Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/219/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1202899015 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1202899015.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: T.. I. M., bytom K., M. X, zastúpená JUDr. Štefániou Sališovou, bytom Bratislava, Ul. Planét 9, proti odporcovi: T.. P. Š., R.., bytom K., I. X, zastúpený JUDr. Dašou Šulejovou, advokátkou, so sídlom Bratislava, Fedinova 16, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 21C 126/2002-192 zo dňa 7.3.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 21C 126/2002-192 zo dňa 7.3.2012 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. 21C 126/2002-192 zo dňa 7.3.2012 vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania ako bývalých manželov tak, že z vecí, ktoré mali navrhovateľka a odporca v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov súd prikázal do výlučného vlastníctva odporcu: ikona 1 ks, olejomaľby 2 ks, obrazy 2 ks, spálňa, sada príborov pre 12 osôb, jedálenská súprava Cibuliak, platne a CD, knihy, koberec s perzským motívom 1 ks, sklenené poháre, elektrická vŕtačka, drevená skrinka s mramorom, YAMAHA klávesový hudobný nástroj, japonský tranzistor, kožená sedacia súprava, kávový konferenčný stolík, kryštálový luster, nábytok do detskej izby, ikony na objednávku 2 ks, liatinový riad na varenie, luster drevený, lyže, bežky, motor k plachetnici, obedová súprava nemecká, plachetnica, váza porcelánová, misy na ovocie 2 ks, vitrína z masívu bez hodnoty. Súd uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť odporcovi na vyrovnanie jeho podielu 3.589,95 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím. V predmetnej veci sa navrhovateľka návrhom zo dňa 1.7.2002 domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov ako účastníkov konania. Uviedla, že manželstvo s odporcom uzavreli dňa 5.11.1983 a manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Obvodného súdu Bratislava II č.k. 20C 129/1996-154, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.7.1999. Navrhovateľka žiadala vyporiadať hnuteľné vecí, ktoré s odporcom nadobudli počas manželstva s tým, že k cene hnuteľných vecí sa vyjadriť nevedela, lebo všetky finančné záležitosti viedol odporca a väčšinu vecí si odporca odviezol, ale ona žiada o finančné vysporiadanie. Odporca tiež žiadal, aby súd rozhodol o finančnom vysporiadaní a uviedol, že s navrhovateľkou, ako manželkou po uzavretí manželstva odcestovali do zahraničia, kde navrhovateľka pracovala 2 roky na polovičný úväzok a ďalších 5 rokov bola v domácnosti. Odporca žiadal, aby mu niektoré hnuteľné veci boli prikázané do vlastníctva, ale hodnotu vecí nevie uviesť, pretože doklady o tom sú u navrhovateľky. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené právoplatnosťou rozsudku o rozvode č.k. 20C 129/1996-54 dňom 31.7.1999 a zároveň zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Nakoľko medzi účastníkmi nedošlo k vyporiadaniu BSM na základe dohody podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, navrhovateľka podala v zákonom stanovenej trojročnej lehote od zániku BSM, návrh na jeho vyporiadanie rozhodnutím súdu. Súd zistil, že počas trvania manželstva účastníci nadobudli do BSM hnuteľné veci, ktorých rozsah a hodnota boli medzi účastníkmi sporné a tiež členský podiel k družstevnému bytu, ktorého hodnota bola tiež sporná a tiež skutočnosť, či členský podiel v družstve má byť predmetom vyporiadania BSM. V priebehu konania účastníci viackrát menili rozsah majetku, ktorý patrí do BSM a bolo preukázané, že väčšina hnuteľného majetku neexistuje. Účastníci nepredložili žiaden doklad o kúpe hnuteľného majetku a nepredložili ani iný dôkaz o jeho existencii. V konaní bola preukázaná iba existencia tých hnuteľných vecí, ktoré súd vyporiadal tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Hnuteľné veci súd prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa, zároveň prihliadol na skutočnosť, že navrhovateľka sa starala o spoločnú domácnosť a výchovu detí v čase nadobudnutia spoločného majetku a navrhovateľke zostal v užívaní družstevný byt a tiež následne aj vo vlastníctve. Pokiaľ ide o hodnotu spoločne nadobudnutých vecí súd vlastnou úvahou podľa § 136 O.s.p. dospel k záveru, že veci sú bez hodnoty a ich hodnota ku dňu vyporiadania BSM je nulová, hoci účastníci uvádzali v konaní nie zanedbateľné sumy, pokiaľ ide o hodnotu hnuteľných vecí, súd považoval tieto vyjadrenia a výšku ceny jednotlivých vecí za nereálnu a neprimeranú a považoval to za emocionálne vyjadrenie hodnoty týchto vecí, pretože išlo o veci staré, zastarané, používané, opotrebené, ktoré nie sú speňažiteľné a ich trhová je ku dňu vyporiadania podľa názoru súdu nulová. Súd nevyhovel návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania hodnoty vyporiadaných vecí, pretože výška znalečného by ďaleko presiahla hodnotu samotných posudzovaných vecí, preto by nariadenie znaleckého dokazovania bolo neúčelné a nehospodárne a preto dôkaz nariadením znaleckého dokazovania nevykonal. Pokiaľ ide o vyporiadanie členského podielu v Stavebnom bytovom družstve Bratislava II, ktorý účastníci konania nadobudli za trvania manželstva, súd bol názoru, že hoci spoločné členstvo rozvedených manželov zaniklo právoplatným rozhodnutím o zrušení práva spoločného nájmu družstevného bytu rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 10C 183/1999-215 a stalo sa majetkovým právom len jedného z manželov a to navrhovateľky, to nemení nič na skutočnosti, že členský podiel bol ku dňu zániku BSM spoločným majetkovým právom oboch manželov, ktoré rozhodnutím súdu o zrušení spoločného nájmu a o zániku spoločného členstva v bytovom družstve nebolo medzi bývalými manželmi vyporiadané. Preto je toto majetkové právo potrebné vyporiadať v zmysle zásad vyporiadania BSM podľa § 150 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľka tvrdila, že členský podiel je v zmysle stanov družstva majetkom družstva a teda nie majetkovým právom navrhovateľky, ani bývalých manželov, z ktorého dôvodu nemôže byť predmetom vyporiadania. Súd považuje toto tvrdenie navrhovateľky za právne irelevantné a skutočnosť, že členské práva a povinnosti k družstvu sú majetkovým právom v danom prípade bývalých manželov, čo je nespochybniteľné. Okresný súd v konaní vykonal znalecké dokazovanie na zistenie hodnoty členského podielu družstevného bytu ku dňu zániku spoločného nájmu a spoločného členstva v bytovom družstve a to ku dňu 14.7.2005. Ustanovená znalkyňa znaleckým posudkom č. 15/2009 určila všeobecnú hodnotu členského podielu ku dňu 14.7.2005 vo výške 71.799,- eur. Odporca objektívnosť znaleckého posudku spochybňoval, ale na preukázanie svojho tvrdenia nepredložil žiadny dôkaz a preto sa súd so závermi tohto znaleckého posudku stotožnil a hodnotu členského podielu mal súd preukázanú vo výške 71.799,- eur. Súd preto rozhodol, že odporca má voči navrhovateľke nárok na vyrovnací podiel vo výške 3.589,95 eur a k tejto sume dospel tak, že znaleckým skúmaním zistenú všeobecnú hodnotu členského podielu vo výške 71.799,- eur rozdelil na dva podiely a to podiel navrhovateľky vo výške 35.899,50 eur a rovnaký podiel odporcu, ale podiel odporcu znížil na jednu desatinu jeho hodnoty, ktoré zníženie považuje za spravodlivé a primerané vzhľadnom na zistené skutočnosti v priebehu konania, ako i na skutočnosť, že odporca navrhovateľku počas manželstva opakovane fyzicky napádal a vo zvýšenej miere požíval alkoholické nápoje, s čím sa v podstatnej miere pričinil o rozvrat manželstva. Z dôvodu agresivity odporcu a požívania alkoholických nápojov hodnotí súd jeho starostlivosť o rodinu negatívne. V konaní mal súd preukázané, že odporca sa o nadobudnutie členského podielu v družstve nijako nepričinil, voči navrhovateľke sa dopúšťal fyzického násilia a vo zvýšenej miere požíval alkoholické nápoje a svojim konaním tak zapríčinil rozvrat rodiny i manželstva, čo malo negatívny vplyv aj na maloleté deti. Z tohto dôvodu by priznanie rovnakého majetkového podielu obom manželom bolo v rozpore s dobrými mravmi a ustanovením § 150 Občianskeho zákonníka. Okresný súd tiež vyslovil názor, že podľa jeho názoru by zistené skutočnosti odôvodňovali aj úplné zníženie majetkového podielu odporcu, ale súd prihliadol na to, že odporca sa počas trvania manželstva podieľal na udržiavaní bytu a finančne zaopatroval spoločnú domácnosť. Jeho majetkový podiel na členských právach k družstvu je preto v zníženej výške 1/10 tak, ako vyčíslil v sume 3.589,95 eur, ktorú sumu uložil ako povinnosť navrhovateľke zaplatiť ju odporcovi a táto suma je dostatočnou a primeranou majetkovou náhradou jeho podielu na spoločnom majetku. V odôvodnení súd uviedol, že o náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením. Proti rozsudku podal odvolanie odporca, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu a výškou vyčísleného podielu v sume 3.589,95 eur. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodnutie súdu je v napadnutej časti, ktorou súd znížil podiel na 1/10 nepreskúmateľné, odôvodnenie je nedostatočné a predstavuje porušenie základného práva účastníka konania na spravodlivý proces. Poukázal na to, že účastníci konania sa neustálili na mase BSM, ani na jej výške. Súd napadnutým rozsudkom prikázal do výlučného vlastníctva odporcu veci, ktoré nemal odporca v užívaní, ako aj veci, ktorými odporca disponoval, resp. ich užíval. Odporca súhlasí s prikázaním hnuteľných vecí, ktoré určil súd do jeho výlučného vlastníctva, aj s určením ich hodnoty a hnuteľné veci, ktorými disponuje odporkyňa, odkazuje do vlastníctva ich plnoletým deťom a to i napriek tomu, že súd mu ich prikázal do výlučného vlastníctva a napriek tomu, že navrhovateľka prejavila vôľu tieto veci užívať. Okresný súd napadnutým rozsudkom určil výšku finančného vyrovnania v sume 3.589,95 eur, ktorú je povinná navrhovateľka odporcovi zaplatiť. S výrokom rozsudku a s jeho odôvodnením odporca nesúhlasil a preto podal proti rozsudku odvolanie a zároveň poukázal na ustanovenia § 148 a § 150 Občianskeho zákonníka a zdôraznil, že v konaní o rozvod manželstva, ako aj v konaní o vyporiadanie BSM neboli preukázané skutočnosti o tvrdenom alkoholizme a agresivite odporcu a ani skutočnosti, ktorými by bolo preukázané, že odporca sa nestaral o rodinu, o deti, o spoločnú domácnosť a nepričinil sa o nadobudnutie a zachovanie vecí patriacich do BSM. Odporca zdôraznil, že súd pri vyporiadaní BSM mal vychádzať zo zásady, že podiely manželov sú rovnaké, v konaní o rozvod manželstva, ako aj v konaní o vyporiadanie BSM bolo preukázané, že obaja účastníci konania sa starali o rodinu spoločne, dbali o zabezpečenie jej potrieb, preto sa medzi nimi mal rozdeliť ich spoločný majetok rovnakým dielom a preto je rozsudok podľa názoru odporcu v časti zníženia podielu na 1/10 nepreskúmateľný, nezrozumiteľný a nedostatočne odôvodnený. Pri rozhodovaní o vyporiadaní BSM musí súd vždy dbať na to, aby účastníkom konania o vyporiadaní BSM bolo jasné, z čoho súd vychádzal pri rozhodovaní a ktoré veci patria podľa názoru súdu do BSM. Z odôvodnenia rozsudku musí byť preto jasné, čo všetko bolo podľa zistenia súdu predmetom BSM. Odporca sa nestotožnil s názorom súdu, že v danom prípade možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami, alebo ju nemožno zistiť vôbec. Podľa názoru odporcu, súd nesprávne postupoval podľa § 136 O.s.p. a určil výšku nárokov podľa úvahy súdu, pretože súd v konaní o vyporiadanie BSM môže vychádzať len z ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka. Tiež pri vyporiadaní BSM v prípade, ak manželom za trvania manželstva vzniklo právo spoločného nájmu družstevného bytu a spoločné členstvo v družstve, musí súd prihliadnuť k členskému podielu v družstve vo výške zodpovedajúcej všeobecnej (trhovej) hodnote členského podielu. Je nepochybné, že hodnota členského podielu družstevného bytu patrí do aktív BSM a je prioritne vecou vyporiadania BSM a táto sa vyporiadava v rámci celého BSM. Prvostupňový súd mal preto pri stanovení hodnoty členského podielu vychádzať zo znaleckého posudku č. 7/2009, alebo pokiaľ tento znalecký posudok bol v čase rozhodovania súdu neaktuálny, mal nariadiť nové znalecké dokazovanie, pričom hodnota členského podielu mala byť stanovená ku dňu rozhodovania súdu o vyporiadaní BSM. Úvahy prvostupňového súdu sú nesprávne, keď vychádzal zo znaleckého posudku č. 15/2009, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu členského podielu ku dňu zániku spoločného nájmu bytu na M. Č.. X Z. K. a ku dňu zániku členstva v družstve. Podľa názoru odporcu, súd mal správne vychádzať zo znaleckého posudku č. 7/2009 ku dňu jeho vypracovania, pričom mal prihliadať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 29/2000, pokiaľ ide o stanovenie všeobecnej hodnoty členského podielu v mieste a čase, teda ku dňu rozhodnutia súdu o vyporiadaní BSM. Skutočnosť, že navrhovateľka sa po rozvode manželstva stala výlučnou nájomkyňou družstevného bytu a členkou družstva a následne si byt odkúpila do vlastníctva, nemení nič na skutočnosti, že hodnota členského podielu, ktorý v čase zániku manželstva bol spoločným členským podielom je potrebné zahrnúť do masy BSM a tento riadne vyporiadať. Odporca tiež namietal, že súd sa nesprávne vyporiadal s otázkou vnesenia vecí a hodnôt do BSM, keď nevyplatenie zostatkovej hodnoty členského podielu v čase nadobudnutia navrhovateľkou a odporcom posúdil ako dar rodičov navrhovateľky, ktorý poskytli výlučne jej, alebo ako jej pričinenie sa o nadobudnutie družstevného bytu do nájmu. Neuhradenie sumy 20.964,- Sk, t.j. 686,91 eur predstavuje zostatkovú hodnotu členského podielu, ktorú treba posúdiť, ako spoločný dlh navrhovateľky a odporcu, ktorý existoval aj v čase rozhodovania súdu o vyporiadaní BSM vzniknutý za trvania manželstva, ktorý mal byť predmetom vyporiadania BSM. Odporca v odvolaní žiadal prihliadnuť na to, že všetky hnuteľné veci nadobudli účastníci konania počas práce odporcu v zahraničí, z finančných prostriedkov, ktoré ušetril odporca z diét, ktoré mu boli poskytované. Navrhovateľka počas pobytu s odporcom v zahraničí pracovala 7 mesiacov a následne bola 7 rokov v domácnosti, po narodení prvého dieťaťa boli Z. P., kde jej v domácnosti vypomáhala ďalšia osoba štyri hodiny denne, čo financoval odporca. Navrhovateľka od 1.1.1994 bola stále nezamestnaná. Odporca bol vysielaný zamestnávateľom a pracoval v zahraničí v rokoch 1984 - 1990 ako expert, poberal cestovné a diéty, ktoré boli používané aj pre rodinu, teda navrhovateľku a ich deti. Podľa názoru výška finančného vyrovnania, ktorá mu prináleží je 55.300,- eur, keď vychádzal z rovnosti podielov v 1/2 a žiadal, aby súd uložil v rozsudku navrhovateľke vyplatiť mu túto finančnú kompenzáciu. S prihliadnutím na to, že odporca sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, pričom sa podieľal na nadobudnutie členského podielu a nájmu k bytu na M. X Z. K., ako aj hnuteľných vecí vyššou mierou ako navrhovateľka. Odporca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a dokazovanie nariadením vypracovania znaleckého posudku na stanovenie aktuálnej všeobecnej hodnoty členského podielu družstevného bytu ku dňu rozhodnutia súdu s tým, že výška podielov navrhovateľky a odporcu pre účely vyporiadania BSM je rovnaká. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení zo dňa 20.6.2014 žiadala rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) na základe podaného odvolania preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) s tým, že nebol viazaný rozsahom odvolania (§ 212 ods. 2 písm. d)) aj napriek vymedzeniu rozsahu odvolania odporcom, keďže v danom prípade ide o konanie, kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Preskúmaním rozhodnutia odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť. V podanom odvolaní odporca uviedol, že odvolanie podáva proti časti rozsudku okresného súdu, proti výroku v časti týkajúcej sa povinnosti navrhovateľky zaplatiť odporcovi na vyrovnanie jeho podielu 3.589,95 eur. K rozsahu odvolania, tak ako vyplýva z uvedeného odvolací súd poznamenáva, že i keď výroková časť rozsudku o vyporiadaní BSM obsahuje vždy viacero výrokov a to, čo sa z BSM prikazuje tomu ktorému účastníkovi konania a tiež to, či a čo má jeden z nich plniť druhému na ich úplné vyrovnanie, treba na toto rozhodnutie hľadieť ako na jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie práva účastníkov konania z BSM a konštituovať ich nové práva. Preto ak účastník konania napadne odvolaním rozsudok súdu prvého stupňa o vyporiadaní BSM a to či už ako celok, alebo niektorý z jeho výrokov, odvolací súd nie je v zmysle § 212 ods. 2 písm. d/ O.s.p. viazaný rozsahom odvolania. V takom prípade žiadny z výrokov odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej nenadobúda oddelene právoplatnosť (§ 206 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd preto musí vždy preskúmať celé rozhodnutie súdu prvého stupňa o vyporiadaní BSM a to všetky jeho výroky vo veci samej a v nadväznosti na výsledky svojho odvolacieho prieskumu, môže toto rozhodnutie len ako celok buď potvrdiť, alebo zmeniť, alebo zrušiť. Preto v danom prípade, i napriek tomu, že odvolať napadol iba časť výroku rozsudku okresného súdu, odvolací súd sa zaoberal celým predmetnom konania a celým výrokom rozsudku okresného súdu a nie iba časti, ktorá bola napadnutá podaným odvolaním. Pokiaľ odvolateľ uvádza, že súd mu nesprávne určil výšku finančného vyrovnania v sume 3.589,95 eur, ktorú je povinná navrhovateľka zaplatiť na vyrovnanie jeho podielu a tvrdil, že podľa § 150 Občianskeho zákonníka súd pri vyporiadaní musí vychádzať z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké a tiež tvrdil, že rozsudok okresného súdu je v časti zníženia podielu odporcu na 1/10 jeho zákonného podielu nepreskúmateľný, nezrozumiteľný a nedostatočne odôvodnený odvolací súd uvádza nasledovné. Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny súdu. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako ja na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ 153 ods. 1 O.s.p.). V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná súvislosť. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú účastníka konania zaťažujúce povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení je vždy daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané) a aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze právnej normy má každý zo strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť a teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý s ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Odporca ako odvolací dôvod uplatnil aj to, že rozsudok okresného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou odvolacieho súdu v prípade odvolania, ktoré je odôvodnené nesprávnym právnym posúdením veci je preskúmať, či okresný súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis a či ho aj správne interpretoval. V danom prípade rozhodujúcou hmotnoprávnou normou bolo ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka. Odporca tvrdil, že výška finančného vyrovnania, ktorá mu prináleží je podľa jeho názoru 55.300,- eur (vychádzal z rovnosti podielov 1/2) a navrhol, aby súd zaviazal v rozsudku navrhovateľku vyplatiť mu túto finančnú kompenzáciu s tým, že súd prihliadne na skutočnosť, že odporca zo svojho vynaložil finančné prostriedky na spoločný majetok, ako aj na to, že odporca sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, pričom sa podieľal na nadobudnutí členského podielu a nájmu k bytu na M. X Z. K., ktorý je v súčasnosti vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky, ako aj veci hnuteľných vyššou mierou ako navrhovateľka. V zmysle uvedeného preto odporcu zaťažovala povinnosť preukázať svoje tvrdenia. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa dospel odvolací súd k názoru, že obsah spisu umožňuje prijať záver, že odporca v uvedených smeroch svoje skutkové tvrdenia nepreukázal. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetnom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe, alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka (§ 143 Občianskeho zákonníka). Veci v bezpodielovom vlastníctve užívajú obaja manželia spoločne, spoločne uhrádzajú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s užívaním a udržiavaním (§ 144 Občianskeho zákonníka). Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka (§ 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vyporiadanie BSM podľa § 150 Občianskeho zákonníka pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t.j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacim do BSM, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka hodnotových podielov účastníkov ako bývalých manželov. Pre vyporiadanie je preto podstatná cena jednotlivých vecí patriacich do BSM. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do toho spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Pri oceňovaní hnuteľných a nehnuteľných vecí patriacich do vyporiadaného BSM sa vychádza zo stavu vecí ku dňu zániku BSM, avšak z ceny v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu (R 42/1972). V prejednávanej veci sa okresný súd týmito zásadami dôsledne neriadil a dôsledne nepostupoval podľa § 150 Občianskeho zákonníka. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Uvedené ustanovenie upravuje zásady, z ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní BSM. Predmetnom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Základnou zásadou pre vykonanie vyporiadania BSM je, že podiely oboch manželov sú rovnaké a z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom. Výšku podielov môže ovplyvniť napríklad skutočnosť, že niektorý z manželov sa napriek svojim schopnostiam a možnostiam nestaral o rodinu, že sa nepričiňoval, hoci mohol o nadobudnutie a zveľaďovanie spoločných vecí a podobne. Podľa ustálenej súdnej praxe pri vyporiadaní BSM sa vychádza z ceny majetku, ktorý je predmetom sporu ku dňu jeho vyporiadania. Správne zistenie ceny vyporiadavaného majetku je nevyhnutým predpokladom pre správnu aplikáciu ustanovení § 149 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka a v zmysle ustanovenia § 141 ods. 1 O.s.p. je v záujme oboch účastníkov konania, aby sa správne určila cena majetku. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je konaním, v ktorom majú účastníci na oboch stranách tak postavenie navrhovateľa, ako aj postavenie odporcu (iudicium duplex). Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním návrhu navrhovateľa na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je uplatnené aj rovnaké právo odporcu a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci. z akých hľadísk pri vyporiadavaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 150 OZ musí súd vychádzať, že vyporiadanie BSM pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t. j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacim do BSM a zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka hodnotových podielov účastníkov - bývalých manželov. Pri vyporiadaní majetku je preto podstatná cena jednotlivých vecí patriacich do BSM. Aj keď súdne konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je návrhové, ide o zvláštny druh súdneho konania, pretože súd je viazaný len tým, že podľa návrhu má vyporiadanie vykonať, nie však aj tým, ako to má podľa návrhu urobiť. Postupuje teda pri zisťovaní toho, čo sa má vyporiadať, ceny veci a hodnoty vyporiadavaného majetku, ako aj podkladov pre spôsob vyporiadania po stránke kvantitatívnej aj kvalitatívnej dispozície s vecami a iným majetkom medzi účastníkmi z úradnej povinnosti, vyhľadávacím spôsobom. Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesný rámec predstavuje predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu tak, ako vyplývajú z článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s ustanovením § 1 a nasl. O.s.p. Jedným z týchto princípov, predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a zároveň vylučujúci ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdov svoje rozhodnutia podľa § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť a to tam ustanoveným spôsobom. Podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (navrhovateľ) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolopresvedčivé. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je vždy v priamej spojitosti so základným právom účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p., dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je vždy dôvodom pre zrušenie veci postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., pretože v dôsledku nepreskúmateľnosti rozhodnutia sa odníma účastníkovi možnosť konať pred súdom za situácie, že nie je transparentne jasné, na čom je založené rozhodnutie súdu. V zmysle ust. § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhoduje na základe skutkového stavu, ktorý vyplynul z vykonaných dôkazov, ako aj z tých skutočností, ktoré akceptoval z prednesov účastníkov skutkový základ rozhodnutia sa tak obmedzuje na skutkový stav, ktorý sa tvorí v sporovom konaní podľa prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti. Podklad súdneho rozhodnutia tvoria výsledky konania, ktoré súd vedie tak, aby boli bezpečne, to znamená, pravdivo zistené skutočnosti. V sporovom konaní, kde sa v podstatnej miere uplatňuje zásada kontradiktórnosti, je predmet zisťovania skutkového stavu vymedzený tvrdeniami účastníkov konania. Na nich je v zmysle ust. § 101 ods. 1, § 120 ods. 1 O.s.p. povinnosť tvrdenia, i povinnosť označenia dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Dokazovanie je takou časťou súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné pre rozhodnutie o veci. Ust. § 120 ods. 4, § 205a, § 213 O.s.p. odôvodňujú záver, že dokazovanie skutočností, na základe ktorých súd vo veci rozhodne, sa má koncentrovať do prvostupňového konania. Ak účastníci navrhnú dôkazy, ktoré z ich pohľadu sú dôležité pre skutkový záver súdu, je povinnosťou súdu prvého stupňa v prípade, že takýto dôkaz nevykonal, v dôvodoch rozhodnutia vysvetliť, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy (§ 157 ods. 2 O.s.p.). V danom prípade treba dať za pravdu odvolateľovi, že rozhodnutie súdu prvého stupňa trpí vadou konania spočívajúcou v nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako dospel k záveru, že práve suma 3 589,95 eur zodpovedá vyrovnaciemu podielu odporcu v súvislosti s určením hodnoty bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vysporiadania celého majetku, ktorý nadobudli počas manželstva. Odvolateľ dôvodne namietal rozhodnutie okresného súdu, keď nesúhlasil s výškou vyčísleného podielu v sume 3.589,95 eur a keď namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodnutie súdu je v napadnutej časti, ktorou súd znížil podiel na 1/10 nepreskúmateľné, odôvodnenie je nedostatočné a predstavuje porušenie základného práva účastníka konania na spravodlivý proces. Prvostupňový súd iba konštatoval, že účastníkmi uvádzané skutočnosti nemohol zohľadniť, pretože účastníci konania na to nenavrhli žiadne dokazovanie, ktoré by preukázalo tvrdenia, ktoré uvádzali. Je možné súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa v tom, že nie je viazaný návrhmi účastníkov pokiaľ sa týka hodnoty (ceny) vyporiadavaných vecí, ako aj toho, ako ma vyporiadať spoluvlastníctvo manželov, teda ktorému z manželov konkrétne veci prikáže, avšak pri odôvodňovaní rozhodnutia a jeho preskúmateľnosti sa nemožno pri predkladaní dôkazov účastníkmi konania uspokojiť iba s konštatovaním, že účastníkmi uvádzané skutočnosti nemohol zohľadniť, pretože nenavrhli žiadne dokazovanie, ktoré by preukázalo tvrdenia, ktoré uvádzali. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia nezodpovedajúco skutočnostiam vyplývajúcim z obsahu spisu neuviedol, akým spôsobom sa vyporiadal s odporcom predloženými dôkazmi, či dostatočne preukazujú skutočnosť, že vec získaná za trvania manželstva bola z prostriedkov patriacich len jednému z manželov, resp. či hodnota týchto prostriedkov bola započítaná už v hodnote BSM, preto je v tejto časti jeho rozhodnutie nepreskúmateľné a nepreskúmateľnosť rozhodnutia je takým dôvodom pre zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, aký má na mysli ustanovenie § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., t. j. že účastníkovi sa postupom súdu, keď nedostatočne odôvodnil rozhodnutie odňala možnosť konať pred súdom. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa znovu vo veci rozhodnúť a v tejto súvislosti je treba uviesť, že ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka (viď § 149 ods.1 Občianskeho zákonníka). Vyporiadanie BSM podľa § 150 Občianskeho zákonníka pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t.j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacich do BSM, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka hodnotových podielov účastníkov - bývalých manželov. Pre vyporiadanie je preto podstatná cena jednotlivých vecí patriacich do BSM. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Ak bola nejaká vec získaná za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva sčasti z prostriedkov patriacich len jednému z manželov, tak pri vyporiadaní je manžel, z ktorého prostriedkov bol tento náklad vynaložený, oprávnený požadovať uhradiť len to, čo takýmto spôsobom vynaložil. Ak by v dobe vyporiadania bola hodnota veci (napr. v dôsledku opotrebenia spoločným užívaním) nižšia, ako bola jej pôvodná hodnota, bolo by potrebné na to prihliadnuť a náklady, ktoré na ňu jeden z manželov zo svojich prostriedkov vynaložil, by sa nenahradili v platnej výške, ale len vo výške redukovanej podľa pomeru, v ktorom došlo k zníženiu hodnoty veci. V nadväznosti na zásady uvedené v § 150 Občianskeho zákonníka prvostupňový súd pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva predložené dôkazy vyhodnotí podľa svojej úvahy, opätovne rozhodne a náležitým spôsobom svoje rozhodnutie odôvodní. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva je konaním, v ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi, preto aj napriek tomu, že odvolanie smerovalo iba proti časti rozhodnutia, bolo potrebné rozhodnutie zrušiť v celom rozsahu. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.