Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/474/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207211426 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1207211426.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci navrhovateľky: Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Bernolákovo, IČO: 34 014 802, so sídlom: Bernolákova 264/24, Bernolákovo, zastúpeného advokátskou kanceláriou MAPLE & FISH s.r.o., so sídlom Rajská 15/A, Bratislava proti odporcovi: Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom: Búdkova 36, Bratislava, o vydanie nehnuteľností, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č.k.: 4C/258/2008-265 zo dňa 17.10.2013, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania pred súdom prvého stupňa m e n í tak, že odporcovi s a n e p r i z n á v a náhrada trov konania. Odporcovi s a n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľky na vydanie nehnuteľností zamietol. Navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 51,42 eura k rukám advokáta JUDr. Juraja Macka, so sídlom v Bratislave, Ružinovská 1, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok odôvodnil právne podľa § 1, § 2 ods. 1, § 2 ods. 2 a § 3 ods. 1 písm. h/, § 4 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam a § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že navrhovateľka sa návrhom na začatie konania doručeným dňa 25.04.2007 a zmeneným dňa 02.09.2010 v spojení s písomným podaním zo dňa 7.7.2011, na základe ktorého súd prvého stupňa uznesením, č.k.: 4C/258/2008-158 zo dňa 05.06.2012, právoplatným dňa 12.06.2012 pripustil zmenu návrhu voči odporcovi domáhala vydania a navrátenia vlastníctva k nehnuteľnostiam: 1/ D. A. „., D.. Č.. XXXX, O. D., O. H. XXXX G., L..Ú.. R., O. R., O. R., vedená Správou katastra bez evidencie na liste vlastníctva, pôvodne zapísaná H. D. Č.. XXXX K. D. D.. Č.. XXXX, H., O. H.G. XXXX G., 2/ D. A. „., D.. Č.. XXXX/X, Q., O. H. XXX G., L..Ú.. R., okres R., O. R., vytvorená geometrickým plánom č. 1510/09, vyhotoveným dňa 19.7.2010 Mgr. A. Q., Q. D., D.. Č.. XXXX, A., O. H. XXXX G., pôvodne vedeného v D. Č.. XX, X/ D. A.. „., D.. Č.. XXXX, záhrady o výmere XXXX G., L..Ú.. R., O. R., O. R.L., pôvodne zapísaná H. D. Č.. XXX K. D., D.. Č.. XXXX A. O. H. XXXX G.. Navrhovateľka návrh skutkovo odôvodnila tým, že Rímskokatolícka cirkev bola výlučným vlastníkom nehnuteľností, zapísaných v pozemkovej kine, H.L. Č.. XXXX, XXX K. XX, L..Ú.. R.. Navrhovateľka dňa 27.04.2006 vyzvala odporcu 1/ a dňa 25.04.2006 pôvodného odporcu 2/, O. R., podľa zákona č. 161/2005 Z. z. na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam a na ich vydanie, nakoľko podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2005 Z. z. kumulatívne spĺňa všetky 4 podmienky na navrátenie vlastníctva: 1/ navrhovateľka je útvarom Rímskokatolíckej cirkvi s vlastnou právnou subjektivitou, 2/ v čase odňatia nehnuteľností boli v jej vlastníctve a v súčasnosti pôsobí na území Slovenskej republiky, má tu svoje sídlo a je riadne registrovaná, 3/ ide o nehnuteľnosti tvoriace poľnohospodársku pôdu, ktorou podľa zák. č. 220/2004 Z.z. je produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávnaté porasty, tiež pozemky lúk a pasienkov trvalo porastené trávami podľa prílohy č. 2 vyhl. č. 79/1996 Z.z., 4/ nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu z jedného z dôvodov uvedených v § 3 ods. 1 zák. č. 161/2005 Z. z. a odporcovia sú osobami povinnými podľa § 4 ods. 1 cit. zákona. Ak podľa § 5 ods. 3 cit. zákona povinná osoba nevyhovie písomnej výzve, môže oprávnená osoba uplatniť svoje nároky na súde v lehote 12 mesiacov od doručenia písomnej výzvy, inak právo zaniká. Odporca vo vyjadrení k návrhu žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť, a to z dôvodu preklúzie nároku a nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Uviedol, že navrhovateľka si u odporcu výzvou zo dňa 24.4.2006 uplatnila právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v L..Ú.. R., pôvodne vedeným H. D. Č.. XXXX, XXX K. XX. Odporca navrhovateľke zaslal stanovisko k uplatnenému reštitučnému nároku listom zo dňa 23.10.2006 a vyzval ju na predloženie listín, potrebných k uzatvoreniu dohody o vydaní nehnuteľnosti, ktoré navrhovateľka nedoložil, z ktorého dôvodu nebola dohoda uzatvorená. Mal za to, že zápisy vlastníctva D. Č.. XXXX, Č.. XXX K. XX neosvedčujú, že parcely XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX K. XXXX prešli do vlastníctva štátu a navrhovateľka žiadne doklady preukazujúce reštitučný titul v lehote podľa § 5 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z. nedoložila. Prechod do vlastníctva štátu bol preukázaný len zápisom pod č. R. H. D. Č.. XX, avšak týkal sa len D. Č.. XXX. Podľa identifikácie parciel Č.. XXX/XX zo dňa 11.04.2006 D.. Č.. XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX sú v súčasnosti evidované v katastri nehnuteľností pod CK-N parc. č. a sú už vo vlastníctve navrhovateľky, iných právnických osôb a fyzických osôb; nie je tak povinnou osobou podľa § 4 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z. Jednotlivé časti parciel z dôvodu zmeny druhu pozemku nepodliehajú vydaniu a podľa § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 161/2005 Z. z. sa k nim vlastnícke právo nevracia, nakoľko netvoria poľnohospodársku pôdu. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že podmienka nadobudnutia vlastníctva štátom je nevyhnutná pre úspešné uplatnenie reštitučných nárokov v prípadoch výslovne uvedených v ustanoveniach § 3 ods. 1 cit. zákona; nemusí byť splnená v prípade výslovne uvedených v ust. § 3 ods. 1 písm. h/ tohto zákona ( z odôvodnenia rozhodnutia NS SR, sp. zn.: 5MCdo/4/2009 vo vzťahu k osobitnému predpisu v zmysle § 1 osobitného zákona - zák. č. 282/1993 Z. z.). O uvedený reštitučný dôvod (prevzatie veci štátom bez právneho dôvodu teda ide vtedy, keď vlastník veci nebol postupom štátu síce formálne pozbavený svojho vlastníckeho práva, bola mu však odňatá možnosť vec držať, užívať ju a užívať a používať jej plody a úžitky, teda že sa štát zmocnil veci vo vlastníctve cirkvi alebo náboženskej spoločnosti a nakladal s ňou ako s vlastnou (vec okupoval) bez toho, že by k tomu mal nejaký právne relevantný právny dôvod (titul), s ktorým vtedy platné právo spájalo prechod vlastníckeho práva. K odňatiu veci jej vlastníkovi /cirkvi alebo náboženskej spoločnosti/ muselo dôjsť v rozpore so zásadami demokratickej spoločnosti. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka je vo veci aktívne legitimovaná, je osobou oprávnenou v zmysle cit. zákona, s poukazom na navrhovateľkou predložené listiny, ako aj doterajšiu konštantnú rozhodovaciu súdnu prax (napr. rozsudok NS SR, sp. zn.: 2Cdo/ 208/2009 zo dňa 30.11.2010, uznesenie NS SR, sp. zn.: 1Cdo/ 48/2009 zo dňa 28.10.20140, uznesenie ÚS SR, sp, zn.: IV.ÚS SR, sp. zn.: IV.ÚS 27/2012 zo dňa 19.1.2012). Na základe vykonaného dokazovania mal tiež za preukázané, že výzva navrhovateľky zo dňa 24.4.2006, ktorou uplatňovala právo na navrátenie vlastníctva bola podaná riadne a včas podľa § 5 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z. a s poukazom na doterajšiu rozhodovaciu prax (napr. nález ÚS SR, sp. zn.: I.ÚS 12/2010 zo dňa 7.7.2010, rozsudok NS SR, sp. zn.: 2Cdo/201/2009 zo dňa 30.11.2010) skonštatoval, že spĺňa požiadavku určitosti uvedením minimálnej konkretizácie nehnuteľností označením príslušných PKV, parcelných čísel a katastrálneho územia. Podľa názoru súdu prvého stupňa však navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno v konaní, a to preukázanie kumulatívneho splnenia všetkých podmienok podľa osobitného zákona s poukazom na procesnú obranu odporcu v konaní (námietka pasívnej vecnej legitimácie), keď navrhovateľka v konaní neprodukovala žiadne dôkazy, priame či nepriame, z okolností ktorých by bolo možné vyvodiť, že by štát prevzal vec (pozemky) navrhovateľky a s pozemkami nakladal vyššie uvedeným spôsobom. Pozemky, ktorých navrátenia do vlastníctva sa navrhovateľka domáha vznikli z pôvodných pozemkovoknižných parciel Č.. XXXX, XXXX K. XXX, evidovaných v pôvodných D. Č.. XXXX, XX K. XXX pre L..Ú.. V. (dnes R.) ako majetok Rímskokatolíckej fary v Magyaerbélu a Rímskokatolíckej cirkvi v Czeklész (Bernolákove). K zápisu vlastníckeho práva štátu k predmetným pozemkom v PKV nedošlo, rovnako ani v nasledujúcom období nebo vedený v evidencii nehnuteľností a ani zavedením katastra nehnuteľností na území Slovenskej republiky mu na príslušných listoch vlastníctva nesvedčí žiaden zápis či už vlastnícky alebo ako správcu majetku neznámych vlastníkov. Z obsahu spisu ani žiadnych navrhovateľkou predložených dôkazov nevyplýva, že by v časove nadväzujúcom období boli zo strany štátu ohľadne týchto nehnuteľností vyvíjané akékoľvek aktivity, ktoré by mali znaky konania, majúceho za cieľ zmocniť sa veci navrhovateľky a nakladať s ňou, a to ani ku dňu účinnosti cit. zákona. Dospel tak k záveru, že na danú vec nebolo možné aplikovať zákon č. 161/2005 Z. z.; mal však za to, že nemožno vylúčiť, aby sa navrhovateľka svojho nároku domáhala žalobou opierajúcou sa o všeobecné predpisy občianskeho práva (§ 126 Obč. zákonníka). Z hľadiska posúdenia nároku navrhovateľky uviedol, že navrhovateľkou tvrdený neoprávnený zásah do jej vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam bol tvrdený, ale nebol počas celého konania preukázaný. Za situácie, že zápis vlastníckych práv navrhovateľky v pozemkovej knihe nebol dotknutý žiadnou zmenou má navrhovateľka možnosť žiadať príslušný okresný úrad, spravujúci kataster nehnuteľností o zápis vlastníckych práv ako aj za situácie, že v katastrálnom území stále prebieha konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim podľa zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a odporcovi, právne zastúpenému od septembra 2007 do novembra 2011, priznal náhradu trov konania vo výške 51,42 eura (tarifná odmena 1.371,- Sk a paušálna náhrada hotových výdavkov 178,- Sk za úkon právnej služby - prevzatie zastúpenia zo dňa 24.9.2007), a to podľa § 14 ods. 14 písm. a/, § 11 ods. 1 písm. a/ a § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení platnom ku dňu poskytnutia právnej služby a s obsahom spisu. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie navrhovateľka. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo aby rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrhu navrhovateľky vyhovel. Navrhovateľka podané odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O. s. p. dôvodiac neúplne zisteným skutkovým stavom súdom prvého stupňa, ktorý nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ďalej tým, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V podanom odvolaní argumentovala tým, že súd prvého stupňa mal preukázané všetky podmienky požadované reštitučným zákonom pre úspešnosť v konaní s výnimkou prechodu vlastníctva na štát a na to nadväzujúcu pasívnu vecnú legitimáciu odporcu, kedy navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno prevzatia pozemkov štátom. Navrhovateľka mal takýto postup súdu prvého stupňa za svojvoľný a nepodložený. Podľa navrhovateľky samotná skutočnosť, že v PKV absentuje zápis o poštátnení nemôže viesť k názoru, že k poštátneniu nedošlo. Reštitučný zákon vychádza zo skutočnosti, že v období predchádzajúceho režimu dochádzalo k poštátňovaniu pozemkov bez toho, aby bol o tom urobený akýkoľvek zápis či vydané formálne rozhodnutie, z ktorého dôvodu zákonodarca do § 3 ods. 1 písm. h/ cit. zákona zaviedol aj prevzatie bez právneho dôvodu. Tiež skutočnosť, že dnes nik nie je vedený ako vlastník predmetných nehnuteľností nemôže viesť k záveru o tom, že vlastníctvo svedčí navrhovateľke. V konaní namietala, že v súčasnosti prebieha konanie o obnove evidencie pozemkov a je dôvodné očakávať, že rozhodnutím o obnove evidencie pozemkov (ROEP) bude zapísané vlastnícke právo k pozemkom v prospech Slovenskej republiky, v správe odporcu. Napriek uvedenej skutočnosti súd nevykonal dokazovanie dopytom na spracovateľa ROEP-u za účelom preverenia, koho a na základe akých skutočností plánuje zapísať ako vlastníka k sporným nehnuteľnostiam. Zdôraznila, že žalobca musel uplatniť svoj nárok reštitučnou výzvou na súde vzhľadom na plynutie prekluzívnych lehôt. Nemohla podať žiadosť na príslušný orgán na úseku katastra na zápis vlastníckeho práva k dotknutým parcelám z dôvodu právnej istoty; katastrálny odbor totiž nie je oprávnený rozhodnúť o vlastníckom práve ani posúdiť, komu svedčí vlastnícke právo. Zdôraznila, že účelom reštitučného zákona je aspoň čiastočne kompenzovať ujmu, ktorú oprávnené osoby utrpeli v období predchádzajúceho režimu; navrhovateľka tak má záujem dosiahnuť navrátenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorých bola pôvodným vlastníkom a boli jej v predchádzajúcom režime odňaté. Navrhovateľka tiež namietala priznanie náhrady trov konania odporcovi, nakoľko mala za to, že vzhľadom na predmet súdneho konania, účel reštitučného zákona, postoj a správanie odporcu pred podaním žaloby danú dôvodnosť aplikácie § 150 O. s. p., aby súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Náklady, za ktoré zrejme odporca požaduje náhradu trov konania podľa jeho názoru nespĺňajú podmienky o účelne vynaložených nákladov na uplatnenie a bránenie práva, ktorého začatie nijako nezavinila. Odporca v konaní vystupoval ako zástupca štátu, mal sa tak pričiniť o naplnenie účelu sledovaného reštitučným zákonom. Neúčelnosť a neefektívnosť nákladov mal danú tiež tým, že odporca, napriek tomu, že má zamestnancov s právnickým vzdelaním, ktorých mohol použiť na zastupovanie v spore, rozhodol sa využiť služby advokáta, a to s poukazom na nález Ústavného súdu SR zo dňa 09.09.2004, sp. zn.: II.ÚS 78/2003. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Poukázal na to, že navrhovateľka si uplatňovala právo na vydanie veci podľa § 3 ods .1 písm. h/ zákona č. 161/2005, teda že došlo k prevzatiu nehnuteľností bez právneho dôvodu. Skutočnosť, že došlo k takémuto prevzatiu však žiadnym spôsobom nepreukázala, neprodukovala žiadne dôkazy, z ktorých by táto skutočnosť vyplynula, čím neuniesla dôkazné bremeno, z ktorého dôvodu nebola tiež daná pasívne vecná legitimácia v spore. Podľa rozhodnutia NS SR, sp. zn.: 5MCdo 4/2009 z 24.2.2010 „o prevzatie veci štátom bez právneho dôvodu ide vtedy, keď vlastník veci nebol postupom štátu síce formálne zbavený svojho vlastníckeho práva, bola mu však odňatá možnosť vec držať, užívať ju a používať jej plody a úžitky, teda sa štát zmocnil veci vo vlastníctve cirkvi alebo náboženskej spoločnosti a nakladal s ňou ako s vlastnou (vec okupoval) bez toho, že by k tomu mal nejaký právne relevantný dôvod (titul), s ktorým vtedy platné právo spájalo prechod vlastníckeho práva. K odňatiu veci jej vlastníkovi pritom muselo dôjsť v rozpore so zásadami demokratickej spoločnosti“. Odporca ďalej uviedol, že sa jedná o takú dôkaznú situáciu, z ktorej tvrdené poštátnenie nemožno vyvodiť. Postup súdu prvého stupňa, ktorý nepožiadal spracovateľa registra obnovenej evidencie pozemkov o informáciu, kto bude zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností nemožno kvalifikovať ako nedostatočné zistenie skutkového stavu, nakoľko komisia ROEP zostavuje register podľa § 6 zákona č. 180/1995 Z. z., pričom výpis z navrhnutého registra sa doručuje účastníkom konania, ktorí voči nemu môžu podať námietky. O námietkach po zaujatí stanoviska Komisiou rozhoduje orgán podľa § 3 ods. 2 cit. zákona, ktorý až následne register schváli. Na základe schváleného registra okresný úrad zapíše údaje do katastra nehnuteľností; až po takomto zápise výsledkov ROEP sú tieto údaje relevantné (hodnoverné a záväzné podľa § 70 katastrálneho zákona). Poskytnuté informácie by tak boli predbežného charakteru, nakoľko neboli zákonom stanoveným postupom schválené a zapísané v katastri nehnuteľností. Podľa § 154 ods. 1 O. s. p. však súd nemôže pri rozhodovaní vziať do úvahy skutočnosti, ktoré nastali v minulosti, avšak v čase vyhlásenia rozhodnutia netrvajú či anticipovať skutočnosti, ktoré v čase vyhlásenia ešte nenastali. Nemal tiež za zrejmé skutočnosti, zakladajúce dôvodné očakávanie navrhovateľky, že po schválení ROEP-u bude v katastri nehnuteľností zapísané vlastnícke práv k nehnuteľnostiam v prospech Slovenskej republiky. V súvislosti s odvolacou námietkou navrhovateľky, namietajúcou účelnosť vynaložených trov uviedol, že účelnosť zákon nespája s vynaložením nákladov, ale s uplatňovaním či bránením práva, ktoré treba považovať za účelné vždy, keď je dôvodné, poukázal pritom na prípady nedôvodného uplatňovania práva podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn.: II.ÚS 122/2009, rozhodnutia NS SR, sp. zn.:7Cdo/107/2011, rozhodnutia NS SR, sp. zn.: 4Obo 51/1993 a ďalšie a tiež na výklad § 142 ods. 1 O. s. p. podľa rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky, uznesenie II.ÚS 986/2009 či II.ÚS 2257/2008, podľa ktorých ústavne garantované právo na právnu pomoc zásadne zahŕňa právo účastníka zvoliť si či sa nechá zastúpiť, prípadne kým. Dôvody tohto kroku nemožno vidieť iba v nedostatku príslušného právneho vzdelania, ale napr. aj vo vyššej miere objektivity, zástupcu, jeho konkrétnej špecializácii na daný problém a pod, a tiež že pojem „účelný“ podľa cit. ustanovenia je potrebné chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými a nadmernými nákladmi. Nemal tiež dané dôvody na aplikáciu § 150 O. s. p. nakoľko konanie nie je svojím predmetom či účastníkmi ničím výnimočné. Odporca v ňom vystupoval v postavení procesnej strany a bránil sa voči nároku, s ktorým nesúhlasil. Poukázal tiež na názor Ústavného súdu Slovenskej republiky, prezentovaný v náleze, sp. zn.: I.ÚS 248/2010-29 zo dňa 21.10.2010, podľa ktorého zo žiadneho zmysluplného výkladu ustanovenia § 150 O. s. p. ani relevantnej zaužívanej praxe všeobecných súdov nevyplýva, že dôvody hodné osobitného zreteľa je možné spájať bez ďalšieho iba s existenciou (reštitučného) zákona. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p., túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (ďalej aj „zákon č. 161/2005 Z. z.“) vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria a/ poľnohospodársku pôdu, b/ hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej usadlosti, c/ lesný pôdny fond, hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s ním, d/ podiely spoločnej nehnuteľnosti. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2005 Z. z. právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam podľa odseku 1 môže uplatniť oprávnená osoba, ktorou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorých nehnuteľná vec prešla do vlastníctva štátu, obce v období od 8. mája 1945, židovským náboženským obciam od 2. novembra 1938 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 3. Podľa § 3 ods. 1 písm. h/ zákona č. 161/2005 Z. z. oprávnenej osobe sa navráti vlastníctvo k nehnuteľným veciam, ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo obce na základe prevzatia bez právneho dôvodu. Podľa § 80 písm. c/ O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podľa § 154 ods. 1 O. s. p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby (akou je aj žaloba v preskúmavanej veci) je v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania. Určovacia žaloba predpokladaná uvedeným ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu; ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na takomto určení. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej stránke (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 111/2008, zo dňa 30. júna 2009). Z obsahu spisu súdu prvého stupňa odvolací súd zistil, že navrhovateľka sa návrhom na začatie konania, naposledy zmeneným podaním zo dňa 7.7.2011, pripusteným uznesením súdu prvého stupňa č.k.: 4C/258/2008-158 zo dňa 12.06.2012 voči odporcovi domáhala vydania a navrátenia nehnuteľností podľa zákona č. 161/2005 Z. z., a to 1/ pozemku, D.. A.. „., Č.. XXXX, O. D., O. H. XXXX G., L..Ú.. R., pôvodne zapísaná H. D. Č.. XXXX K. D. E. D.. Č.. XXXX, H. O. H. XXXX G., X/ D., D.. A.. „., Č.. XXXX/ X, Q., O. H. XXX G., L.. Ú.. R., vytvorenej geometrickým plánom č. 1510/09, vyhotoveným dňa 19.07.2010 G.. A. Q., z pozemku, D.. Č.. XXXX, A., O. H. XXXX G., pôvodne vedeného H. D. Č.. XX, X/ D., D.. A.. „., D.. Č.. XXXX Q., O. H. X XXX G., L.. Ú.. R., pôvodne zapísaná H. D. Č.. XXX K. D. E. D.. Č.. XXXX, roľa, o výmere XXXX G., dôvodiac tým, že predmetné nehnuteľnosti, pôvodne v rozhodnom období vo vlastníctve navrhovateľky (resp. jej právnej predchodkyne) prešli do vlastníctva štátu na základe prevzatia bez právneho dôvodu podľa § 3 ods. 1 písm. h/ zákona č. 161/2005 Z. z. Súd prvého stupňa návrh navrhovateľky zamietol dôvodiac neunesením dôkazného bremena navrhovateľky, a to splnenia kumulatívnej podmienky, ako predpokladu na vznik nároku na vydanie nehnuteľnosti podľa § 3 ods. 1 písm. h/ cit. reštitučného zákona, podľa ktorého sa oprávnenej osobe navráti vlastníctvo k nehnuteľným veciam, ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo obce na základe prevzatia bez právneho dôvodu. Odvolací súd z výpisu z čiastočného listu vlastníctva Č.. XXXX, vedeného Okresným Ú. E., L. O., pre O. E., O. R., L.Á. Ú. R. Q., Ž. D., D.. A.. „., D.. Č.. XXXX/X, druh pozemku: Q., O. H. XXX G., D., D.. A.. „., D.. Č.. XXXX, druh pozemku: orná pôda, o výmere XXXX G. K. D., D.. A.. „., D.. Č.. XXXX, druh pozemku: orná pôda, o výmere XXXX G. vlastní navrhovateľka, a to na základe žiadosti o zápis vlastníckeho práva, D. Č.. XXXX, XXX, XX, identifikácia D. Č.. L.-X-XXX/XX, Q.-XXX/XX-D. XXX/XX. Vzhľadom na uvedené má odvolací súd za to, že na navrhovateľkou požadovanom určení vlastníckeho práva k predmetným pozemkom nie je podľa § 80 písm. c/ O. s. p. naliehavý právny záujem, nakoľko navrhovateľkou tvrdený stav porušenia jej práva bol odstránený, keď navrhovateľke svedčí zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorých vydania a navrátenia sa žalobným návrhom domáhala, pričom podľa § 154 ods. 1 O. s. p. je pre súd rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil bez toho, aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podrobil prieskumu v rozsahu navrhovateľkou uvedených odvolacích dôvodov. V súvislosti s odvolacou námietkou navrhovateľky, týkajúcou sa priznania náhrady trov konania pred súdom prvého stupňa sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom navrhovateľky o neúčelnosti trov právneho zastúpenia podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a tiež stanoviskom uvedeným v náleze Ústavného súdu SR zo dňa 09.09.2004, sp. zn.: II.ÚS 78/2003 o neúčelnosti náhrady trov právneho zastúpenia odporcu, a to s poukazom na to, že odporca má (resp. v čase konania pred súdom prvého stupňa mal) zriadenú sekciu právnych služieb (napr. č.l. 24), a teda disponuje pracovníkmi s právnickým vzdelaním, ktorí v konaní pred súdom prvého stupňa aj predkladali kvalifikované podania, nepopierajúc právo odporcu na zastúpenie advokátom v konaní. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si právo na ich náhradu neuplatnil (§ 151 ods. 1 O. s. p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.