Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/226/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1203898543 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1203898543.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: Exekutive EURÓPA, s. r. o., Okružná 1000/5, Michalovce, IČO: 46 201 882, proti žalovanému 1/: R. Ď., V.. XX. XX. XXXX, X. XX, Č. - C. X., proti žalovanému 2/: R. Ď., V.. XX. XX. XXXX, Č. XXXX, Č. a proti žalovanému 3/: E. Ď., V.. XX. XX. XXXX, Ž. X, T., o zaplatenie sumy 8.813,06 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného 3/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27. 11. 2012, č. k. 23Cb/266/2003-190 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27. 11. 2012, č. k. 23Cb/266/2003-190 v napadnutej vyhovujúcej časti voči žalovanému 3/ a v súvisiacom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . Žalobcovi súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu voči žalovaným 1/ a 2/ zamietol a nepriznal im právo na náhradu trov konania. Žalovanému 3/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.813,06 Eur a náhradu trov konania a vo zvyšku súd žalobu voči žalovanému 3/ zamietol. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že pôvodný žalobca (Prvá Stavebná sporiteľňa, a. s.) sa žalobou doručenou súdu dňa 03. 12. 2002 domáhal voči žalovaným 1/ - 3/ zaplatenia sumy 8.813,06 Eur s príslušenstvom. Uviedol, že na základe zmluvy o stavebnom sporení číslo 1189387 3 02 uzavrel dňa 18. 07. 2000 so žalovanými 1/ a 2/ ako dlžníkmi a žalovaným 3/ ako ručiteľom zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, v súlade s ktorou poskytol žalovaným 1/ a 2/ medziúver v sume 12.447,72 Eur (375.000,- Sk). Žalovaní 1/ a 2/ sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať 5,5 % úroky z medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami v sume 87,13 Eur (2.625,- Sk) a po pridelení cieľovej sumy sa zaviazali splácať stavebný úver vrátane 6 % úrokov pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 87,13 Eur (2.625,- Sk). Z dôvodu porušenia zmluvných povinností spočívajúcom v omeškaní žalovaných 1/ a 2/ s úhradou splátok, žalobca listom z 19. 08. 2002 od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere odstúpil a požadoval vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov v lehote 7 dní, čo však žalovaní nesplnili. Zostatok pohľadávky k 21. 11. 2012 je vo výške 8.813,06 Eur (265.502,20 Sk) s 5,5 % ročným úrokom z istiny 8.285,05 Eur (249.595,70 Sk) od 22. 11. 2002 do zaplatenia. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu dospel súd prvého stupňa k záveru, žaloba je dôvodná len voči žalovanému 3/, pričom žalobcom uplatňovaný nárok súd posúdil ako nárok na náhradu škody. Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere vyhodnotil ako neplatný právny úkon pre absenciu slobodnej a vážnej vôle žalovaných 1/ a 2/, pričom tieto vady prejavu vôle spôsobujú absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu. Súd prvého stupňa ďalej túto zmluvu považoval za právny úkon, ktorý sa svojím účelom prieči zákonu a je výsledkom konania v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko žalovaní 1/ a 2/ boli na uzavretie - podpis zmluvy donútení protiprávnym konaním a vyhrážkami žalovaného 3/. Za vzniknutú škodu zodpovedá podľa názoru súdu výlučne žalovaný 3/, ktorý ju žalobcovi spôsobil svojím protiprávnym konaním, ktoré bolo nielen v rozpore s dobrými mravmi, ale naplnilo aj skutkovú podstatu trestného činu úverového podvodu, za ktorý bol v trestnom konaní právoplatne odsúdený. Na základe uvedeného súd prvého stupňa žalobu voči žalovanému 1/ a 2/ zamietol, pretože nie sú nositeľmi hmotnoprávnej povinnosti voči žalobcovi a nemajú v konaní vecnú pasívnu legitimáciu a na plnenie žalovanej pohľadávky zaviazal žalovaného 3/ ako vecne pasívne legitimovaného účastníka. Pokiaľ ide o výšku žalobou uplatňovaného plnenia súd prvého stupňa žalobu vzhliadol dôvodnou v celej uplatňovanej istine, keď mal dokazovaním vykonaným trestným rozsudkom Okresného súdu Revúca preukázané, že pôvodný žalobca poskytol na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere úverové plnenie vo výške 9.792,20 Eur (295.000,- Sk) a výpisom z úverového účtu mal preukázané, že z tejto sumy existovala ku dňu podania žaloby pohľadávka žalobcu vo výške 8.813,06 Eur. Súd sa však nestotožnil s nárokom žalobcu na príslušenstvo pohľadávky a tento nárok považoval v celom rozsahu za nedôvodný, preto žalobu v tejto časti zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Proti uvedenému rozsudku, a to proti výroku, ktorým bola žalovanému 3/ uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.813,06 Eur a náhradu trov konania, podal v zákonnej lehote žalovaný 3/ odvolanie. V odvolaní vyjadril nesúhlas s právnym titulom na zaplatenie žalovanej sumy, ktorým je náhrada škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že nikdy nebol v žiadnom právnom vzťahu so žalobcom, resp. právnym predchodcom žalobcu. V danom prípade neboli splnené podmienky pre vznik zodpovednosti za škodu, pretože žalovaný 3/ vo vzťahu k žalobcovi neporušil žiadnu právnu povinnosť a neexistuje priama príčinná súvislosť a ani zavinenie žalovaného 3/. Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa nemohol aplikovať ustanovenia § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka, z ktorých vyvodzuje neplatnosť právneho úkonu, pretože na takéto zdôvodnenie nemal žiadne dôkazy. V prípade, že by súd dospel k záveru, že zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere sú neplatné z vyššie uvedených dôvodov, nemohlo by sa jednať škodu, ale o bezdôvodné obohatenie. Žalovaný 3/ súčasne vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, pretože žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej doby. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného 3/ nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného 3/ podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: Súd prvého stupňa správne na danú vec aplikoval § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce náhradu škody. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že v posudzovanom prípade boli splnené všetky zákonné predpoklady nevyhnutné pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti žalovaného 3/ za škodu. Žalovaný 3/ v odvolaní namieta, že vo vzťahu k žalobcovi neporušil žiadnu právnu povinnosť, neexistuje priama príčinná súvislosť a ani jeho zavinenie. S prezentovaným názorom žalovaného 3/ sa odvolací súd nemohol stotožniť. Pokiaľ sa jedná o prvý predpoklad vzniku občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka, a to protiprávny úkon, odvolací súd uvádza, že právna teória vykladá protiprávny úkon ako prejav ľudskej vôle, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Ak došlo k spáchaniu trestného činu, je takéto konanie vždy protiprávnym úkonom v zmysle občianskoprávnej zodpovednosti. S poukazom na uvedené neobstojí tvrdenie žalovaného 3/, že vo vzťahu k žalobcovi neporušil žiadnu právnu povinnosť. Opak potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Revúca, sp. zn. 2T 212/10 zo dňa 29. 11. 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 3To 78/2011 zo dňa 04. 05. 2011, v zmysle ktorých bol žalovaný 3/ uznaný vinným z trestného činu úverového podvodu na tom skutkovom základe, že počas roku 2000 postupne nahovoril žalovaného 1/ a ďalších na uzavretie zmlúv o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere s Prvou stavebnou sporiteľňou, a. s., pričom pred podpisom týchto zmlúv zabezpečil na tieto osoby falošné potvrdenia o mesačných príjmoch od spoločnosti Spiritus Liquer, s. r. o., ktorej bol v tom čase konateľom, k žiadostiam o poskytnutie mimoriadneho medziúveru predkladal za žiadateľov o úver doklady účelového použitia, namiesto dlžníkov - žiadateľov o úver vkladal 20 % cieľovej sumy na účet zmluvy o stavebnom sporení, čím svojím konaním uviedol spoločnosť Prvá stavebná sporiteľňa, a. s. do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úverových prostriedkov, ale aj do omylu v otázke riadneho a včasného splatenia úveru a spôsobil jej tým priamu majetkovú škodu vo výške 3.245.000,- SK (107.714,27 Eur). Keďže súd je v zmysle § 135 ods. 1 O.s.p. viazaný rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, mal za preukázané spôsobenie protiprávneho úkonu, a to práve žalovaným 3/. Z citovaných trestných rozsudkov jednoznačne vyplýva aj vznik škody u poškodeného - Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., ako aj príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu je založená na presumovanom zavinení, teda zavinenie vo forme nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá. Naopak, je na škodcovi, aby preukázal, že škodu nezavinil. S poukazom na uvedené je nutné opätovne konštatovať, že v danej veci boli splnené všetky predpoklady nevyhnutné pre vznik zodpovednosti žalovaného 3/ za škodu spôsobenú žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi. Ohľadom námietky žalovaného 3/, že súd prvého stupňa nemal pre aplikáciu § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka na danú zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere žiadne dôkazy, odvolací súd uvádza, že táto námietka neobstojí. O skutočnosti, že žalovaní 1/ a 2/ neuzavreli zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere slobodne a vážne, svedčia výpovede žalovaného 1/ a 2/, ako aj výsledky trestného konania vo veci sp. zn. 2T 212/2010. Žalovaný 3/ v podanom odvolaní súčasne vzniesol námietku premlčania, bližšie však nekonkretizoval dôvody, pre ktoré považuje nárok za premlčaný. Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil, že žalobca si svoj nárok na zaplatenie sumy 8.813,06 Eur s príslušenstvom uplatnil žalobou na súde dňa 03. 12. 2002. Podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. V danom prípade sa poškodený mohol dozvedieť o tom, kto za škodu zodpovedná, až právoplatnosťou trestného rozsudku Okresného súdu Revúca zo dňa 29. 11. 2010, sp. zn. 2T 212/10, ktorá nastala dňa 04. 05. 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 04. 05. 2011, sp. zn. 3To 78/2011. Z uvedeného vyplýva, že až od tohto momentu začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba. Objektívna doba je v danom prípade desaťročná a začala plynúť odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Aplikujúc vyššie uvedené zákonné ustanovenia odvolací súd konštatuje, že žalobca si svoj nárok počas plynutia premlčacej doby uplatnil voči žalovanému 3/ na súde, čím došlo v súlade s § 112 Občianskeho zákonníka (ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie) k spočívaniu premlčacej doby, a teda v danom prípade nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi však náhradu trov nepriznal, pretože si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.