Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/231/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209202190 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1209202190.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu SPIŠ JMD s.r.o., Kamenárska 4/7, Spišská Nová Ves, IČO: 36 586 005, práv. zast. advokátom JUDr. Ivanom Jurčišinom, Mlynská 26, Košice, proti žalovanému Doprastav, a.s., Drieňová 27, Bratislava, IČO: 31 333 320, práv. zast. JUDr. Jozefom Bebčákom, advokátom Jesenského 18, Žilina, o zaplatenie 53.995,50 € s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 23Cb/289/2009-402 zo dňa 28.2.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave, č.k. 23Cb/289/2009-402, zo dňa 28.2.2013 p o t v r d z u j e . Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 53.995,50 EUR spolu s prísl. za práce vykonané pre žalovaného, na základe právneho predchodcu žalobcu a žalovaným uzatvorenej zmluvy o dielo č. 012/2005/P/3, vyfakturovanej faktúrou č. 070001 z 10.5.2007. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa konštatoval, že medzi účastníkmi bola sporná existencia nároku žalobcu na úhradu žalovanej pohľadávky. Táto spornosť pritom nevyplývala z vád diela, ale z rozporu o existencii nároku ako takého. Žalovaný síce vo svojej obrane poukazoval aj na nedostatky diela, k čomu sa následne argumentačne vyjadroval aj žalobca, avšak nedôvodnosť žaloby žalovaný neodvodzoval od vád diela a vo vzťahu k žalobcovi si v konaní (ani mimo neho) neuplatnil žiadne nároky z vád diela ani ich kompenzáciu voči žalovanej pohľadávke. Žalovaný od počiatku spochybňoval a odmietal právny základ a výšku nároku žalobcu ako neexistujúci. Považoval ho za fiktívny a nepreukázaný. Súd sa preto pri právnom posúdení dôvodnosti nároku nezaoberal a neriešil ho z pohľadu vád diela (keďže tieto neboli v spore podstatnými skutkovými tvrdeniami), ale zaoberal sa otázkou existencie nároku, ako takého. Pre rozhodnutie právne významnou otázkou bolo, či žalobca preukázal existenciu nároku, ktorého úhrady sa v konaní domáha a či mu v konaní svedčí aktívna vecná legitimácia. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení, ktoré ho v kontradiktórnom občianskom súdnom konaní zaťažuje. Základným predpokladom úspechu žaloby je povinnosť žalobcu bez pochybností preukázať, že vykonal plnenie, ktorého úhrady sa domáha a že jeho nárok má oporu v zmluvných dojednaniach vyplývajúcich z ustanovení zmluvy o dielo č. 012/2005/P/3. Toto dôkazné bremeno žalobca podľa názoru súdu neuniesol. Žalobca bezpečne nepreukázal, čo vlastne suma vyfakturovaná faktúrou č. 070001 reálne predstavuje. Faktúra č. 070001, neobsahovala žiadne prílohy vyžadované zmluvou o dielo a z jej textu bolo možné vyvodiť len skutočnosť, že mala byť vystavená za bližšie neoznačené stavebné práce vykonané v mesiaci apríl 2007 v sume celkovo 53.995,50 EUR s DPH. Za účelové súd považoval, že fa. 070001 bola žalovanému doručená k rukám jeho stavbyvedúceho B.. M.. Súd sa stotožňuje s obranou žalovaného, že táto faktúra mu doručená nebola. Nakoľko B.. M. nebol podľa ZoD osobou oprávnenou na preberanie faktúr, pričom právny predchodca žalobcu mal z písomného oznámenia žalovaného ako aj ústne (z porady) vedomosť o tom, že faktúry je potrebné doručovať poštou. Konštatoval, že skutočnosť, že zamestnanec žalovaného v postavení stavbyvedúceho prevzal faktúru, za uvedených okolností (pri objektívnej vedomosti zhotoviteľa o spôsobe doručovania faktúr) nemožno považovať za jej riadne doručenie žalovanému. K doručeniu tejto faktúry žalovanému by tak mohlo dôjsť až dňom nasledujúcim po doručení žaloby (t.j. 5.8.2009). Svedok B.. A. T., ktorý ako konateľ zhotoviteľa, faktúru vystavil najskôr vypovedal, že faktúra č. 070001 predstavuje dofakturáciu 10 % ceny diela, ktoré nebolo možné fakturovať (čl.137). Na neskoršom pojednávaní, opäť ako svedok ale uviedol, že táto faktúra predstavuje cenu prác vykonaných v mesiacoch september - december 2006 a január 2007, avšak formálne bola vystavená ako faktúra za práce vykonané v mesiaci apríl 2007, hoci v tomto mesiaci už právny predchodca žalobcu na stavbe nepracoval. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca navrhujúc ho zmeniť a žalobe vyhovieť. Vytýkal súdu prvého stupňa, že rieši pochybenie podané žalobcom týkajúce sa fakturácie a doručovania faktúry, hoci si tieto pochybenia žalovaný pred podaním žaloby ani v priebehu konania riadne neuplatnil u žalobcu resp. u právneho predchodcu žalobcu a vôbec neprihliadal na obranu žalobcu vo vzťahu k § 562 ods. 2 Obch. zák. Namietal, že faktúra bola doručená B.. M., ktorý to potvrdil a jeho obranu, že na to nebol oprávnený označil za účelovú. Poukázal na to, že žalovaný po začatí pojednávania doložil súdu listy, ktorými údajne reklamoval určité práce u pôvodného žalobcu AGS s.r.o. a tvrdil, že ich doručenie vo forme doporučených zásielok doloží súdu, tieto doloží spolu s doručenkami, ktorými mal preukázať uplatnenie reklamácii vád diela, tieto ale nikdy nedoložil. Namietal, že ak žalovaný právo neuplatnil a teda vady diela nereklamoval, nemôže súd o týchto skutočnostiach rozhodovať v neprospech žalobcu. Za nesprávny označil aj záver súdu, že neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal, že vykonal plnenie, ktorého úhrady sa domáhal, keď žalobca súdu predložil spornú faktúru, ktorej neoddeliteľnou súčasťou bol stavebný denník a súpis vykonaných prác, ktoré prevzal B.. M., čo aj sám na pojednávaní potvrdil. Poukázal ďalej na predloženie potvrdenia Severoslovenských vodárni a kanalizácii a.s., z ktorého nepochybne vyplýva, že pôvodný žalobca práce fakturované faktúrou č. 070001 zo dňa 10.5.2007 vykonal, a že žalovaný mal tieto práce v celom rozsahu zaplatené, preto bol žalovaný povinný žalobcovi práce zaplatiť a ak tak neurobil je nutné to považovať za bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 Obč. zák. na úkor žalobcu. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, keď súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec správne právne posúdil. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku a z dôvodu hospodárnosti nepovažuje za potrebné ich opakovať, nakoľko sa súd prvého stupňa dôsledne vysporiadal so všetkými námietkami účastníkov, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal existenciu uplatňovaného nároku a nie z dôvodu žalovaným uplatňovaného práva zo zodpovednosti za vady, a preto odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu, že súd vzhľadom na námietky žalobcu neaplikoval ustanovenie § 562 ods. 2 Obč. zák., ktoré stanovuje lehoty, v ktorých objednávateľ je povinný uplatniť si právo z vád diela a ak tak nemôže, súd nemôže objednávateľovi právo z vád diela priznať. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa považoval námietky žalobcu týkajúce sa investora a s tým spojené návrhy na doplnenie dokazovania za nedôvodné, nakoľko právny predchodca nebol v zmluvnom vzťahu s investorom diela. Predmetná pohľadávka bola vyfakturovaná fa č. 07001 z 10.5.2007 a splatnou sa mala stať 24.5.2007 a podľa obsahu faktúry predstavovala cenu za stavebné práce za mesiac apríl 2007. Písomným podaním zo dňa 31.7.2007 zaslal žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu spoločnosti AGS s.r.o. Spišská Nová Ves k odsúhlaseniu inventarizáciu záväzkov k 31.7.2007, na ktoré spoločnosť AGS reagovala listom zo dňa 4.9.2007, doručeným odporcovi 6.9.2007 a oznámila, že voči žalovanému má pohľadávky z faktúr 060012 a 060012 ale iné pohľadávky, a teda ani predmetnú pohľadávku, napriek tomu, že bola v tom čase splatná, žalovanému neoznámila. Samotným právnym predchodcom žalobcu dňa 4.9.2007 vypracovaná inventarizácia nepotvrdzuje tvrdenie žalobcu, a preto sa odvolací súd stotožnil so súdom prvého stupňa, že sa žalobcovi, ktorý znáša dôkazné bremeno ani v priebehu konania nepodarilo spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť preukázať ním uplatnený nárok. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, mal by preto podľa § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu jeho trov. Nakoľko však súd o náhrade rozhoduje podľa § 151 ods. 1 O.s.p. len na návrh a žalovaný návrh nepodal, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.