Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/25/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208210400 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1208210400.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci navrhovateľa: MONO spol. s. r. o., Wolkrova 2, Bratislava, IČO: 35 955 953, zastúpený: Erben & Erben, advokátska kancelária, s. r. o., Nám. SNP 22, Bratislava, IČO: 35 724 111, proti odporcovi: STEAMEX, spol. s. r. o., Miletičova 23, Bratislava, IČO: 35 685 298 o zaplatenie 36,50 euro s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 23. 10. 2009, č. k. 52C/58/2009 - 153, jednohlasne (pomerom hlasov 3 : 0) takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 205,83 eura k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu na zaplatenie istiny 36,50 eura spolu so 7% úrokom z omeškania ročne od 12. 2. 2008 až do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania vo výške 66,38 eura, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, a vo zvyšku návrh zamietol.
Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 8 ods. 1, 2, 3, § 24 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 517 ods. 1, 2 zák.č. 40/1964 Zb. v platnom znení (ďalej „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že navrhovateľ je oprávnený vymáhať predmetnú pohľadávku predstavujúcu zostatok finančných prostriedkov na účte v R. O. U.. W.. B.edenom pre vlastníkov garáží od odporcu a v časti príslušenstva tým, že navrhovateľovi priznal úrok z omeškania vo výške ním uplatnenej odo dňa nasledujúceho po dni doručenia účinnej výzvy navrhovateľa odporcovi na poukázanie finančných prostriedkov z uzatvoreného účtu vlastníkov garáží.
Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa na základe zmlúv o výkone správy, uzatvorených medzi odporcom a jednotlivými vlastníkmi garážového boxu a spoluvlastníkmi spoločných garáží zistil, že odporca vykonával správu garážového domu, nachádzajúceho sa na ul. Ľ.. E. Č.. X B. O., W.. Č. XXXX, postaveného na parc. č. S. XXXX/XX, katastrálne územie Karlova Ves, okres Bratislava IV, zapísaného na J. Č.. XXXX pre katastrálne územie Karlova Ves, obec Bratislava, vedenom na Katastrálnom úrade v Bratislave - Správa katastra Bratislava IV, m. č. Karlova Ves, v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
Z uznesenia zo schôdze vlastníkov garáží garážového domu na ul. Ľ.. E. Č.. X v O., konanej 23. 1. 2006 ďalej zistil, že v uvedený deň sa konala schôdza vlastníkov, na ktorej bolo schválené okamžité ukončenie zmluvných vzťahov s odporcom pre ohrozovanie prevádzky garážového
domu a zároveň bola schválená zmena v osobe správcovskej spoločnosti STEAMEX, spol. s. r. o., na spoločnosť MONO, spol. s. r. o.. Schôdza poverila nového správcu vysporiadať so starým správcom všetky pohľadávky a záväzky s povinnosťou informovať o tom vlastníkov a uložila novému správcovi zaslať každému vlastníkovi novú zmluvu o výkone správy. Na základe uvedeného rozhodnutia nadpolovičnej väčšiny zúčastnených vlastníkov garáží nachádzajúcich sa v garážovom dome na ul. Ľ.. E. Č.. X B. O. uzatvoril navrhovateľ ako správca s jednotlivými vlastníkmi zmluvy o výkone správy. Uviedol, že navrhovateľ zabezpečuje vymáhanie pohľadávok vlastníkov garáží na základe článku III, bod. 2.12. Zmluvy o výkone správy č. XXX/X zo dňa 24. 1. 2006 uzatvorenej medzi navrhovateľom (správcom) a jednotlivými vlastníkmi garáží. Navrhovateľ výzvou zo dňa 7. 2. 2008 doručenou odporcovi dňa 11. 2. 2008 vyzval odporcu na poukázanie zostatku finančných prostriedkov z uzatvoreného účtu odporcu vo výške 36,50 eura.
Súd prvého stupňa mal za preukázané, že odporca reálne nevykonáva správu objektu vlastníkov garáží na ul. Ľ.. E. Č.. X B. O.. Uviedol, že odporca uzatvoril účet vlastníkov garáží vedený v banke dňa 11. 5. 2006 a konateľke odporcu bol vyplatený podľa potvrdenia banky zostatok po uzatvorení účtu vo výške 36,50 eura (1 099,61 Sk). Poukázal aj na Odovzdávací protokol zo dňa 10. 10. 2007, v ktorom odporca uznal predmetnú pohľadávku a zaviazal sa k povinnosti odovzdať navrhovateľovi zostatok finančných prostriedkov v žalovanej výške. Mal za nesporné, že uvedený zostatok finančných prostriedkov na účte v R. O. U.. W.. vedenom pre vlastníkov garáží patrí vlastníkom garáží a nie odporcovi (správcovi). Tvrdenia odporcu, že pohľadávku neeviduje v účtovníctve, a že mu predchádzajúci konatelia neodovzdali účtovné doklady, vo vzťahu k prejednávanej veci vyhodnotil ako irelevantné. Bol názoru, že vzťahy medzi konateľmi odporcu, účtovníctvo odporcu atď. sú jeho vnútorné záležitosti v rámci vzťahov v obchodnej spoločnosti a nemajú vplyv na oprávnené záujmy tretích osôb (vlastníkov garáží). Súd prvého stupňa sa stotožnil s tvrdením navrhovateľa o jeho aktívnej legitimácii na podani návrhu uvádzajúc, že táto povinnosť navrhovateľovi vyplýva jednak zo zmluvy o výkone správy uzatvorenej s jednotlivými vlastníkmi garáží, ako aj z ďalších poverení vlastníkov garáží. Mal za preukázané, že na základe rozhodnutia vlastníkov garáží, došlo k odsúhlaseniu zmeny správcu objektu garáží, ako aj to, že odporca správu garáží fakticky reálne nevykonáva, ale ju vykonáva navrhovateľ. S poukazom na skutočnosť, že odporca zostatok finančných prostriedkov vo výške 36,50 eura navrhovateľovi neuhradil ani na jeho výzvu zo dňa 7. 2. 2008, riadne doručenú odporcovi dňa 11. 2. 2008 konštatoval, že odporca sa nasledujúcim dňom dostal do omeškania s plnením predmetnej pohľadávky.
V časti nároku navrhovateľa, ktorým požadoval priznanie úrokov z omeškania vo výške 7 % odo dňa nasledujúceho po dni uzatvorenia účtu vlastníkov garáží odporcom, t. j. odo dňa 12. 5. 2006 uviedol, že navrhovateľ súdu ničím nepreukázal doručenie účinnej výzvy na splnenie odporcovi, a preto jeho návrh v časti o zaplatenie úrokov z omeškania ročne od 12. 5. 2006 do 11. 2. 2008 zamietol a priznal mu úrok z omeškania v uplatnenej výške odo dňa 12. 2. 2008, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni doručenia účinnej výzvy navrhovateľa odporcovi zo dňa 7. 2. 2008, doručenej 11. 2. 2008 na poukázanie finančných prostriedkov z uzatvoreného účtu vlastníkov garáží.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p. a navrhovateľovi majúcemu vo veci neúspech len v pomerne nepatrnej časti priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti odporcovi vo výške 66,38 eura za zaplatený súdny poplatok za návrh. Súd prvého stupňa navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia nepriznal odôvodňujúc tým, že navrhovateľ si v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia tieto trovy konania nevyčíslil (§ 151 ods. 1, 2 O. s. p).
Proti výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom podal v zákonnej lehote odvolanie odporca namietajúc, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil a žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť a návrh v celom rozsahu zamietnuť, alebo rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Argumentoval tým, že právny názor súdu prvého stupňa s poukazom na § 24 O. s. p. a § 26 O. s. p. nemá oporu v zákone ani vo vykonanom dokazovaní. Uviedol, že správca je podľa § 8b ods. 2 písm. c/ zák. č. 182/1993 Z. z. pri správe bytového domu aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vymáhanie škody, ktorá vznikla činnosťou vlastníka nebytového priestoru v dome, avšak zo spisového materiálu vyplýva, že objekt garáží na ulici Ľ.. E. X B. O. nie je bytovým domom. Konštatoval, že ustanovenie § 8b zák. č. 182/1993 Z. z. dáva správcovi aktívnu legitimáciu na vymáhanie škody, ak ide o správu bytového domu a zákonodarca jasne vylúčil použitie tohto ustanovenia na budovy, ktoré
nemajú charakter bytového domu. Mal za nepochybné, že navrhovateľ nie je za žiadnych okolností aktívne legitimovaný na podanie návrhu podľa O. s. p. ani podľa zákona č. 182/1993 Z. z. a na tejto skutočnosti nič nemení ani irelevantné „poverenie vlastníkov garáží“, pretože takéto zastúpenie v zmysle O. s. p . nie je možné. Poukázal na skutočnosť, že Zmluva o výkone správy uzavretá so spoločnosťou odporcu nebola nikdy vypovedaná v súlade s ustanovením § 8a ods. 3 zák. č. 182/1993 Z. z. a preto táto zmluva by bola de iure naďalej platná, keby nebol schválený zákon č. 268/2007 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 182/1993 Z. z. V zmysle § 8 ods. 1 citovanej novely účinnej od 1. 7. 2007 správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nespĺňa obligatórnu podmienku uvedenú v § 8 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z., pretože nemá v predmete podnikania správu a údržbu bytového fondu, takže podľa názoru odporcu aj z tohto dôvodu navrhovateľ nemôže byť a ani nie je správcom. Upozornil na to, že navrhovateľ podal návrh dňa 23. 5. 2008, kedy podľa žiadneho právneho predpisu nebol aktívne legitimovaný na podanie takéhoto návrhu. Konštatoval, že súd prvého stupňa sa napriek tomu, že uznal aktívnu legitimáciu navrhovateľa v spore, vôbec nevysporiadal s tým, že navrhovateľ nikdy nepreukázal, že sa stal správcom na základe rozhodnutia, ktoré bolo urobené na schôdzi a za splnenia zákonných podmienok ustanovených v § 14 ods. 3 zák. č 182/1993 Z. z. účinného v deň konania schôdze. Poukázal, že z uznesenia zo „schôdze“ vlastníkov garáží zo dňa 23. 1. 2006 vyplýva, že bolo schválené okamžité ukončenie zmluvných vzťahov s odporcom. Toto nie je prípustné, pretože zmluvné strany si nedohodli kratšiu výpovednú lehotu ako umožňuje § 14 citovaného zákona. Mal za to, že prvostupňový súd nedostatočne skúmal spôsob ukončenia zmluvného vzťahu so spoločnosťou odporcu a uzavretie nového zmluvného vzťahu s navrhovateľom, pretože inak by bol zistil, že navrhovateľ sa nikdy zákonným spôsobom nestal správcom.
Navrhovateľ vo vyjadrení sa k odvolaniu odporcu navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne a právne správne potvrdiť. Konštatoval, že síce je pravdou, že novelou zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov č. 268/2007 Z. z. bola obmedzená aplikácia ustanovenia § 8b zákona č. 182/1993 Z. z. na budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu, nevylúčila sa však možnosť, aby vlastníci v zmluve alebo iným právnym úkonom splnomocnili osobu správcu na zastupovanie pred súdom, vrátane podania návrhu na súd. Bol názoru, že novela zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov č. 268/2007 Z. z. zaviedla do nášho právneho poriadku úpravu, ktorá je nejasná, rôzne interpretovateľná a interpretovaná, spôsobujúca v praxi nemalé problémy najmä v otázke oprávnení správcu v nebytových domoch. Podľa neho nie je právne odôvodniteľné, prečo by mali byť vlastníci nebytových priestorov v inom ako bytovom dome diskriminovaní zákonom ohľadne spôsobu vykonávania správy svojho domu. Dôkazom toho, že predmetné ustanovenie je podľa názoru navrhovateľa protiústavné je aj tá skutočnosť, že až do účinnosti novely zákona č. 268/2007 Z. z. sa celý zákon o bytoch a nebytových priestoroch vzťahoval primerane aj na právne vzťahy vznikajúce v nebytových domoch. Uviedol, že v žiadnom prípade nemožno tvrdiť, že v dôsledku prijatia predmetnej novely zákona č. 182/1993 Z. z. správa budov, ktoré nemajú charakter bytového domu, automaticky zanikla a takéto budovy nemôžu byť spravované správcom. Uviedol, že nemožno vylúčiť možnosť, t. j. oprávnenie vlastníkov, pri aplikácií princípu zmluvnej autonómie, aby si zákonom dovolenou formou vzájomne upravili vzťahy, ktoré vyplývajú z ich spoluvlastníctva spoločných častí a zariadení domu. Mal za to, že výpoveď zmluvy o výkone správy bola doručená preukázateľne odporcovi a zmluva o výkone správy nezanikla v dôsledku účinnosti novely zákona o vlastníctve bytov, ale v dôsledku jej ukončenia vlastníkmi. Podotkol, že uznesenie schôdze vlastníkov, na ktorom sa o ukončení zmluvných vzťahov s odporcom rozhodlo, nebolo nikdy platne napadnuté na súde. Uviedol, že navrhovateľ zmluvu o výkone správy dal do súladu so zákonom, keď ju aktualizoval s tým, že bola podpísaná nadpolovičnou väčšinou vlastníkov, pričom táto zmluva nielenže výslovne odkazuje na zmocňovacie ustanovenie zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktoré oprávňujú navrhovateľa na zastupovanie pred súdmi, ale udeľuje mu ho aj na čas po skončení zmluvného vzťahu až do právoplatného skončenia veci na súde. Ohľadne posúdenia a hodnotenia, či vykonáva svoju činnosť na základe príslušného živnostenského oprávnenia poukázal na to, že v čase keď začal vykonávať svoju činnosť, bolo znenie živnosti, ktorá navrhovateľa oprávňovala na výkon správy také, aké je zapísané ako predmet podnikania v živnostenskom registri a v obchodnom registri.
Na pojednávaní pred odvolacím súdom odporca zotrval na dôvodoch podaného odvolania. Poukázal na ďalšie dve konania pred Okresným súdom Bratislava II (sp. zn. 22Cb/ 27/2009, sp. zn. 22Cb/26/2009) so spoločnosťou navrhovateľa, v ktorých tiež namietal nedostatok aktívnej legitimácie
navrhovateľa a v oboch prípadoch súd prvého stupňa návrh zamietol a odvolací súd tieto rozhodnutia súdu prvého stupňa potvrdil. Navrhovateľ na pojednávaní pred odvolacím súdom navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne a právne správny potvrdiť s poukazom na skutočnosť, že poslednou novelou zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov bola aktívna legitimácia navrhovateľa v tomto konaní vyriešená. Námietky odporcu týkajúce sa ukončenia Zmluvy o výkone správy vyhodnotil ako nedôvodné, pretože zmluva bola riadne zo strany odporcu ukončená, vlastníci garáží uzavreli novú zmluvu o výkone správy a odporca sám ukončil zmluvy o odbere energií, čo znamená, že sa vykonali úkony smerujúce k faktickému ukončeniu výkonu správy.
Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), s nariadením odvolacieho pojednávania podľa § 214 O. s. p. a po opakovaní dokazovania vykonaným prvostupňovým súdom (oboznámením sa s obsahom Zmluvy o výkone správy č. 104/2 z 17. 1. 2002, Uznesenia zo schôdze vlastníkov garáží garážového domu na ul. Ľ.. E. B. O. zo dňa 23. 1. 2006, Zmluvy o výkone správy č. 108/2 z 24. 1. 2006, odovzdávacieho protokolu z 10. 10. 2007, upomienky z 7. 2. 2008, Zápisnice zo schôdze vlastníkov garáží zo dňa 5. 2. 2008, Splnomocnenia a poverenia zo dňa 4. 9. 2009, oznámenia R. O. W. z 28. 9. 2009 a 12. 10. 2009, Zápisníc z pojednávaní nariadených súdom prvého stupňa na deň 27.5.2009, 16.9.2009, 23.10.2009) a oboznámení sa s listinnými dôkazmi doloženými do súdneho spisu v priebehu odvolacieho konania (rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.1.2015, č.k. 14Co/54/2011-281) dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je podané dôvodne.
Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (v znení účinnom v čase podania návrhu na začatie konania) správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu. Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.
Podľa § 8b ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. (v znení účinnom do 30. 6. 2007), správca je povinný vykonávať správu majetku vlastníkov samostatne, vo svojom mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Podľa § 8b ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. (v znení účinnom v čase podania návrhu na začatie konania) správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.
Podľa § 8b ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. (v znení účinnom od 1. 10. 2014), správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.
Podľa § 8b ods. 2 písm. c/ zák. č. 182/1993 Z. z. (v znení účinnom v čase podania návrhu na začatie konania), pri správe domu je správca povinný zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri vymáhaní škody, ktorá im vznikla činnosťou tretích osôb alebo činnosťou vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome.
Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. (v znení účinnom v čase podania návrhu na začatie konania), ustanovenia tohto zákona s výnimkou § 6 až 8b a § 29 sa primerane vzťahujú aj na budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu. Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. (v znení účinnom od 1. 10. 2014), ustanovenia tohto zákona týkajúce sa bytového domu sa vzťahujú aj na budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu, ak je v nich najmenej jedna tretina podlahovej plochy určená na bývanie a majú najmenej štyri byty. Ustanovenia tohto zákona sa primerane vzťahujú aj na iné budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu s výnimkou § 7, 7a, 7b, 7c a 7d, § 29 a 29a ods. 1.
Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdenie len v prisudzovanej časti nároku navrhovateľa.
Zásadným odvolacím dôvodom odporcu bola námietka, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odporca v odvolaní nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa,
že navrhovateľ je aktívne legitimovaný v predmetnom konaní s poukazom na znenie zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinného v čase podania návrhu na začatie konania a aj na ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.
Odvolací súd sa so záverom súdu prvého stupňa nestotožnil a je toho názoru, že navrhovateľ nebol v čase začatia súdneho konania, t.j. dňa 23. 5. 2008 aktívne legitimovaný na podanie predmetného návrhu. Navrhovateľ ako správca objektu garáží nachádzajúcich sa na ulici Ľ.. E. Č.. X B. O. podľa § 24 ods. 1 veci zák. č. 182/1993 Z. z. v znení účinnom v čase začatia konania, nemal oprávnenie zastupovať vlastníkov budov, ktoré nemajú charakter bytového domu pred súdom. Navrhovateľ v zmysle zákonnej úpravy účinnej v čase podania návrhu na začatie konania t. j. 23. 5. 2008 bol oprávnený zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome len v budovách, ktoré majú charakter bytového domu. Nebolo možné súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľovi vyplývala aktívna legitimácia v konaní aj zo zmluvy o výkone správy, pretože po nadobudnutí účinnosti novely zákona (od 1. 7. 2007) v zmysle § 8 ods. 4 písm. c/ v spojení s § 24 ods. 1 cit. zákona, zastúpenie vlastníkov garáží nachádzajúcich sa v budove, ktorá nemá charakter bytového domu správcom nebolo možné. Odvolací súd je názoru, že pokiaľ zákon hovorí, že činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona, potom aj činnosť správcu priestorov v budovách, ktoré nemajú charakter bytového domu musí byť vykonávaná len podľa tohto zákona; preto navrhovateľ ako správca garáží nemohol mať v čase podania návrhu na začatie konania aktívnu legitimáciu v posudzovanej veci. Navrhovateľovi nevyplývala aktívna legitimácia v konaní ani na základe poverenia a splnomocnenia vlastníkov garáží, pretože vzhľadom na vyššie prezentovaný právny názor odvolacieho súdu aj toto poverenie a splnomocnenie bolo v rozpore s ust. § 24 ods. 1 citovaného zákona účinného od 1. 7. 2007. Vlastníci garáží nemohli splnomocniť správcu tohto objektu na konanie pred súdom ani podľa § 24 a § 26 ods. 5 O. s. p. vzhľadom na skutočnosť, že správca je právnickou osobou a osobitný zákon (zák. č. 182/1993 Z. z.), ktorý podrobne právne vzťahy účastníkov upravuje, v tomto prípade však ich zastupovanie správcom pred súdom vylučoval.
Napriek vyššie uvedenej konštatácii odvolací súd musel v danom prípade pri rozhodovaní prihliadnuť na posun, zmenu právnej úpravy zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Novela citovaného zákona č. 205/2014 Z. z. účinná od 1. 10. 2014 umožnila, aby vlastníci priestorov v budovách, ktoré nemajú charakter bytového domu, vytvorili za účelom správy svojho majetku spoločenstvo podľa § 6 alebo spravovali svoj majetok prostredníctvom správcu podľa § 8 a 8b zákona č. 182/1993 Z. z.. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal jednak z uvedenej novej právnej úpravy a i už z prezentovaného názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúceho sa otázky aktívnej legitimácie správcov v súvislosti so zmenou zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. 10. 2009 sp. zn. 3 Cdo/180/2008). Najvyšší súd SR zaujal právny názor, že je potrebné priznať takémuto správcovi účinky aktívnej legitimácie aj spätne, pokiaľ súd žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie správcu zatiaľ nezamietol, s poukazom na nedôslednosť (nejednoznačnosť) právnej úpravy, ktorá nemôže mať následok odňatie práv účastníka konania, resp. nemožnosť reálne sa ich domôcť s tým, že ich odstránenie sledovala následná novela zákona. Keďže aj v predmetnej posudzovanej veci návrh navrhovateľa ako správcu z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie doposiaľ zamietnutý nebol, odvolací súd vzhľadom na novelu zákona č. 182/1993 Z. z. účinnú od 1. 10. 2014 už tak urobiť nemohol.
Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu odporcu spočívajúcu v tom, že prvostupňový súd nedostatočne skúmal spôsob ukončenia zmluvného vzťahu so spoločnosťou odporcu a uzavretie nového zmluvného vzťahu s navrhovateľom ako aj to, že navrhovateľ nikdy nepreukázal, že sa stal správcom na základe rozhodnutia, ktoré bolo urobené na schôdzi a za splnenia zákonných podmienok odvolací súd uvádza, že ani jeden z vlastníkov sa podľa § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. neobrátil na súd s návrhom na zrušenie prijatého uznesenia o uvedenej zmene, uznesenie je preto platné a taktiež platnosť rozhodnutia nenamietol ani samotný odporca ako bývalý správca, ktorý správu domu dobrovoľne odovzdal spoločnosti navrhovateľa. Na základe uvedeného je potom možné túto odvolaciu námietku odporcu považovať za nedôvodnú.
Nebolo možné stotožniť sa ani s námietkou odporcu, že navrhovateľ nemá v predmete podnikania správu a údržbu bytového fondu, pretože ako vyplýva z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I navrhovateľa, okrem iných činností uvedených v predmete činností navrhovateľa je aj obstarávanie služieb spojených so správou nehnuteľností a podľa názoru odvolacieho súdu, tento
predmet činnosti zahŕňa v sebe širší rozsah činností ako stanovuje zákon, to znamená nielen správu a údržbu bytového fondu, ale aj iné služby a taktiež aj iné nehnuteľnosti ako len bytový fond.
Na základe uvedeného odvolací súd podľa § 219 ods.1 O. s. p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (vrátane správneho výroku o trovách konania pred súdom prvého stupňa) ako vo výroku vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.. a navrhovateľovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 205,83 eura.
Trovy odvolacieho konania predstavujú odmenu advokáta za 7 úkonov právnej služby (písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 18. 1. 2010, rokovanie s klientom zo dňa 15. 2. 2012, účasť na pojednávaní dňa 16. 2. 2012, rokovanie s klientom dňa 13. 5. 2014, účasť na pojednávaní dňa 15. 5. 2014, rokovanie s klientom zo dňa 10. 11. 2015 a účasť na pojednávaní dňa 11. 11. 2015, keď odmena advokáta za jeden úkon právnej služby predstavuje vzhľadom na predmet odvolacieho konania s poukazom na § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb sumu 16,60 eura, t. j. spolu 116,2 eura. Odmena potom aj s poukazom na ustanovenie § 15 písm. a/ citovanej vyhlášky predstavuje s režijným paušálom vo výške 55,33 eura (7,21 eura + 7,63 eura x 2 + 8,04 eura x 2 + 8,39 eura x 2) spolu 205,83 eura, pričom táto odmena advokáta bola zvýšená o 20% daň z pridanej hodnoty v zmysle § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. t. j. o sumu 34,30 eura.
Právny zástupca navrhovateľa uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 290,95 eura, odvolací súd konštatoval, že v tejto sume uplatnená odmena právneho zastúpenia (odmena uplatnená bez režijných paušálov, bez DPH) nebola správne vypočítaná, pretože si uplatnil odmenu za 8 úkonov, á - 16,60 eura vo výške 149,40 eura (čo je suma za 9 úkonov), namiesto v správnej výške 132,80 eura, čo malo vplyv na celkovú uplatnenú výšku náhrady trov právneho zastúpenia vrátane výpočtu DPH.
Odvolací súd nepriznal odmenu za uplatnený úkon právnej služby - podanie zo dňa 17. 2. 2012, pretože z hľadiska účelnosti takto uplatnených trov konania /§ 142 ods. 1 O. s. p./ tento úkon vyhodnotil ako neúčelný, pretože táto povinnosť mu odvolacím súdom uložená nebola a vyjadrenie neobsahovalo žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli dôležité z hľadiska ďalšieho konania a rozhodnutia vo veci, pričom navrhovateľ mohol svoje námietky voči odročeniu pojednávania vyjadriť na nasledujúcom pojednávaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.