Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/60/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207232189 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1207232189.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Blaženy Hirnerovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci navrhovateľa (žalobcu): S. O., Š. Q. N., I. K. XX, XXX XX I. K., proti odporcovi (žalovanému): O. S., K. K. Q. S. O. S. S. XX, S. K. O. XX, XXX XX S., F.: XX XXX XXX, práv. zast.: Mgr. Marekom Sakálom, advokátom, Tobrucká 7, 811 02 Bratislava, o zaplatenie kúpnej ceny vo výške 1.792,47 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 26 Cb/290/2009 - 174 zo dňa 12.12.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 26 Cb/290/2009 - 174 zo dňa 12.12.2012 p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 106,76 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol v celom rozsahu a odporcovi priznal voči navrhovateľovi náhradu trov súdneho konania vo výške 100 %. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom z októbra 2007 konajúcemu súdu doručeným dňa 20.11.2007 navrhovateľ žiadal, aby súd deklaroval povinnosť odporcu zaplatiť mu peňažnú sumu 1.792,47 eur (pôvodne 54.000,- Sk) s príslušenstvom a priznal mu náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania bola ústne uzavretá dohoda o dodávke drevených brikiet s tým, že navrhovateľ a odporca sa dohodli na ich cene, termíne, množstve a kvalite. Odporca v priebehu konania uviedol, že neeviduje vo svojom účtovníctve záväzok voči navrhovateľovi v žiadanej výške. Za uskutočnený obchod s navrhovateľom riadne a včas zaplatil, následne však s navrhovateľom ukončil spoluprácu. K faktúre č. X/XXXX uviedol, že navrhovateľ nedisponuje potvrdením o prijatí tovaru. K objednávke č. XX/XXXX uviedol, že ide o rámcovú objednávku, pričom presné termíny ďalších objednávok mali byť riešené písomnou dohodou. Odporca trval na tom, že po zrealizovaní a uhradení druhej dodávky ukončil s navrhovateľom spoluprácu. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že odporcovi realizoval iné dodávky brikiet, ako tie, za ktoré riadne zaplatil. Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nemá za preukázané dodanie tovaru navrhovateľom odporcovi tak, ako bolo uvedené v návrhu na začatie konania. Faktúry č. X/XXXX a č. X/XXXX, ani Dodací list č. X/XXXX nepreukazujú uzavretie zmluvy, plnenie navrhovateľa v prospech odporcu, keď z predložených dôkazov nevyplýva žiadny úkon odporcu. Samotný nečitateľný podpis neidentifikovateľnej osoby nepreukazuje, že táto osoba konala za odporcu. Nebolo preukázané ani doručenie faktúry predloženej navrhovateľom odporcovi, keď táto neobsahuje žiaden úkon odporcu, z ktorého by bolo zistiteľné, že faktúry mu boli doručené, že sa dostali do jeho dispozičnej sféry. Konajúci súd preto ustálil, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia o poskytnutí plnenia pre odporcu a o vzniku povinnosti odporcu poskytnúť navrhovateľovi protiplnenie za jeho plnenie. Okresný súd Pezinok v rozsudku tiež uviedol, že nemal preukázané prevzatie tovaru osobami, označovanými navrhovateľom ako U. M. Y. v mene a na účet odporcu, pričom sám navrhovateľ nevedel identifikovať osobu Y. a súdu sa táto identifikácia rovnako nepodarila, keď navyše nebolo zrejmé ani presné meno označenej osoby. Pokiaľ išlo o navrhovaného svedka U., prvostupňový súd mal preukázané, že tento bol zamestnancom spoločnosti MEBS, spol. s r. o., súd nevykonal jeho výsluch, keď ako vodič - zamestnanec inej osoby ako odporcu, by podľa jeho názoru nemohol mať vedomosti o zmluvnom vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom, a to aj s prihliadnutím na výsluch svedka V. ako konateľa označenej spoločnosti, ktorý vypovedal o neexistencii zmluvného vzťahu s odporcom. Rovnako súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa na preukázanie spôsobu ako odporca platil za predošlé prepravy kamiónmi, nakoľko táto skutočnosť nesúvisí s prejednávanou vecou a jej objasnenie nemá priamy vplyv na skutkové tvrdenia vymedzujúce nárok uplatnený navrhovateľom. Keďže nárok na zaplatenie kúpnej ceny vznikne až keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom (§ 450 ods. 1 Obchodného zákonníka), pričom nebola tvrdená a ani preukázaná iná dohoda (§ 263 ods. 1 Obchodného zákonníka) o splatnosti kúpnej ceny, navrhovateľ tak nemá bez ďalšieho z tejto zmluvy nárok na zaplatenie kúpnej ceny. Prvostupňový súd preto návrh navrhovateľa zamietol. O náhrade trov konania Okresný súd Pezinok rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 151 ods. 7 O. s. p. tak, že plne úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania vyjadrenú percentom (v rozsudku súdu prvého stupňa nesprávne uvedené navrhovateľovi). Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ s odôvodnením, že v konaní došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď súd nedostatočne zistil skutkový stav, nevykonal všetky navrhované dôkazy a súčasne rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že žiadal vypočuť vodičov U. M. Y. ako aj svojho syna Ľ. O. a pracovníka svojej firmy I. S.. Odvolateľ tiež uviedol, že napriek tomu, že sa na pojednávanie ospravedlnil z dôvodu nepriaznivého počasia, súd rozhodol bez jeho prítomnosti. Túto skutočnosť považuje za vadu konania, v dôsledku ktorej súd svojim postupom mu odňal možnosť konať pred súdom v zákonne a procesne správne vedenom občianskom súdnom konaní, v ktorom by navrhovateľ mohol v každom štádiu pojednávania realizovať svoje zákonné práva účastníka konania. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd prvostupňový rozsudok zrušil a vec mu vrátil na nové konanie, doplnenie dokazovania a opakované rozhodnutie. V doplnení odvolania, ktoré však bolo vykonané po zákonom stanovenej lehote, navrhovateľ, t. j. odvolateľ opravil meno navrhovaného svedka, keď meno I. S. opravil na I. S. a tiež doplnil návrh výroku rozhodnutia krajského súdu, keď alternatívne žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie Okresného súdu Pezinok č. k. 26 Cb/290/2009 - 174 zo dňa 12.12.2012 tak, že rozhodne o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.792,47 eur s príslušenstvom ako aj náhradu trov konania. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril podaním zo dňa 08.04.2013 odporca, ktorý uviedol, že rozhodnutie Okresného súdu Pezinok považuje za vecne správne. Navrhovateľ svoj nárok v súdnom konaní nepreukázal, nepredložil žiadne relevantné dôkazy, dokladujúceho jeho tvrdenia a súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo správneho vyhodnotenia dôkazov a zo správneho posúdenia veci. Odporca preto žiadal, aby Krajský súd v Bratislave predmetný odvolaním navrhovateľa napadnutý rozsudok Okresného súdu Pezinok potvrdil ako vecne správny v plnom rozsahu a odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 106,76 eur (1 úkon - vyjadrenie odporcu á 81,33 eur + režijný paušál 7,63 eur + 20 % DPH). Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 156 ods. 3 O. s. p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave. Po dôkladnom oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvého stupňa, s dôvodmi odvolania navrhovateľa ako aj s vyjadrením odporcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v zásade stotožnil s právnymi závermi súdu prvého stupňa a zaujal stanovisko k len tým argumentom odvolateľa, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu. Navrhovaného svedka Y. sa nepodarilo identifikovať, navrhovaný svedok U. mal vykonať prepravu inej dodávky, nie tej, ktorá je predmetom sporu. Je tiež potrebné uviesť, že odporca bol v konaní súdom vypočutý. Vypočutie svedkov, syna navrhovateľa a pracovníka svojej firmy, I. S., neskôr opraveného na I. S., navrhovateľ počas prvostupňového konania nežiadal. Nakoľko odporca nemá v konaní dôkaznú povinnosť, prvostupňový súd správne postupoval, keď neuložil odporcovi povinnosť zdokladovať akým spôsobom a komu zaplatil za predchádzajúce dodávky brikiet. Je tiež potrebné poukázať na skutočnosť, že ospravedlnenie, na ktoré poukazuje navrhovateľ vo svojom odvolaní, bolo Okresnému súdu Pezinok doručené dňa 18.12.2012 (č. l. 164 spisu súdu prvého stupňa), keď pojednávanie, na ktorom bolo rozhodnuté, sa konalo dňa 12.12.2012. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ nepreukázal dohodu o predmete dodávky a jej cene, nepreukázal kedy prepravu uskutočnil, ani prevzatie tovaru odporcom. Rovnako nepreukázal prevzatie faktúry odporcom, ani to, kedy mala byť dohodnutá jej splatnosť. Vo všeobecnosti považuje odvolací súd poukázať na zásadu prejednaciu (§ 101 ods. 1, § 120 ods. 1, § 153 os. 1 O. s. p.) a zásadu vyhľadávaciu (§ 120 ods. 2 O. s. p.). Zásada prejednacia znamená, že súd prejednáva v procese to, čo mu účastníci v procese predložia. Inak povedané, skutkový stav je súdom zisťovaný v rozsahu tvrdení účastníkov a pomocou dôkazov účastníkmi označených. Princíp prejednací vyjadruje zásadu zodpovednosti účastníka za výsledok sporu, preto v procese prejednacom hrajú významnú úlohu procesné inštitúty „povinnosť tvrdenia“ a „povinnosť dokazovania“ a s nimi spojené bremená „bremeno tvrdenia“ a „bremeno dokazovania“. Znamená to, že účastník, ktorý sa domáha ochrany, je povinný uviesť rozhodné skutočnosti a označiť dôkazy, ktoré vedú k ich dokázaniu, pod následkom prehry sporu. Zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazov z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Právna úprava neurčuje ako má súd hodnotiť dôkazy z hľadiska pravdivosti, uvádza len, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, ktorá v občianskom súdnom konaní predstavuje veľmi zložitý myšlienkový proces sudcu. Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky a musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci. Súd hodnotí správy o skutočnostiach (z hľadiska vierohodnosti) v podstate v priebehu celého občianskeho súdneho konania predbežným (resp. čiastočným) spôsobom, ktorý ešte nemá povahu hodnotenia dôkazov v zmysle § 132; môže len ovplyvniť rozsah dokazovania. Toto predbežné (čiastočné) hodnotenie umožňuje súdu správne rozhodnúť o tom, či určitú skutočnosť treba v konaní dokazovať alebo či ju dokazovať vôbec netreba. Ku konečnému hodnoteniu dôkazov súd pristúpi až po ukončení dokazovania bez prítomnosti účastníkov konania. Postupuje pri tom tak, že každý dôkaz hodnotí najskôr individuálne a potom všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Súd vykoná len také dokazovanie, ktoré je pre posúdenie veci dôležité (zdroj Števček, M., Ficová, S., a kol., Občiansky súdny poriadok. Komentár. Prvé vydanie. Praha: C. H. BECK, 2009, 346s.). Vzhľadom na vyššie uvedené s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1 a 2 O. s. p., odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 26 Cb/290/2009 - 174 zo dňa 12.12.2012 potvrdil ako vecne správny. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému odporcovi súd priznal ich náhradu. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu á 81,33 eur + 1 x paušál á 7,63 eur, spolu s 20 % DPH tak ako ich právny zástupca odporcu vyčíslil vo svojom vyjadrení k odvolaniu v súlade s ustanovením vyhlášky č. 655/2004 Zb. z.. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.