Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/551/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208216355 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1208216355.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci navrhovateľa: G. Š., L.. XX. XX. XXXX, J. Ž. XX, T. - Š., zast. JUDr. Antonom Hencovským, advokátom, Františkánska 3, Košice, proti odporcovi: KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, o náhradu škody na zdraví, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k. 45C/197/2008-213 zo dňa 30. júna 2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach p o t v r d z u j e. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie v časti o zaplatenie 77.545,13 € zastavil; návrh navrhovateľa zamietol; odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že dňa 09. 03. 2006 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bol prevádzkou motorového vozidla, ťažko zranený navrhovateľ. Navrhovateľ zaslal odporcovi návrh na uzatvorenie dohody v zmysle § 6 ods. 1 Zákona č. 437/2004 Z. z. Odporca uspokojil navrhovateľom uplatnený nárok celkovo vo výške 33.601,20 € (14.679,01 € titulom bolestného a 18.922,19 € titulom SSU). Navrhovateľ si po čiastočnom späťvzatí návrhu v časti 77.545,13 € zo dňa 02. 04. 2014, v konaní ďalej uplatňoval titulom náhrady za bolesť doplatok vo výške 8.931,66 €, titulom náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 11.310,17 € a mimoriadne zvýšenie za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 15.116,18 €. Pokiaľ ide o výšku hodnoty jedného bodu, súd prvého stupňa ju ustálil pre rok 2006 v sume 11,47 €, pre bodové ohodnotenie vo výške 1765 bodov za utrpenú bolesť v roku 2006 a vo výške 13,37 € pre bodové ohodnotenie vo výške 180 bodov za utrpenú bolesť v roku 2008. Z ustanovenia § 5 ods. 1 Zákona č. 437/2004 Z. z. a tiež z konštantnej judikatúry, pri určení výšky náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotili v lekárskom posudku. Výšku jedného bodu na príslušný rok ustanoví Ministerstvo zdravotníctva SR s poukazom na priemernú mesačnú mzdu zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona. Náhrada sa určí na základe lekárskeho posudku, ktorý sa podľa ustanovenia § 8 ods. 4 vypracováva až keď je zdravotný stav poškodeného ustálený. Ukončenie práceneschopnosti považuje súd prvého stupňa za moment ustálenia zdravotného stavu a teda moment, kedy sa navrhovateľ mohol vrátiť (a ako aj sám uviedol, aj sa vrátil) naspäť do práce. Na základe takto ustáleného zdravotného stavu bolo možné vypracovať lekársky posudok už v roku 2006, a teda určiť výšku bodového ohodnotenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa. Súd ustálil výšku jedného bodu na 13,37 € iba v časti bodového ohodnotenia - 180 bodov za utrpenú bolesť navrhovateľa v roku 2008, kedy bola navrhovateľovi v uvedenom roku spôsobená bolesť pri odstraňovaní kovového materiálu z kostí a odstraňovaní liekových nosičov. Súd poukazuje na to, že pokiaľ ide o navrhovateľom požadovanú hodnotu jedného bodu vo výške 13,37 € za bolesť spôsobenú v roku 2006, jeho nárok v tejto časti považoval z dôvodov uvedených vyššie, za neodôvodnený. Pri určení výšky bodového ohodnotenia vychádzal zo znaleckého posudku č. 1/2012, vypracovaného pre toto konanie znalcom C.. C. Č., znalcom v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Traumatológia. Navrhovateľovi prináleží náhrada za bolesť vo výške 1765 bodov a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1060 bodov, t. j. (1060 + 1585) x 11,47 € + 180 x 13,37 € = 32.744,75 €. Súd nevykonával znalecké dokazovanie, týkajúce sa psychického stavu navrhovateľa, a to najmä z dôvodu hospodárnosti konania, pričom súd mal za preukázané jednak z výpovedí navrhovateľa, ako aj zo správy ošetrujúceho lekára, že navrhovateľ netrpí duševnou či inou psychickou poruchou, ktorá by ho obmedzovala v kvalite života. Samotný navrhovateľ uviedol, že sa snaží na celú vec zabudnúť, žiadnu odbornú pomoc v tomto smere nevyhľadal, najmä z dôvodu výsmechu okolia ako i z finančných dôvodov. Navrhovateľ na vypracovaní znaleckého posudku znalcom z odboru psychiatria netrval. Prvostupňový súd prihliadol i na tú skutočnosť, že znalec v znaleckom posudku zohľadnil následky utrpených zranení a využil možnosť 100 % navýšenia bodového ohodnotenia všetkých položiek priznaných v rámci bodového ohodnotenia SSU. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/90/2004 sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje vtedy, ak má škoda, resp. ujma na zdraví, preukázateľné trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných potrieb a spoločenských potrieb, alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia nad určené najvyššie výmery odškodnenia je prípustné len v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy zapojenie poškodeného do spoločenského (napr. kultúrneho, športového, politického) života je v dôsledku poškodenia zdravia veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené v porovnaní s jeho významnými aktivitami pred vznikom škody. Keďže nie sú splnené zákonné predpoklady pre priznanie uplatneného nároku, pretože navrhovateľ nepreukázal, že v jeho prípade ide o prípad hodný osobitného zreteľa. V zmysle ust. § 5 ods. 5 Zákona č. 437/2004 Z. z., súd môže zvýšiť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť až o 50 % v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity. Ako to vyplýva z dokazovania vykonaného v tomto konaní, k poškodeniu zdravia navrhovateľa došlo dňa 09. 03. 2006, t. j. v čase keď mal len 23 rokov. Navrhovateľ doposiaľ nebol uznaný za invalidného a sociálnou poisťovňou mu nebol priznaný nárok na invalidný dôchodok. Samotné tvrdenie navrhovateľa o tom, že pred nehodou žil plnohodnotným životom mladého človeka a následným poškodením zdravia, súvisiacim s dopravnou nehodou, došlo k zníženiu kvality života, nemožno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa na základe ktorých, by mu súd aspoň čiastočne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia priznal. Navrhovateľ je sebestačný, vie sa sám o seba postarať, nie je odkázaný na pomoc druhých. V súčasnej dobe pracuje v Anglicku ako zvárač (t. j. v odbore, ktorý sa vyučil), svoju prácu vykonáva s ohľadom na zdravotný stav v sede, jeho pracovný potenciál teda zostal zachovaný, pričom v čase pred zranením pracoval ako údržbár. Navrhovateľ je schopný sexuálnej aktivity (pred dvoma rokmi sa mu narodila dcéra), má priateľku a dcéru, o ktoré sa vie náležite postarať. V čase pred dopravnou nehodou bol v spoločenskom, resp. športovom živote, na priemernej úrovni, keď rekreačne hrával volejbal a chodil do spoločnosti. Takýto rozsah zapojenia navrhovateľa do uvedených činností nemožno hodnotiť ako celkom mimoriadne a na vysokej úrovni. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované zákonné ustanovenia, súd nepriznal navrhovateľovi mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, nakoľko mal za to, že v tomto prípade nemožno posudzovať následky na jeho zdraví za prípad osobitného zreteľa, pretože v dôsledku poškodenia zdravia nie je jeho spoločenské, kultúrne ani športové uplatnenie výrazne obmedzené v porovnaní s aktivitami navrhovateľa pred vznikom škody. Navrhovateľ voči odporcovi uplatnil nárok na zaplatenie sumy 32.744,75 €, a to 20.586,55 € titulom bolestného (1585 bodov x 11,47 € + 180 bodov x 13,37 €) a titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 12.158,20 € (1060 bodov x 11,47 €). Odporca v priebehu konania poukázal navrhovateľovi celkovo sumu 33.601,20 € (14.679,01 € titulom bolestného a 18.922,-- € titulom sťaženia spoločenského uplatnenia). Keďže odporca navrhovateľovi celkovo zaplatil 33.601,20 €, čo je o 856,45 € viac, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1, v spojení s ust. §146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. K zastaveniu konania v časti 77.545,13 €, došlo z dôvodu na strane navrhovateľa, a to najmä tým, že pred začatím konania si navrhovateľ náležite neuplatnil svoj nárok u odporcu, nepredložil žiadne dôkazy k uplatnenému nároku, a teda odporca mohol až na základe znaleckého posudku, ktorý si dal sám vypracovať počas súdneho konania, sumu ustálenú znalcom navrhovateľovi vyplatiť. Hoci mal odporca v pomernej časti úspech a tým aj právo požadovať si náhradu trov konania, súd mu ich nepriznal, nakoľko odporca si náhradu trov konania neuplatnil. Rozsudok odvolaním, v zákonom stanovenej lehote, okrem výroku o zastavení konania, napadol navrhovateľ, vytýkajúc súdu prvého stupňa zjednodušený spôsob, akým sa prvostupňový súd vysporiadal s otázkou posúdenia závažnosti zmien v kvalite jeho života a v dôsledku dopravnej nehody. Skreslené konštatovanie o zvládaní samoobslužných úkonov samostatnosti môže súd do budúcnosti aplikovať generálne bez nutnosti hlbšieho zamyslenia sa nad vážnosťou zásahu do jednotlivým zložiek života a zdravia poškodeného. Prvostupňový súd nesprávne posúdil vplyv funkčných kozmetických trvalých následkov poškodenia zdravia a jeho každodenný život. Zdôraznil, že do roku 2006, do dopravnej nehody, nemal navrhovateľ vážne zdravotné problémy, plnohodnotne a aktívne prežil svoj život, spôsobom zodpovedajúcim jeho veku. Aktívne sa venoval športovým aktivitám, najmä volejbalu, zúčastňoval sa spoločenských, kultúrnych podujatí, ktoré tvorili prirodzenú a pravidelnú súčasť života. Do úrazu netrpel žiadnymi psychickými problémami. Po dopravnej nehode trpí navrhovateľ závažnými trvalými následkami. Pre bolesti dolných končatín má výrazne obmedzenú pracovnú schopnosť, ktorá je sprevádzaná stupňujúcou sa bolesťou. Hoci navrhovateľ v súčasnosti pracuje ako zvárač, robí tak na úkor svojho budúceho zdravia, s vypätím všetkých síl. Navrhovateľ máva desivé sny. V prípade ďalšieho zhoršovania psychického stavu bude nútený vyhľadať odbornú pomoc a podrobiť sa psychiatrickej liečbe. V budúcnosti možno očakávať zhoršenie vývoja zdravotného stavu, čo vyplýva z prognózy znalca C.. Č.. Navrhovateľ pociťuje aj výrazné obmedzenie v intímnom živote. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia možno zvýšiť najviac o 50 %, a to iba v prípadoch hodných osobitného zreteľa. Dôvody, ktoré navrhovateľ uvádza je možné zohľadniť v bodovom ohodnotení, ktoré môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok. V súlade s § 10 ods. 4 veta prvá zák. č. 437/2004 súdny znalec C.. Č. zvýšil bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia na dvojnásobok z pôvodného počtu 530 bodov na 1.060 bodov, pričom toto zvýšenie odôvodnil vekom navrhovateľa, jeho pretrvávajúcimi subjektívnymi ťažkosťami a uplatnenie sa v pracovnom a osobnom živote. Vzhľadom na vykonané dokazovanie nemožno posudzovať následky na jeho zdraví za prípad hodný osobitného zreteľa, pretože v dôsledku poškodenia zdravia nie je spoločenské, kultúrne ani športové uplatnenie navrhovateľa výrazne obmedzené v porovnaní s jeho aktivitami pred vznikom škody. Súd v rámci skúmania podmienok pre priznanie zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádza z výpovede navrhovateľa a tiež zo zdravotnej dokumentácie. Zdravotné ťažkosti, ktoré navrhovateľ opisuje však musia byť podložené. Tvrdenia navrhovateľa nie sú riadne podložené zdravotnou dokumentáciou. Psychické problémy navrhovateľ neriešil liečbou u psychiatria alebo psychológa. Navrhovateľ subjektívne vníma zdravotné ťažkosti a následky po dopravnej nehode citlivo, pričom odporca nijakým spôsobom nespochybňuje skutočnosť, že tieto zdravotné ťažkosti zasiahli do života navrhovateľa. Navrhovateľovi bola poskytnutá náhrada v súlade s bodovým ohodnotením podľa znaleckého posudku C.. Č., v súlade s platnou právnou úpravou a už základné bodové ohodnotenie zohľadňuje všetky zdravotné ťažkosti. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) v medziach daných odvolaním, vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 3 O. s. p. (tento rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech, pretože súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na riadne zistenie skutkového stavu, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a správne posúdil vec aj po právnej stránke. Podľa § 3 ods. 1 a 2 Zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Podľa § 4 ods. 1 a 2 citovaného zákona sa náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). Podľa § 5 ods. 5 citovaného zákona v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %. Podľa § 10 ods. 4 citovaného zákona bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok, vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. V súdenej veci, vychádzajúc z nesporného skutkového stavu, prvostupňový súd pri určení výšky bodového ohodnotenia nariadil znalecké dokazovanie znalcom MUDr. C. Č., v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Traumatológia, ktorý ustálil ohodnotenie bolesti navrhovateľa vo výške 1765 bodov (1585 za rok 2006 a 180 za rok 2008) a bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 1060 bodov, pričom v súlade s § 10 ods. 4 veta prvá zák. č. 437/2004 súdny znalec C.. Č. zvýšil bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia na dvojnásobok z pôvodného počtu 530 bodov na 1060 bodov, zvýšenie ktoré odôvodnil vekom navrhovateľa, jeho pretrvávajúcimi subjektívnymi ťažkosťami a uplatnením sa v pracovnom a osobnom živote. Podľa tohto posudku navrhovateľovi prináleží náhrada za bolesť vo výške 1765 bodov a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1060 bodov, t. j. (1060 + 1585) x 11,47 € + 180 x 13,37 € = 32.744,75 € ). Odporca v priebehu konania poukázal navrhovateľovi celkovo sumu 33.601,20 € (14.679,01 € titulom bolestného a 18.922,-- € titulom sťaženia spoločenského uplatnenia). Keďže odporca navrhovateľovi celkovo zaplatil 33.601,20 €, čo je o 856,45 € viac, správne prvostupňový súd postupoval, keď žalobný návrh ako nedôvodný zamietol. Odškodnenie, ktoré dostal navrhovateľ plnením od odporcu, samo vo svojej podstate predstavuje náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie spoločenských úloh v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia v dôsledku dopravnej nehody. Nepriaznivé následky poškodenia zdravia navrhovateľa boli dostatočne odškodnené v rámci základného počtu bodov zodpovedajúcemu závažnosti poškodenia zdravia, ako aj následným zvýšením základného počtu bodov. Poškodenia navrhovateľa nespočívajú v absolútnej nemožnosti pohybu, v strate sebestačnosti či v odkázanosti v každodennom živote na pomoc iných, teda nemožno konštatovať, že by podstatným a závažným spôsobom zasiahli do inak obvyklého spôsobu života navrhovateľa takou mierou, intenzitou a rozsahom, že by to pre neho znamenalo zásadnú zmenu pomerov a citeľný negatívny zásah do jednotlivých oblastí života. Navrhovateľ nestratil možnosť žiť normálnym rodinným, partnerským životom, venovať sa športovým, kultúrnym záľubám v rekreačnej forme, tak ako sa tomu venoval aj pred dopravnou nehodou. Navrhovateľ pred úrazom nedisponoval takými výnimočnými, jedinečnými individuálnymi schopnosťami, zručnosťami, vedomosťami, znalosťami v niektorej z oblastí spoločenského uplatnenia. Jeho vzdelávanie bolo ukončené, vo svojej profesii i nerušene bez obmedzenia pracuje. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí opak, zostali tieto tvrdenia v rovine nepodložených výpovedí. Správne tiež prvostupňový súd postupoval, keď žalobný nárok zamietol po tom, ako nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by opodstatňovali mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia nad rozsah ust. § 4 ods. 1 a 2 cit. zák. Priznanie mimoriadneho odškodnenia, ktoré si uplatnil navrhovateľ prichádza do úvahy iba v prípadoch, keby boli objektívne obmedzené možnosti uplatniť sa v živote a spoločnosti. Postup podľa § 5 ods. 5 Zákona č. 437/2004 Z. z., kedy súd môže zvýšiť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia až o 50 % je možné iba v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, o aký prípad sa v súdenej veci nejedná. Odvolací súd nespochybňuje navrhovateľov pocit ujmy a obmedzenia, ktoré nastali po prekonaní úrazov pri dopravnej nehode, avšak posudzovanie dôvodnosti pre priznanie zvýšenia odškodnenia musí byť založené na konkrétnych, objektívne preukázateľných skutočnostiach, bez ohľadu na subjektívne pociťovanie a prežívanie vzniknutej ujmy navrhovateľa, či jeho blízkych a nemôže sa ním nahrádzať legislatívna činnosť normotvorcu ustanovená v § 5 ods. 5 cit. zákona. Preto, odhliadnuc od subjektívneho pochopenia vzniknutej ujmy, odvolací súd nemohol prekročiť svoje právomoci a priznať navrhovateľovi mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, keď výsledky vykonaného dokazovania tomu nesvedčili. Vzhľadom na vyššie uvedené, ak prvostupňový súd návrh zamietol z dôvodu nepreukázania splnenia podmienok priznania zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, rozhodol vecne správne a odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p., z dôvodu jeho vecnej správnosti, potvrdil, pretože z konania pred súdom prvého stupňa i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Rovnako odvolací súd potvrdil aj výrok o náhrade trov konania o ktorých prvostupňový súd správne rozhodol v zmysle podľa § 142 ods. 1 v spojení s ust. §146 ods. 2 O. s. p. a odporcovi, ktorý mal v pomernej časti úspech a náhradu trov konania súd mu ich nepriznal, nakoľko odporca si náhradu trov konania neuplatnil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p., s použitím § 142 ods. 1 O. s. p. Úspešnému odporcovi v súvislosti s konaním pred odvolacím súdom nevznikli žiadne trovy, absentoval tu v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p. návrh na ich priznanie, a preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e možné podať odvolanie.