Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/932/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207206917 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1207206917.10 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1/ S. G., J.. XX. XX. XXXX, G. E. Š.V. Č.. XXX, 2/ F. Y., J.. XX. XX. XXXX, G. V. O. Č.. X, G., proti odporcom: 1/ S.. M. Š., J.. XX. XX. XXXX, G. W.. N. Č.. XXX/XX, Y. Y., 2/ O. H., J.. XX. XX. XXXX, G. G.H. W.. Č.. XX - XX, G., obaja zastúpení advokátkou: Mgr. Simona Dobiašová, Šoltésovej ul. č. 18, Bratislava, o odstránenie oplotenia, vypratanie pozemku a vybudovanie oplotenia, na odvolanie odporcov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 25. apríla 2014, č. k. 4C/245/2008 - 585, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil odporcom 2/ a 3/ (správne odporcom 1/ a 2/, nakoľko konanie bolo voči odporkyni 1/ právoplatne zastavené) povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľom 1/ a 2/ trovy konania vo výške 1.779,60 eur do rúk ich právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1, § 149 ods. 1, § 151 ods. 1, § 171 ods. 3 O. s. p., § 9 ods. 1, § 10 ods. 2, § 13 ods. 2, 3, 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb v znení účinnom do 31. 05. 2009 a v znení účinnom do 31. 05. 2010 a 30. 06. 2013, § 14 ods. 1 písm. a), b), c) a d) vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 31. 05. 2010, do 30. 06. 2013, § 14 ods. 2 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 31. 05. 2010, § 14 ods. 5 písm. b), § 15 písm. a), b), § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 31. 05. 2009 a účinnom od 01. 06. 2009, § 20a, § 20b, § 20c vyhl. č. 655/2004 Z. z. a vecne tým, že sumu náhrady trov za súdny poplatok (za návrh v sume 99,50 eur, súdny poplatok vo výške 298,50 eur za rozšírenie návrhu, súdny poplatok za predbežné opatrenie vo výške 33 eur), priznal iba vo výške 215,50 eur z dôvodu, že právny zástupca navrhovateľov 1/ a 2/ na pojednávaní dňa 28.04.2011 uviedol, že žiada uložiť odporcom 2/ a 3/ povinnosť zaplatiť im na úhradu 1 súdneho poplatku a 1 nákladov na znalca Ing. Ladislava Babíčka celkom vo výške 861,38 eur s tým, že o nákladoch na znalca nerozhodoval, nakoľko zo spisu navrhovateľom nevyplývajú. Trovy právneho zastúpenia priznal navrhovateľom 1/ a 2/ v sume 3.856,36 eur za 8 úkonov právnej služby vykonaných JUDr. Jurkovičovou, prevzatie a príprava zastupovania zo dňa 09. 03. 2007, podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 09. 03. 2007, návrh zo dňa 01. 06. 2007, vyjadrenie navrhovateľov k odvolaniu odporcov zo dňa 12. 07. 2007 á 45,51 eur x 2, spolu s 20% DPH v sume 101,55 eur, 3 á 5,91 eur + DPH režijný paušál, za 6 úkonov právnej služby vykonaných JUDr. Tatianou Jasperovou (súdom prvého stupňa nesprávne uvedená Viera Jasperová za úkon právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia), prevzatie a príprava, doplnenie a rozšírenie návrhu na začatie konania zo dňa 21. 12. 2007 á 101,55 eur s 20 % DPH, 2 á 5,91 eur režijný paušál, žiadosť o správne zaevidovanie žaloby zo dňa 13. 02. 2008, späťvzatie žaloby zo dňa 20. 05. 2008, vyjadrenie k výzve súdu zo dňa 26. 09. 2008 a zo dňa 19. 12. 2008 á 104,64 eur s 20 % DPH, 3 á 6,32 eur režijný paušál, za dva úkony právnej pomoci vykonaných JUDr. Ing. Jánom Felšöcim, prevzatie a príprava zastúpenia a žiadosť o prerušenie konania á 72,52 eur s DPH, 2 á 6,95 eur režijný paušál, za 8 úkonov právnej pomoci vykonaných JUDr. Drahomírom Tomčom, prevzatie a príprava zastúpenia a podanie navrhovateľov zo dňa 22. 10. 2010 á 75,23 eur s DPH, účasť na pojednávaní dňa 09. 12. 2010 á 25,29 eur, účasť na pojednávaní v dňoch 12. 04. 2011, 28. 04. 2011 á 25, 99 eur, 3 á 7,21 eur režijný paušál, odvolanie navrhovateľov zo dňa 17. 06. 2011 a zo dňa 28. 04. 2011 á 43,09 eur, 5 á 7,41 eur režijný paušál. Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že právni zástupcovia navrhovateľov 1/ a 2/ si nevyčíslili trovy v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov, nakoľko odmenu za jeden úkon právnej služby pri zastupovaní 2 a viacerých klientov, bolo potrebné s účinnosťou 01.06.2006 znížiť o 20% a od 01.06.2010 o 50%. Nepriznanie odmeny právnym zástupcom navrhovateľov za poradu s klientom odôvodnil vecne tým, že nepreukázali, že porada prebehla, keďže sa spise nenachádzajú doklady, ktoré by jej uskutočnenie preukázali. Poukázal na skutočnosť, že právny zástupca navrhovateľov 1/ a 2/ si vyčíslil odmenu za účasť na pojednávaní, tiež v rozpore s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov s tým, že právnej zástupkyni navrhovateľov JUDr. Jurkovičovej nepriznal odmenu za doplnenie a opravu návrhu zo dňa 16.04.2007 z dôvodu, že právna zástupkyňa podala nekvalifikovaný návrh. Proti tomuto uzneseniu podali odporcovia 1/ a 2/ v zákonnej lehote odvolanie a navrhli, aby súd prvého stupňa v zmysle § 374 ods. 4 O. s. p. napadnuté uznesenie zmenil a navrhovateľom 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť im náhradu trov súdneho konania vo výške 977,68 eur, na účet ich právneho zástupcu, vedený v Československej obchodnej banke, a.s., č. ú.: 4002447154/7500 s tým, že navrhovatelia 1/ a 2/ nemajú právo na náhradu trov súdneho konania, alternatívne, aby súd prvého stupňa napadnuté uznesenie podľa § 374 ods. 4 O. s. p. zmenil a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, alternatívne, aby odvolací súd v zmysle § 220 O. s. p. napadnuté uznesenie zmenil a navrhovateľom 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť im náhradu trov súdneho konania vo výške 977,68 eur s tým, že navrhovatelia 1/ a 2/ nemajú právo na náhradu trov konania alebo zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedli, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods. písm. f) a h), súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytkli súdu prvého stupňa, že nepostupoval správne, keď navrhovateľom 1/ a 2/ priznal náhradu trov konania, nakoľko na svoje rozhodnutia mal aplikovať ust. § 143 O. s. p., keďže svojim správaním nedali príčinu na podanie návrhu na začatie konania a preto majú právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, ako aj trov právneho zastúpenia voči navrhovateľom. Poukázali na skutočnosť, že o prebiehajúcom súdnom spore vedomosť nemali, nakoľko predmetnú nehnuteľnosť nadobudli až po podaní návrhu vo veci samej, pričom pri jej kúpe im bola odovzdaná od pôvodne v konaní žalovanej odporkyne 1/ dokumentácia, vrátane geometrického plánu GPS-GEO s.r.o., overeného autorizovaným geodetom Ing. Jozefom Melom, ako aj Správou katastra v Senci, ktorý definoval, resp. vytyčoval hranicu medzi pozemkami tak, ako ju nadobudli s tým, že aj geodeti, ktorých mali navrhovatelia, vytyčovali hranicu medzi pozemkami navrhovateľov a pozemku v ich vlastníctve v približne rovnakom stave. Uviedli, že navrhovatelia pred podaním návrhu vo veci samej a ani počas celého súdneho konania nepredložili súdu a ani odporcom pôvodný geometrický (polohopisný) plán Strediska geodézie Galanta č. XXX-XXX-XXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX (ktorý tvorí prílohu č. 3 znaleckého posudku Ing. Ladislava Babíčeka č. XXX XXX-X/XXXX), z ktorého by bolo možné s najväčšou presnosťou určiť hranice susediacich pozemkov navrhovateľov a pozemkov v ich vlastníctve, čím by nevznikla príčina na podanie návrhu vo veci samej. Poukázali na skutočnosť, že odporkyňa 1/ doručila navrhovateľom 1/ a 2/ ešte pred podaním návrhu vo veci samej protokol o vytýčení hranice pozemkov spracovaný GPS-GEO s.r.o., ktorý bol overený autorizovaným geodetom Ing. Jozefom Melom k vyjadreniu, avšak ani následne po jeho doručení nepredložili odporkyni 1/, ani geodetovi Ing. Jozefovi Melovi a dokonca ani ich vlastným geodetom, vrátane Ing. Roku, tento pôvodný geometrický (polohopisný) plán zo dňa XX.XX.XXXX, Č.. XXX-XXX-XXX-XX, ktorý získal až Ing. Babíček z archívu katastrálnych máp Geodetického a kartografického ústavu v Bratislave po 12.08.2010, čo vyplýva z Úvodnej časti znaleckého posudku, č. str. 3, a ktorý by bol v zmysle ust. § 20 Smernice na vyhotovovanie geometrických plánov pre všetkých vyššie uvedených geodetov záväzný a bolo by možné napraviť objektívne chyby v geometrických plánoch a preto hranicu medzi pozemkami považovali za správne zameranú, aj s poukazom na skutočnosť, že navrhovatelia, ešte v roku 2008 podali voči odporkyni 1/ (ktorá bola následne zamenená za odporcov 2/ a 3/) návrh na určenie hranice susediacich pozemkov (vedený na Okresnom súde Pezinok, pod spis. zn. 5C/1004/2008), ktorý však dňa 05.04.2010, bez uvedenia relevantného dôvodu zobrali späť a konanie bolo zastavené. Odporcovia namietli, že práve navrhovatelia 1/ a 2/ svojim správaním a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, zavinili začatie konania podaním ich návrhu, keďže pred jeho podaním, a ani počas celého súdneho konania, nepredložili pôvodný geometrický (polohopisný) plán Strediska geodézie Galanta č. XXX-XXX- XXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX (ktorý je prílohou č. 3 znaleckého posudku Ing. Ladislava Babíčeka č. XXX XXX-X/XXXX), z ktorého by bolo možné s najväčšou presnosťou určiť hranice susediacich pozemkov navrhovateľov 1/, 2/ a ich pozemkov. Uviedli, že podľa ich názoru navrhovatelia 1/ a 2/ zámerne vyvolali predmetný súdny spor, keď nepredložili právnej predchodkyni odporkyne 1/ a následne ani im, pôvodný geometrický plán a zároveň im, ako svojim susedom, nenavrhli mimosúdne riešenie údajného rozporu vo vytýčení hranice susediacich pozemkov, keď naopak navrhovatelia, podľa vyjadrení odporkyne 1/, ju fyzicky napádali, preto podala na nich trestné oznámenie s tým, že ich agresívne správanie potvrdzuje aj incident, kedy navrhovateľ 1/ počas súdneho konania napadol fyzicky odporkyňu 2/, ktorá bola tehotná a odpisovala stav vodomerov prislúchajúcich k ich domu, pričom ku všetkým incidentom bola odporcami vždy privolaná policajná hliadka. Odporcovia 1/ a 2/ vo svojom odvolaní namietli, že trovy právneho zastúpenia, ako aj odmena znalca za vypracovanie znaleckého posudku, vyčíslené navrhovateľmi, sú neprimerane vysoké a neúmerne navyšované opakovanými výmenami právnych zástupcov, ako aj úpravami žaloby vo veci samej, ktoré boli zapríčinené vadnými podaniami ich právnych zástupcov. Poukázali na skutočnosť, že navrhovatelia počas celého súdneho konania 4 krát z neidentifikovateľného dôvodu vymenili svojho právneho zástupcu, pričom nešlo o objektívne príčiny, ale zrejme o ich problematickú povahu, ktorí pravdivo nehovoria ani o úkonoch svojho vlastného právneho zástupcu JUDr. Tomča na pojednávaní, kedy došlo k dohode účastníkov o náhrade výšky trov súdneho konania a preto ich nie je možné považovať za trovy na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, a už vôbec ich nie je možné zaviazať k náhrade neúčelných trov. Uviedli, že súd prvého stupňa mal vziať do úvahy skutočnosť, že do konania až uznesením zo dňa 09. 01. 2009, č. k. 4C/245/2008-216, ako aj skutočnosť, že navrhovatelia 1/, 2/ zobrali svoj návrh v časti odstránenia vodovodnej prípojky z vodovodnej šachty späť, t.j. boli neúspešní voči nim minimálne v jednom výroku z pôvodne navrhovaných štyroch výrokov žaloby, skutočnosti ktoré však prvostupňový súd pri rozhodovaní o náhrade trov nezohľadnil. Odporcovia 1/ a 2/ navrhli v prípade, ak by mal súd za to, že v danom prípade nie sú naplnené dôvody podľa ust. § 143 O. s. p., zvážiť aplikáciu ust. § 150 O. s. p. a navrhovateľom náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznať, s poukazom na uznesenie NS SR, sp. zn. 2 MCdo 17/2009. Odporcovia ďalej namietli nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia, nakoľko sa v jeho odôvodnení súd prvého stupňa nevysporiadal s ich argumentmi, ktoré uviedli vo vyčíslení trov právneho zastúpenia. Navrhovatelia 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcov 1/ a 2/ uviedli, že tento súdny spor je vlastne pokračovaním súdneho sporu vedeného pod sp. zn. 5C/1004/2008 o určenie hraníc pozemkov, na ktorom oklamali odporcovia 2/ a 3/ + S. sudkyňu, že spor sa dá riešiť dohodou a znalecký posudok súd nespravil. Uviedli, že príčinou sporu je skutočnosť, že Ing. Bábiček v znaleckom posudku uviedol, že ich pozemok bol poškodený susedom S. z druhej strany ich pozemku, ktorému na jeden list vlastníctva bola vymeraná dvakrát výmera, t.j. jeho parcela XXX/X s výmerou XX m2 mala výmeru XX m2 s tým, že prehodením súradníc o šírku ich poškodeného pozemku, si nárokovali odporcovia 1/, 2/, 3/ pričom JUDr. Dobiašová bola ďalším účastníkom prevodov majetku r.d.č. XXX a mala by byť odporcom a nie právnym zástupcom a preto je možné hovoriť o dvojitom poškodení ich pozemku. Poukázali na skutočnosť, že odporcovia 1/, 2/, 3/ mali poškodený pozemok od ich susedov X. s tým, že rodinný dom č. XXX odporcov, nebol nikdy postavený na podklade GP vypracovaného Ing. Fodorom, ktorý uviedol, že bol zlý aj GP od Ing. Ondrejičku a vytyčovací náčrt od Ing. Mela bol podvod, nakoľko z ich pozemku o výmere XXX m2, geodet vykrojil výmeru XXX m2 a šírku pozemku od odporcov prispôsobil k meraniu geodeta Fodora s tým, že v katastri bol zapísaný GP od Ing. Fodora, na základe ktorého bolo stavbe č. XXX pridelené č. domu a stavba bola falošne zlegalizovaná, keď až po ukončení súdu (pravdepodobne mali navrhovatelia na mysli po ukončení súdneho konania) sa dozvedeli o tajných projektoch vypracovaných na stavbu č. XXX. Navrhovatelia navrhli návrhy odporcov vo všetkých alternatívach zamietnuť a uložiť im povinnosť zaplatiť trovy vyčíslené navrhovateľom 1/ v sume 1. 264,64 eur, t. j. trovy za súd 5C/1004/2008 + 2.000 eur vyplatené za ďalšie meranie a úroky, alebo výšku trov ponechať na rozhodnutie súdu + úrok z omeškania a zároveň žiadali odškodnenie v sume minimálne 100.000 eur. Uviedli, že výsledkom spárovania výrokov Ing. Babíčeka zo znaleckého posudku s Listom vlastníctva a s kúpnopredajnými zmluvami je podvod pri kúpe ich majetku, stavebný podvod, keďže stavba rodinného domu č. XXX nebola zrealizovaná podľa geometrického plánu od Ing. Fodora z roku 2002, úverový podvod, zle zaúverovaný r. d. č. XXX, keď zaúverovali aj ich majetok a parcelu XXX/X so zlou výmerou, podvody s predajom ich majetku, falošné zlegalizovanie rodinného domu odporcov, na podklade falošných dokladov došlo k poškodzovaniu ich majetku, bola poškodená garáž, odporcovia prehlasovali za čiernu stavbu postavenú na ich pozemku a ich pracovníci pri oprave fasády garáže používali lešenie a po ukončení prác im prekrytím garáže vznikla škoda nad 20.000,- Sk, vznikli ďalšie machinácie s pozemkami, došlo k poškodeniu ich motorového vozidla odporcami, JUDr. Dobiášová škodu nad 40.000,- Sk vybavila zaslaním zaniknutej poistnej zmluvy poisťovni. K tvrdeniu odporcov, že nedali príčinu na začatie konania uviedli, že im odporúčajú obnoviť si pamäť a prečítať si výroky podané dňa 19. 06. 2007 vlastníkmi O., t. j. rok pred podaním žaloby s tým, že pokiaľ bol geometrický plán GPS-GEO s. r. o. overený aj katastrom, bolo to v rozpore s upozornením prokurátora. Poukázali na skutočnosť, že pôvodný geometrický plán č. XXX-XXX-XXX-XX zo dňa XX. XX. XXXX nevlastnili a preto ho ani predložiť nemohli s tým, že od začiatku sporu sa snažili spor vyriešiť prostredníctvom Obecného úradu, keď iniciovali kontrolné merania, ktorých sa odmietli zúčastniť G., E., ako aj odporcovia 2/ a 3/, zároveň Obecný úrad, susedia H.Q., X.. Uviedli, že vady podania boli výsledkom zložitosti prípadu, ako aj prepojení susedov, Obecného úradu, Stavebného úradu a katastra Senec, ako i zatajovaním informácií z katastra, obecného úradu, susedov a geodetov Vargu a Szekfu s tým, že trovy, ktoré boli vyčíslené sú iba čiastkou nákladov spojených so sporom a sústavné podávanie odvolaní voči trovám a predlžovanie času, ich núti žiadať aj úrok s tým, že po ukončení sporu, odporcovia 1/ a 2/ pokračujú v provokáciách, odmietli dostavať plot za ich rodinným domom, napriek tomu, že im bol dva krát umožnený vstup na pozemok, odmietli vypratať pozemok, odmietli dať veci ohľadom katastra do poriadku. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne nesprávne a zároveň nepreskúmateľné a odvolaniu odporcov 1/ a 2/ je nevyhnutné priznať úspech. V posudzovanej veci ide v poradí o druhé rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým rozhodol o trovách konania, keď rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 28. apríla 2011, č. k. 4C/245/2008 - 422, v časti týkajúcej sa trov konania, Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31. mája 2013, č. k. 2Co/361/2011 - 548 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z odôvodnenia zrušujúceho uznesenia jednoznačne vyplýva, že dôvodom zrušenia rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým rozhodol o trovách konania bola jeho nepreskúmateľnosť. V poradí druhé napadnuté uznesenie je vypracované vyšším súdnym úradníkom s tým, že odvolací súd vec vrátil písomným podaním zo dňa 31. 07. 2014 súdu prvého stupňa z dôvodu, že zákonný sudca sa nevyjadril, či mieni alebo nemieni odvolaniu odporcov 1/ a 2/ vyhovieť (§ 347 ods. 4 O. s. p.), pričom odvolací súd zároveň upozornil vec prejednávajúceho sudcu na obsah ich odvolania, keďže namietali, že sa prvostupňový súd pri rozhodovaní napadnutým uznesením nevysporiadal s ich námietkami, že svojim správaním príčinu na začatie konania nedali (§ 143 O. s. p.). Súd prvého stupňa vec na rozhodnutie o odvolaní opätovne predložil odvolaciemu súdu dňa 22. 12. 2014 s tým, že zákonný sudca iba doplnil predkladaciu správu o svoje vyjadrenie, že odvolaniu vyhovieť nemieni, pričom je nesporné, že sa s obsahom odvolania odporcov, ale najmä s obsahom napadnutého uznesenia neoboznámil vôbec. Odvolací súd považuje z uvedeného dôvodu za potrebné v prvom rade uviesť, že aj v poradí druhom napadnutom rozhodnutí, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania úplne absentuje výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku tohto rozhodnutia, nakoľko sa súd prvého stupňa s argumentáciou odporcov 1/ a 2/ žiadajúcich aplikovať na rozhodnutie o trovách konania ust. § 143 O. s. p. z dôvodu, že príčinu na začatie tohto sporu nedali, vôbec nevysporiadal. Súd prvého stupňa totiž priznanie náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia navrhovateľom odôvodnil výlučne citáciou zákonných ustanovení (§ 142 ods. 1, § 151 ods. 1 a § 149 ods. 1 O. s. p.), avšak ako dané ustanovenia aplikoval na skutkový stav neuviedol vôbec a zároveň neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré ho viedli k záveru o priznaní náhrady trov navrhovateľom, keď je možné sa iba domnievať, že navrhovateľom priznal náhradu trov konania, ktoré im v konaní vznikli z dôvodu, že boli podľa názoru súdu prvého stupňa v spore úspešní. Súdy rozhodujú o náhrade trov konania medzi účastníkmi podľa § 142 ods. 1 O. s. p., so zreteľom na plný úspech toho ktorého účastníka v konaní. Toto zákonné ustanovenie vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania, čo znamená, že účastník, ktorý mal v konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, t.j. ide o zásadu úspechu ako základného princípu určujúceho, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých súdnych trov. Trovy vynaložené účastníkom konania musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania a ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná obrana proti takému tvrdenému nároku. Len v takom prípade pôjde o trovy, u ktorých sa nadväzne na splnenie tohto predpokladu bude skúmať, či to boli účelne vynaložené vecné alebo peňažné prostriedky. Účelnosť trov sa dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR), a nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému dôkazu a pod. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc sa odvodzuje z článku 47 Ústavy SR s tým, že trovy právneho zastúpenia treba považovať v každom prípade za účelne vynaložené trovy, avšak trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo obranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok, nakoľko každý úkon alebo každé uplatnenie trov je nutné posudzovať samostatne, teda i trovy právnej pomoci. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľom priznal trovy právneho zastúpenia za 8 úkonov vykonaných ich právnou zástupkyňou JUDr. Vierou Jurkovičovou a to napriek tomu, že uvedená advokátka v konaní vykonala iba štyri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia dvoch navrhovateľov zo dňa 09. 03. 2007, návrh na nariadenie predbežného opatrenia, návrh vo veci samej a vyjadrenie k odvolaniu odporcov proti uzneseniu, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie), t. j. išlo o spoločné úkony pre dvoch navrhovateľov (§ 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2008) a zároveň súd prvého stupňa určil nesprávnu výšku priznanej sadzby dane, keďže výška sadzby dane z pridanej hodnoty nebola v roku 2007, kedy navrhovatelia podali návrh na súd 20%, ale od 01. 01. 2007 bola podľa § 27 zák. č. 656/2006 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 222/2004 Z. z. sadzba dane vo výške 19 %, z čoho vyplýva, že odmenu za úkony právnej služby vykonaných v roku 2007, spolu s DPH určil v nesprávnej výške. Zrejmej nesprávnosti sa dopustil súd prvého stupňa zároveň označením mena v poradí druhej právnej zástupkyne navrhovateľov v tomto konaní, keď v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že ich od 20. 12. 2007 zastupovala JUDr. Viera Jasperová, ktorej priznal odmenu za úkon právnej služby - prevzatie a príprava (zastupovania) a až v ďalšom texte uviedol jej správne meno JUDr. Tatiana Jasperová. Je nutné zároveň uviesť, že navrhovatelia sa návrhom vo veci samej zo dňa 01. 06. 2007 domáhali uložiť odporkyni 1/ (F.. M. G. E.) povinnosť vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Hrubý Šúr, časť pozemku s parcelným číslom XXX/X - zastavané plochy a nádvoria v šírke XX cm, vrátane stavieb vodomernej šachty a vonkajšieho vodovodu na ňom sa nachádzajúcich a časť pozemku, s parcelným číslom XXX/X - zastavané plochy a nádvoria v šírke XX cm a zároveň uloženia povinnosti uviesť do pôvodného stavu ploty na hranici pozemkov parcelné číslo XXX/X M. XXX/X, ako aj parcely číslo XXX/X M. XXX/X a vybudovať si vlastnú vodovodnú prípojku na svojom pozemku (viď č. l. 39 spisu). Podaním zo dňa 28. 12. 2007 právna zástupkyňa navrhovateľov JUDr. Tatiana Jasperová žiadala pripustiť rozšírenie návrhu o petit, ktorým žiadala určiť hranice pozemkov parciel č. XXX/X M. XXX/X M. XXX/X - X a zároveň pripustiť do konania na strane odporkyne ďalších odporcov - S.. M. Š. M. O. H.. Súd prvého stupňa tejto právnej zástupkyni priznal odmenu za úkon právnej služby - žiadosť o správne zaevidovanie žaloby navrhovateľov (č. l. 204 spisu), avšak podľa ktorého zákonného ustanovenia vyhlášky, upravujúcej odmenu a náhrady advokátov za poskytovanie právnej služby (vyhl. č. 655/2004 Z. z.) subsumoval súd prvého stupňa tento údajný úkon právnej služby, nie je z odôvodnenia napadnutého uznesenia vôbec možné zistiť. O absolútnej nesústredenosti vyššej súdnej úradníčky, rozhodujúcej o trovách konania napadnutým uznesením a zároveň zákonnej sudkyne, ktorá sa s týmto rozhodnutím stotožnila svedčí i skutočnosť, že JUDr. Tatiane Jasperovej priznal odmenu za úkon právnej služby - vyjadrenie k výzve zo dňa 26. 09. 2008 a vyjadrenie k výzve súdu zo dňa 18. 12. 2008, keďže uniklo pozornosti prvostupňového súdu, že ide o absolútne identické vyjadrenia. Súd prvého stupňa aj JUDr. Tatiane Jasperovej priznal odmenu za úkony právnej služby zvýšené o 20 % daň z pridanej hodnoty a to napriek tomu, že v období, keď navrhovateľov 1/ a 2/ v tomto spore zastupovala (od 20. 12. 2007 do 29. 12. 2008) bola sadzba dane vo výške 19 % s tým, že tejto právnej zástupkyni priznal DPH, aj keď nemal vôbec preukázané, či je uvedená právna zástupkyňa vôbec jej platcom. Od 02. 09. 2009 do 04. 05. 2010 zastupoval navrhovateľov v konaní JUDr. Ing. Ján Felšöci, ktorý súdu prvého stupňa síce potvrdenie o tom, že je platcom DPH nepredložil, avšak súd prvého stupňa aj tomuto právneho zástupcovi priznal odmenu za dva úkony právnej služby, zvýšené o DPH, keď jej výšku v odôvodnení napadnutého uznesenia ani neuviedol. Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa nielen v rozpore so zákonom neskúmal účelnosť trov vynaložených právnymi zástupcami navrhovateľov v priebehu celého konania, ale najmä každému právnemu zástupcovi priznal dokonca odmenu za úkony ich právnej služby zvýšenú o DPH, nielen v nesprávnej výške, ale najmä, keď vôbec nemal preukázané, že sú platcami DPH, a dokonca DPH si k úkonom právnej služby ani neuplatnili. Za úplne zmätočné je nutné považovať aj argumentáciu prvostupňového súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, že JUDr. Felšöci vykonal vo veci 12 úkonov, nakoľko z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že tento advokát vykonal jeden jediný úkon v konaní, ktorým bolo písomné podanie zo dňa 02. 09. 2009 a ktorým oznámil prevzatie právneho zastúpenia, ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 21. 09. 2009 a zároveň podal návrh na prerušenie konania. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia napriek tomu, že navrhovateľov v priebehu súdneho konania zastupovali štyria advokáti nešpecifikoval, ktorý právny zástupca si vyčíslil odmenu (v odôvodnení prvostupňový súd uviedol, že „taktiež si právni zástupcovia navrhovateľov vyčíslil odmenu..“) za poradu s klientom, avšak (už v množnom čísle) právni zástupcovia navrhovateľov nepreukázali, že porada s klientom prebehla a taktiež nie je možné z odôvodnenia napadnutého uznesenia zistiť, ktorý právny zástupca navrhovateľov si vyčíslil odmenu za účasť na pojednávaní, avšak nie v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z., je odôvodnenie napadnutého uznesenia zmätočné, nepreskúmateľné a v rozpore so zásadami formálnej logiky, keď okrem špecifikovaných pochybení v odôvodnení napadnutého uznesenia úplne absentuje právne posúdenie argumentácie odporcov, ktorí žiadali o trovách konania rozhodnúť podľa § 143 O. s. p., ktorý vyjadruje výnimku zo zásady z práva na náhradu trov konania podľa pomeru úspešnosti, ktorá právna úprava je založená na procesných dôvodoch zavinenia súdneho sporu a zároveň súd prvého stupňa úplne opomenul, že jeho povinnosťou pri rozhodovaní o trovách konania je skúmať predovšetkým účelnosť vynaložených trov. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy uznesenia (§ 169 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p. a § 157 ods. 2 O. s. p.) je totiž nie len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných uznesení, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci, t. j. účelom odôvodnenia uznesenia je predovšetkým preukázať jeho správnosť, keďže odôvodnenie súčasne musí byť aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné. Odvolací súd zároveň považuje za nevyhnutné dať súdu prvého stupňa do pozornosti, že jeho povinnosťou je vždy venovať značnú pozornosť aj formálnej stránke písomne vypracovaného súdneho rozhodnutia, a preto je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania, a zároveň musí spĺňať (nakoľko ide o súdne rozhodnutie) základné gramatické a štylistické požiadavky, ktoré však napadnuté uznesenie vôbec nespĺňa, keďže obsahuje množstvo lexikálnych chýb (absencia interpunkčných znamienok, množstvo nesprávne sformulovaných slov a viet, elementárne gramatické chyby, 1. pád množného čísla a pod.) a aj z uvedeného dôvodu je obsah odôvodnenia zmätočný nepreskúmateľný. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) O. s. p. a zároveň z dôvodov, že konanie bolo postihnuté inými vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O. s. p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O. s. p. V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne rozhodne o trovách konania a svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s vyššie uvedenými požiadavkami vyplývajúcimi z § 157 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 167 ods. 2 O. s. p. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.