Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/176/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1204899713 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1204899713.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Branislava Krála, v právnej veci žalobcu: PRO BIOS, spol. s. r. o., neštátna poliklinika, Ružová dolina 21, Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou DVORECKÝ & BOHUNICKÝ, s. r. o., Lermontovova ul. č. 18, Bratislava, proti žalovanému: X. Š., S. U. C. Č.. X, S., zast. advokátom JUDr. Jozefom Boledovičom, AK Vážska ul. č. 22, Bratislava, o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 28. októbra 2014, č. k. 10C/16/2004-247, pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa m e n í tak, že žalovaný je povinný vypratať pozemok parc. č. XX/X vo výmere 354 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parc. registra „J.,“ zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. U., do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca (po pripustení zmeny petitu z 10. 6. 2014) domáhal vypratania pozemku parc. č. XX/X vo výmere 354 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na LV pre kat. úz. U. č. XXXX a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia 564,10 eur, na účet právneho zástupcu žalovaného, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 25. 5. 2001 uzavrel žalovaný, ako budúci kupujúci a Poliklinika Ružinov, ako budúci predávajúci, Zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu, na základe ktorej sa budúci predávajúci, ako správca nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, zaviazal spolu s budúcim kupujúcim uzavrieť v budúcnosti zmluvu o prevode vlastníctva k 3-izbovému bytu s príslušenstvom, nachádzajúceho sa v budove L. H. O. na U. C.. Č.. X A. S. a k zastavanému priľahlému pozemku, najneskôr do 6 mesiacov odo dňa účinnosti kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti podľa zák. č. 92/1991 Zb. Budúci kupujúci je nájomcom tohto bytu. Dňa 26. 9. 2001 vydala vláda SR rozhodnutie č. 913 o privatizácii časti zdravotníckeho zariadenia Poliklinika Ružinov - časť Obvodné zdravotné stredisko U. C. Č.. X. Podľa bodu 7.3. tohto rozhodnutia Fond národného majetku SR v Zmluve o predaji časti podniku zaviaže kupujúceho predať byty ich nájomníkom v súlade so zák. č. 182/1993 Z. z. V bode 7.4. rozhodnutia vláda SR zaviazala Fond národného majetku SR upraviť právo na odstúpenie od zmluvy v prípade, že kupujúci nesplní záväzky a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. V čl. I bod 9 Zmluvy o predaji časti podniku zo 16. 12. 2002 sa žalobca, ako kupujúci, zaviazal predať byt v súlade s prílohou č.16 zmluvy terajšiemu nájomníkovi a v súlade so zák. č. 182/1993 Z. z. Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 28. 9. 2005 č. k. 7C/53/03-460 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti Zmluvy o budúcej zmluve z 25. 5. 2001 pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11. 8. 2010. Žalovaný sa (v konaní sp. zn. 19C/2/2004 v pozícii žalobcu) domáhal, aby súd nahradil prejav vôle žalobcu (v konaní sp. zn. 19C/2/2004 v pozícii žalovaného) na uzavretie kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol byt na U. C. Č.. X A. S. podľa zák. č. 182/1993 Z. z. Konanie sa viedlo pod sp. zn. 19C/2/2004 a právoplatne sa skončilo dňa 18. 12. 2013 zamietnutím žaloby. V predmetnom konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, ktorým bolo preukázané, že žalovaný užíval byt v priestoroch zdravotného strediska na U. C. Č.. X, pracoval tam na čiastočný úväzok ako domovník a zároveň ako údržbár. Bolo tiež preukázané, že všetko, čo žalovaný robil, robil so súhlasom a vedomím právneho predchodcu žalobcu. Podľa názoru súdu vysloveného v konaní sp. zn. 19C/2/2004 je Zmluva o budúcej zmluve z 25. 5. 2001 absolútne neplatná pre absenciu jej podstatných náležitostí, ktorými sú riadne označenie predmetu zmluvy a kúpna cena. Súd žalobu zamietol okrem iného najmä z dôvodu, že zo zákona č. 182/1993 Z. z. nevyplýva povinnosť žalobcu previesť žalovanému byt do vlastníctva a tento zákon sa na takýto prevod ani nevzťahuje, pretože nebolo preukázané, že miestnosti obývané žalovaným spĺňajú pojem bytu. V danom konaní sa nepreukázal ani vznik užívacieho práva pre absenciu Rozhodnutia o pridelení bytu, a teda nemohlo prísť ani k transformácii tohto vzťahu na nájom podľa Obč. zák., v znení zák. č. 509/1991 Zb. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa ďalej zistil, že podľa aktuálneho LV č. XXXX je pozemok, ktorý je predmetom sporu o vypratanie (t. j. parc. č. XX/X o výmere 354 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria), vo vlastníctve žalobcu. Žalobca v konaní uviedol, že žalovaný užíva pozemok v jeho vlastníctve bez právneho dôvodu, pričom neexistuje žiadny právny titul na jeho užívanie. V Notárskej zápisnici č. N 528/2004, Nz 49251/2004 z 8. 6. 2004 bolo osvedčené, aké všetky veci sa nachádzajú na predmetnom pozemku, pričom jej súčasťou je aj fotodokumentácia zobrazujúca stav predmetného pozemku a veci vo vlastníctve žalovaného, ktorými tento pozemok zapratáva. Tento stav podľa žalobcu trvá doposiaľ. Žalovaný v konaní tvrdil, že užíva len prístupovú cestu k bytu, pričom zostatok pozemku je oddelený oplotením, a už 10 rokov nemá na tento pozemok prístup, pozemok je dlhodobo neudržiavaný a zaburinený a za daného stavu žalovaný nijako nebráni žalobcovi v jeho využití (užívaní). Žalovaný ďalej uviedol, že v predmetnej nehnuteľnosti býva s rodinou už od roku 1971. Byt dostal od Polikliniky, kde manželka robila zdravotnú sestru a on sa staral o údržbu tejto nehnuteľnosti a pracoval tam ako kurič. V rámci údržby upravoval aj okolie tohto zdravotného strediska a keďže tam kosil aj trávu, bolo potrebné niekde uskladniť náradie. Preto si vypýtal povolenie na postavenie malej búdky. K jej vlastníctvu sa však nehlási. Druhý murovaný objekt bol postavený spolu s pôvodnou stavbou. Práce vykonával až do roku 2004, kedy žalobca pozemok oplotil a nechal voľný len chodník, ktorý mu slúži ako prístup k bytu. Odvtedy pozemok zarastá, je zaburinený a nikto ho neudržiava. Nevie preto, čo má vypratať, keďže nemá k pozemku žiadny prístup a tento je ohradený. Nevie ani, čo sa na ňom nachádza, pričom ak by tam nejaké jeho predmety aj boli, tieto sú už dávno znehodnotené, je však ochotný ich odstrániť, ak mu žalobca zabezpečí nejaký priestor na ich uskladnenie. Súd prvého stupňa obhliadkou nehnuteľnosti zistil, že pozemok, ktorý má byť predmetom vypratania, je oplotený a z vnútornej strany ohradený múrom z tvárnic, umiestnených do výšky asi 1 metra v dĺžke cca 5 metrov bez možnosti vstupu. Pozemok je zaburinený a zaprataný odrezkami konárov z neudržiavaných drevín asi vo výške 1 meter. Na ňom sa nachádzala drobná murovaná stavba v tvare domčeka so sedlovou strieškou, o ktorej žalovaný uviedol, že sa tam nachádzala už v čase, keď sa tam spolu s manželkou nasťahovali. V zadnej časti pozemku sa nachádza drevený prístrešok slúžiaci na uskladnenie náradia potrebného pre údržbu nehnuteľností, ktorý podľa vyjadrenia žalovaného zriadil on so súhlasom bývalého vedenia zdravotného strediska. Ďalej sa na pozemku nachádzala železná konštrukcia slúžiaca na prášenie kobercov, ktorá podľa vyjadrenia žalovaného bola na pozemku umiestnená ešte pred jeho nasťahovaním. Nízky múrik v tvare "L" vybudoval žalovaný, spolu so spevnenou plochou, určenou na záhradné sedenie, so súhlasom bývalého vedenia zdravotného strediska. Na časti pozemku so vstupnou bránou, ktorý tvorí prístupovú cestu k bytu žalovaného, sa nachádzali drobné predmety, ako črepníky a hrantíky, náradie určené podľa žalovaného na odpratávanie snehu v zimnom období. Žalovaný sa v konaní vyjadril tak, že aktuálne užíva len prístupovú cestu k bytu, a nie je mu zrejmé, čo konkrétne má z pozemku vypratať. Drobné stavby majú charakter príslušenstva hlavnej stavby, a teda sú vlastníctvom žalobcu. So súhlasom bývalého vedenia zdravotného strediska vybudoval a využíval drevený prístrešok na uskladnenie náradia a iných predmetov, potrebných pre domácnosť a údržbu nehnuteľnosti. Žalobca Zmluvou o predaji časti podniku vstúpil podľa názoru žalovaného do všetkých práv a záväzkov svojho právneho predchodcu a je preto povinný ich rešpektovať. Dlhodobo bránil žalovanému k prístupu jeho vlastníctva uskladneného v drevenom prístrešku, čo nevyhnutne viedlo k jeho znehodnoteniu. Požiadavku žalobcu na vypratanie predmetov, ktoré sú uložené v prístupovej časti pozemku a určené na odpratávanie snehu v zimnom období, považuje žalovaný za nátlak, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný poukázal na to, že žalobca ihneď po nadobudnutí nehnuteľnosti začal spochybňovať vlastný záväzok, vyplývajúci mu zo Zmluvy o predaji časti podniku, ako aj z uznesenia vlády SR. Žalovaný spochybňoval svoje vlastnícke právo k veciam umiestneným na pozemku žalobcu a keďže tieto nie sú jeho majetkom, nemá čo vypratať. Žalobca mal za to, že žalovaný priznal vlastníctvo najmä k drevenému prístrešku na náradie, ako aj k nízkemu múriku v tvare "L" a tiež k predmetom nachádzajúcim sa na prístupovej ceste. Žalovaný v konaní nepreukázal súhlas právneho predchodcu žalobcu na umiestnenie vecí na pozemok. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvého stupňa konštatoval, že na pojednávaní konanom dňa 3. 2. 2005 upozornil žalobcu na neurčitosť (nekonkrétnosť) žalobného petitu a tým jeho nevykonateľnosť. Vyzval ho, aby petit upravil a konkretizoval, aké veci má žalovaný z pozemku odstrániť. Žalobca v priebehu konania odstránil len nedostatok petitu žaloby, spočívajúci v špecifikácii pozemku, ktorý má byť predmetom vypratania, ale nekonkretizoval, čo má byť predmetom vypratania, teda aké veci je žalovaný povinný z pozemku odstrániť. Pritom o týchto veciach má vedomosť z Notárskej zápisnice spísanej dňa 8. 6. 2004 pod č. N 528/2004. Preto podľa názoru súdu prvého stupňa, žalovaný dôvodne poukazoval na to, že nevie, čo konkrétne má z pozemku vypratať. Pozemok, ktorý má byť predmetom vypratania, je oplotený a prístup naň je zamedzený aj žalobcom postaveným múrom z tvárnic. Keďže pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a žalobca žalovanému prístup na pozemok neumožnil, splnenie povinnosti jeho vypratania je zo strany žalovaného nemožné. Nič na tom nemení ani vyjadrenie žalobcu o sprístupnení pozemku žalovanému po vyhlásení vyhovujúceho rozsudku. Predmetný pozemok žalobcu je oplotený od roku 2004, teda 10 rokov, počas ktorých žalobca znemožnil žalovanému jeho dobrovoľné vypratanie, preto sa podaná žaloba javí súdu prvého stupňa ako prostriedok nátlaku a šikany, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Z množstva súdnych konaní, ktoré účastníci medzi sebou vedú a viedli, podľa súdu prvého stupňa vyplýva, že k týmto konaniam došlo v dôsledku toho, že žalobca spochybňoval vlastné záväzky, ktoré dobrovoľne prijal v procese privatizácie zdravotného strediska a skutočnosť, že tieto záväzky sa stali neplatnými z právneho hľadiska neznamená automaticky, že ich nesplnenie zodpovedá aj dobrým mravom. Podľa súdu prvého stupňa vyriešenie sporných vzťahov medzi účastníkmi konania sa mohlo udiať aj dobrovoľne, dohodou pri zohľadnení stavu, v ktorom žalovaný od roku 1971 až do procesu privatizácie užíval a staral sa o majetok právneho predchodcu žalobcu a bol v dobrej viere, že tomu tak bude aj v budúcnosti, čomu nasvedčovali všetky privatizačné dokumenty. Žalovaný sa od roku 1971 staral v pracovnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu o údržbu pozemku v okolí zdravotného strediska (údržbár a kurič) a všetky veci, ktoré na pozemok umiestnil, boli umiestnené so súhlasom tohto predchodcu. Túto skutočnosť mal súd prvého stupňa preukázanú aj výpoveďou svedkov, vypočutých v konaní sp. zn. 19C/2/04. V ďalšom súd prvého stupňa poukázal aj na Zmluvu o predaji časti podniku, najmä na čl. II bod 1 a 5 tejto zmluvy, podľa ktorých jej predmetom je prevod vlastníckeho práva k veciam a finančným prostriedkom, prevod práv a iných majetkových hodnôt a záväzkov, ktoré slúžili, alebo vzhľadom na svoju povahu mali slúžiť, k prevádzkovaniu časti podniku zdravotníckeho zariadenia, vrátane neznámych. Bolo by v rozpore s týmito ustanoveniami Zmluvy ako aj dobrými mravmi, uložiť žalovanému povinnosť vypratať veci, ktoré podľa svojej povahy slúžili k prevádzke zdravotníckeho zariadenia a jeho riadnej údržbe, prípadne veci, ktoré za týmto účelom žalovaný na pozemku nie svojvoľne zriadil, vrátane tých, k vlastníctvu ktorých sa nehlási a ktoré sa na pozemku dlhodobo nachádzali. Žalovaný nijako nebráni žalobcovi vo využívaní pozemku, ktorý je v jeho vlastníctve, tento pozemok si žalobca oplotil a zamedzil k nemu žalovanému prístup. Žalobca vlastnícke právo k tomuto pozemku reálne nevykonáva a nestará sa oň, hoci mu v tom nič nebráni. Žalovaný využíva len časť pozemku, tvoriacu prístupový chodník k vstupu do jeho obydlia, pretože inú možnosť vstupu. vzhľadom na polohu stavby. nemá. Žalovaný teda nijako nenarúša vlastnícke právo žalobcu, svojvoľne pozemok neužíva. a teda ho ani nemôže zapratávať svojimi vecami, keďže je už 10 rokov oplotený. Užívanie prístupovej cesty nie je zo strany žalovaného svojvoľným zásahom, ale nevyhnutnosťou. Vlastníctvo k veciam. nachádzajúcim sa na dotknutom pozemku, sa v priebehu dokazovania ukázalo zo strany žalovaného ako sporné a žalovaný sa k nemu nehlási, s výnimkou vecí, ktoré sú umiestnené v drevenom prístrešku na náradie, ku ktorým pre oplotenie pozemku nemá prístup. Veci uložené na prístupovej časti k obydliu žalovaného (s výnimkou črepníkov a hrantíkov na kvetiny, ktorých vlastníctvo zostalo taktiež sporné), sú pre žalovaného nevyhnutné na udržiavanie prístupovej cesty v zimnom období. Na základe týchto skutočností súd žalobu žalobcu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. Vytkol súdu prvého stupňa, že napadnutý rozsudok riadne neodôvodnil. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, ako sa súd prvého stupňa vysporiadal s dôkazmi, ktoré preukazujú skutočnosť, že žalovaný na predmete vlastníctva žalobcu neodstránil hnuteľné veci, na ktorých odstránenie bol zo strany žalobcu opakovane vyzvaný a naďalej tak pokračuje v neoprávnenom zasahovaní do výkonu vlastníckeho práva žalobcu. K neurčitosti žalobného petitu žalobca poukázal na to, že v konaniach, ktorých predmetom je vypratanie nehnuteľnosti, bez ohľadu na to, či ide o pozemok, alebo o stavbu, nie je možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby vedel v súdnom konaní konkrétne identifikovať a špecifikovať každú jednotlivú vec, ktorá má byť z predmetnej nehnuteľnosti odstránená. Skutočnosť, že pri formulácii petitu žaloby o vypratanie nehnuteľnosti je postačujúce identifikovať nehnuteľnosť, ktorá sa má žalovaným vypratať, je potvrdená aj rozhodovacou praxou súdov. Vyžadovanie špecifikácie hnuteľných vecí, ktoré má žalovaný z predmetného pozemku odstrániť, v petite žaloby, nemá teda oporu v právnej úprave a ani v konštantnej rozhodovacej praxi súdov. Ak súd prvého stupňa považoval petit za neurčitý a nezrozumiteľný, nemal pripustiť zmenu petitu uznesením z 10. 6. 2014 a mal žalobcu buď vyzvať na jeho opravu alebo zmenu petitu nepripustiť. Rovnako mohol postupovať podľa § 43 O. s. p. Žalobca v odvolaní ďalej poukázal na to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je zmätočné, nekonzistentné a vzájomne si odporujúce. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku uvádza viaceré argumenty, ktorými popiera svoje závery. Napríklad uvádza, že pozemok, ktorý má byť predmetom vypratania je oplotený a prístup naň je zamedzený (aj žalobcom postaveným múrom z tvárnic), následne však konštatuje, že žalovaný využíva len časť pozemku, tvoriacu prístupový chodník k vstupu do jeho obydlia. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetný pozemok je rozdelený na 2 časti, a to na oplotenú časť a na časť so vstupnou bránou, na ktorej sa okrem iného nachádza aj chodník, ktorý žalovaný užíva za účelom prechodu k časti stavby, ktorú užíva na bývanie. Tak v oplotenej časti pozemku, ako aj časti pozemku so vstupnou bránou, sa nachádzajú hnuteľné veci, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, a ktoré on na tento pozemok umiestnil. Žalovaný síce v konaní uvádzal, že hnuteľné veci na pozemku umiestnil so súhlasom bývalého vedenia žalobcu, ale na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by tento údajný súhlas žalobcu s umiestnením hnuteľných vecí na pozemku preukazovali. Navyše akýkoľvek súhlas bývalého vedenia žalobcu je právne irelevantný, keďže dispozičným právom žalobcu, ako súčasného vlastníka pozemku, je predchádzajúci súhlas obmedziť, resp. odvolať. Vo vzťahu k výpovediam svedkov v konaní, vedenom pred Okresným súdom Bratislava II sp. zn. 19C/2/2004, bol súd prvého stupňa povinný účastníkov konania upozorniť na to, že určitú skutočnosť považuje za nielenže súdu známu, ale aj za nepochybnú a že z tohto dôvodu nebude predmetom dokazovania v tomto konaní. Zároveň bol povinný umožniť účastníkom konania realizovať svoje právo vyplývajúce z ust. § 118 ods. 4 O. s. p. Okrem toho, zo žiadnych svedeckých výpovedí v konaní sp. zn. 19C/2/2004 nevyplýva, že by žalovaný disponoval písomným súhlasom predchádzajúceho vlastníka pozemku, na ukladanie hnuteľných vecí vo vlastníctve žalovaného na predmetný pozemok. Pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1 O. s. p.), a preto súd prvého stupňa pri rozhodovaní veci nemohol brať do úvahy skutočnosti, ktoré nastali v minulosti, ale v čase vyhlásenia rozsudku už netrvajú. Preto ak aj v minulosti žalovanému z pracovnoprávneho vzťahu vyplývalo právo zriaďovať a ukladať na pozemok hnuteľné veci v jeho vlastníctve, skutkový stav je v súčasnosti odlišný. Žalovaný v súčasnosti nielenže nedisponuje právnym titulom, ktorý by ho oprávňoval na umiestňovanie hnuteľných vecí na pozemku žalobcu, ale zo strany žalobcu bol opakovane vyzývaný na ich odstránenie, pričom tieto výzvy nerešpektoval. Zo zápisnice z ohliadky, ktorá sa uskutočnila dňa 16. 10. 2014, je zrejmé, ktoré hnuteľné veci, nachádzajúce sa na pozemku, sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného, a teda akékoľvek tvrdenia žalovaného o tom, že nevie, čo konkrétne má z pozemku odstrániť, považuje žalobca za účelové. Ak súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaný má na pozemku, ktorý je vo vlastníctve žalobcu, umiestnené hnuteľné veci, ktoré sú v jeho vlastníctve, pričom predmetom tohto konania je práve vypratanie tohto pozemku zo strany žalovaného, nie je zrejmé, prečo žalobu zamietol. Nie je zrejmé ani to, na základe akej skutočnosti dospel súd prvého stupňa k záveru, že vlastnícke právo k črepníkom a hrantíkom na kvetiny je sporné, keď žalovaný na osobnej ohliadke uviedol, že tieto sú v jeho vlastníctve. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že na pozemku sa nachádzajú veci vo vlastníctve žalovaného, ktoré žalovaný výslovne označil ako jemu patriace a to: 1/ nízky múrik v tvare „L“ tehlovej farby, vyhotovený z tvárnic, 2/ drevená konštrukcia tzv. záhradného prístrešku a v ňom sa nachádzajúce veci, 3/ lopata, rýľ, fúrik, niekoľko kvetináčov a hrantíkov a záhradné sedenie. Žalobca v odvolaní napadol aj výrok o náhrade trov právneho zastúpenia. Podľa žalobcu nie je z odôvodnenia napadnutého rozsudku zrejmé, z akej sumy základnej sadzby tarifnej odmeny vychádzal. Súčasne namietal, že súd prvého stupňa priznal žalovanému náhradu trov konania aj za úkon právnej služby - vyjadrenie vo veci samej z 20. 10. 2014, ktoré nebolo úkonom účelným na bránenie práva. Poukázal na to, že súd prvého stupňa žalovaného na takéto vyjadrenie nevyzval, v čase jeho vyhotovenia bolo nariadené pojednávanie, na ktorom sa mohol vyjadriť ku všetkým skutočnostiam a navyše v predmetnom vyjadrení žalovaný neuviedol žiadnu novú skutočnosť, ktorá by nebola súdu prvého stupňa známa. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa treba zmeniť. V danej veci sa žalobca svojou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému úplne vypratať a odstrániť všetky svoje veci z predmetného pozemku parc. č. XX, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Žalovaný vlastnícke právo žalobcu k pozemku nespochybňoval. Na pojednávaní konanom dňa 3. 2. 2005 súd prvého stupňa vyzval žalobcu, aby v určenej lehote špecifikoval petit žaloby v tom, že uvedie, odkiaľ má žalovaný vypratať svoje veci, prípadne aké to majú byť veci, keďže na LV č. XXXX W.e celý pozemok - parc. č. XX, vedený ako zastavaná plocha o výmere 502 m2, pričom v tomto objekte sa nachádza aj byt, ktorý má byť predmetom prevodu na žalovaného (predmet sporu v konaní sp. zn. 19C/2/2004) a v tomto byte má žalovaný svoje veci. Na túto výzvu žalobca reagoval podaním z 18. 2. 2005 tak, že žiadal, aby bola žalovanému uložená povinnosť v plnom rozsahu vypratať predmetný pozemok parc. č. XX, okrem tej časti tohto pozemku, ktorá je priamo zastavaná budovou Zdravotného strediska, U. C. Č.. X A. S., a to tak, že v nezastavenej časti predmetného pozemku odstráni všetky veci, ktoré sú v jeho vlastníctve. Podaním z 2. 8. 2007 žalobca žiadal pripustiť zmenu petitu žaloby tak, že pôvodný návrh na pripustenie zmeny petitu z 18. 2. 2005 (o ktorom súd prvého stupňa dovtedy nerozhodol) rozšíril aj o povinnosť vypratať nebytovú budovu - stavbu so súp. č. XXXX, postavenú na parc. č. XX a č. XX/X, kat. úz. U.. Podaním z 30. 5. 2014 žalobca vzal späť návrh na pripustenie zmeny petitu z 2. 8. 2007, o ktorom doposiaľ súd prvého stupňa nerozhodol, a navrhol pripustiť zmenu petitu žaloby tak, že žiadal, aby súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť vypratať pozemok parc. č. XX/X vo výmere 354 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. U.. Návrh odôvodnil tým, že na základe geometrického plánu č. 31/2014 bol pozemok parc. č. XX rozdelený na pozemok parc. č. XX/X vo výmere 354 m2, zastavané plochy a nádvoria, a pozemok - parc. č. XX/X vo výmere 148 m2, zastavané plochy a nádvoria. Uviedol, že práve na pozemku parc. č. XX/X vo výmere 354 m2 sa nachádzajú hnuteľné veci vo vlastníctve žalovaného. Súd prvého stupňa na pojednávaní konanom dňa 10. 6. 2014 konanie o zmene petitu z 2. 8. 2007 zastavil a zároveň pripustil zmenu petitu v zmysle návrhu z 30. 5. 2014. Vzhľadom na to, podľa názoru odvolacieho súdu, bol žalobný petit dostatočne určitý, keďže bol v ňom nezameniteľným spôsobom označený pozemok, ktorého vypratania sa žalobca domáha. Keďže sa žalobca domáha vypratania nehnuteľnosti, pre určitosť žalobného petitu postačuje riadna špecifikácia vypratávanej nehnuteľnosti. Preto neobstojí záver súdu prvého stupňa, že žalobný petit nebol vykonateľný. Ak bol súd prvého stupňa názoru, že žalobný petit nie je vykonateľný, bolo jeho povinnosťou postupovať podľa § 43 O. s. p. Ako však už uviedol odvolací súd, žalobný petit bol formulovaný dostatočne určito, a teda bol vykonateľný. Bolo na žalobcovi, aby v konaní preukázal, že žalovaný neoprávnené užíva pozemok v jeho vlastníctve, resp. že má na ňom (konkrétne na pozemku parc. č. XX/X o výmere 354 m2) neoprávnene umiestnené svoje veci. V tomto smere odvolací súd poukazuje na vyjadrenia žalovaného. Ten už žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že má záujem so žalobcom usporiadať právne vzťahy k pozemku, na ktorom má drobné stavby. Na pojednávaní konanom dňa 16. 10. 2014 žalovaný uviedol, že v rámci údržby upravoval aj okolie zdravotného strediska a keďže tam kosil aj trávu, bolo potrebné niekde uskladniť náradie. Preto si vypýtal povolenie na postavenie malej búdky. Právny zástupca žalovaného na predmetnom pojednávaní reagoval tak, že domček (búdka), ktorý tam bol postavený za účelom uskladnenia vecí, ktoré boli potrebné na údržbu pozemku, žalovaný postavil s povolením zdravotného strediska, ale žalovaný sa k jeho vlastníctvu nehlási. Zároveň uviedol, že je tam aj druhý murovaný objekt, ktorý bol postavený spolu s pôvodnou stavbou. Zo zápisu z obhliadky konanej dňa 16. 10. 2014 vyplýva, že na pozemku, ktorý má byť predmetom vypratania, sa nachádzajú dreviny v neudržiavanom stave, burina a odrezané konáre z drevín asi do výšky 1 meter, nízky múrik v tvare „L,“ tehlovej farby, vyhotovený z tvárnic, o ktorom sa žalovaný vyjadril tak, že ho postavil za účelom uloženia záhradného sedenia. Zároveň žalovaný uviedol, že zo strany bývalého zdravotného strediska neboli námietky voči jeho postaveniu. Pri tomto múriku sa nachádzajú tvárnice asi vo výške 1 meter v dĺžke cca 5 metrov v tvare predpony trojuholníka s predĺžením približne 2,5 metra. Na otázku, za akým účelom bol tento múrik umiestnený, žalobca uviedol, že ich mali naviac, a preto ich tam umiestnili. Vzadu na pozemku sa nachádza drobná murovaná stavba v tvare domčeka so sedlovou strieškou, o ktorej žalovaný uviedol, že bola postavená na pozemku už v čase, keď sa tam s manželkou nasťahovali. V zadnej časti pozemku sa nachádza drevená konštrukcia záhradného prístrešku, o ktorom žalovaný uviedol, že ho postavil sám, so súhlasom bývalého zdravotného strediska, pričom tento slúžil na uskladnenie predmetov určených na údržbu okolia nehnuteľnosti, o ktoré sa staral. Ďalej sa na pozemku nachádza železná trubková konštrukcia na prášenie kobercov, o ktorej žalovaný uviedol, že tu bola postavená už v čase, keď sa do objektu bývalého zdravotného strediska nasťahovali. V drevenom prístrešku by sa mali, podľa vyjadrenia žalovaného, nachádzať kovová skrinka, drevené regále, náradie, šrouby, skrutky a pod., všetko za účelom údržby nehnuteľnosti. Na časti pozemku so vstupnou bránou, ktorá nie je oplotená, sa nachádzajú drobné predmety, napríklad lopata, rýľ, fúrik, niekoľko kvetináčov a hrantíkov a záhradné sedenie, o ktorých žalovaný uviedol, že sú jeho vlastníctvom a sú potrebné, napr. na odhŕňanie snehu v zimnom období. Z tohto výpočtu vecí, ktoré sa majú nachádzať na predmetnom pozemku žalobcu, je nesporné, že sám žalovaný sa hlási k vlastníctvu drobných predmetov (konkrétne napr. lopaty, rýľa, fúrika, niekoľkých kvetináčov a hrantíkov a záhradného sedenia) a pokiaľ ide o búdku na uskladnenie náradia, nízkeho múrika v tvare „L,“ ako i drevenej konštrukcie záhradného prístrešku, nachádzajúcej sa v zadnej časti pozemku, tieto na predmetnom pozemku žalovaný vybudoval, resp. umiestnil so súhlasom právneho predchodcu žalobcu (tieto mali slúžiť na uskladnenie náradia, predmetov určených na údržbu nehnuteľnosti právneho predchodcu žalobcu). K zvyšným veciam (odrezané konáre z drevín, šedé tvárnice asi vo výške 1 meter v dĺžke cca 5 metrov, murovaná stavba v tvare domčeka so sedlovou strieškou, železná trubková konštrukcia na prášenie kobercov) žalobca existenciu vlastníckeho práva žalovaného k nim, ako aj ich umiestnenie na pozemok, v konaní nepreukázal; z výpovede žalovaného vyplynulo, že tieto tam boli umiestnené ešte predtým, než sa s manželkou nasťahoval do bytu, pričom žalobca v konaní opak nepreukázal. Z vykonaného dokazovania teda vyplynulo, že žalovaný má na pozemku žalobcu umiestnené svoje hnuteľné veci, keď táto skutočnosť vyplýva nielen zo zápisu z obhliadky, ale i z vyjadrení samotného žalovaného. Žalovaný už vo vyjadrení k žalobe uviedol, že na pozemku žalobcu má svoje drobné stavby (v danom prípade stavby majú charakter hnuteľných vecí). Žalovaný sa rovnako vyjadril, že pokiaľ ide o búdku na uskladnenie náradia, nízkeho múrika v tvare „L,“ ako i drevenej konštrukcie záhradného prístrešku, nachádzajúcej sa v zadnej časti pozemku, tieto na predmetnom pozemku vybudoval, resp. umiestnil so súhlasom právneho predchodcu žalobcu. Je teda zrejmé, že aj k týmto veciam bolo preukázané vlastnícke právo žalovaného, resp. ich umiestnenie žalovaným na pozemok žalobcu. Žalovaný totiž nikdy netvrdil a ani nepreukázal, že by predmetné veci dal na svoj pozemok umiestniť právny predchodca žalobcu, resp. že ich vybudovanie financoval právny predchodca žalobcu, a teda že by vlastnícke právo k nim svedčalo právnemu predchodcovi žalobcu. Rovnako nebolo v konaní preukázané (a žalovaný to ani netvrdil), že predmetné veci na pozemok umiestnil, resp. vybudoval na základe príkazu (pokynu) právneho predchodcu žalobcu, resp. jeho pokynu, ako jeho vtedajšieho zamestnávateľa. Možno sa však stotožniť s tvrdením žalovaného, že tak konal „len“ so súhlasom právneho predchodcu žalobcu, čo možno vyvodiť aj zo správania sa právneho predchodcu žalobcu, ktorý nikdy po žalovanom nežiadal ich odstránenie. Za tohto stavu mal odvolací súd za preukázané, že na pozemku žalobcu sú v súčasnosti umiestnené hnuteľné veci vo vlastníctve žalovaného, konkrétne: búdka na uskladnenie náradia, nízky múrik v tvare „L,“ drevená konštrukcia záhradného prístrešku, nachádzajúca sa v zadnej časti pozemku, ako i lopata, rýľ, fúrik, niekoľko kvetináčov a hrantíkov a záhradné sedenie. K zvyšným veciam nachádzajúcim sa na pozemku žalobcu vlastnícke právo, resp. ich umiestnenie žalovaným, v konaní preukázané nebolo. Preto v ďalšom vystala otázka, či tieto predmety vo vlastníctve žalovaného sú na pozemku žalobcu umiestnené oprávnene. Treba uviesť, že dôvodom podania žaloby nie je neoprávnené užívanie pozemku žalovaným, pretože žalovaný ho už viac ako 10 rokov neužíva a pre oplotenie ani užívať nemôže, ale dôvodom žaloby je skutočnosť, že žalovaný má bez právneho dôvodu na pozemku žalobcu umiestnené svoje hnuteľné veci. Preto bolo treba vyhodnotiť, či veci žalovaného sú na pozemku žalobcu umiestnené oprávnene alebo nie. K tomu odvolací súd uvádza, že v čase umiestnenia týchto predmetov na pozemok žalovaný nekonal neoprávnene, pretože disponoval súhlasom právneho predchodcu žalobcu s ich umiestnením. Žalobca síce túto skutočnosť v konaní rozporoval, ale nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by toto tvrdenie žalovaného vyvrátil a navyše správanie sa právneho predchodcu žalobcu nikdy nesmerovalo k výzve na ich odstránenie. Z týchto dôvodov mal odvolací súd za to, že žalovaný predmetné veci vo svojom vlastníctve umiestnil na pozemok žalobcu oprávnene. V konaní bolo ďalej preukázané, že Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/2/2004 rozsudkom z 2. 11. 2011 zamietol žalobu žalovaného a jeho manželky, ktorou sa domáhal nahradenia prejavu vôle žalobcu na uzavretie kúpnej zmluvy k bytu, nachádzajúceho sa na prízemí budovy (domu) súp. č. XXXX na U. C. Č.. X A. S. postaveného na parc. č. XX a č. XX, kat. úz. U., ako i spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, spoluvlastníckeho podielu na príslušenstve domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku parc. č. 10. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že pre absenciu rozhodnutia o pridelení bytu nemohlo žalovanému len na základe zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu z 1. 10. 1981 vzniknúť právo osobného užívania bytu a toto sa preto ani nemohlo transformovať dňom 1. 1. 1992 na právo nájmu bytu. Do úvahy neprichádzalo ani konkludentné uzavretie nájomnej zmluvy po 1. 1. 1292. Vzhľadom na to, že žalovaný nepreukázal existenciu nájmu k predmetnému bytu, nevzniklo mu ani právo na prevod vlastníctva k tomuto bytu v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. a ani na základe zmluvy o budúcej zmluve z 25. 5. 2001, keďže táto neobsahuje dohodu o podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy v súlade s ust. § 50a ods. 1 Obč. zák. Je teda zrejmé, že žalovanému v súčasnej dobe nesvedčí žiaden právny titul na užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu, a teda ak má na ňom aj v súčasnosti umiestnené svoje veci, tieto sú na ňom umiestnené neoprávnene. Žaloba na vypratanie je totiž prípustná aj v prípadoch, keď sa veci na nehnuteľnosti vlastníka nachádzali pôvodne na základe právneho dôvodu, ktorý však neskôr odpadol (napríklad zánik práva nájmu). Pokiaľ teda žalovaný pracoval pre právneho predchodcu žalobcu, veci v jeho vlastníctve boli na pozemku umiestené oprávnene, keďže tam boli umiestnené s jeho súhlasom; umiestnenie vecí teda nebolo viazané na právo žalovaného užívať pozemok, ale na súhlas predchodcu žalobcu s ich umiestnením. V súčasnosti však platí, že žalovaný nemá žiaden právny vzťah k užívaniu pozemku (viď závery rozhodnutí Okresného súdu Bratislava II. v konaní 19C/2/2004 ako i Krajského súdu v Bratislave v konaní 8Co/103,104/2012), pre právneho predchodcu žalobcu už nepracuje, umiestnené veci už v súčasnosti neslúžia pre potreby údržby pozemku, a žalobca s ich umiestnením nesúhlasí. Z toho vyplýva, že právny dôvod umiestnenia vecí na pozemok odpadol. Nebolo možné sa stotožniť s argumentáciou žalovaného, že predmetné veci sú vo vlastníctve žalobcu titulom ich príslušenstva k pozemku, keďže je zrejmé, že príslušenstvo veci musí byť určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívala (§ 121 ods. 1 Obč. zák.). V danej veci táto podmienka splnená nie je, keďže v súčasnosti predmetné veci neslúžia účelu, na ktorý boli zriadené, a teda nemožno hovoriť o trvalom užívaní s hlavnou vecou. Drobné stavby alebo stavebné úpravy, ktoré nemožno považovať za stavby, t. j. za nehnuteľnosti, síce môžu byť príslušenstvom nehnuteľnosti, ale musia z hospodárskeho hľadiska trvale slúžiť hlavnej veci, čo v prejednávanej veci splnené nie je. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku rozporu s dobrými mravmi, keďže nemožno vlastníka pozemku nútiť, aby trpel umiestnenie cudzích vecí na svojom pozemku, a tým nemožnosť s ním nakladať podľa vlastného uváženia. Takýmto spôsobom by došlo k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 220 O. s. p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobe vyhovel. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný bude povinný vypratať len tie veci u ktorých bolo preukázané jeho vlastníctvo k nim (t. j. búdku na uskladnenie náradia, nízky múrik v tvare „L,“ drevenú konštrukciu záhradného prístrešku, nachádzajúcu sa v zadnej časti pozemku, lopatu, rýľ, fúrik, kvetináče, hrantíky a záhradné sedenie). Odvolací súd dodáva, že vychádzal v celom rozsahu zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, ktorý však po právnej stránke posúdil odlišne. Pritom právne posúdenie veci zo strany odvolacieho súdu nie je pre účastníkov konania nové, pretože odvolací súd sa v podstate stotožnil s právnym názorom žalobcu. Preto odvolací súd nebol povinný dopĺňať, resp. opakovať dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 O. s. p. a ich náhradu úspešnému žalobcovi nepriznal. Za dôvody hodné osobitného zreteľa umožňujúce použitie § 150 ods. 1 O. s. p. pri rozhodovaní o trovách konania odvolací súd považuje predovšetkým to, že žalovaný svoje veci na pozemok umiestnil so súhlasom právneho predchodcu žalobcu, s ktorým bol v pracovnom pomere, tieto slúžili prevažne pre potreby právneho predchodcu žalobcu (údržba pozemku), súhlas s ich umiestnením odoprel až žalobca po iniciovaní viacerých súdnych sporov zo strany žalovaného a jeho manželky, zároveň žalovaný je osobou v dôchodkovom veku, kedy už náklady na odstránenie týchto vecí ho budú neúmerne zaťažovať a napokon žalobca podal žalobu, resp. zotrval na nej napriek tomu, že žalovaný vyhlásil ochotu veci odstrániť, ak mu žalobca zabezpečí nejakú miestnosť na ich uskladnenie, resp. v konaní sa nebránil proti ich odstráneniu z pozemku žalobcu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustné odvolanie.