Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/479/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208200281 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1208200281.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Edity Szabovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcu: INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., so sídlom Jiráskova 12, Lučenec, IČO: 36 039 039, zast. advokátom JUDr. Róbertom Gombalom, so sídlom Dr. Herza 12, Lučenec, proti žalovanej: S. Y., Q.. X.X.XXXX, U. J. XXX/XX, U., zast. advokátom JUDr. Jánom Havlátom, Advokátska kancelária HAVLÁT & PARTNERS, so sídlom Rudnayovo námestie 1, Bratislava, o zaplatenie 35,05 eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 18.4.2012, č. k. 8C/137/2009-53, pomerom hlasov 3:0, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 18.4.2012, č. k. 8C/137/2009-53 p o t v r d z u j e . Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v sume 29,10 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám jej právneho zástupcu.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu o zaplatenie 35,05 eur zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v sume 16,60 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 85,60 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa svojou žalobou zo dňa 28.12.2007 voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 35,05 eur, čo odôvodnil tým, že dňa 23.2.1998 Okresný súd Bratislava II vydal rozhodnutie č.k. 31Ro/6135/97, ktorým žalovanej uložil povinnosť zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu (spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700) sumu 2.000,- Sk a náhradu trov konania. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 22.12.2006 spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. postúpila na žalobcu pohľadávku voči žalovanej aj s príslušenstvom, t.j. s úrokmi z omeškania. Nárok na zaplatenie úrokov vznikol spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. a žalobcovi z dôvodu omeškania žalovanej so zaplatením istiny 2.000,- Sk. Vzhľadom k tomu, že žalovaná sumu 2.000,- Sk žalobcovi neuhradila a ku dňu podania tejto žaloby je stále v omeškaní s jej zaplatením, žalobca si v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. uplatňuje v tomto konaní právo na zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie troch rokov predchádzajúcich podaniu tejto žaloby na súd v sume 1.056,00 Sk (35,05 eur), t.j. 17,6 % ročne zo sumy 2.000,- Sk odo dňa 4.1.2005 do 4.1.2008. Žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy výzvami zo dňa 7.2.2007 a 12.9.2009, avšak žalovaná dlžnú sumu neuhradila. Právny zástupca žalovanej písomným podaním zo dňa 29.6.2009 vzniesol námietku premlčania, nakoľko žalobca v lehote 10 rokov nevykonal žiadny úkon smerujúci k výkonu/exekúcii priznaného práva. Právny zástupca žalovanej má za to, že premlčaním práva na splnenie hlavného peňažného záväzku dochádza zároveň k premlčaniu práva na úroky z omeškania.
V priebehu konania žalobca argumentoval tým, že jeho nárok na zaplatenie istiny nebol v čase podania žaloby 4.1.2008 na zaplatenie úrokov z omeškania premlčaný z dôvodu, že bol prisúdený právnemu predchodcovi žalobcu platobným rozkazom zo dňa 23.2.1998 č.k. 31Ro/6135/97, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 5.5.1998. Úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky, ktoré prirastajú ku pohľadávke denne, a teda sa aj premlčujú denne. Má za to, že úroky z omeškania so splnením peňažného záväzku sú dennou náhradou škody za stratu možnosti nakladať s dlžnou sumou, preto právo na ich zaplatenie vzniká a aj sa premlčuje za každý deň omeškania samostatne, a teda nepremlčujú sa ako právo uplynutím trojročnej premlčacej lehoty. Z dokazovania vykonaného na pojednávaní súd prvého stupňa zistil, že platobným rozkazom zo dňa 23.2.1998, č.k. 31Ro/6135/97, Okresný súd Bratislava II uložil žalovanej povinnosť, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatila právnej predchodkyni spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. (Slovenskej poisťovni, a.s.) sumu 2.000,00 Sk (66,39 eur) a nahradila jej trovy konania. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 5.5.1998. Dňa 22.12.2006 bola medzi spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. a žalobcom uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. postúpila pohľadávku voči žalovanej, a všetky práva s ňou spojené, na žalobcu. Výzvou zo dňa 2.2.2007 žalobca vyzval žalovanú, aby mu v lehote do 19.2.2007 zaplatila sumu 4.748,00 Sk, pozostávajúcu z istiny 2.000,00 Sk, trov konania v sume 940,00 Sk a úrokov z omeškania v sume 1.056,00 Sk. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 524 ods. 1 a 2, § 489, § 494, § 121 ods. 3, § 100 ods. 1 a 2, § 110 ods. 1 a 3, § 111 a § 517 ods. 1, 2 OZ, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a § 174 ods. 1, § 159 ods. 2 O.s.p.. Vzhľadom k vznesenej námietke premlčania žalovanou sa súd prvého stupňa najprv zaoberal jej dôvodnosťou. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že úroky tvoria podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvo pohľadávky. Záväzkový právny vzťah, ktorého predmetom je peňažné plnenie, môže byť hlavný alebo vedľajší (akcesorický). O hlavný záväzkový vzťah ide vtedy, ak jeho kauza smeruje priamo k zaplateniu, resp. k získaniu určitej peňažnej čiastky. Vedľajším (akcesorickým) peňažným záväzkovým vzťahom je mimo iného záväzok (povinnosť) dlžníka zo zmluvy alebo zo zákona, zaplatiť veriteľovi úrok ako určitú pomernú časť (spravidla určenú percentuálnou sadzbou) hlavného peňažného záväzku. „Úrokový" právny vzťah môže vzniknúť iba vtedy, ak bol medzi účastníkmi (platne) založený hlavný peňažný záväzkový právny vzťah. Povinnosť dlžníka zaplatiť úroky z omeškania je jedným z právnych následkov omeškania dlžníka so splnením peňažného dlhu a spočíva v tom, že dlžník musí poskytnúť veriteľovi okrem vlastného plnenia (istiny) tiež stanovené percento z tej časti peňažného dlhu (záväzku), s ktorým je v omeškaní. V dôsledku omeškania dlžníka nevzniká medzi účastníkmi nový (ďalší) záväzkový právny vzťah. Ak vznikne dlžníkovi povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania, dochádza k zmene v obsahu práv a povinností dlžníka, inak povedané, k zmene v obsahu záväzkového právneho vzťahu spočívajúcej v tom, že vedľa povinnosti splniť hlavný záväzok je dlžník povinný splniť tiež záväzok vedľajší (akcesorický). Vedľajšie (akcesorické) záväzkové vzťahy sledujú osud hlavného záväzkového vzťahu a dôsledkom ich akcesorickej povahy je okrem iného aj to, že trvajú len za predpokladu platnosti hlavného záväzkového vzťahu. To znamená, že premlčaním práva na splnenie hlavného peňažného záväzku dochádza zároveň k premlčaniu práva na úroky z omeškania so splnením hlavného záväzku. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť námietkou premlčania. Oprávnene vznesená námietka premlčania má za následok zánik nároku, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno veriteľovi súdne priznať. Premlčaním právo samo o sebe nezaniká, len sa oslabuje, a to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Právo naďalej existuje, avšak iba vo forme naturálnej obligácie, t.j. dobrovoľného plnenia zo strany dlžníka. Ak na základe vznesenej námietky premlčania súd zistí, že nárok je premlčaný, z hľadiska procesnej ekonomiky už súd neskúma samotné meritum veci. Prvostupňový súd uviedol, že úroky z omeškania majú povahu opakujúcich sa dávok, ktoré možno veriteľovi priznať súdnym rozhodnutím, aj keď sa stanú splatnými až v budúcnosti. To mimo iného znamená, že pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce okolnosti, ktoré nastali v dobe, kedy došlo k omeškaniu so splnením dlhu (záväzku) z hlavného záväzkového právneho vzťahu. Okolnosť, či každý ďalší deň dlžník porušuje svoju povinnosť plniť riadne a včas hlavný peňažný záväzkový vzťah teda nie je pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania významná. Z uvedených dôvodov povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku. Za predpokladu platnosti hlavného záväzkového vzťahu sa právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré sa stali zročnými pred právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým boli veriteľovi priznané,
premlčí za 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré sa stali zročnými po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým boli veriteľovi priznané, sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Pri subjektívnych právach, ktoré boli priznané rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, je pre začiatok plynutia premlčacej doby smerodajný deň, kedy sa podľa rozhodnutia súdu alebo iného orgánu malo plniť, t.j. premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď uplynula lehota na dobrovoľné splnenie povinností uloženej rozhodnutím. Rozhodnutie, ktorým bolo právnemu predchodcovi žalobcu priznané právo na istinu (v odôvodnení rozsudku OS je nesprávne uvedené, že ide o právo na úroky z omeškania) sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 5.5.1998. Od tohto dňa, t.j. odo dňa vykonateľnosti, začala plynúť 10-ročná premlčacia doba na vykonanie priznaného práva, ktorá uplynula 5.5.2008. Nakoľko žalobca v uvedenej lehote nevykonal žiaden úkon smerujúci k vymoženiu práva na splnenie hlavného peňažného záväzku, ktoré bolo právnemu predchodcovi žalobcu priznané rozhodnutím súdu, došlo k premlčaniu práva žalobcu na splnenie hlavného peňažného záväzku, a teda k premlčaniu práva na úroky z omeškania. Keďže súd vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej uznal za dôvodnú, žalobu v celom rozsahu bez meritórneho preskúmania veci zamietol. Žalovaná mala vo veci plný úspech, preto jej súd prvého stupňa v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. priznal proti neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich zo žalovanou zaplateného súdneho poplatku za odpor v sume 16,60 eur a trov právneho zastúpenia žalovanej advokátom v sume 85,60 eur. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal včas odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 27.6.2012 z dôvodu, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie považuje za nesprávne, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prvostupňový súd žalobu zamietol z dôvodu, že vyhodnotil námietku premlčania vznesenú žalovanou, za dôvodnú. Podľa jeho názoru však k premlčaniu práva na zaplatenie úrokov z omeškania nedošlo z dôvodu, že právo na ich zaplatenie žalobca uplatnil za obdobie troch rokov predchádzajúcich podaniu návrhu, t.j. za obdobie od 4.1.2005 do 4.1.2008, a to v čase, keď právo na plnenie hlavného peňažného záväzku ešte nebolo premlčané. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že právo na vymáhanie hlavného peňažného záväzku sa mohlo premlčať najskôr dňa 5.5.2008, t.j. uplynutím desiatich rokov odo dňa vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 31 Ro 6135/97, zo dňa 23.2.1998. Návrh na zaplatenie úrokov z omeškania bol na súde podaný dňa 4.1.2008, teda ešte pred časom premlčania práva na vymáhanie hlavného peňažného záväzku. Na základe týchto skutočností nepovažuje svoj uplatnený nárok za premlčaný. Domáha sa, aby odvolací súd na základe jeho odvolacích námietok rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a jeho žalobe vyhovel. Zároveň žiada, aby mu odvolací súd priznal aj náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania, ktoré v odvolaní vyčíslil. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 30.7.2012. Uviedla v ňom, že sa v plnej miere stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa, ktorý vec správne právne posúdil. Zdôraznila, že žalobca v odvolaní prezentuje názor, že k premlčaniu žalobou uplatneného nároku, ktorý predstavujú úroky z omeškania nedošlo z dôvodu, že právo na zaplatenie úrokov z omeškania si žalobca uplatnil za obdobie troch rokov predchádzajúcich podaniu žaloby, teda v čase, keď právo na plnenie istiny (hlavného záväzku) nebolo ešte premlčané. K jeho premlčaniu došlo až 5.5.2008. S uvedeným názorom žalobcu nesúhlasí, nakoľko je v príkrom rozpore so zásadou akcesority úrokov z omeškania k istine pohľadávky tak, ako ju popisuje aj prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku. V konaní nebolo sporné, že hlavný záväzok bol premlčaný, a keďže vedľajšie (akcesorické) záväzkové vzťahy sledujú osud hlavného záväzkového vzťahu, premlčujú sa zároveň s právom na splnenie hlavného záväzkového vzťahu. Ako ďalší argument v prospech námietky premlčania je tiež skutočnosť, že rozhodnutie, ktorým bolo právnemu predchodcovi žalobcu priznané právo na istinu, avšak v ktorom mu nebolo priznané aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania, umožňovalo žalobcovi domáhať sa zaplatenia len tých úrokov z omeškania, ktoré sa stali zročnými po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalovaná súhlasí s názorom prvostupňového súdu, že povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká jednorázovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením hlavného záväzku. Takéto právo na zaplatenie úrokov z omeškania sa, ako to uvádza aj prvostupňový súd, premlčí už za 3 roky odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Z uvedeného vyplýva, že ak sa rozhodnutie stalo právoplatným a vykonateľným dňa 5.5.1998, nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, zročných po právoplatnosti rozhodnutia sa premlčal už dňa 5.5.2001. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Zároveň si uplatnila právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré jej vznikli ako trovy
právneho zastúpenia vo výške 29,10 eur, t.j. za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu, vo výške 16,60 eur + režijný paušál 7,63 eur + 20% DPH. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2, v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. (rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.11.2015), keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ust. § 214 ods. l O.s.p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol podľa ust. § 115a O.s.p. bez nariadenia pojednávania, nariadenie pojednávania nevyžadoval dôležitý verejný záujem). Odvolací súd dospel k záveru, že nie je dôvod na zmenu a ani na zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, pretože odvolacie námietky žalobcu neobstoja. Po tom, ako sa odvolací súd podrobne oboznámil s výsledkami dokazovania na súde prvého stupňa, ako aj jeho skutkovými a právnymi závermi konštatuje, že súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.) a vec po právnej stránke správne posúdil, a aj odôvodnenie rozhodnutia možno v zmysle ust. § 157 O.s.p. považovať za dostačujúce, keďže sa v ňom súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými otázkami rozhodujúcimi pre posúdenie veci. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. Zdôrazňuje správnu a podrobnú právnu argumentáciu uvedenú v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa, s ktorou sa v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ňu. Na doplnenie ešte uvádza, že súd prvého stupňa sa podrobne vo svojom rozhodnutí zaoberá aj skutočnosťou, ktorú žalobca uplatnil ako odvolaciu námietku (podanie žaloby pred uplynutím 10 ročnej premlčacej lehoty súdnym rozhodnutím priznaného práva). O trovách odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd podľa § 224 ods. 1, v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Nakoľko žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, priznal jej odvolací súd trovy odvolacieho konania, ktoré jej vznikli nákladmi jej právneho zastúpenia v odvolacom konaní za jeden úkon právnej služby vo výške (vyjadrenie k odvolaniu), ako bola uplatnená, nakoľko táto zodpovedá vyhláške č. 655/2004 Z.z..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.