Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/306/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206203319 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Trandžíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1206203319.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: Železiarne Podbrezová, a.s., Kolkáreň č. 35, 976 81 Podbrezová, IČO: 31 562 141, proti povinnému: EUROCOL-TRANS, s.r.o., Vrakunská cesta 22, 821 06 Bratislava, IČO: 35 806 800, o vymoženie uloženej povinnosti vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Ján Gasper, so sídlom Exekútorského úradu Ul. Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, o odvolaní súdneho exekútora voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 37Er/835/2006-19 zo dňa 07.6.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 37Er/835/2006-19 zo dňa 07.6.2013, m e n í tak, že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi, Exekútorský úrad Mikszatha 268, Rimavská Sobota, náhradu trov exekúcie vo výške 53,14 Eur v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým uznesením odvolaním, exekučné konanie postupom podľa ust. § 57 ods.1 písm. g ) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Ex. poriadku“) zastavil, z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra po začatí exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. g ) Ex. poriadku. Súdny exekútor súdu prvého stupňa doručoval podnet oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 25.02.2013, nakoľko mal zistené, že rozhodnutím OS Bratislava I, sp.zn. 34 CbR/124/2010 zo dňa 28.11.2012 spoločnosť povinného bola zrušená bez likvidácie a následne bola vymazaná z obchodného registra. Súd prvého stupňa mal lustráciou zistené, že povinný ku dňu 31.01.2013 bol ex offo vymazaný z obchodného registra, na základe čoho podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. poriadku rozhodol o návrhu súdneho exekútora a oprávneného na zastavenie exekúcie tak, že exekučné konanie ako také zastavil. O náhrade trov konania oprávneného a povinného rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov nepriznal. Súd prvého stupňa taktiež nepriznal náhradu trov konania súdnemu exekútorovi, nakoľko vychádzal zo skutočnosti, že oprávnený podal návrh na začatie exekúcie riadne a včas, a preto nie jeho zavinením prišlo v priebehu exekúcie k výmazu povinného a strate postavenia účastníka v konaní. Voči vydanému rozhodnutiu podal čo do III. výroku, ktorým súd prvého stupňa náhradu trov súdnemu exekútorovi nepriznal, odvolanie podal súdny exekútor, ktorý poukázal na to, že súd prvého stupňa porušil ust. § 196 Ex. poriadku s tým, že exekučný poriadok ani iný právny predpis nedáva súdu právo tento zákonný nárok zamietnuť. Vykonávacia vyhláška č. 288/1995 Z.z. v platnom znení (ďalej len ,,vyhláška“) v § 2 rieši odmenu súdnych exekútorov, a je v nej striktne napísané, že súdnemu exekútorovi patrí odmena za výkon exekučnej činnosti. V § 3 vyhlášky je uvedené, že popri odmene patrí súdnemu exekútorovi aj náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekúcie. Súd prvého stupňa nebral do úvahy skutočnosť, že súdny exekútor nie je podnikateľ, nemá právo rozhodovať o tom, či danú exekúciu prijme alebo neprijme, s čím má spojené náklady na výkon svojej činnosti. Poukázal na Nález ústavného súdu SR č. II. ÚS 31/04-30, z ktorého vyplýva, že všeobecný súd je povinný ústavne súladným spôsobom interpretovať zákonom stanovené predpoklady na priznanie náhrady trov konania, čo je osobitne dôležité v prípadoch, v ktorých nejednoznačné znenie navzájom súvisiacich zákonov (OSP, Ex. poriadok, zákon o DPH) pripúšťajú viaceré výklady a výsledky interpretácie. Nepriznaním trov exekúcie súdnemu exekútorovi dochádza nielen k porušenia základných práv exekútora ale aj k nezákonnému odňatiu základných práv a poškodzovaniu štátneho rozpočtu SR. Na základe uvedené žiadal vydané rozhodnutie zrušiť. Oprávnený ani povinný sa k odvolaniu súdneho exekútora nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 OSP), preskúmal uznesenie v napadnutej časti odvolaním podľa ust. § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a na základe predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora je dôvodné. Zo spisového materiálu mal odvolací súd jednoznačne zistené, že návrhom zo dňa 18.01.2006 sa domáhal oprávnený vymoženia povinnosti voči povinnému- zaplatenie sumy 17.255 Sk ( 572,76 EUR ) s príslušenstvom, ako aj uhradiť trovy konania a trovy exekučného konania. Exekučným titulom bol právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz sp.zn. 33Rob/1763/2005 zo dňa 05.09.2005. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.10.2005. Na základe predloženej žiadosti súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, súdneho exekútora so sídlom Ul. Kálmana Mikszatha 268, Rimavská Sobota, súd prvého stupňa vydal dňa 09.03.2009 poverenie č. XXXX XXXXXX na vymoženie uloženej povinnosti. Oprávnený podaním zo dňa 25.02.2013 podal návrh na zastavenie exekúcie s tým zistením, že uznesením č.k. 37CbR/124/2010 zo dňa 28.11.2012 Okresný súd Bratislava I obchodnú spoločnosť povinného bez likvidácie zrušil a následne ku dňu 31.01.2013 bol povinný vymazaný z Obchodného registra. Oprávnený žiadal, aby súd prvého stupňa podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. poriadku exekučné konanie zastavil. Podľa § 57 ods.1 písm. h ) Ex. poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa § 19 OSP spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. V tomto prípade bolo jednoznačne preukázané výpisom z obchodného registra, že povinný výmazom z obchodného registra stratil postavenie účastníka konania ku dňu 31.01.2013, a tým i spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti. Ustanovenie § 57 ods. 2 ukladá exekučnému súdu exekúciu zastaviť aj v prípade, že táto povinnosť vyplýva z ustanovení iného zákona (§ 19 OSP, § 107 ods. 4 OSP). Je nesporné, že oprávnený po nadobudnutí exekučného titulu zo dňa 05.09.2005, právoplatný a vykonateľný dňa 16.10.2005, podal návrh na vykonanie exekúcie. Uznesením sp.zn. 37CbR 124/2010 dňa 28.11.2012 Okresný súd Bratislava I, bola spoločnosť povinného „ex offo“ zrušená a k dátumu 31.01.2013 vymazaná z obchodného registra. Oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie vzhľadom na zistené skutočnosti dňa 25.02.2013. Súd prvého stupňa postupom podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú (bez vydania samostatného uznesenia) a exekúciu ako takú zastavil. Náhradu trov súdnemu exekútorovi s poukazom na nemožnosť aplikovať § 203 ods. 1 Ex. poriadku ani ust. § 203 ods. 2 Ex. poriadku nepriznal. Podľa § 200 ods. 1 Ex. poriadku trovami exekúcie sú odmena súdneho exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Podľa ust. § 200 ods. 2 Ex. poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Je potrebné uviesť, že platná právna úprava ohľadne náhrady trov exekučného konania dôsledne nezahŕňa všetky varianty ukončenia exekučného konania s priznaním nároku na trovy exekúcie ako také. K zastaveniu exekúcie došlo pre výmaz povinného z obchodného registra na návrh oprávneného. V prípade posúdenia povinnosti nahradiť trovy súdneho exekútora v prípade zastavenia exekúcie postupom podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Ex. poriadku, z dôvodu zániku právneho subjektu a vymáhaná povinnosť neprešla na jeho právneho nástupcu, rozhodujúcim kritériom je posúdenie miery zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie V súvislosti s odvolacími námietkami oprávneného odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, napr. rozhodnutia sp. zn. 5 M Cdo 16/2011 zo dňa 26.01.2012, 3 MCdo 10/2011 zo dňa 24.11.2011, sp. zn. 3 M Cdo 12/2012, 3M Cdo 4/2012, 6 M Cdo 7/2012, 4 M Cdo 1/2013, ale i ďalšie, v zmysle ktorých sa NS SR v dovolacom konaní stotožnil s názorom generálneho prokurátora, že v prípadoch, ak bol povinný v priebehu exekučného konania vymazaný z obchodného registra je potrebné, aby sa exekučný súd zaoberal otázkou, z akého právneho dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, pretože táto skutočnosť má dopad nielen na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Ex. poriadku, ale následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. V prípade, ak povinný zanikne bez právneho nástupcu a bez likvidácie, exekučné konanie sa zastaví z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, teda podľa § 57 ods. l písm. h/ Ex. poriadku, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. poriadku. Vzhľadom na takýto dôvod zrušenia povinného a jeho výmaz z obchodného registra je potrebné pri zastavení exekúcie postupovať podľa § 57 ods. l písm. h/ Ex. poriadku a následne pri stanovení náhrady trov exekúcie aplikovať ustanovenie § 203 ods. 2 vetu prvú Ex. poriadku a priznať súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie od oprávneného. Rovnaká zásada vyplýva aj z uznesenia NS SR, sp.zn. 7 MCdo 5/2011 v prípade, ak povinný je fyzickou osobou a došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ (povinný) nezanechal žiadny majetok (§ 175h ods. 1 OSP); exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Ex. poriadku) ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, teda podľa § 57 ods. 1 písm. h/; v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2). S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd dáva do pozornosti ustanovenie § 68 ods. 8 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého registrový súd v rámci osobitného konania pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zisťuje, či má obchodný majetok. Existenciu majetku súd zisťuje na základe účtovnej evidencie spoločnosti, dokladov ukladaných do zbierky listín, stanovísk orgánov poverených evidenciou majetku (napr. cenných papierov, nehnuteľností, motorových vozidiel, registra záložných práv a pod.). Podľa § 68 ods. 9 prvá veta až na základe uvedeného konania ak súd - pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti - zistí, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie. V opačnom prípade, teda ak obchodný majetok postačuje na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o zrušení spoločnosti a nariadi jej likvidáciu. V zmysle § 68 ods. 4 Obchodného zákonníka k zrušeniu spoločnosti ex offo bez likvidácie dôjde aj vtedy, keď súd rozhodol o zrušení spoločnosti a spoločnosť nemá žiadny majetok, súd zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku (§ 20 ZKR), súd zrušil konkurz pre nedostatok majetku (§ 102 ZKR), po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiadny majetok alebo keď súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, prípadne zrušil konkurz z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty. Z uvedeného teda bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že vo všetkých prípadoch, keď sa spoločnosť zrušuje ex offo bez likvidácie, musí byť preukázané, že spoločnosť nemá žiaden majetok, resp. nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval aspoň na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora alebo majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty. Je nesporné, že v tomto prípade návrh na zastavenie exekúcie podal oprávnený podaním zo dňa 25.02.2013. Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Ex. poriadku, exekúciu súd zastaví zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie. Podľa § 203 ods. 1 Ex. poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa § 203 ods. 2 Ex. poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd, súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa nesprávne rozhodol, keď náhradu trov súdnemu exekútorovi nepriznal. Odvolací súd po preskúmaní uplatnenej výšky trov súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 vyhlášky časová špecifikácia jednotlivých úkonov: priznal súdnemu exekútorovi za prijatie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, prekontrolovanie všeobecných náležitostí návrhu podľa ust. § 38 - 43 Ex. poriadku, zaevidovanie návrhu do protokolu došlých návrhov i do elektronickej databázy prijatých návrhov, vypočítanie vymáhanej pohľadávky, prepočítanie úrokov z omeškania, vyhotovenie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a vykonanie exekúcie súdom podľa ust. § 44 Ex. poriadku, vyhotovenie písomnej výzvy povinnému na vyhlásenie o majetku a poučenie povinného o následkoch nesplnenia si tejto povinnosti a vypracovanie podnetu na zastavenie exekúcie, celkom: 60 minút (1 začatá hodina x 6,64 eur = 6,64 Eur). Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že súdnemu exekútorovi patrí odmena v zmysle ust. § 14 ods. 1 vyhlášky podľa počtu účelne vynaložených hodín na vykonávanie exekúcie vo výške: 6,64 Eur. Odvolací súd nepriznal exekútorovi časovú odmenu za spracovanie vyčíslenia trov exekúcie a vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie. Vyčíslenie trov exekúcie je úkonom, ktorým si exekútor uplatňuje svoj vlastný nárok na náhradu trov, ktoré v súvislosti s exekúciou vynaložil. Nejde o úkon, ktorý by priamo smeroval k uspokojeniu pohľadávky oprávneného. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky odmena sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Z citovaného znenia vyhlášky je zrejmé, že ide o dva samostatné spôsoby určenia odmeny, a to aj napriek tomu, že medzi písmenami a) a b) nie je spojka „alebo“. Uvedené spôsoby určenia odmeny exekútora sa nesmú prekrývať. Vzhľadom na to, že exekútorom uplatňovaný úkon „spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie“ je bez akýchkoľvek pochybností obsiahnutý v paušálne odmeňovaných úkonoch ako „doručenie upovedomenia o začatí exekúcie“, nie je možné zaň priznať časovú odmenu. Uvedený úkon si súdny exekútor uplatnil aj ako úkon paušálne odmeňovaný a uplatnil si ho aj ako úkon odmeňovaný časovo. Časovú odmenu možno uplatniť len za také úkony exekučnej činnosti, ktoré nie sú svojím obsahom zahrnuté v úkonoch odmeňovaných paušálnou sumou (§ 15 ods. 1 vyhlášky). Odvolací súd považuje pre úplnosť za potrebné poukázať aj na legislatívny vývoj v tomto smere: vyhláškou MS SR č. 141/2008 Z.z. účinnou od 1.5.2008 sa upustilo od odmeňovania úkonov exekučnej činnosti časovou odmenou a zakotvilo sa výlučne odmeňovanie paušálnou odmenou. Ďalej odvolací súd priznal exekútorovi paušálnu odmenu podľa ust. § 15 vyhlášky za nasledujúce úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie účtu povinného, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie a doručenie exekučného príkazu. V konečnom dôsledku tak patrí exekútorovi paušálna odmena za 7 úkonov exekučnej činnosti, t.j. 7 x 3,32 eur, spolu: 23,24 Eur. Ohľadom hotových výdavkov za poštovné odvolací súd dospel k záveru, že v exekútorom uplatňovanom rozsahu sú vzhľadom na obsah exekučného spisu primerané, keďže v spise sa nachádza 11 doručeniek. Súdnemu exekútorovi tak patrí náhrada trov exekúcie vo výške 53,14 Eur s DPH, pozostávajúca z paušálnej odmeny za 7 úkonov exekučnej činnosti, t.j. 23,24 Eur, z časovej odmeny za jednu začatú hodinu exekučnej činnosti, t.j. 6,64 Eur, poštovných výdavkov 14,40 Eur a DPH v celkovej výške 8,86 Eur. Keďže v prejednávanej veci bola exekúcia zastavená z dôvodu, že majetok povinného nepostačoval ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Ex. poriadku), bolo potrebné na náhradu trov exekúcie zaviazať podľa § 203 ods. 2 Ex. poriadku oprávneného. Vzhľadom na vyššie uvedené právne a skutkové dôvody odvolací súd podľa § 220 OSP uznesenie súdu prvého stupňa v časti trov exekúcie zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa § 224 ods. 2 OSP s tým, že takéto trovy úspešnému účastníkovi nevznikli, bolo o nich rozhodnuté tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.