Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/570/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207210519 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1207210519.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa: X.. K. J., R.O.. XX.XX.XXXX, A. Č.. XX, D., zastúpeného SHM PARTNERS, s.r.o., Svätoplukova č. 28, Bratislava, IČO : 47235616 proti odporcovi: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova č. 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, o zaplatenie 11.081,64 € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. k. 18C/294/2007-426 zo dňa 27.februára 2013 v pomere hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi 7.609,41 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne z dlžnej sumy od 03.03.2007 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku /navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 11.081,64 € s príslušenstvom/ prvostupňový súd návrh zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne súd po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 788 ods. 1, § 790 písm. a), § 795 ods. 1, § 797 ods. 1,2,3 , § 799 ods. 1,2,3, § 806, Občianskeho zákonníka, keď z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo k uzatvoreniu poistnej zmluvy, predmetom ktorej bolo poistenie majetku navrhovateľa - osobného motorového vozidla tov. zn. C. N. C., E.: D.-XXXJK. Táto skutočnosť nie je medzi účastníkmi konania sporná. Navrhovateľ v konaní ďalej tvrdil, že dňa 11.05.2004 došlo k dopravnej nehode spôsobenej neznámou osobou, pri ktorej bolo poistené motorové vozidlo poškodené, pričom náklady na opravu vozidla predstavovali sumu 11.081,64 €. Navrhovateľ teda žiadal, aby mu navrhovateľ vyplatil túto sumu titulom poistného plnenia. Poistnou zmluvou sa poisťovateľ zaväzuje, že poskytne plnene v dojednanom rozsahu, ak nastane náhodná udalosť bližšie označená v zmluve. Účelom poistenia je finančne zabezpečiť fyzické a právnické osoby v prípade, ak nastanú nepriaznivé náhodné udalosti. Poistnou zmluvou sa jedna strana (poisťovateľ) zaväzuje, že poskytne pnenie v dojednanom rozsahu, ak nastane náhodná udalosť a druhá strana (poistník) sa zaväzuje platiť navrhovateľovi poistné. Z uvedeného je zrejmé, že v prípade, ak by došlo k poškodeniu motorového vozidla v dôsledku náhodnej udalosti, za ktorú je v zmysle zákona, ako aj v zmysle ustanovení poistnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania, považovaná aj dopravná nehoda spôsobená treťou osobou, odporcovi vznikla povinnosť vyplatiť navrhovateľovi poistné plnenie vo výške zodpovedajúcej výške škody spôsobenej na veci. Ak teda mal byť návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha od odporcu zaplatenia poistného plnenia z poistenia majetku úspešný, je potrebné, aby preukázal naplnenie všetkých podmienok pre vznik jeho nároku na zaplatenie poistného plnenia, ktorými sú: existencia poistenia veci- teda existencia poistného vzťahu medzi ním a navrhovateľom a vznik náhodnej udalosti označenej v zmluve, ako aj vznik škody na poistenej veci. Navrhovateľ existenciu svojho nároku na zaplatenie poistného plnenia preukazoval, teda vznik poistnej udalosti preukázal protokolom o dopravnej nehode, ktorý bol vyhotovený políciou pri obhliadke miesta nehody. Skutočnosť, že došlo k vzniku dopravnej nehody a tým aj k vzniku poistnej udalosti, navrhovateľ odporcovi riadne oznámil, pričom mu umožnil aj obhliadku poškodeného motorového vozidla, ktorú odporca aj skutočne vykonal. Navrhovateľ teda v priebehu konania produkoval dôkazy na preukázanie všetkých ním tvrdených skutočností. Odporca ani napriek týmto skutočnostiam nárok navrhovateľa na vyplatenie poistného plnenia neuznal, keď tvrdil, že rozsah a charakter poškodenia poisteného motorového vozidla nezodpovedá deklarovanému priebehu poistnej udalosti. Na základe vyjadrenia súdom ustanoveného znalca, podľa ktorého pre konštatovanie technickej prijateľnosti nie je dostatočné, aby navrhovateľ narazil s motorovým vozidlom do stromu, ale strom - prekážka by musel mať deformácie v kmeňovej časti, pričom táto skutočnosť nebola v priebehu konania navrhovateľom ani tvrdená, tobôž nie preukázaná. Odporca ďalej argumentoval tým, že dôkazné bremeno je na strane navrhovateľa. Stav dôkaznej núdze je na ťarchu navrhovateľa a preto žiadal, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol. Okolnosti, na základe ktorých je poistiteľ oprávnený znížiť poistné plnenie resp. prípady kedy je oprávnený odmietnuť vyplatiť poistné plnenie sú v Občianskom zákone vymedzené v ust. § 798, § 799 ods. 3 a § 802. Podľa ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka vzniká poistiteľovi právo znížiť poistné plnenie v prípade, ak poistený porušil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda ak ten kto má právo na plnenie (v tomto prípade navrhovateľ), po vzniku poistnej udalosti bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne neoznámil, že nastala poistná udalosť, nedal pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a nepredložil poistiteľovi potrebné doklady, ktoré si vyžiadal, pričom toto porušenie jeho povinností musí mať zásadný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. Samotná skutočnosť, že navrhovateľ pri opise priebehu poistnej udalosti uviedol, iba že narazil do stromu a neuviedol, že tento strom mal anomálie nemožno považovať za také porušenie povinností, ktoré by oprávňovalo odporcu na zníženie poistného plnenia. Prvostupňový súd sa nestotožnil s tvrdeniami odporcu o tom, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v tomto spore ohľadom preukázania vzniku svojho nároku na výplatu poistného plnenia. Navrhovateľ preukazoval vznik svojho nároku na výplatu poistného plnenia viacerými listinnými dôkazmi napr. protokolom o dopravnej nehode, oznámením o vzniku poistnej udalosti, pričom odporca sám vyhotovil fotodokumentáciu navrhovateľovho vozidla, z ktorej je taktiež zrejmé, že k jeho poškodeniu skutočne došlo. Ak odporca tvrdil, že poistná udalosť sa nestala, resp., že nemohla prebehnúť takým spôsobom ako tvrdil navrhovateľ, bol to práve odporca, ktorý bol povinný poskytnúť alebo označiť súdu dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Tvrdenie odporcu o tom, že poistná udalosť nemohla prebehnúť navrhovateľom udávaným spôsobom nemá oporu ani v znaleckom dokazovaní, ktoré bolo nariadené súdom. Na základe vykonaného dokazovania preto prvostupňový súd dospel k záveru, že navrhovateľovi skutočne poistnou udalosťou zo dňa 11.05.2004 vzniklo právo na vyplatenie poistného plnenia zo strany odporcu. Pokiaľ ide o rozsah odporcovej povinnosti plniť prvostupňový súd vychádzal najmä z vykonaného znaleckého dokazovania, v ktorom znalec stanovil výšku škody vzniknutej na motorovom vozidle tov. zn. C. N. C., E.: D.-XXXJK sumou 7.609,41 €. Navrhovateľ žiadal odporcu zaviazať na zaplatenie istiny 11.081,64 €, keďže túto sumu vynaložil na opravu svojho motorového vozidla. V súlade s poistnou zmluvou, ako aj v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka navrhovateľovi na základe poistnej udalosti zo dňa 11.05.2004 vznikol v rámci jeho nároku na náhradu poistného plnenia nárok na zaplatenie skutočnej škody, ktorá na tomto motorovom vozidle vznikla. Pojem skutočná škoda však nemožno tak, ako sa to mylne domnieva navrhovateľ stotožňovať s nákladmi, ktoré vynaložil za opravu tohto motorového vozidla, obzvlášť ak z dokladov, ktoré predložil nie je skutočný rozsah opravy zrejmý. Pod pojmom škoda teba rozumieť také náklady, ktoré je nutné účelne vynaložiť v súvislosti s opravou veci, pričom treba mať na zreteli, že takou opravou motorového vozidla, pri ktorej dochádza k výmene jeho jednotlivých poškodených súčastí za nové, môže mať vozidlo po oprave poškodenia vyššiu hodnotu akú malo pred vznikom škody. Túto skutočnosť je potrebné do rozsahu povinnosti odporcu plniť jednoznačne zahrnúť. Súd preto považoval vyčíslenie výšky škody vykonané súdnym znalcom X.. C. K. za správne. Na základe uvedených skutočností ako aj citovaných zákonných ustanovení prvostupňový súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v časti istiny 7.609,41 € s príslušenstvom dôvodný a preto jeho návrhu v tejto časti vyhovel. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. O trovách konania prvostupňový súd nerozhodol s dôvodu, že v súlade s ust. § 151 ods. 3 O.s.p. o týchto rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto rozsudku a to proti výroku, ktorým prvostupňový súd vo zvyšku návrh zamietol podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a jeho návrhu vyhovel v celom rozsahu. Súhlasil so závermi príslušného súdu, čo do nároku, resp. jeho práva na vyplatenie poistného plnenia zo strany odporcu z poistnej udalosti zo dňa 11.05.2004. Mal za to, že vzhľadom na všetky skutočnosti uvádzané v doterajších písomných podaniach ako aj v ústnych podaniach prednesených na pojednávaniach v predmetnej veci, na ktorých trval, že je jednoznačne preukázané, že mu nárok na poistné plnenie v predmetnej poistnej udalosti vznikol, a že odporca neoprávnene odmietol plniť poistné plnenie, keďže všetky podmienky na vyplatenie poistného plnenia odporcom boli splnené - poistná udalosť sa stala tak ako uviedol a odporcovi riadne nahlásil- podal pravdivé vysvetlenie o vzniku poistnej udalosti ako aj o jej následkoch, pristavil vozidlo na obhliadku i doobhliadku a následne dal vozidlo opraviť - navrátiť do pôvodného stavu, všetky podmienky stanovené odporcom ako poisťovateľom na vyplatenie poistného plnenie odporcom navrhovateľovi boli teda splnené. Navrhovateľ nesúhlasil so závermi súdu ohľadom výšky poistného plnenia, t.j. v časti, ktorou prvostupňový súd vo zvyšku návrh zamietol. Nesúhlasil s tvrdeniami súdu odôvodňujúcimi jeho záver pokiaľ ide o rozsah odporcovej povinnosti plniť mu, a to jednoznačne nesúhlasíme s tvrdením, že pojem skutočná škoda nemožno stotožňovať s nákladmi, ktoré vynaložil na opravu tohto motorového vozidla (čím podľa jeho názoru príslušný súd nesprávne právne posúdil vec); v tomto prípade z dokladov, ktoré on predložil nie je skutočný rozsah opravy zrejmý (toto zistenie vôbec z vykonaných dôkazov zo súdneho spisu nevyplýva); v tomto prípade opravou motorového vozidla, tým, že došlo k výmene jeho jednotlivých poškodených súčastí za nové, môže mať vozidlo po oprave poškodenia vyššiu hodnotu akú malo pred vznikom škody(čím podľa nášho názoru príslušný súd nesprávne právne posúdil vec). Navrhovateľ nesúhlasil výškou poistného plnenie, resp. s výškou spôsobenej škody stanovenej v predmetnej veci znalcom X.. C. K., keď sa pridržiaval vyjadrenia k doplneniu znaleckého posudku zo dňa 23.08.2010, ako aj iných písomných a ústnych podaná prednesených na pojednávaniach v predmetnej veci (napr. Založenie rozsudku Krajského súdu v Trnave, č. k. 11Co/41/2007-125 do spisu č. 18C 294/2007 zo dňa 21.05.2012, Záverečná reč navrhovateľa zo dňa 04.02.2013, a iné podania), kde poukázal okrem iného napríklad aj na skutočnosť, že ustanovený znalec si určil sám ceny jednotlivých náhradných dielov, ktoré predpokladom pri vykonávaní opravy poškodeného vozidla a nerešpektoval trhovú hodnotu jednotlivých dielov, ktorú mu vyúčtoval opravca, že mnohé z uvádzaného zoznamu položiek - náhradných dielov uvedených opravcom nekorešpondujú s náhradnými dielmi uvedenými znalcom X.. C. K., že, vykonanou opravou nedošlo k zhodnoteniu motorového vozidla, ako aj na iné chyby a nezrovnalosti pri znalcovom výpočte výšky spôsobenej škody. Znalec dospel k nesprávnemu určeniu výšky škody, ktorá bola mu spôsobená, a ktorá má byť krytá odporcom z uzatvoreného havarijného poistenia (s výnimkou dojednanej spoluúčasti). Navyše predmetné motorové vozidlo bolo poistené na hodnotu nového vozidla, ktorého prvá obstarávacia cena bola 988,400,-- Sk, pričom v súlade s poistnými podmienkami je hornou hranicou plnenia časová cena vozidla vypočítaná z ceny vozidla platnej na trhu SR v čase poistenia (čl. IX ods. 2), ktorá bola vyššia ako náklady na opravu vozidla, ktoré musel on vynaložiť na navrátenie vozidla do pôvodného stavu (časová hodnota vozidla vo výške 346,355,36 Sk/ 11.496,29 €. Skutočné opravcom vyúčtované a ním uhradené náklady na navrátenie vozidla do pôvodného stavu (11.081,64 €) boli nižšie, než bola časová hodnota pred dopravnou nehodou, a teda odporca je povinný na plnenie z havarijného poistenia vo výške skutočnej škody uplatnenej žalobným návrhom. Navrhovateľ poukázal na Rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 27. februára 2008, č.k. 11Co/41/2007-125 a nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci náhrady škody v prípade havarovaného vozidla II. ÚS 2221/07 zo dňa 19.03.2008; N58/48 SbNU 857 (obe rozhodnutia sú založené v súdnom spise), podľa záverov ktorých by mal byť odporca zaviazaný na plnú náhradu škody - t- j. na úhradu nákladov vynaložených na uvedenie veci do pôvodného stavu, ktorou je v tomto konaní suma vynaložená ním na uvedenie poškodeného motorového vozidla do pôvodného stavu, a to suma 11.081,64 € (333.845,50 Sk). Táto súčasná judikatúra rozlišuje medzi poškodenou vecou a jej poškodenými súčasťami, ktoré nie sú spôsobilé zvýšiť hodnotu poškodeného vozidla, pretože slúžia výlučne na navrátenie vozidla do pôvodného stavu. On sa domáha výlučne náhrady toho, čo musel vynaložiť na navrátenie poškodeného vozidla do pôvodného stavu pred nehodou, t. j. toho, o čo sa jeho majetok reálne zmenšil v čase bezprostredne nasledujúcom po dopravnej nehode a nie je si vedomý žiadneho zhodnotenia vozidla v rámci opravy práve naopak. V dôsledku poškodenia vozidla toto stratilo svoju trhovú hodnotu, ktorú by inak malo, ak by nedošlo k dopravnej nehode. Ak by odporca pristúpil k naturálnej reštitúcii namiesto finančnej náhrady, ktorú preferuje zákon, vynaložil by rovnaké, resp. veľmi porovnateľné náklady na opravu poškodeného vozidla. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p. ) v medziach daných odvolaním vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (tento rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania je zamietajúci výrok, keď navrhovateľ nesúhlasil výškou poistného plnenie, resp. s výškou spôsobenej škody stanovenej v predmetnej veci znalcom Ing. Viliamom Masarykom a priznanej prvostupňovým súdom. Podľa § 788 ods.1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Podľa § 788 ods.2 Občianskeho zákonníka, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa schválené orgánom štátneho dozoru v poisťovníctve (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. Podľa § 797 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. Podľa § 806 Občianskeho zákonníka, z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Podľa čl. IX bod 1 Poistných podmienok odlišne od VPP na stanovenie výšky plnenie je rozhodujúca cena veci v čase poškodenia / s prihliadnutím na pokles ceny vyplývajúci z veku, amortizácie, funkčnosti/. Výška plnenia sa teda vypočíta ako tzv. skutočná škoda. Pri jej výpočte musí byť zohľadnené zlepšenie technického stavu vozidla vykonanou opravou, prípadne jeho nezmenenie v zmysle platného Znaleckého štandardu schváleného ministerstvom spravodlivosti. Podľa čl. IX bod 2 Poistných podmienok hornou hranicou plnenia je časová cena MV v zmysle bodu 6 článku 7 VPP-H vypočítaná z ceny vozidla platnej na trhu SR v čase poistenia. Vzhľadom na predmet odvolacieho konania odvolací súd poukazuje nato, že pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Táto zásada, podľa ktorej sa pri určení ceny vychádza z ceny v čase poškodenia, však neznamená, že poškodený dostane náhradu škody vždy v takej výške, akú predstavuje cena poškodenej novej veci v čase poškodenia. Tak by sa poškodený bezdôvodne obohatil na úkor škodcu, najmä ak bola poškodená vec, ktorá sa užívala už niekoľko rokov, vec opotrebovaná alebo dokonca už aj predtým poškodená. Výška náhrady škody môže byť totožná s cenou veci v čase jej poškodenia iba vtedy, ak bola poškodená celkom nová vec. Pri všetkých ostatných veciach sa iba vychádza z ceny veci v čase jej poškodenia a pri veciach starších alebo opotrebovaných, treba vždy prihliadať na vek, opotrebovanie veci a pod. Pri niektorých veciach sa od ceny veci odpočítava najmä tzv. amortizačná zrážka, ktorá je spravidla odstupňovaná podľa veku poškodenej veci (napr. pri motorových vozidlách). Táto zrážka za opotrebovanie, vek alebo za poškodenie sa však odpočíta z ceny veci v čase poškodenia, a nie z tzv. nadobúdacej ceny. U škody vzniknutej na veci použitej a čiastočne opotrebovanej musí byť prihliadnuté k všeobecnej cene veci v čase poškodenia a k rozsahu poškodenia, pričom od čiastky vyjadrujúcej náklady na opravu veci musí byť odpočítaná čiastka zodpovedajúca zhodnoteniu vozidla jeho opravou oproti pôvodnému stavu / v opačnom prípade by poškodenému vzniklo bezdôvodné obohatenie zhodnotením veci pokiaľ by opotrebované súčiastky boli nahradené súčiastkami novými / ( pozri R 3/1984, rozhodnutie NS ČR publikované pod č. 25 ve Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek, ročník 1990, rozhodnutie NS ČR publikované pod č. 54 ve Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek, ročník 2003, rozsudok NS ČR sp. zn. 25 Cdo 347/2000, publikovaný v Souboru rozhodnutí NS pod č. C 871, rozsudok NS ČR sp. zn. 25 Cdo 567/2007, sp. zn. 25 Cdo 1629/2000 ). V súlade s uvedeným je výpočet skutočnej škody upravený aj v čl. IX bod 1 Poistných podmienok, ktoré boli súčasťou poistnej zmluvy. Po oboznámením sa obsahom spisu odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu čo sa týka výšky poistného plnenia keď vo veci nariadil znalecké dokazovanie X.. C. K. na výpočet výšky skutočnej škody motorového vozidla tov. zn. C. N. C., E.C.: D.-XXXJK. Prvostupňový súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel správnemu právnemu záveru ohľadne výšky skutočnej škody v zmysle § 443 Občianskeho zákonníka a Poistných podmienok, keď vychádzal zo znaleckého posudku, keď súdom ustanovený znalec určil skutočnú škodu v súlade s vyššie uvedenými zásadami a táto predstavuje sumu 229.241,-Sk / 7.609,41€/ ( 269.076,- Sk t.j. 8.931,69€ náklady na opravu + 377.625,-Sk t.j. 12.534,85€ všeobecná hodnota vozidla v čase poškodenia - 417.460,-Sk t.j. 13.857,13€ všeobecná hodnota vozidla po oprave poškodenia ). Vzhľadom na uvedené je potom správny názor prvostupňového súdu, že náhradu za cenu opravy s použitím nových náhradných dielov je treba znížiť o čiastku zodpovedajúcu prípadnému zhodnotenie vozidla. Otázku rozsahu náhrady škody preto prvostupňový súd v zásade vyložil v súlade s ustanovením § 442, § 443 Občianskeho zákonníka a jeho závery nespočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci, tak ako namietal vo svojom odvolaní navrhovateľ. . Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa aj patričným spôsobom odôvodnil / § 157 ods. 2, 3 Os.p. / keď v odôvodnení svojho rozsudku sa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné a odvolací súd sa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Navrhovateľ vo svojom odvolaní poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11 Co 41/2007-125 a nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2221/07 zo dňa 19.3.2008, podľa záverov ktorých mal byť odporca zaviazaný na plnú náhradu škody- t.j. na úhradu nákladov vynaložených na uvedenie veci do pôvodného stavu. Čo sa týka rozsudku Krajského súdu v Trnave, odvolací súd sa zo závermi v tomto rozhodnutí nestotožňuje a to s poukazom na viaceré iné citovaného rozhodnutie NS SR a NS ČR, ktoré otázku výšku škody vzniknutej na veci použitej a čiastočne opotrebovanej riešia iným spôsobom od ktorých rozhodnutí sa odvolací súd nemá dôvod odchýliť. Čo sa týka nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2221/07, tak závery, na ktoré poukazuje navrhovateľ bez ďalšieho z neho nevyplývajú, keď priamo Ústavný súd konštatoval „ že v každom individuálnom prípade je preto starostlivo porovnať majetkový stav poškodeného pred vznikom škody a po vykonaní opravy poškodeného vozidla, keď rozsah náhrady v peniazoch musí zohľadňovať výšku všetkých ním vynaložených prostriedkov nutných k obnoveniu prevádzky vozidla, teda pôvodného majetkového stavu. S ohľadom na možný vznik bezdôvodného obohatenia v dôsledku opravy je pochopiteľné nutné zvažovať aj účelnosť a nezbytnosť nákladov vynaložených na uvedenie veci do pôvodného stavu“. Pokým navrhovateľ v odvolaní na čl. IX bod 2 Poistných podmienok, tak uvedené ustanovenie nie je možné aplikovať, keďže toto upravuje maximálnu výšku poistného plnenia, ktorým je časová cena v čase poistenia. Samotná skutočnosť že táto časová cena, je vyššia ako náklady na opravu vozidla, ktoré navrhovateľ musel vynaložiť na navrátenie vozidla do pôvodného stavu, neznamená bez ďalšieho a to predovšetkým na závery ohľadne skutočnej škody pri použitej a čiastočne opotrebovanej veci, že poisťovateľ je povinný poskytnúť všetky náklady a to bez odpočítania čiastky zodpovedajúca zhodnoteniu vozidla jeho opravou oproti pôvodnému stavu. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď o týchto rozhodne prvostupňový súd s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 3 O.s.p. podľa ktorého ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.