Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/49/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208212899 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1208212899.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Z.. Z. K., nar. XX.XX.XXXX, Z.. Q.. Š.H. X, L., proti odporcovi: 1/ SR - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, 2/ SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o určenie zákonnosti právneho postupu, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 2. októbra 2014, č. k. 9C 155/2008-18, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odmietol podanie navrhovateľa doručené súdu dňa 24.06.2008 v znení jeho doplnenia zo dňa 06.07.2012, ktoré malo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania s poukazom na § 43 ods. 2 O.s.p. dôvodiac tým, že napriek uzneseniu súdu vydaného v súlade s § 43 ods. 1 O.s.p., ktorým bol navrhovateľ vyzvaný na odstránenie vád podania, vady podania neodstránil tak, ako jej bolo uložené v uznesení súdu a jej návrh - podanie tak nemá náležitosti návrhu na začatie konania podľa § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O.s.p., ktorý je nezrozumiteľný. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o také nedostatky podania, pre ktoré nie je možné v tejto časti konania pokračovať, rozhodol súd prvého stupňa tak, že podanie navrhovateľa v plnom rozsahu odmietol. Proti uvedenému uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že predmetné uznesenie je nezákonné, pretože nešpecifikuje v čom bolo doplnenie „nie v súlade“ s uznesením OS BA II, čo je v rozpore s § 43 ods. 1, 2 O.s.p.. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a uložil súdu prvého stupňa povinnosť, aby procesne presne postupoval v zmysle § 43 ods. 1 veta 2. O.s.p.. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné potvrdiť. Súdne konanie začína na návrh, jeho podanie je vyjadrením dispozičnej zásady vo veciach tzv. sporového konania a je zároveň i základnou podmienkou konania. Každé podanie adresované súdu musí spĺňať kritéria správnosti, úplnosti a zrozumiteľnosti. Podanie je procesný úkon účastníka adresovaný súdu, z ktorého podania musí byť zrejmé nielen to, ktorému súdu je určené a kto ho robí, ale aj to, akej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané, datované a doložené potrebným počtom rovnopisov. Pokiaľ ide o podanie, ktoré by podľa jeho obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania, takéto podanie musí mať všetky zákonom stanovené náležitosti, t.j. nie len náležitosti ustanovenia § 42 ods. 3, ale aj náležitosti ustanovenia § 79 O.s.p., pretože podanie návrhu má významné procesnoprávne aj hmotnoprávne dôsledky. Náležitosti podania určitého druhu obsahuje § 42 ods. 3 O.s.p. /tzv. všeobecné náležitosti/ a náležitosti návrhu obsahuje § 79 O.s.p. Ak podanie náležitosti, ktoré vyžadujú citované zákonné ustanovenie, nemá, ide o podanie vadné a je povinnosťou súdu vyzvať účastníka, aby takéto nesprávne, neúplné a nezrozumiteľné podanie doplnil a opravil v lehote, ktorú mu zároveň určí, a ktorá nemôže byť kratšia ako 10 dní, pričom v uznesení tiež uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať (§ 43 ods. 1 O.s.p.). Súdy musia dbať o to, aby návrhy na začatie konania obsahovali všetky zákonom požadované náležitosti, keďže v sporovom konaní navrhovateľom určený "petit" určuje vlastne predmet konania a rozhodovania súdu, pričom tento petit musí byť určený tak, aby bol vykonateľný. Ak je podanie neúplné, nesprávne, nezrozumiteľné a z jeho obsahu vyplýva, že by mohlo byť návrhom na začatie konania, je nevyhnutný postup podľa § 43 O.s.p., pričom neopravenie, nedoplnenie petitu podľa výzvy súdu má za následok odmietnutie podania vtedy, ak nie je zrejmé, čo má predmetom konania byť, teda o čom sa bude konať (§ 43 ods. 2 O.s.p.). Keďže existencia riadneho návrhu je základnou podmienkou pre začatie občianskeho súdneho konania, súd v prvom rade musí skúmať, či návrh spĺňa zákonom stanovené náležitosti. Ak zistí, že návrh nemá predpísané náležitosti, teda je neúplný alebo síce má požadované náležitosti, ale tieto, prípadne niektoré z nich, sú uvedené nepresne, neurčito alebo nezrozumiteľne, a teda návrh je nesprávny, je povinný vyzvať účastníka na doplnenie alebo opravu návrhu s následkom odmietnutia. Základnou zložkou návrhu je tzv. žalobný nárok, ktorým navrhovateľ stanovuje predmet konania a tým aj rozsah súdnej ochrany. Žalobný nárok je vymedzený petitom a skutkovým odôvodnením žaloby. Posúdenie skutkových okolností podľa určitej právnej normy je však povinnosťou súdu (iura novit curia), ktorý skúma, či platné právo umožňuje, aby na základe navrhovateľom tvrdeného skutkového stavu mohlo byť nároku ním uplatňovanému vyhovené, t.j. navrhovateľ nie je povinný uplatnený nárok kvalifikovať po právnej stránke. Zo žalobného petitu návrhu musí byť nepochybne zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha, teda ako žiada, aby súd vo veci rozhodol, a preto musí byť úplný, presný, určitý a zrozumiteľný tak, aby súd jednoznačne vedel, o čom má konať a rozhodnúť. Súd je totiž v občianskom súdnom konaní ovládanom dispozičnou zásadou viazaný návrhom, a teda nesmie účastníkom priznať iné práva a uložiť iné povinnosti než aké sú navrhované. Súd musí svojím rozhodnutím žalobný petit úplne vyčerpať a nesmie ho prekročiť, s výnimkou prípadov v ust. § 153 ods. 2 O.s.p. Žalobný petit je nesprávny vtedy, ak vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností je neúplné, nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné do takej miery, že prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok jeho nevykonateľnosť z materiálneho hľadiska, čím by s takýmto rozhodnutím nebolo možné spájať právne účinky, ktoré navrhovateľ začatím súdneho konania sledoval. Požiadavku, aby z návrhu bolo jasné, čoho sa navrhovateľ domáha, nemožno však vykladať tak, že by navrhovateľ mal byť povinný urobiť súdu návrh na znenie výroku rozsudku s výnimkou niektorých konaní. Zákon totiž neukladá účastníkovi formulovať znenie výroku rozsudku, keď jeho dikcia uvádza, že musí byť z návrhu zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Občiansky súdny poriadok totiž v ust. § 79 ods. 1 nevyžaduje, aby navrhovateľ po formálnej stránke do najmenších podrobností a detailne formuloval návrh budúceho výroku súdneho rozhodnutia. Je postačujúce, ak navrhovateľ v návrhu vyjadrí podstatu (zmysel) toho, čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového deja domáha a súd je povinný formulovaný žalobný petit posudzovať z obsahového hľadiska. Podľa ustálenej súdnej praxe, ak je žalobný petit riadne vymedzený, súd neporuší ust. § 153 ods. 2, § 155 ods. 1 O.s.p., ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku rozhodnutia rovnaké práva či povinnosti, ktorých sa navrhovateľ domáhal alebo ak doplní alebo opraví niektoré údaje potrebné na dostatočnú individualizáciu veci, ktorá má byť predmetom plnenia, tak aby nebola znemožnená budúca vykonateľnosť súdneho rozhodnutia. Je totiž vo výlučnej kompetencii súdu formulovať presné znenie výroku súdneho rozhodnutia, ak neprekročí medze toho, čoho sa navrhovateľ domáha. Súd môže do naformulovaného petitu vykonať zásahy, ktoré zachovávajú jeho podstatu a nemenia jeho zmysel. Zároveň je povinnosťou súdu upraviť formuláciu navrhovaného petitu tak, aby zodpovedal objektívnemu hmotnému právu a aby jeho formulácia korešpondovala s niektorým z dovolených spôsobov výkonu rozhodnutia. Navrhovateľ zároveň návrhom vymedzuje rozhodujúce skutočnosti, ktoré predstavujú údaje k tomu, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť, a preto sa ukladá navrhovateľovi uviesť v návrhu na začatie konania také skutočnosti, ktorými opíše skutok, a to v takom rozsahu a kvalite, ktorá umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu a nezameniteľnosť s iným skutkom. Popisom rozhodujúcich skutočností sa vymedzuje predmet konania po skutkovej stránke. Samotný žalobný petit musí vychádzať logicky z opisu rozhodujúcich skutočností. V sporovom konaní teda navrhovateľa stíha zodpovednosť za voľbu žaloby, za jej obsah a za formuláciu žalobného petitu. Súd je povinný ho poučiť len v intenciách procesných práv a povinností, nemôže ho však poučiť o vhodnosti voľby žaloby, vymedziť zaňho relevantný skutkový dej a vykonať zaňho vecnú formuláciu petitu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu podanie navrhovateľa zo dňa 24.06.2008 v spojení s jeho doplnením zo dňa 06.07.2012 neobsahuje všetky podstatné náležitosti v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p. a § 79 ods. 1 O.s.p. Uvedené podania vykazujú známky neurčitosti a nezrozumiteľnosti a nie je v ňom konkrétne určené, čoho sa navrhovateľ domáha. Námietka navrhovateľa, že napadnuté uznesenie nie je dostatočne odôvodnené neobstojí, pretože výzva súdu prvého stupňa zo dňa 15.05.2012 na odstránenie vád podania bola kvalifikovaná, v napadnutom uznesení sa cituje, čo bolo jej obsahom a konštatuje sa skutočnosť, že navrhovateľ svoje podanie nedoplnil v zmysle tejto výzvy. Navrhovateľ neodstránil vady podania ani v rámci odvolacieho konania. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď v zmysle § 43 ods. 2 O.s.p. odmietol podanie navrhovateľa, nakoľko nespĺňalo náležitosti návrhu na začatie konania podľa § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O.s.p.. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Toto uznesenie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.