Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/323/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206204773 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1206204773.4 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: V.. M. V., trvale bytom K. XX, A., prechodne bytom K. XX, W., Č. T., zastúpená V.. V. V., bytom XX E. G., T. R., C., C., R., L., prechodne K. XX, W., Č. T., proti odporcom: 1/ J.. R. F., bytom K. XX, A., 2/ V. F., bytom B. D. XX, A., obaja zastúpení JUDr. Ruženou Gaplovskou, advokátkou, Anenská 3, Bratislava, o návrhu na povolenie obnovy konania, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25. februára 2013, č.k. 8C 136/2006-295, takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie navrhovateľky o d m i e t a. Odporcom 1/ a 2/ sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky na povolenie obnovy konania Okresného súdu Bratislava II vedeného pod sp. zn. 14C 329/1997, v ktorom sa navrhovateľka domáhala nahradenia vyhlásenia vôle odporcov na uzavretie darovacej zmluvy k bytu č. X na B. D. č. XX v A., podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a podielu k zastavanému pozemku, keď zistil, že v rámci konania pred súdom prvého stupňa bola navrhovateľka úspešná, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa však zmenil a jej návrh zamietol a napokon Najvyšší súd SR ako súd dovolací jej dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zamietol, a to na základe skutkového stavu, podľa ktorého sa účastníci konania dohodli, že navrhovateľka zamení svoj podiel na dome na K. ul. č. XX v A.C. za byt na B. D. XX v Bratislave po tom, ako ho do bezpodielového spoluvlastníctva nadobudnú odporcovia, ktorú darovaciu zmluvu navrhovateľka odmietla podpísať a odporcovia sa preto cítili uvedení do omylu a úspešne sa dovolali relatívnej neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve, pretože okolnosti, z ktorých odporcovia pri podpise zmluvy o budúcej zmluve vychádzali , sa zmenili do tej miery, že možno konštatovať zánik záväzku z predbežnej zmluvy priamo zo zákona, keď podľa NS SR na zamietnutie žaloby stačilo už preukázanie tejto právnej skutočnosti. Mal za preukázané, že navrhovateľka s odporkyňou 1/ sú sestry. Ustálil, že notárska zápisnica NZ 109/97 z 16.4.1997 je kúpna zmluva, ktorou ich matka ako predávajúca previedla svoj podiel 4/6 na rodinnom dome na K. ul. č. XX v A. odporkyni 1/, NZ 110/97 z 16.4.1997 je návrh darovacej zmluvy, ktorou navrhovateľka prevádza svoj podiel 1/6 na tej istej nehnuteľnosti odporkyni 1/, avšak k uzavretiu ktorej nedošlo, NZ 111/97 z 16.4.1997 je osvedčenie o dohode odporcov o zúžení ich BSM, podľa ktorej odporkyňa nadobúda predmetnú nehnuteľnosť v podiele 4/6 do svojho výlučného vlastníctva, NZ 112/97 z 16.4.1997 bol neakceptovaný návrh zmluvy o budúcej zmluve a NZ 118/97 z 18.4.1997 je zmluva o budúcej zmluve, v ktorej sa odporcovia zaviazali darovať navrhovateľke trojizbový byt v A. na B. D. XX po tom, čo sa stanú jeho bezpodielovými spoluvlastníkmi, keď vynútenie tohto záväzku bolo predmetom konania súdu prvého stupňa zo sp. zn. 14C 329/1997. Uviedol, že potrebu obnovy tohto súdneho konania navrhovateľka zdôvodnila novými skutočnosťami, ktoré bez svojej viny nemohla v pôvodnom konaní použiť, a to v dôsledku nekonania notárskeho úradu JUDr. Vlhu, Notárskej komory , polície, prokuratúry a príslušných súdov, keď skutkovo tieto okolnosti vymedzila rozhodnutiami polície, prokuratúry a vojenskej prokuratúry o nezačatí trestného stíhania po tom, ako podala na seba, svojho manžela a neznámu osobu trestné oznámenie za skutok, ktorého sa mali dopustiť a v dôsledku ktorého bola jej civilná žaloba zamietnutá. Ďalej sa jej podarilo dostať k zmluve (NZ 111/97), podľa ktorej notár opomenul do zmluvy o budúcej zmluve (NZ 110/97) na darovanie bytu na B. D. zapracovať manžela odporkyne 1/, ale tento byt nepojal ani do zmluvy o zúžení BSM (NZ 111/97), keď toto opomenutie mala za úmyselné a preukazujúce zosnovanie podvodu zo strany odporcov s úmyslom zmocniť sa oboch nehnuteľností. NZ 109/97 mala za antidatovanú listinu, keďže táto bola v tom istom znení založená odporkyňou 1/ i v rámci konania súdu prvého stupňa o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva so sp. zn. 7C 140/03, čím dôvodila pochybnosť aj o ďalších úkonoch notára, navyše nemala vedomosť o zrušení vecného bremena na dom na K. ul. XX z dôvodu nedoručenia jej osobe. Ďalšou skutočnosťou odôvodňujúcou povolenie obnovy konania malo byť odstránenie vplyvu pôvodných rozhodnutí, ktorými odporkyňa 1/ argumentuje v iných vzájomných súdnych konaniach, ako aj opomenutý výsluch svedka- notára JUDr. Vlhu. Súd prvého stupňa uviedol, že návrh na obnovu konania možno oprieť jednak o skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré už síce existovali v čase vydania rozhodnutia v pôvodnom konaní, avšak účastník bez vlastnej viny nemal o nich vedomosť, alebo o dôkaz, ktorý účastník súdu aj navrhol, ale tento nebolo možné v pôvodnom konaní vykonať, s tým, že zároveň musí byť naplnená druhá zákonná podmienka pre povolenie obnovy konania, a to, že dotknuté skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy sú spôsobilé privodiť pre navrhovateľa priaznivejšie meritórne rozhodnutie. Mal za to, že navrhovateľkou proklamované dôvody nespĺňajú ani jednu z potrebných kumulatívnych podmienok. Skonštatoval, že vo všeobecnosti ako dôvod na povolenie obnovy konania pripadá do úvahy aj rozhodnutie, ktoré bolo vydané po právoplatnosti rozhodnutia vydaného v pôvodnom konaní, avšak v predmetnej veci podľa súdu prvého stupňa ani oslobodzujúce rozhodnutie vydané v trestnom konaní o prečine podvodu navrhovateľky nebolo novou skutočnosťou odôvodňujúcou povolenie obnovy občianskoprávneho konania, nakoľko ide o mylný výklad navrhovateľky rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave stotožnením naplnenia skutkovej podstaty prečinu podvodu s občianskoprávnym inštitútom relatívnej neplatnosti právneho úkonu realizovaného v omyle, pretože ak krajský súd použil výraz „podvedení“, vyjadril len pocitový následok rozhodujúcich skutkových okolností vo vedomí odporcov bez toho, aby došlo k stotožneniu s trestným činom navrhovateľky. Pokiaľ ide o vzájomné súvislosti pri príprave vyššie uvedených právnych úkonov, kedy notár do notárskej zápisnice o zmluve o budúcej zmluve nepojal odporcu a do dohody o zúžení BSM odporcov byt na B. D., dospel k záveru, že nejde o nové skutočnosti, nakoľko o absencii označenia odporcu 2/ ako účastníka zmluvy mali účastníci pôvodného konania vedomosť v jeho priebehu, ako aj o odstránení tejto chyby novým znením notárskej zápisnice (NZ 118/97),ktorú účastníci podpísali, čím odpadol dôvod pojať byt na B. D. do dohody o zúžení BSM odporcov. Konštrukt navrhovateľky o podvode na jej osobe bol predmetom dokazovania v pôvodnom konaní a bol vyhodnotený ako nepreukázaný, keď v konaní o povolenie jeho obnovy neuviedla žiadne nové dôkazy potenciálne spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia, ale iba oponovala vyhodnoteniu vykonaného dokazovania v pôvodnom konaní. Uvedené sa podľa súdu prvého stupňa týka aj existencie a zániku vecného bremena, ktoré medzi účastníkmi sporné skutočnosti však Krajský súd v Bratislave nepovažoval za relevantné a neuviedol ich medzi okolnosťami, ktorých zmenou došlo k zániku záväzku z predbežnej zmluvy. Skutočnosti ohľadom antidatovania notárskej zápisnice NZ 109/97 mal za nejasné bez odôvodnenia kontextu s vyššie uvedenými podmienkami pre povolenie obnovy konania. Uviedol, že ide o kúpnu zmluvu medzi matkou a dcérou (odporkyňou 1/) zo 16.4.1997, keď jej uzavretie v tento deň potvrdili účastníci, manžel navrhovateľky a svedkyňa (matka účastníčok), s tým, že navrhovateľka v inom konaní súdu prvého stupňa pod sp. zn. 7C 140/2003 namietala antidatovanie notárskej zápisnice NZ 111/97 o zúžení rozsahu BSM odporcov zo dňa 16.4.1997, preto uvedenú skutočnosť vyhodnotil ako chybu v písaní. Skonštatoval však, že tento právny úkon upravuje vzťahy medzi odporcami, byt na B. D. nie je jeho predmetom a jeho prípadná neplatnosť by tak podľa súdu prvého stupňa nemala vplyv na správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Dôkaz výpoveďou svedka -notára JUDr. Vlhu označil za známy už v pôvodnom konaní, keď poukázal na skutočnosť, že Krajský súd v Bratislave sa s potrebou jeho vykonania nestotožnil a jeho nevykonanie tak nespĺňa podmienku obnovy konania. Proti tomuto uzneseniu podala prostredníctvom svojho zástupcu navrhovateľka odvolanie elektronickým podaním zo dňa 18.3.2013 bez zaručeného elektronického podpisu, ktoré doplnila písomne podaním zaslaným na poštovú prepravu dňa 6.4.2013. Napadnuté uznesenie žiadala zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, majúc za to, že postup, rozhodovanie a uznesenie neboli prijaté na základe zákona, došlo k ovplyvňovaniu konajúceho sudcu jeho nadriadenými a súd prvého stupňa zamietol návrh na povolenie obnovy konania bez vykonania dokazovania. Vytkla prvostupňovému súdu jeho procesný postup, keď v prvom štádiu konania (o povolenie obnovy) prejednával vec na pojednávaní, ako i to, že nevykonal navrhnutý dôkaz - výsluch notára. Mala za to, že súd prvého stupňa všetky ňou navrhnuté dôkazy dezinterpretoval, keď podala tzv. quazi žalobu pre zmätočnosť pôvodného rozhodnutia. Namietala taktiež hodnovernosť záznamu z pojednávania v predmetnej veci. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP. Skôr, ako pristúpil k vecnému prejednaniu napadnutého uznesenia, zaoberal sa včasnosťou podaného odvolania a postupom podľa § 218 ods. 1 písm. a/ OSP dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je potrebné odmietnuť. Podľa § 218 ods. 1 písm. a/ OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene. Podľa § 204 ods. 1 OSP, veta prvá, odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Podľa § 57 ods. 1, 3 OSP do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 25.2.2013 bolo doručené zástupcovi navrhovateľky do vlastných rúk dňa 19.3.2013. Navrhovateľka síce už 18.3.2013 podala vo veci odvolanie, avšak elektronickým spôsobom bez zaručeného elektronického podpisu. Podľa § 42 ods. 1 OSP podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní, podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada. Vzhľadom na dikciu citovaného zákonného ustanovenia odvolací súd neprihliadol na elektronické podanie zo dňa 18.3.2013, keďže toto nebolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom a nebolo doplnené v lehote tri dni. Vyhodnotil tak, že písomne podané odvolanie zaslané na poštovú prepravu dňa 6.4.2013 bolo podané po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehote na podanie odvolania, keďže táto začala plynúť dňom 20.3.2013, jej posledný 15. deň pripadol na 3.4.2013. Bolo teda podané oneskorene. S poukazom na uvedené odvolací súd odvolanie navrhovateľky podané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na jeho podanie podľa § 218 ods. 1 písm. a/ OSP ako oneskorene podané odmietol. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 OSP, odporcom však ich náhradu nepriznal, keďže im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.