Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/45/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208224527 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1208224527.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci navrhovateľa: I. Y., M. X, J., zast. advokátom JUDr. Dušanom Divkom, Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica, proti odporcovi: Mestská časť Bratislava - Ružinov, Mierová 21, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Generali Slovensko poisťovňa, a. s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie vedľajšieho účastníka konania na strane odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 4. júla 2012, č. k. 11C/128/2009 - 177 v spojení s opravným uznesením zo dňa 2. decembra 2013, č. k. 11C/128/2009 - 200, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje. Vedľajší účastník konania na strane odporcu je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 56,96 Eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Dušana Divka, advokáta, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 622,75 eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 4.9.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 1.035,27 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ sa dňa 31.5.2007 na poškodenom chodníku pred bytovým objektom na M. X v Bratislave pošmykol a spadol, pričom pri páde utrpel zranenia a to pomliaždenie hlavy bez otrasu mozgu, podvrtnutie krčnej chrbtice a podvrtnutie členka, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia od 31.5.2007 do 6.12.2007. Z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, vydaným dňa 13.6.2007 C.. Ľ. Y., chirurgom, súd prvého stupňa zistil, že základný počet bodov pri hodnotení bolestného navrhovateľa s určením diagnózy podvrtnutie pravého členka bol ohodnotený na 20 bodov. Z posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 11.2.2008 C.. C. N.Ž., neurologičky, zistil, že základný počet bodov pri hodnotení bolestného u navrhovateľa s určením diagnózy pomliaždenie hlavy bez otrasu mozgu a podvrtnutie krčnej chrbtice predstavuje 30 bodov. Z M. Č.. XXX/XXXX zn. LHO zo dňa 14.5.2007 súd prvého stupňa zistil, že mestská časť Bratislava - Ružinov objednala u výrobného družstva DOKARO opravu chodníka a komunikácií III. a IV. triedy, výtlky a prepady na nich, ktoré má vo svojej správe a z V. Č.. XXX/XXXX vystavenej dňa 9.7.2007 VD DOKARO zistil, že družstvo za vykonané stavebné práce fakturovalo odporcovi sumu 2.632,94 eur (79.320 Sk), pričom dodanie služby je datované dňom 30.6.2007 a zo súpisu stavebných prác súvisiacich s opravou komunikácie na M. Č.. X - X vyplýva, že pri oprave boli realizované nasledovné práce: búranie živ. krytu, vybúranie obrubníkov, naloženie a odvoz živičného krytu, liaty asfalt h. 3 cm, posyp L. A, vložka z lepenky, D+M obrubníkov cestu, presun hmôt. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že chodník na ktorom navrhovateľ utrpel úraz bol rozbitý, plocha hrboľatá, boli v nej ryhy a rozdrobený štrk po zásahu, pričom pri prechádzaní z T. ul. na M. ul. mal navrhovateľ dve francúzske barle, ktoré používal z dôvodu, že ešte v roku 1975 bol operovaný na chrbticu a potom, ako vkročil na chodník, barla na pravej strane sa mu podvrtla, vyletela do vzduchu, navrhovateľ spadol, udrel si chrbát aj zátylok a členok na pravej nohe. Súd prvého stupňa mal taktiež za preukázané, že na chodníku nebolo žiadne označenie, že je poškodený a neboli tam ani žiadne osoby vykonávajúce opravu chodníka. Z výpovede odporcu súd prvého stupňa zistil, že nepopiera opravu chodníka pred domom na M. č. 2, ktorá spočívala v odstránení asfaltového povrchu vo výške 5 cm a jeho nahradení betónovým plášťom (prikrývkou) vo výške 3 cm, neuznáva však nárok uplatnený navrhovateľom z dôvodu, že pri oprave chodníka neboli porušené predpisy ani pravidlá postupu. Z takto zisteného skutkového stavu vyvodil záver, že navrhovateľovi bola dňa 31.5.2007 na chodníku v blízkosti jeho bytového domu spôsobená škoda na zdraví, ktorá si vyžadovala liečenie v trvaní cca 7 mesiacov, pričom bodové hodnotenie bolestného bolo predloženými lekárskymi posudkami určené na 50 bodov, čo pri hodnote jedného bodu v sume 12,45 eur predstavuje sumu 622,75 eur. Bol názoru, že k poškodeniu zdravia u navrhovateľa došlo v príčinnej súvislosti s nezabezpečením bezpečného prístupu užívateľa komunikácie na M. A. Č.. X-X a to počas stavebných prác vykonávaných za účelom jej opravy výrobným družstvom DOKARO na základe objednávky odporcu a bolo povinnosťou odporcu zmluvne u dodávateľa stavebných prác zabezpečiť, aby počas opravy chodníka bol všetkým obyvateľom bytového domu, ako aj osobám doň vstupujúcim, zaistený bezpečný prístup, ktorá povinnosť odporcu vyplývala aj zo skutočnosti, že uzávierku opravovanej komunikácie, aj vzhľadom na trvalý pobyt fyzických osôb v bytovom dome, nebolo možné uskutočniť. Mal za to, že stav chodníka, tak ako bol zistený z výpovedí svedkov a predloženej fotodokumentácie, neumožňoval ani pri zvýšenej opatrnosti chodcov bezpečnú chôdzu a aj napriek tomu, že jeho povrch bol nerovný a znečistený kameňmi, neboli zabezpečené potrebné technické opatrenia, ktoré by umožnili bezpečnú chôdzu po chodníku (napr. umiestnenie náhradnej lávky). Súd prvého stupňa poukázal na to, že odporcu nezbavuje zodpovednosti ani skutočnosť, že stavebné práce vykonávala na základe zmluvného vzťahu iná právnická osoba a tvrdenie navrhovateľa, že k vzniku škody na zdraví došlo na stavebne nezabezpečenom prístupe do bytového domu, mal za dostatočne preukázané lekárskym potvrdením o termíne prvého ošetrenia poranenia v dôsledku úrazu, ako aj fotodokumentáciou stavebne neukončeného a pre bezpečný prechod nezabezpečeného chodníka pred bytovým domom, v ktorom navrhovateľ býval. Vychádzajúc z lekárskych posudkov, ktorými bolo bolestné ohodnotené na 50 bodov a bez zistenia zavinenia navrhovateľa, súd prvého stupňa navrhovateľovi priznal náhradu škody na zdraví v požadovanej výške 622,75 eur (15 bodov x 12,45 eur/1 bod). Vzhľadom na omeškanie odporcu s plnením peňažného dlhu súd navrhovateľovi podľa § 517 ods. 1 a 2 Obč. zák. v spojení s § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. priznal aj úroky z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska a platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu s tým, že dňa 25.8.2008 bola odporcovi doručená výzva navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy v lehote 10 dní od doručenia výzvy a odporca peňažný dlh v takto stanovenej lehote neuhradil, preto dňom 4.9.2008 vznikol navrhovateľovi nárok aj na úroky z omeškania. Súd prvého stupňa námietku odporcu, že v spore nie je pasívne vecne legitimovaný vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko podľa Štatútu Hlavného mesta SR Bratislavy v znení jeho dodatkov, boli kompetencie miestnych a účelových komunikácií III. a IV. triedy zverené mestským častiam, pričom odporca vykonáva aj činnosť správcu predmetných komunikácií a naviac bol aj objednávateľom prác súvisiacich s opravou komunikácie. Za účelovú označil aj námietku vedľajšieho účastníka konania na strane odporcu, že škoda vznikla zo stavebného stavu miestnej komunikácie, nakoľko do škôd vzniklých zo stavebného stavu komunikácie alebo jej povahy, za ktoré sa nezodpovedá, patria v zmysle vyhl. č. 35/1984 Zb. škody zo šmyku na cestách s hladkým povrchom, škody z nehody, ktorých príčinou je zlý stav cesty, na ktorej povrchu sú početné výtlky, ktoré nie je možné odstrániť bežnou údržbou, škody vzniklé nesprávne klopenou cestou, majetkové ujmy, ktoré vzniknú vlastníkovi motorového vozidla na prašnej ceste, ktorá nadmerne opotrebováva pneumatiky a pod.. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník konania na strane odporcu, ktorý z odvolacích dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. (nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým dospel konajúci súd na základe vykonaných dôkazov, nesprávne právne posúdenie veci) žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne ho zmeniť tak, že súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietne. Poukázal na výpoveď svedka G. T., z ktorej vyplynulo, že na predmetnom chodníku bol asfalt poškodený len do 3 centimetrov, ktorý sa z chodníka zobral a nahradil sa novou povrchovou úpravou a taktiež podľa svedka chodník bol označený dopravnými značkami, že sa na ňom pracuje a vzhľadom na to, že sa na chodníku nerobili výkopové práce a chodník bol schodný, nebolo potrebné podľa svedka robiť ďalšie opatrenia ako napr. lávku pre chodcov. Bol preto názoru, že navrhovateľovi vznikla škoda zo stavebného stavu miestnej komunikácie, na ktorej náhradu nemá v zmysle ust. § 9a zák. č. 135/1961 Zb. nárok. Záverom odvolania dodal, že práve v dôsledku zlého technického stavu chodníka odporca ako správca komunikácie zabezpečil jeho opravu, ktorá bola vzhľadom na možný vznik úrazu a následnej škody na zdraví chodcov nevyhnutná a preto počas prác bola potrebná zvýšená opatrnosť chodcov, na ktorú upozorňovali aj osadené značky a na ktorú mal vzhľadom na svoj zdravotný stav zvlášť dbať navrhovateľ, prípadne požiadať pri prechode stavby o sprievod, čím by predišiel vzniku škody. Mal za to, že odporca svojim postupom neporušil žiadnu právnu povinnosť a preto nemôže zodpovedať ani za škodu vzniknutú navrhovateľovi. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a odporcu zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 56,96 eur. Uviedol, že súd prvého stupňa v danej veci vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil, keď návrhu navrhovateľa vyhovel. Opätovné tvrdenia odporcu (správne malo byť vedľajšieho účastníka konania), že na komunikácii neboli také závady, ktoré by bránili v riadnej schodnosti a neumožňovali bezpečnú chôdzu ani pri zvýšenej opatrnosti, označil navrhovateľ aj vzhľadom na predložené fotodokumentáciu a výpovede svedkov za účelové a nedôvodné. Poukázal na skutočnosť, že odporca v danom prípade nesplnil povinnosť zabezpečiť zjazdnosť a schodnosť miestnej komunikácie bez prieťahov, ako aj odstrániť závady v schodnosti miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov, ktorá mu vyplývala z ust. § 9 ods. 1 a 2 zák. č. 135/1961 Zb.. Zdôraznil, že závady na spornej komunikácii bránili riadnej schodnosti a neumožňovali bezpečnú chôdzu ani pri zvýšenej opatrnosti, na čo si práve navrhovateľ, ako invalidný dôchodca používajúci po operácii chrbtice francúzske palice, dáva obzvlášť záležať. Mal za to, že odporca nezabezpečil ochranu chodcov a ani upozornenie na nebezpečenstvo úrazu, čo zakladá jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú navrhovateľovi. Odporca sa k odvolaniu podanému vedľajším účastníkom konania v súdom stanovenej lehote nevyjadril. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie podané vedľajším účastníkom konania na strane odporcu nie je dôvodné. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Právny záver súdu prvého stupňa je vecne správny a odvolací súd sa aj s odôvodnením jeho rozhodnutia v celom rozsahu stotožňuje, pričom námietky vedľajšieho účastníka na strane odporcu nie sú dôvodné. K predpokladom vzniku všeobecnej povinnosti za škodu spôsobenú zavineným protiprávnym úkonom v zmysle ust. § 420 ods. 1 Obč. zák. patrí porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody a zavinenie, ktorého existencia sa prezumuje (predpokladá). Porušením právnej povinnosti sa pritom rozumie objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako osoba skutočne konala, prípadne opomenula konať a tým, ako konať mala, aby si splnila svoje povinnosti. Nie je rozhodujúce, či došlo k porušeniu právnej povinnosti vyplývajúcej z právneho predpisu alebo zo záväzkového právneho vzťahu, ktorú povinný subjekt prevzal zmluvou alebo jednostranným právnym úkonom. V dôsledku porušenia právnej povinnosti tak môže poškodenému vzniknúť materiálna, ale aj imateriálna ujma (v osobnej sfére poškodeného). Medzi vzniknutou škodou a porušením právnej povinnosti však musí byť daná priama (bezprostredná) príčinná súvislosť (vzťah príčiny a následku). Zodpovednosti založenej na subjektívnom princípe sa môže škodca podľa § 420 ods. 3 Obč. zák. zbaviť (exkulpovať), ak preukáže že škodu nezavinil a to ani z nevedomej nedbanlivosti. Odvolací súd je zhodne so súdom prvého stupňa názoru, že v prejednávanej veci boli splnené všetky vyššie uvedené predpoklady pre založenie zodpovednosti odporcu ako správcu miestnej komunikácie za ujmu na zdraví, ktorú navrhovateľ utrpel pri páde na chodníku pred bytovým domom na M. A. Č.. X - X v Bratislave dňa 31.5.2007, keď v konaní bolo nesporné, že navrhovateľ v dôsledku pošmyknutia sa na uvedenom chodníku a následného pádu utrpel pomliaždenie hlavy, podvrtnutie členka a krčnej chrbtice, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie v trvaní od 31.5.2007 do 6.12.2007 a predloženými lekárskymi posudkami zo dňa 13.6.2007 a zo dňa 11.2.2008 bola výška bolestného za uvedené zranenia ohodnotená na 50 bodov, čo pri sume 12,45 eur za 1 bod predstavuje spolu žalovanú sumu 622,75 eur. Odporca za podpory vedľajšieho účastníka v konaní namietal, že za úraz navrhovateľa nezodpovedá, nakoľko z jeho strany neboli porušené žiadne právne predpisy ani pravidlá postupu pri oprave chodníka. Súd prvého stupňa jeho obranu neuznal majúc za to, že odporca nezabezpečil bezpečný prístup pre užívateľov komunikácie na M. A. Č.. X-X počas vykonávania ním objednaných stavebných prác pri oprave tejto komunikácie. Správnosti uvedeného záveru aj podľa odvolacieho súdu nasvedčuje povinnosť odporcu udržiavať pozemné komunikácie v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené (§ 3d ods. 3, § 5d a § 6 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách), ktorá, ako vyplynulo z výpovedí svedkov a predloženej fotodokumentácie, v danom prípade splnená nebola. Svedkovia S. E., I. Ď., I. Ď., S. Y. S. W.. W. N. zhodne potvrdili, že povrch chodníka bol v dôsledku stavebných prác a odstránenia povrchovej vrstvy asfaltu v čase úrazu navrhovateľa nerovný, hrboľatý, nachádzali sa na ňom kusy betónu a kamene, pričom stav chodníka, tak ako bol opísaný menovanými svedkami, je zachytený aj fotodokumentáciou (č. l. 40 a č. l. 61-72), z ktorej je aj odvolaciemu súdu bez ďalšieho zjavné, že chodník pred bytovým domom na M. A. Č.. X-X v žiadnom prípade nespĺňal podmienky bezpečného prístupu pre obyvateľov tohto bytového domu. Z uvedeného dôvodu ani odvolací súd nepresvedčila výpoveď svedka G. T., na ktorú poukazoval vedľajší účastník vo svojom odvolaní. Naviac uvedený svedok vo svojej výpovedi tvrdil aj to, že na chodníku boli umiestnené dopravné značky označujúce vykonávanie stavebných prác, pričom svedkyne S. E. S. I. Ď. výslovne uviedli, že na chodníku nebolo žiadne značenie upozorňujúce na stavebné úpravy a iný záver nemožno vyvodiť ani z fotodokumentácie nachádzajúcej sa v súdnom spise. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že chodník, na ktorom došlo k úrazu navrhovateľa, predstavoval jedinú prístupovú cestu pre obyvateľov bytového domu a teda navrhovateľ si v záujme predídenia škodovej udalosti nemohol vybrať inú cestu k svojmu obydliu. Uvedené však podľa odvolacieho súdu nič nemení na skutočnosti, že odporcu okrem povinnosti riadnej a účelu zodpovedajúcej údržby miestnej komunikácie (§ 3d zák. č. 135/1961 Zb. v znení účinnom v čase škodovej udalosti) zaťažovala aj všeobecná preventívna povinnosť podľa § 415 Obč. zák., rešpektovaním ktorej by bolo prijatie technických opatrení umožňujúcich chodcom bezpečný prechod po chodníku, napr. ako uviedol súd prvého stupňa aj v podobe umiestnenia náhradnej lávky. Odvolací súd zdôrazňuje, že odporca však v súvislosti s ním objednanou opravou miestnej komunikácie neprijal žiadne opatrenia pre bezpečný vstup obyvateľov a tretích osôb do bytového domu na M. A. Č.. X- X v Bratislave a v konaní nebolo preukázané ani označenie o vykonávaní stavebných prác na tejto komunikácii. Odvolací súd dospel k záveru, že svojím omisívnym konaním (pasivitou) odporca porušil všeobecnú preventívnu povinnosť podľa § 415 Obč. zák., ako aj osobitné povinnosti, ktoré mu ako správcovi miestnej komunikácie ukladá zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Správny bol preto aj záver súdu prvého stupňa, že k spôsobeniu škody na zdraví u navrhovateľa došlo v priamej príčinnej súvislosti s porušením právnych povinností odporcu, ktorého zodpovednosti nezbavovala ani skutočnosť, že stavebné práce vykonávala na základe zmluvného vzťahu s ním tretia osoba. Rovnako irelevantnou pre posúdenie zodpovednostného vzťahu odporcu je aj námietka vedľajšieho účastníka konania, že škode sa dalo predísť sprevádzaním navrhovateľa pri prechode cez opravovanú časť chodníka. Ako nedôvodnú a účelovú vyhodnotil odvolací súd odvolaciu námietku vedľajšieho účastníka konania, podľa ktorej k vzniku škody na zdraví malo u navrhovateľa dôjsť v dôsledku stavebného stavu miestnej komunikácie, za ktorý odporca podľa § 9a zák. č. 135/1961 Zb. nezodpovedá a s ktorou sa správne vysporiadal už súd prvého stupňa. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že k poškodeniu zdravia navrhovateľa došlo v priamej príčinnej súvislosti s rekonštrukčnými prácami zabezpečovanými odporcom, v dôsledku ktorých došlo k zmene povrchovej vrstvy chodníka, t.j. škoda nebola navrhovateľovi spôsobená v dôsledku objektívne neovplyvniteľného stavu či povahy pozemnej komunikácie, ktorý predpokladá ust. § 9a zák. č. 135/1961 Zb. v spojení s § 13 vyhl. 35/1984 Zb. pre vylúčenie zodpovednosti odporcu. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní plne úspešnému navrhovateľovi priznal trovy odvolacieho konania vo výške 56,96 eur, na ktorých náhradu zaviazal v odvolacom konaní neúspešného vedľajšieho účastníka konania. Trovy odvolacieho konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia navrhovateľa boli priznané v súlade s § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 1.6.2010 do 30.6.2013, a to za jeden úkon právnej služby á 39,84 eur (písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 14.9.2012), režijný paušál vo výške 7,63 eur + 20 % DPH vo výške 9,49 eur. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: P o u č e n i e : Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.