prípade spomínaných odporcov 3/, 4/, 5/ a 6/vo výrokoch rozhodnutia. Odvolací súd pritom okolnosti, zistené prvostupňovým súdom a rozhodné pre výpočet podielov jednotlivých odporcov na vzniknutom schodku považuje za správne. Pre rozhodnutie prvostupňového súdu bolo podstatné zistenie konečnej výšky schodku pri inventarizácii v sume 2.356.008,- Sk ( v prepočte 78.205,13 € ), ako aj hrubé zárobky jednotlivých zamestnancov odporcu, tiež úhrn všetkých mesačných zárobkov všetkých tých pracovníkov, ktorí pracovali počas inventarizačného obdobia na danej prevádzke, t.j. 2.008.426,- Sk ( v prepočte 66.667,52 € ). Zistenia prvostupňového súdu majú oporu vo vykonanom dokazovaní, osobitne navrhovateľom predložených listinných dôkazoch. Z nich následne v zmysle cit. ust. § 182 ods. 1 Zák. práce súd prvého stupňa určil podiel náhrady podľa pomeru pracovníkmi dosiahnutých hrubých zárobkov, s prihliadnutím na dosiahnutý priemerný mesačný zárobok jednotlivého zamestnanca pred vznikom škody, s výnimkou vedúcej prevádzky ( odporkyňa 2/ ) a jej zástupkyne ( odporkyňa 3/ ). Zároveň sa dopustil už spomínaného pochybenia, keď napriek určeniu výšky podielov náhrady pripadajúcich na jednotlivých odporcov v odôvodnení rozsudku, uviedol tieto vo výroku rozsudku ( v jeho vyhovujúcej časti ) zjavne nesprávne : v prípade odporkyne 3/ určil výšku podielu náhrady sumou 892.286,- Sk ( v prepočte 29.618,46 € ), avšak v rozpore s tým vo výroku rozsudku odporkyňu 3/ zaviazal povinnosťou zaplatiť sumu 211,84 €; v prípade odporcu 4/ určil výšku podielu náhrady sumou 10.281,- Sk ( v prepočte 341,26 € ), avšak v rozpore s tým vo výroku rozsudku odporcu 4/ zaviazal povinnosťou zaplatiť sumu 220,70 €; v prípade odporcu 5/ určil výšku podielu náhrady sumou 7.295,- Sk ( v prepočte 242,14 € ), avšak v rozpore s tým vo výroku rozsudku odporcu 4/ zaviazal povinnosťou zaplatiť sumu 262,69 €; v prípade odporkyne 6/ určil výšku podielu náhrady sumou 8.046,- Sk ( v prepočte 267,07 € ), avšak v rozpore s tým vo výroku rozsudku odporkyňu 6/ zaviazal povinnosťou zaplatiť sumu 341,26 €. V prípade odporkyne 6/ ale nutno dodať, že navrhovateľ v priebehu odvolacieho pojednávania oznámil, že táto odporkyňa mu podiel na schodku už uhradila v celosti, čo bol dôvod, pre ktorý v prípade odporkyne 6/ odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že návrh navrhovateľa voči nej zamietol ( nárok uplatňovaný voči odporkyni 6/ sa stal bezdôvodným ). Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že prvostupňový súd sa správne v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal jednotlivými námietkami odporcov ( označených v tomto štádiu konania ako odporcovia 1/, 2/, 3/, 4/, 5/ a 6/ ), založených predovšetkým na tvrdení o zásahoch tretích osôb do počítačového programu vytvoreného pre obchodnú sieť navrhovateľa, t.j. elektronickej evidencie tovaru, jeho skladby, množstva, hodnoty, jeho príjmu aj výdaja, keď vykonané dokazovanie oprávnenosť námietok voči používanému programu, resp. tvrdenia o neoprávnených zásahoch tretích osôb pri práci s uvedeným programom, nepreukázalo. Odporcovia neprodukovali žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o neoprávnenej manipulácii s počítačovým programom, rovnako tak ani dôkazy svedčiace o tom, že by im zamestnávateľ nevytvoril primerané pracovné podmienky za účelom riadneho plnenia ich pracovných úloh. Odvolací súd sa so závermi prvostupňového súdu, týkajúcich sa vyhodnotenia vykonaného dokazovania, stotožňuje; pokiaľ rozsudok súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcich výrokoch zmenil ( § 220 O.s.p. ), tak len z dôvodu vyššie spomínanej chyby, spočívajúcej v nesúlade medzi určením výšky podielu náhrady schodku jednotlivými odporcami a istinou uvedenou vo výrokoch tohto rozsudku ( vo vzťahu k odporcom 3/, 4/ a 5/ ). Keďže odporcovia 2/, 3/, 4/ a 5/ sa s plnením dostali do omeškania, odvolací súd ich zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. a vlád. nar. č. 87/1995 Z.z. ( § 3 ), ktorého výška ku dňu omeškania 1. 9. 2000 ( lehota na dobrovoľné plnenie uplynula v zmysle výzvy navrhovateľa, doručovanej odporcom dňom 31. 8. 2000 ) predstavovala 17,6 % ročne. Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ust. § 224 ods. 1, 2 a ust. § 142 ods. 1 O.s.p.; pokiaľ ide o trovy konania navrhovateľa vo vzťahu k odporcom 2/, 3/, 4/ a 5/, navrhovateľ bol v konaní úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania, jednak súdneho poplatku vo výške 5 % z priznaného podielu náhrady, s tým, že odporkyni 3/ bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, preto na úhradu súdneho poplatku odporkyňa 3/ zaviazaná nebola. Navrhovateľovi ďalej prináleží náhrada trov právneho zastúpenia, tak, ako si ich po uplatnení vyčíslil písomným podaním na č.l. 857 spisu ( t.j. u každého z odporcov odmena za tri úkony právnej služby, t.j. účasť na pojednávaní pred súdom prvého stupňa v dňoch 13. 3. 2012, 14. 6. 2012 a konzultácia a písomné vyjadrenie zo dňa 17. 6. 2011 ), vo výške 50 % : - V prípade odporkyne 2/ B. H. : jeden úkon právnej služby á 505,92 € ( počítané zo sumy 41.800,47 € ) + režijný paušál á 7,63 €, spolu 1.540,65 €, z toho 50 % činí 770,32 €; - V prípade odporkyne 3/ I. Í. : jeden úkon právnej služby á 18,26 € + režijný paušál á 7,63 €, spolu 77,67 €, z toho 50 % činí 38,83 €; - V prípade odporcu 4/ V. G. : jeden úkon právnej služby á 18,26 € + režijný paušál á 7,63 €, spolu 77,67 €, z toho 50 % činí 38,83 €; - V prípade odporcu 5/ M. D. : jeden úkon právnej služby á 18,26 € + režijný paušál 7,63 €, spolu 77,67 €, z toho 50 % činí 38,83 €. Trovy právneho zastúpenia boli priznané právnej zástupkyni navrhovateľa podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z., § 10, § 14, § 16 ods. 3. V prípade odporkyne 6/ rozhodol odvolací súd o trovách celého konania podľa § 224 ods. 1, 2, § 142 ods. 1 O.s.p. V konaní úspešnej odporkyni 6/ vznikol nárok na náhradu trov konania, odporkyňa 6/ si ale náhradu trov konania neuplatňovala, z ktorého dôvodu jej náhrada trov nemohla byť priznaná. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.