Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/422/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207204767 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1207204767.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: M. V., F. C. L., R.. F. XX, proti odporcovi: Generali Poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, zastúpenom SHM PARTNERS s.r.o., so sídlom Svätoplukova 28, Bratislava, o zaplatenie 3.740,59 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 30. novembra 2011, č.k. 6C/34/2007-344, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej m e n í tak, že návrh z a m i e t a . V časti náhrady trov konania štátu rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že štátu n e p r i z n á v a náhradu trov konania. V časti uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť súdny poplatok za návrh rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e . O náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom zo dňa 30.11.2011 č.k. 6C/34/2007-344 súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 948,52 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % od 26.08.2006 do zaplatenia, konanie v časti o zaplatenie 1 651,94 eur zastavil, v časti o zaplatenie 140,13 eur návrh zamietol, odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu trovy štátu v sume 13,28 eur a súdny poplatok za návrh v sume 224,43 eur a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, ktorými mal preukázané, že navrhovateľ ako nájomca uzatvoril dňa 13.10.2004 so spoločnosťou Volkswagen finančné služby Slovensko s.r.o. leasingovú zmluvu, na základe ktorej sa navrhovateľ stal nájomcom osobného motorového vozidla značky Š. S. Z. X.: C. Z. - XXX E.. V ten istý deň uzatvoril navrhovateľ, ako poistník, s odporcom, ako poistiteľom, poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie uvedeného motorového vozidla, poisteným z tejto zmluvy však nebol navrhovateľ, ale prenajímateľ vozidla - spoločnosť Volkswagen finančné služby Slovensko, s.r.o. Konštatoval, že oprávneným na vyplatenie poistného plnenia v prípade vzniku škody na poistenom motorovom vozidle tak nebol navrhovateľ, ale poistený, ktorým bola leasingová spoločnosť. Dňa 21.07.2006 došlo k poškodeniu poisteného motorového vozidla. Odporca pristúpil k likvidácii poistnej udalosti tak, že určil časovú hodnotu vozidla sumou 260.000,- Sk, ktorá tak presiahla časovú cenu vozidla a z uvedeného dôvodu likvidoval poistnú udalosť ako totálnu škodu a výšku poistného plnenia určil ako rozdiel medzi časovou hodnotou vozidla ku dňu poistnej udalosti a hodnotou použiteľných zvyškov vozidla a takto určené poistné plnenie, po odpočítaní zmluvne dohodnutej spoluúčasti, vyčíslil na sumu 110.290,- Sk. Na základe výsledkov znaleckého dokazovania dospel k záveru, že odporca stanovil výšku poistného plnenia nesprávne, keďže značne nadhodnotil hodnotu použiteľných zvyškov vozidla, v dôsledku čoho došlo k značnému zníženiu výšky poistného plnenia. Z uvedených dôvodov preto vzal za základ svojho rozhodnutia závery znaleckého posudku a s poukazom na ust. § 50, § 788 ods. 1, § 794 ods. 1, ods. 2, § 795 ods. 1, § 797, § 806 Občianskeho zákonníka a článku 5 bod 4 a článku 5 bod 5 Všeobecných poistných podmienok poistenia (KASKO) motorových vozidiel PPH 93 ustálil doplatok poistného plnenia v sume 2.088,65 eur a vo zvyšnej časti návrh zamietol. V súvislosti s námietkou odporcu týkajúcou sa nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa konštatoval, že právo na doplatenie poistného plnenia svedčí navrhovateľovi a nie prenajímateľovi vozidla, ktorý bol v čase poistnej udalosti vlastníkom vozidla a poistený z poistnej zmluvy, keďže navrhovateľ bol splnomocnený zastupovať prenajímateľa pri vybavovaní poistného plnenia a má tak aj právo reklamovať výšku vyplateného poistného plnenia. V tejto súvislosti poukázal na to, že došlo k predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy a k následnému predaju predmetu leasingu navrhovateľovi, keď spoločnosť Volkswagen finančné služby Slovensko s.r.o. dňa 25.09.2006 previedla na navrhovateľa vlastnícke právo k vozidlu. Napokon uzavrel, že prijatím ďalšieho plnenia od odporcu po 25.09.2006 by bola leasingová spoločnosť povinná zaslať toto plnenie navrhovateľovi. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a podľa § 148 ods. 1 O.s.p. rozhodol o trovách štátu. Vzhľadom na oslobodenie navrhovateľa od platenia súdnych poplatkov zaviazal odporcu aj na zaplatenie súdneho poplatku za návrh. Proti tomuto rozsudku, čo do jeho výroku, ktorým bolo návrhu vyhovené, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca domáhajúc sa jeho zmeny v tejto časti tak, aby bol návrh zamietnutý dôvodiac tým, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, pretože nesprávne dospel k záveru, že prevodom vlastníckeho práva k poistenému vozidlu z leasingovej spoločnosti na navrhovateľa, ako leasingového nájomcu, došlo automaticky aj k prevodu práva na poistné plnenie z predmetnej poistnej udalosti z leasingovej spoločnosti na navrhovateľa, ako leasingového nájomcu. Zotrval na svojej námietke nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa v konaní, keďže predmetom poistenia bolo vozidlo, ktorého vlastníkom v čase poistnej udalosti nebol navrhovateľ, ale leasingová spoločnosť, navrhovateľ síce uzavrel s ním poistnú zmluvu, avšak len ako poistník, a nie ako poistený, a preto poisteným z poistnej zmluvy bola leasingová spoločnosť a nie navrhovateľ. Nesúhlasil preto so závermi súdu prvého stupňa o tom, že navrhovateľ je aktívne legitimovaný priamo žiadať vyplatenie poistného plnenia. Poukázal na to, že prevodom vlastníckeho práva k predmetnému vozidlu z leasingovej spoločnosti na navrhovateľa došlo k zániku poistenia, avšak právo na poistné plnenie z poistnej udalosti tým nezaniklo. Nie je podľa neho správny záver súdu prvého stupňa, že prevodom vlastníckeho práva k vozidlu došlo automaticky aj k prevodu práva leasingovej spoločnosti na poistné plnenie z poistnej udalosti na navrhovateľa, ako nového vlastníka vozidla, nakoľko k takémuto prevodu práva by mohlo dôjsť len v prípade uzavretia zmluvy o prevode práva na poistné plnenie z poistnej udalosti z leasingovej spoločnosti na navrhovateľa, ako leasingového nájomcu, uzavretie ktorej však nebolo v konaní preukázané. Skutočnosť, že by vyplatením poistného plnenia z predmetnej poistnej udalosti leasingovej spoločnosti, v čase po prevode vlastníckeho práva k vozidlu na navrhovateľa, došlo k bezdôvodnému obohateniu leasingovej spoločnosti, je v danom prípade bezpredmetná, ide totiž len o vysporiadanie vzájomných pohľadávok a záväzkov navrhovateľa - ako leasingového nájomcu a leasingovej spoločnosti, ktoré sa nedotýkajú povinností vyplývajúcich z uzavretej poistnej zmluvy. Pokiaľ tak nie je preukázaný prevod práva na poistné plnenie z poistnej udalosti z leasingovej spoločnosti na nového nájomcu, nemôže leasingový nájomca úspešne uplatňovať právo na poistné plnenie na súde, pretože nie je oprávnený z predmetného práva. Keďže v konaní prevod práva na poistné plnenie z leasingovej spoločnosti na leasingového nájomcu preukázaný nebol, navrhovateľ nemohol byť aktívne legitimovaným v konaní. Pokiaľ bolo v konaní preukázané oprávnenie navrhovateľa, ako leasingového nájomcu, zastupovať leasingovú spoločnosť pri šetrení poistnej udalosti, teda konať v mene a na účet leasingovej spoločnosti, nebolo podľa neho preukázané oprávnenie navrhovateľa, ako leasingového nájomcu, konať v danej veci vo svojom mene a na svoj účet, keď udelenie plnomocenstva na zastupovanie nie je úkonom, ktorého dôsledkom je prevod práva alebo postúpenie pohľadávky, s udelením plnomocenstva nedochádza k zmene oprávneného z práva, respektíve k zmene veriteľa pohľadávky a subjekt, ktorému bolo udelené plnomocenstvo, koná v mene a na účet splnomocniteľa, a nie vo vlastnom mene a na svoj účet. Z uvedeného potom podľa neho vyplýva, že navrhovateľ nemôže v súdnom konaní na základe udeleného plnomocenstva vo vlastnom mene a na vlastný účet uplatňovať nárok na vyplatenie poistného plnenia a v súdnom konaní by tak mohol tento nárok uplatňovať voči nemu len v mene leasingovej spoločnosti, ako jej splnomocnený zástupca. Navrhovateľ však v konaní konal vo vlastnom mene a na vlastný účet a nie ako splnomocnený zástupca vlastníka predmetného vozidla, a preto nebol aktívne legitimovaný v konaní. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že právo na doplatenie poistného plnenia svedčí jemu a nie prenajímateľovi vozidla a stotožnil sa tak so závermi súdu prvého stupňa v tomto smere, a preto považoval odvolanie odporcu za bezpredmetné. Rozsudkom zo dňa 23.októbra 2012, č.k. 8Co 108/2012 - 365 odvolací súd na odvolanie odporcu zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že v napadnutej časti vo veci samej návrh zamietol, v časti náhrady trov konania štátu rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že štátu nepriznal náhradu trov konania a v časti uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť súdny poplatok za návrh rozsudok súdu prvého stupňa zrušil. Na dovolanie navrhovateľa Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 30. apríla 2015 sp.zn. 2Cdo 232/2014 rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a vytkol odvolaciemu súdu, že pokiaľ považoval ustanovenia § 22 ods. 1, § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka za rozhodujúce pre rozhodnutie v danej veci, mal v súlade s ustanovením § 213 ods. 2 O.s.p. vyzvať navrhovateľa, aby sa k ich možnému použitiu vyjadril. Nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by odvolací súd takto postupoval, a že by navrhovateľovi vytvoril procesnú možnosť vyjadriť sa k uvedeným ustanoveniam Občianskeho zákonníka, jeho procesný postup v dôsledku toho vykazuje vady konania v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p., pre ktoré dovolací súd musel rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemohlo byť považované za správne. Odvolací súd v intenciách uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 232/2014 zo dňa 30. apríla 2015 vyzval účastníkov konania v súlade s ustanovením § 213 ods. 2 O.s.p., aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia § 22 ods. 1, § 31 ods. 1, § 32 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité a sú pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce. Navrhovateľ na výzvu odvolacieho súdu nereagoval, jeho právny zástupca, ustanovený v dovolacom konaní, sa nepovažoval za oprávneného na podanie vyjadrenia a odporca sa odvolal na obsah svojho odvolania. Odvolací súd opätovne preskúmal vec v napadnutom rozsahu a v medziach uplatnených dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa (§ 213 ods. 1 O.s.p.) a po výzve účastníkov konania, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia právneho predpisu, ktoré nebolo pri rozhodovaní súdom prvého stupňa použité (§ 213 ods. 2 O.s.p.), dospel k záveru, že súd prvého stupňa založil svoje právne závery o aktívnej legitimácii navrhovateľa na nesprávnom právnom posúdení. Podľa § 794 Obč. zák., poistnú zmluvu možno uzavrieť aj v prospech inej osoby. Podľa § 797 ods. 1 Obč.zák., právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Podľa § 806 Obč.zák., z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania správne súd prvého stupňa skutkovo ustálil, že navrhovateľ (leasingový nájomca) uzatvoril dňa 13.10.2004 ako poistník s odporcom ako poistiteľom poistnú zmluvu na havarijné poistenie motorového vozidla Škoda Fabia Combi, ktoré bolo predmetom leasingovej zmluvy uzatvorenej dňa 13.10.2004 medzi navrhovateľom ako leasingovým nájomcom a leasingovou spoločnosťou Volkswagen finančné služby Slovensko s.r.o. S poukazom na uvedené zistenie vyvodil správny záver, že poisteným z tejto poistnej zmluvy nebol navrhovateľ ako leasingový nájomca, ale v zmysle ust. § 794 Občianskeho zákonníka prenajímateľ a vlastník vozidla - leasingová spoločnosť Volkswagen finančné služby Slovensko, s.r.o. a dospel tak k správnemu právnemu záveru, že oprávneným na vyplatenie poistného plnenia z dojednaného havarijného poistenia v prípade vzniku škody na poistenom motorovom vozidle tak nebol navrhovateľ, ale poistený, ktorým bola leasingová spoločnosť. V súvislosti s námietkou odporcu, týkajúcou sa nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa, súd prvého stupňa konštatoval, že právo na doplatenie poistného plnenia svedčí navrhovateľovi, a nie prenajímateľovi vozidla, ktorý bol v čase poistnej udalosti vlastníkom vozidla a poistený z poistnej zmluvy, keďže navrhovateľ bol splnomocnený zastupovať prenajímateľa pri vybavovaní poistného plnenia a mal tak aj právo reklamovať výšku vyplateného poistného plnenia. V tomto smere tiež poukázal na to, že došlo k predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy a k následnému predaju predmetu leasingu navrhovateľovi, keď spoločnosť Volkswagen finančné služby Slovensko s.r.o. dňa 25.09.2006 previedla na navrhovateľa vlastnícke právo k vozidlu. S ohľadom na uvedené napokon uzavrel, že prijatím ďalšieho plnenia od odporcu po 25.09.2006 by bola leasingová spoločnosť povinná zaslať toto plnenie navrhovateľovi. Súd prvého stupňa sa však takto s námietkou nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa vysporiadal v rozpore s jeho právnym záverom o tom, že poisteným z poistnej zmluvy je leasingová spoločnosť ako vlastník a prenajímateľ poisteného vozidla. Pokiaľ je totiž poisteným leasingová spoločnosť, nemôže obstáť právny záver súdu prvého stupňa, že právo na doplatenie poistného plnenia svedčí navrhovateľovi a nie prenajímateľovi vozidla, ktorý bol v čase poistnej udalosti vlastníkom vozidla a poistený z poistnej zmluvy, založenom na zistení, že navrhovateľ bol splnomocnený zastupovať prenajímateľa pri vybavovaní poistného plnenia a mal tak aj právo reklamovať výšku vyplateného poistného plnenia, keď aj vzhľadom na to, že došlo k predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy a následnému predaju predmetu leasingu navrhovateľovi, by bola prijatím ďalšieho plnenia od odporcu po 25.09.2006 leasingová spoločnosť povinná zaslať toto plnenie navrhovateľovi. Odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, dospel k záveru, že v zmysle ust. § 797 ods. 1 Obč. zák. právo na poistné plnenie vzniklo leasingovej spoločnosti ako poistenému z poistnej zmluvy uzatvorenej navrhovateľom ako poistníkom s odporcom. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že leasingová spoločnosť previedla vlastnícke právo k poistenému motorovému vozidlu na navrhovateľa a ani to, že dňa 25.09.2006 došlo k zániku leasingovej zmluvy a ku vzájomnému vyúčtovaniu pohľadávok a záväzkov v dôsledku jej predčasného ukončenia, vrátane zúčtovania časti odporcom vyplateného poistného plnenia v sume 110.290,- Sk. Odporca tak dôvodne argumentuje tým, že prevodom vlastníckeho práva k poistenému vozidlu na navrhovateľa ako nového vlastníka nedošlo automaticky aj k prevodu práva leasingovej spoločnosti na poistné plnenie z poistnej udalosti, nakoľko k takémuto prevodu práva na navrhovateľa by mohlo dôjsť len v prípade súčasného postúpenia pohľadávky na poistné plnenie z poistnej zmluvy z leasingovej spoločnosti na navrhovateľa ako leasingového nájomcu (zmluvou o postúpení pohľadávky). Rovnako dôvodná je aj argumentácia odporcu v tom, že z hľadiska vzniku nároku leasingovej spoločnosti na vyplatenie poistného plnenia je právne irelevantná skutočnosť, že prijatím poistného plnenia z predmetnej poistnej udalosti leasingovou spoločnosťou, v čase po zániku leasingovej zmluvy a po prevode vlastníckeho práva k vozidlu na navrhovateľa, by táto musela prijaté poistné plnenie titulom vydania bezdôvodného obohatenia zaslať navrhovateľovi, nakoľko, ako správne uvádza odporca, ide o vysporiadanie vzájomných pohľadávok a záväzkov navrhovateľa ako leasingového nájomcu a leasingovej spoločnosti z leasingovej zmluvy. Pokiaľ aj súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľ ako leasingový nájomca bol oprávnený zastupovať leasingovú spoločnosť pri šetrení poistnej udalosti a vybavovaní poistného plnenia, odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s obranou odporcu v tom, že navrhovateľ bol tak oprávnený konať len v mene a na účet leasingovej spoločnosti v zmysle ust. § 22 ods. 1 Obč. zák. ako jej splnomocnený zástupca (§ 31 a nasl. Obč. zák.), nie však vo svojom mene a na svoj vlastný účet tak, ako si nárok na vyplatenie poistného plnenia uplatňoval v tomto konaní, ale ako správne uvádza odporca, mohol by si ho voči odporcovi uplatňovať len v mene a na účet leasingovej spoločnosti ako jej splnomocnený zástupca. Plná moc na zastupovanie tak nezakladá voči odporcovi nárok navrhovateľa na poistné plnenie z poistnej zmluvy, a teda ani jeho aktívnu legitimáciu uplatňovať si ho vo svojom mene a na svoj účet. Napokon takéto zastupovanie na základe plnomocenstva na vymáhanie poistného plnenia nebolo možné právne posúdiť ani ako zmluvu o obstaraní veci podľa § 733 a násl. Obč. zák., zakladajúcu tzv. nepriame zastúpenie objednávateľa obstarávateľom, pri ktorom tento vystupuje vo vlastnom mene, ale na cudzí účet. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k právnemu záveru, že navrhovateľ ako poistník nie je aktívne legitimovaným na vymáhanie poistného plnenia od odporcu vo vlastnom mene a na vlastný účet, a preto rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý bol založený na právnych záveroch, ktoré nezodpovedajú správnemu právnemu posúdeniu veci, v napadnutej (vyhovujúcej) časti zmenil tak, že návrh navrhovateľa na doplatenie poistného plnenia vo výške 1.948,52 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 26.08.2006 do zaplatenia zamietol (§ 220 O.s.p.). Vzhľadom na to, že návrhu navrhovateľa, ktorý bol oslobodený od súdnych poplatkov, nebolo vyhovené, odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný, nevznikla povinnosť v zmysle § 2 ods.2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch zaplatiť súdny poplatok za návrh, a preto v časti výroku, ktorým mu bola uložená poplatková povinnosť, rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1, písm. i/ O.s.p., nakoľko zanikli dôvody pre takéto rozhodnutie. Výrok rozsudku súdu prvého stupňa o trovách štátu odvolací súd zmenil (§ 220 O.s.p.) tak, že štátu v zmysle ust. § 148 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania vo výške 13,28 eur nepriznal vzhľadom na to, že navrhovateľovi bolo v konaní priznané oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 O.s.p. O náhrade trov (celého) konania si vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 224 ods.1,2 O.s.p. v spojení s § 151 ods.3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.