Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/504/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207213390 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1207213390.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, s adresou pre doručovanie: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Špitálska č. 14, 812 28 Bratislava, IČO: 00 735 795, proti povinnému: A. W., W..Č..: XXXXXX/ XXXX, T. D. W. Č.. XX, XXX XX D., štátny občan SR, pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 132,77 EUR istiny s príslušenstvom pozostávajúcim z trov konania a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ladislav Ágh, so sídlom úradu Jaskový rad č. 79, 831 01 Bratislava, IČO: 31 769 624, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 53Er/1666/2007-15 zo dňa 25.09.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 53Er/1666/2007-15 zo dňa 25.09.2013, v napadnutej časti výroku o náhrade trov konania, z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa I./ zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona NR SR č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v znení ďalších noviel (ďalej len „EP“) z toho dôvodu, že uplynula trojročná prekluzívna lehota na vymoženie práva podľa ustanovenia § 88 ods. 1 zákona FZ ČaSFR č. 372/1990 Zb., o priestupkoch a II./ podľa § 203 EP uložil oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 72,88 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia v spojení s ustanoveniami § 196 EP a §§ 14, 15, 22, 23, a 25 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z., ktorou sa stanovuje výška a spôsob odmeny súdneho exekútora, náhrady jeho hotových výdavkov, náhrady za stratu času (ďalej len „vyhláška“). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že svojim právoplatným uznesením č.k. 37Er/1016/2007-5 zo dňa 19.10.2009 exekúciu zastavil nakoľko exekučný titul o ktorý sa oprávnený opieral, nebol v trojročnej prekluzívnej lehote realizovaný a z neho vyplývajúca pohľadávka nebola vymožená. Proti tomuto uzneseniu v časti uloženej mu povinnosti platiť trovy exekúcie, podal včas odvolanie oprávnený, navrhol ho zrušiť a k náhrade trov exekúcie zaviazať povinného. Uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný oprávnene a jeho nárok v tom čase nebol prekludovaný. Namietal, že k zastaveniu exekúcie došlo zavinením povinného, ktorý si nesplnil dobrovoľne uloženú povinnosť. V tejto časti považoval rozhodnutie prvostupňového súdu za nepreskúmateľné. Výšku trov exekúcie odvolaním nenapadol. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok /ďalej len „OSP“/), prejednal vec v intenciách ustanovenia § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, pretože sa odvolanie týka len uznesenia a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné. Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie bolo zastavené z dôvodu, že právo oprávneného vyplývajúce z rozhodnutia vydaného Okresným dopravným inšpektorátom PZ Bratislava II č. ORP-733/ OBCP-2005-V-II zo dňa 13.07.2005, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 28.07.2005 bolo dňom 28.07.2008 prekludované. Súd prvého stupňa rozhodol na podnet súdneho exekútora s poukazom na ustanovenie § 88 ods. 1 Zák. č. 372/1990 Zb., a svojim rozhodnutím o zastavení exekúcie len zohľadnil objektívnu skutočnosť ktorou je plynutie času. Exekučný súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky 19,92 Eur za 150 minút, t.j. 3 hodiny + 20 % DPH = 23,90 Eur, za jednotlivé úkony vyúčtované v časovej odmene 30 minút za každý úkon, nakoľko sa jedná o primeraný čas na vyhotovenie jednotlivých úkonov. V časti odmeny súdneho exekútora určenej paušálnou sumou za jednotlivé úkony podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov v sume 19,92 Eur za 6 úkonov, t.j. jeden úkon 3,32 Eur x 6 = 19,92 Eur + 20 % DPH = 23,90 Eur. V časti náhrady hotových výdavkov priznal súdnemu exekútorovi poštovné vo výške 13,00 Eur, telefonické poplatky 3,95 Eur, náhradu za administratívny materiál 3,95 Eur, t.j. spolu 20,90 Eur + 20 % DPH = 25,08 Eur. Nepriznal súdnemu exekútorovi archiváciu spisu, nakoľko sa nejedná o úkon, ktorému prináleží odmena v zmysle vyhlášky a uvedený úkon exekučný súd považoval za úkon zahrnutý v celkovej odmene súdneho exekútora. Je treba prisvedčiť tvrdeniu oprávneného obsiahnutom v odôvodnení odvolania, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o uložení povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému nerešpektuje požiadavku zákona na preskúmateľnosť rozhodnutia, táto časť úvah súdu v rozhodnutí absentuje, čím fakticky odníma oprávnenému možnosť vyjadriť sa k tejto časti rozhodnutia. O vadu, ktorá je z hľadiska § 221 ods. 1 písm. f/ OSP významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide z dôvodu, že odvolateľ oprávnene vo svojom odvolaní vytýka, že uznesenie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné a zmätočné. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, v sebe zahŕňa aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06). Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu (jej nedielnou súčasťou je i exekučné konanie) je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú. Podľa § 1 OSP, Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Podľa § 167 ods. 2 OSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Podľa § 157 ods. 2 OSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. US 115/03), uvedené však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že i odôvodnenie uznesenia exekučného súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Exekučný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy uznesenia (§ 169 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 OSP a § 157 ods. 2 OSP v spojení s § 211 OSP) je nie len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných uznesení, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia uznesenia predovšetkým je preukázať správnosť uznesenia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné. Tieto požiadavky napadnuté uznesenie exekučného súdu nespĺňa. V predmetnej veci prvostupňový súd vo výroku svojho rozhodnutia uviedol, že trovy exekúcie je povinný platiť oprávnený avšak v odôvodnení uznesenia túto časť výroku žiadnym spôsobom nezdôvodňuje. Teda z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť, ako dospel exekučný súd k uvedenému záveru a akými úvahami sa pri svojom rozhodnutí riadil. Takého odôvodnenie uznesenia prvostupňového súdu nezodpovedá požiadavke na riadne a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia. So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého uznesenia je nepreskúmateľné, čo malo za následok porušenie práva odvolateľa na spravodlivé súdne konanie a odňatie možnosti odvolateľa konať pred súdom v zmysle § 221 písm. f/ OSP. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a v súlade s ods. 2 citovaného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.