Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/673/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209204655 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1209204655.3 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľov: 1./ P. F.Á., W. F..U..Š. Č.. XXX/X, Š., 2./ U. O., W. F. Ú. Č.. XX, F. Ú., 3./ Ľ. W., W. Q. L. Č.. XXX, Q. L., všetci zastúpení JUDr. Silviou Jakubcovou, advokátkou, Štúrova č. 34, Modra, proti odporcovi: Hydromeliorácie, š.p., so sídlom Vrakunská č. 29, Bratislava, zast. JUDr. Zdenkou Benčíkovou, advokátkou, Palackého č. 12, Bratislava, o zaplatenie 2.751,44 € s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu odporcu o určenie vecného bremena, na odvolanie navrhovateľov a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 51C/82/2009-448 zo dňa 3. októbra 2012 v pomere hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1./, 2./ a 3./ spoločne a nerozdielne sumu 298,75 € s úrokom z omeškania vo výške 6,50 % ročne od 02.12.2008 do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku; vo zvyšku návrh navrhovateľov zamietol; vzájomný návrh odporcu zamietol. Vychádzal zo skutkového zistenia, že navrhovatelia sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku zapísaného na LV č. XXXX, O.. ú.: Q. L., parc. č. XXXX o výmere 5 877 m2, označenom ako orná pôda - pozemky registra „E“, vo veľkosti podielu navrhovateľka 1./ v 1, navrhovateľka 2./ vo veľkosti 1/6 a navrhovateľ 3. / vo veľkosti 1/6. Odporca je štátny podnik ktorý vykonáva správu zariadenia - čerpacej stanice umiestnenej na pozemku vo vlastníctve navrhovateľov. Na predmetnom pozemku je umiestnená nehnuteľnosť vybudovaná na základe povolenia na zriadenie vodohospodárskeho diela označeného ako „Závlaha pozemkov Pusté Úľany“ podľa § 9 a povolenia na nakladanie s vodami podľa § 8 zákona č. 138/1978 Zb. o vodách, v zmysle rozhodnutia č.j. PLVH-4/420/1983 z 21.04.1981, ktorým bola povolené zriadenie vodohospodárskeho diela závlahovej čerpacej stanice Pusté Úľany, ev. č. XXXX XXX XXX, ktorý je majetkom štátu a je spravovaný odporcom. Zo Znaleckého posudku č. 15/2011 vypracovanom G.. Š. Š.Č., znalcom z odboru geodézie a kartografie, súd zistil, že odporca využíva z predmetného pozemku celkovo 3.621 m2, pričom 2.030 m2 predstavuje vodná plocha - diel A, 881 m2 zaberá čerpacia stanica - diel D, 314 m2 predstavuje územie s medzi prístupovými cestami - diel C, na ktorom sú stĺpy elektrického vedenia a 396 m2 predstavujú prístupové cesty - diel E. Na pojednávaní znalec doplnil, že výlučne odporca využíva len diel D a diel E (čerpacia stanica a prístupové cesty).Zo znaleckého posudku č. 10/2012, predloženého odporcom, vypracovaného znalcom G.. E. P., znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, zo dňa 11.09.2012, že znalec vyčíslil hodnotu vecného bremena na sumu 1 793,43 €. Z odporcom predložených nájomných zmlúv súd zistil, že ročné nájomné za m2 pozemkov, na ktorých sú umiestnené obdobné stavby (závlahový záhon, závlahové zariadenia) predstavuje sumu 0,013-0,015 €. Na takto zistený skutkový stav aplikoval ust. § 139 ods. 1; § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka; § 37 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách (zrušený zákonom č. 184/2002 Z.z. účinného od 01.06.2002) zastávajúc názor, že nebolo preukázané, že by došlo k vyvlastneniu predmetného pozemku alebo k uzavretiu dohody, na základe ktorej by právny predchodca odporcu resp. štát získal tieto pozemky do vlastníctva alebo užívania za náhradu. Zákon o vodách č. 364/2004 Z.z. neobsahuje ustanovenia upravujúce povinnosť vlastníkom pozemkov, na ktorých sa nachádzajú vodné stavby strpieť bez náhrady ich umiestnenie na svojom pozemku. Keďže predmetná stavba umiestnená na pozemku navrhovateľov podstatným spôsobom obmedzuje v užívaní ich vlastníckeho práva, patrí navrhovateľom za takéto obmedzenie náhrada a to na základe zákona. Pri absencii zákonnej právnej úpravy treba pre splnenie predpokladov samotného vzniku práva na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vychádzať z ustanovenia § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka a z čl. 20 Ústavy SR, ktoré takúto náhradu pre vlastníka zabezpečujú. Čo sa týka voľby samotnej právnej normy, ktorú je na mieste v danom prípade použiť, najvhodnejšou právnou normou, resp. právnymi normami, sú podľa názoru súdu ustanovenia Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení v zmysle § 451 a nasl., ktoré však tiež možno použiť len primerane. Z tohto názoru vychádza aj ustálená judikatúra (rozsudok NS ČR z 28.11.2007 sp. zn.: 33Odo 412/2005, 33 Odo 668/2002, 33 Odo 335/2004). Výšku bezdôvodného obohatenia spočívajúcu v užívaní veci bez právneho dôvodu je možné určiť peňažnou čiastkou vynakladanou v danom mieste a čase na užívanie obdobných nehnuteľností, spravidla formou nájmu. Bezdôvodné obohatenie je pritom možné požadovať len v takej výške, na ktorú by ten, na úkor koho sa bezdôvodné obohatenie získalo, mal nárok v prípade uzavretia nájomnej zmluvy. Navrhovatelia sa tak môžu dovolávať vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie svojho pozemku len do sumy zodpovedajúcej čiastke vynakladanej obvykle v danom mieste a čase za užívanie obdobných vecí, spravidla formou nájmu. Ak bolo nájomné v posudzovanom období regulované právnym predpisom, nemôže výška bezdôvodného obohatenia presiahnuť čiastku obmedzenú cenovým predpisom. Ak ide o pozemky patriace do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, je namieste vychádzať pri určení výšky bezdôvodného obohatenia z tzv. regulovaného nájomného (§ 22 ods. 9 zákona o pôde) a nie z trhového nájomného (ako sa ho domáhajú navrhovatelia), a to aj napriek tomu, že pozemky nie sú v skutočnosti priamo využívané na poľnohospodárske účely (NS ČR sp. zn. 33 Odo 1014/2006). Vychádzajúc zo znaleckého posudku č. 15/2011 vypracovanom G.. Š. Š., znalcom z odboru geodézie a kartografie, súd zistil, že odporca využíva z predmetného pozemku celkovo 3.621 m2, pričom 2.030 m2 predstavuje vodná plocha - diel A, 881 m2 zaberá čerpacia stanica - diel D, 314 m2 predstavuje územie s medzi prístupovými cestami - diel C, na ktorom sú stĺpy elektrického vedenia a 396 m2 predstavujú prístupové cesty - diel E. Na pojednávaní znalec doplnil, že výlučne odporca využíva len diel D - 881 m2 a diel E - 314 m2 (čerpacia stanica a prístupové cesty). Odporca sám výlučne využíva spolu 1.195 m2 predmetného pozemku. Samotní navrhovatelia uviedli, že odporca užíva z predmetného pozemku výmeru 1.156 m2, zvyšná časť pozemku sa nachádza v dobývacom priestore, bez možnosti prístupu vlastníkmi a bez možnosti jeho užívania vlastníkmi v zmysle banských predpisov. Keďže odporca nie je spoločnosťou, ktorá využíva predmetný dobývací priestor a nie je oprávnený na výkon banskej činnosti, nemohol súd priznať navrhovateľom náhradu za obmedzenie výkonu ich vlastníckeho práva voči odporcovi k celému pozemku, ale priznal túto náhradu len za tú časť pozemku, ktorú užíva výlučne odporca. Z predložených nájomných zmlúv ako aj z oznámenia Obecného úradu Veľký Grob súd zistil, že nájomné za meter štvorcový v rozhodnom období predstavovalo sumu 0,013-0,015 €/m2/rok. Odporca v návrhu na uzavretie mimosúdnej dohody navrhol sumu 0,10 € /m2/rok, ktorú označil ako „všeobecnú hodnotu ročnej odplaty za zriadenie vecného bremena“. Takto určená výška náhrady je primeranou náhradou pre navrhovateľov za obmedzenie ich vlastníckeho práva. Za výmeru pozemku užívanú odporcom 1.195 m2 pri cene 0,10 € za m2, určil ročnú výšku náhrady 119,50 €, čo mesačne predstavuje 9,958 €. Navrhovatelia si uplatnili vo svojom návrhu náhradu za obdobie 07/2005 až 12/2007, teda za obdobie 30 mesiacov, čo spolu za toto obdobie predstavuje sumu 298,75 €. Navrhovatelia si uplatnili svoj nárok za jednotlivé mesiace. Súdu nepreukázali, že by odporcu písomne vyzývali na zaplatenie jednotlivých súm, tak ako si ich uplatňujú vo svojom návrhu, preto súd priznal navrhovateľom úrok z omeškania deň nasledujúci po dni, kedy bol odporcovi doručený návrh súdom, t.j. odo dňa 02.12.2008, lebo až týmto dňom doručenia návrhu sa preukázateľne odporca mohol dozvedieť o nároku navrhovateľov. Vo zvyšku návrh navrhovateľov zamietol. Vzájomný návrh odporcov posúdil prvostupňový súd podľa § 151n ods. 1 ; § 151o ods. 1 ; § 151o ods. 2 ; § 127 ods. 1 a 2 ; § 128 ; § 130 a § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka dôvodiac, že odporca nepreukázal na základe čoho sa domnieval, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Ak vlastník strpí vstup na svoj pozemok a dovolí na tomto pozemku tretej osobe vykonávať niektoré úkony nevyhnutné k zabezpečeniu starostlivosti o jeho stavbu, nemôže byť využitá k nadobudnutiu držby a už vôbec nie vydržania. O nadobudnutie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu výkonom práva (vydržaním) nejde vtedy, keď tento pozemok a cesta na tomto pozemku slúži k vstupu, chôdzi a prejazdu tiež iným fyzickým osobám, pričom táto skutočnosť vyplynula z dokazovania, najmä zo znaleckého posudku a samotnej výpovede znalca na pojednávaní. Vzhľadom na to, že stavba na pozemku - čerpacia stanica bola vybudovaná na základe povolenia na zriadenie vodohospodárskeho diela „Závlaha pozemkov Pusté Úľany“ podľa ust. § 8 a § 9 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách, má charakter vodnej stavby v zmysle § 38 ods. 1 písm. e) uvádzaného zákona o vodách, vzniklo v súlade s § 37 ods. 1 zákonné obmedzenie vlastníckeho práva navrhovateľov (resp. ich právnych predchodcov). Následne v zákone č. 184/2002 Z.z. o vodách v znení neskorších predpisov (zrušený zákonom č. 364/2004 Z.z. o vodách) v § 48 ods. 1 písm. f) ako vodné stavby definoval stavby, ktoré umožňujú osobitné užívanie vôd, pričom medzi ne zaraďoval aj stavby na zavlažovanie a odvodňovanie pozemkov. Rovnako aj platný zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách zaraďuje medzi vodné stavby v § 52, ods. 1 písm. f) hydormelioračné stavby na zavlažovanie pozemkov a odvodňovanie pozemkov, pričom tento zákon v § 53a, písm. a) a b) uvádza, že vlastník pozemku, na ktorom je hydromelioračná stavba umiestnená je povinný strpieť hydromeliorizačnú stavbu alebo jej časť na pozemku a strpieť, aby vlastník, správca tejto stavby alebo jej časti v nevyhnutnej miere vstupoval na pozemky v súvislosti s jej prevádzkou, rekonštrukciou, prekládkou, údržbou alebo opravou. Vzhľadom na to, že aj v súčasnosti platný zákon o vodách v zmysle § 53a deklaruje tieto práva odporcu v rozsahu v akom sa ho odporca v konaní domáha, má súd za to, že nie je potrebné rozhodnutie súdu, navyše za situácie, keď toto právo odporcu nikto nespochybňuje, navrhovatelia mu vo vstupe na ich pozemok nebránia a nijako ho v realizácii tohto zákonného práva neobmedzujú. Možnosť vzniku vecného bremena v dôsledku vydržania by teda podľa názoru súdu prichádzala do úvahy len v prípade absencie zákonného vecného bremena, preto vzájomný návrh ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania súd v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote v časti, ktorou súd návrh vo zvyšku zamietol, napadli navrhovatelia. Zdôraznili, že na pozemku vo vlastníctve navrhovateľov, ktorý bol vyňatý z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, pretože nie je ornou pôdou, sú postavené stavby v správe odporcu, ktorý ich prenajíma. Tieto stavby boli postavené bez súhlasu odporcu a tieto stavby nie sú majetkovoprávne usporiadané. Odporca sa správcom stanice stal až 15.8.2003 a to na základe odovzdávajúceho protokolu medzi Slovenským vodohospodárskym podnikom, š.p. a preberajúcim podnikom Hydromeriolácie, š.p., ktorý prebral aj nehnuteľnosti a zariadenia čerpacej stanice na pozemku navrhovateľov. V čase účinnosti zákona nebol doterajší užívateľ zákonným nájomcom v zmysle ust. § 22 ods.2 zák. č. 299/1991 Zb. Je potrebné rozlišovať umiestnenie zariadenia, čo sú potrubia, rozvody. Súd pri nájme zastavaného pozemku nezdôvodnil, prečo zastavaný pozemok za primeranú náhradu označil ponuku odporcu na cenu 0,10 € za rok, čím v podstate vychádzal z ohodnotení plnenia plateného za užívanie ornej pôdy, ktorý je riešený ustanovením zákona č. 504/2003 Z.z. Ak by súd chápal pozemok zastavaný stavbou na účely poľnohospodárskej, jeho cenu a nájom je možné určiť len v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z.z. Súd za základ svojho rozhodnutia zobral zmluvy uzatvárané za nájom poľnohospodárskej pôdy, rozhodnutie ktoré je v rozpore s právnymi predpismi o určení ceny zastavaných pozemkov a nájmu za zastavané pozemky. Na pozemku navrhovateľov sa nepestujú poľnohospodárske plodiny. Rozhodnutie nemá oporu v právnych predpisov, nakoľko nájomné stanovené súdom neodráža primeranosť plnenia v prospech vlastníka majetku. Z uvedených dôvodov navrhujú, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že navrhovateľom prizná plnenie v sume 2.751,44 € so 6,50% ročným úrokom z omeškania, ako aj prizná plnú náhradu trov konania. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov uviedol, že nie je nevyhnutné, aby za súčasnej situácie zákon o vodách výslovne určoval náhradu za vecné bremeno. Náhradu v danom prípade výslovne upravuje vyhláška č. 492/2004 o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Odporca nie je podnikateľským subjektom, je štátnym podnikom, ktorý bol založený na uspokojovanie verejnoprospešných záujmov v súlade so zákonom č. 111/1990 o štátnom podniku. Preto nemožno hovoriť, že na pozemku navrhovateľov vykonáva podnikateľskú činnosť. Pozemky, sú bez ohľadu na umiestnenú čerpaciu stanicu, nevyužiteľné, zdevastované a na tieto vstupuje odporca výlučne za účelom správy obhospodarovania čerpacej stanice. Na týchto pozemkoch sa nič nepestuje, neberie odporca z nich úžitky a okrem zákonom stanovených povinností iným spôsobom zo strany navrhovateľov neobmedzuje. Preto nie je zrejmé, z akého titulu si navrhovatelia uplatňujú trhový nájom za pozemok. Znalecké posudky predkladané navrhovateľmi sú nepoužiteľné. Rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku určenej výšky odplaty za umiestnenú čerpaciu stanicu na pozemku navrhovateľov, ktorá slúži na podporu poľnohospodárstva, ochranu prírody, verejnoprospešné činnosti a ku obhospodarovaniu, je sumou primeranou. Keďže sa jedná o zákonné obmedzenie, je v súlade so zákonom ak je suma na takéto obmedzenie rovnaká ako v prípade náhrady za zákonné vecné bremeno. Odvolanie navrhovateľov považuje odporca za nedôvodné. Žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti navrhovateľmi ako vecne správny potvrdil a priznal náhradu trov odvolacieho konania. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote v časti, ktorou prvostupňový súd vzájomný návrh odporcu zamietol, napadol odporca dôvodiac, že odôvodnenie rozhodnutia považuje za nedostatočné a zmätočné. V podanom odvolaní odporca súčasne požiadal o pripustenie zmeny žalobného návrhu. Návrh na pripustenie zmeny žalobného petitu odôvodnil tým, že napadnutým rozsudkom, ako aj vykonaným dokazovaním v predmetnom konania, súd prvého stupňa ustálil rozlohu časti pozemku navrhovateľov, LV č. XXXX, k. ú. Q. L., p. č. XXXX o výmere 5877 m2, ktorú odporca využíva k obhospodarovaniu čerpacej stanice, keď na strane 9 uviedol, že vychádzajúc zo znaleckého posudku č. 15/2011 vypracovanom G.. Š. Š., znalcom z odboru geodézie a kartografie, odporca využíva spolu 1195 m2, z ktorej výmery vychádzal aj pri samotnom výroku rozhodnutia v časti o zaplatenie. V zmysle tejto skutočnosti odporca žiadal, aby súd pripustil podľa § 95 ods. 1 O.s.p. nasledovnú zmenu žalobného návrhu: „Súd určuje, že na parc. č. XXXX, o výmere 5877 m2, druh pozemku orná pôda, ako parcela registra „E“, zapísaná na LV č. XXXX, Katastrálnym úradom Trnava, Správou katastra Galanta, k. ú.: Q.O. L., obec: Q. L., okres: Q. L., je v časti 1195 m2 v zmysle znaleckého posudku č. 15/2011 vypracovanom znalcom Š. Š., ťarcha vecného bremena, spočívajúca v povinnosti vlastníka pozemku parc. č. XXXX strpieť vstup odporcu v súvislosti s prevádzkou, údržbou či opravou hydromelioračnej stavby zapísanej na LV č. XXXX, Katastrálny úrad Trnava, Správa katastra Galanta, k. ú.: Q. L., obec: Q. L., okres: Q. L.. Navrhovatelia sú povinní zaplatiť odporcovi trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia ako budú vyčíslené najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, a to všetko na účet právnej zástupkyne odporcu vedený v Tatra Banka, a.s., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX.“ Vo svojom odvolaní zdôraznil, že v konaní preukazovali oprávnenie z titulu vecného bremena, ktoré vzniklo vydržaním ako aj zo zákona. Súd však v zdôvodnení svojho rozhodnutia sa obmedzil len na konštatovanie ohľadom nemožnosti práva vzniku vecného bremena titulom vydržania. Prvostupňový súd uviedol, že nemôže vznik vecného bremena v dôsledku vydržania určiť, keďže v danom prípade neabsentuje zákonné vecné bremeno. Takisto uviedol, že k obmedzeniu vlastníckych práv dochádza priamo zo zákona a túto skutočnosť nespochybňujú ani vlastníci pozemku, na ktorom je čerpacia stanica umiestnená. Napriek tomu vzájomný návrh zamietol. Nesúhlasí so súdom prvého stupňa, že nie je potrebné rozhodnutie súdu, keďže ich platný zákon o vodách a v zmysle § 53a deklaruje tieto práva odporcu v rozsahu, v akom sa ho odporca v konaní domáha a takisto za situácie, že toto právo odporcu nikto nespochybňuje, navrhovatelia vo vstupe na pozemok nebránia a nijako ho v realizácii tohto zákonného práva neobmedzujú. Určenie súdu, ktorým by vyslovil existenciu zákonného vecného bremena má významný vplyv na určenie výšky náhrady za takéto obmedzenie vlastníckeho práva. Vlastníci pozemkov, na ktorých je vodná stavba umiestnená, požadovali trhový nájom. Zdôraznil, že sa nejedná o nájomný vzťah, ale o právo vyplývajúce z vecného bremena, aj keď súd vychádzal pôvodne z nájmu poľnohospodárskej pôdy v konečnom dôsledku určil výšku odplaty v hodnote rovnakej v akej by bola náhrada pri zriadení vecného bremena. Rozhodnutím o určení, že na nehnuteľnosti je právo vecného bremena sa predíde ďalším sporom ohľadom výšky náhrady za čiastočné obmedzenie výkonu vlastníckeho práva. Ak by súd vzájomnému návrhu vyhovel, bola by právna kvalifikácia zrozumiteľnejšia, jasne aplikovateľná. Súd tým, že uviedol, že danej veci najlepšie zodpovedá právna kvalifikácia uplatnených nárokov ako nárokov vlastníka na zaplatenie náhrady za nútené obmedzenie jeho vlastníckeho práva, jednoznačne nerieši sporný stav účastníkov. Vyslovením existencie vecného bremena by sa vyriešila právna kvalifikácia ako i otázka prípadného nároku vlastníkov pozemkov, na ktorých je čerpacia stanica umiestnená. Výška náhrady by bola totožná ako tá, ktorú určil súd, keďže i tak vychádzal zo sumy patričnej pre zriadenie vecného bremena. Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd vzájomnému návrhu odporcu v celom rozsahu vyhovel. Záverom vo svojom odvolaní namietal zmätočnosť rozhodnutia, keď súd určil sumu 0,10€/m2/rok ako všeobecnú hodnotu ročnej odplaty za zriadenie vecného bremena, t.j. na základe inej právne kvalifikácie, akou odôvodňuje rozhodnutie, cena obvyklého nájomného, keď si na základe vykonaného dokazovania zistil výšku tejto náhrady sumou 0,013-0,015€/m2/rok. Navrhovatelia v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedli, že so zmenou žalobného návrhu nesúhlasia. Určovacím návrhom na zmenu návrhu o určení vecného bremena je nedôvodná. Vecné bremeno je možné zriadiť len v nevyhnutnom potrebnom zábere a nie k celej nehnuteľnosti neefektívne povytváraním zbytočných ciest, ktoré vlastník nemôže užívať. Ak by bolo zriadené vecné bremeno zmluvou medzi vlastníkom pozemku a odporcom, ktorý zastaval časť pozemku vo vlastníctve navrhovateľov, bolo by potrebné vypracovať geometrický plán, kde by vecné bremeno bolo zriadené len na časť nehnuteľnosti, ktorá je nevyhnutná k zriadeniu vecného bremena a užívaniu odporcov. Navrhovatelia nespochybňujú zákonné vecné bremeno, ktoré vzniká priamo zo zákona a nebránia vo vstupe, prevádzke a údržbe či úprave zo strany odporcu. Navrhovateľ pri určení vzájomného návrhu je potrebné preukázať naliehavý právny záujem, ktorý odporcovia nepreukázali. Na vydržanie vecného bremena sa vyžaduje dobromyseľnosť nadobudnutia práva. Táto dobromyseľnosť v konaní preukázaná nebola. Navrhujú, aby krajský súd odvolaniu navrhovateľov vyhovel, priznal náhradu trov konania a odvolanie odporcu zamietol. Odporca písomným podaním zo dňa 16.1.2014 poukázal na najnovšiu rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva, v ktorom tento dospel k záveru, že spoločnosť vlastniaca potrubie nie je v zmysle platnej právnej úpravy povinná poskytovať žiadnu kompenzáciu. Rozhodnutie je aplikovateľné aj na daný prípad. Odvolací súd uznesením zo dňa 5.9.2014 č.k. 9 Co 673/2012-549, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.9.2014 navrhovanú zmenu vzájomného návrhu pripustil. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p. v medziach daných odvolaniami vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov ani odporcu nie je dôvodné. V danej veci sa navrhovatelia 1./,2./,3./ od odporcu domáhali zaplatenia sumy 2.751,44€ s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie júl 2005 až december 2007, t.j. za 30 mesiacov, na tom skutkovom základe, ktorí medzi účastníkmi ani sporný nebol, že navrhovatelia boli podielovými spoluvlastníkmi pozemku zapísaného na LV č. XXXX, k. ú.: Q. L., parc. č. XXXX o výmere 5 877 m2, označenom ako orná pôda - pozemky registra „E“, vo veľkosti podielu navrhovateľka 1./ vo veľkosti 1/2, navrhovateľka 2./ a navrhovateľ 3. / každý vo veľkosti 1/6. Odporca je štátny podnik ktorý vykonáva správu zariadenia - čerpacej stanice umiestnenej na pozemku vo vlastníctve navrhovateľov. Na predmetnom pozemku je umiestnená nehnuteľnosť vybudovaná na základe povolenia na zriadenie vodohospodárskeho diela označeného ako „Závlaha pozemkov Pusté Úľany“ podľa § 9 a povolenia na nakladanie s vodami podľa § 8 zákona č. 138/1978 Zb. o vodách, v zmysle rozhodnutia č.j. PLVH-4/420/1983 z 21.04.1981, ktorým bola povolené zriadenie vodohospodárskeho diela závlahovej čerpacej stanice Pusté Úľany, ev. č. XXXX XXX XXX, ktorý je majetkom štátu a je spravovaný odporcom, ktorý sám výlučne využíva spolu 1.195 m2 predmetného pozemku. Podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu. Prijatý záver súdu prvého stupňa, že vlastnícke právo navrhovateľov (resp. vlastnícke právo ich predchodcov) bolo obmedzené bez ich súhlasu, a to na základe zákona s poukazom na ustanovenie § 37 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách platného v čase vydania povolenia na vybudovanie stavby a to bez náhrady je vecne správny. Rovnako aj zákon č. 182/2002 Z.z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon) a aj v súčasnosti platný zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) obsahuje ustanovenie podľa ktorých je vzhľadom na umiestnenie hydromelioračnej stavby vlastnícke právo navrhovateľov obmedzené, ale zákon č. 364/2004 Z.z. neobsahuje ustanovenia upravujúce povinnosť vlastníkom pozemkov, na ktorých sa nachádzajú vodné stavby strpieť ich umiestnenie na svojom pozemku bez náhrady. Vzhľadom na to, že predmetná stavba umiestnená na pozemku navrhovateľov ich podstatným spôsobom obmedzuje v užívaní ich vlastníckeho práva, patrí navrhovateľom za takéto obmedzenie ich vlastníckeho práva s poukazom na citované ustanovenie § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka náhrada. Uvedené chápanie vlastníckeho práva zodpovedá čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd (uverejnenej v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod š. 23/1991 Zb. ako ústavný zákon), podľa ktorého platí „Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu“. Pokiaľ teda dôjde ku skutočnému (faktickému) obmedzeniu vlastníckeho práva, jednotlivec má základné právo na náhradu, čo sa plne vzťahuje aj na prípad posudzovanej veci. Zmyslom čl. 11 ods. 4 listiny je, aby obmedzenie vlastníckeho práva jednotlivca, ktoré je v záujme verejnom, v záujme spoločnosti, je rozumné a spravodlivé, bolo jednotlivcovi vykompenzované tým subjektom, v ktorého prospech k obmedzeniu dochádza, t. j. spoločnosťou (cez štát, obec). Nemožno spravodlivo požadovať, aby „náklady“ spoločnosti niesol len jednotlivec, ktorého právna (vlastnícka) sféra je obmedzovaná. Správne prvostupňový súd ustálil, že vzhľadom na absenciu právnej úpravy pri poskytnutí výšky náhrady podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, treba s poukazom na ustanovenia § 853 ods. Občianskeho zákonníka analogicky použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení v zmysle § 451 a nasl.. Správny je aj výpočet výšky náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva ako výšky bezdôvodného obohatenia rovnajúci sa výške obvyklého nájomného v danom mieste a čase za porovnateľný pozemok, keď vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je možné pri stanovení náhrady aplikovať vyhlášku MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Prvostupňový súd z predložených nájomných zmlúv ako aj z oznámenia Obecného úradu Veľký Grob zistil, že nájomné za meter štvorcový v rozhodnom období predstavovalo sumu 0,013-0,015 €/m2/rok. Ak aj vzhľadom na takto zistené obvyklé nájomné prvostupňový súd určil náhradu vzhľadom na posledný návrh odporcu na uzavretie mimosúdnej dohody zo dňa 12.09.2012 vyššou sumou a to 0,10 € /m2/ rok, ktorú považoval za primeranú náhradu pre navrhovateľov za obmedzenie ich vlastníckeho práva nepostupoval v rozpore s ustanovením § 153 ods. 2 O.s.p. a neprisúdil viac než čoho sa navrhovatelia domáhali. Vzhľadom na skutočnosť, že vyhovujúci výrok nebol zo strany navrhovateľov a ani odporcu napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť sú nedôvodné námietky odporcu v odvolaní, ktorý namietal zmätočnosť rozhodnutia, keď súd určil výšku náhrady sumou 0,10€/m2/rok ako všeobecnú hodnotu ročnej odplaty za zriadenie vecného bremena, t.j. na základe inej právnej kvalifikácie, akou odôvodňuje rozhodnutie a to cena obvyklého nájomného. Ak vzhľadom na uvedené prvostupňový súd zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľom 1./, 2./ a 3./ spoločne a nerozdielne sumu 298,75€ (0,10 €/m2/rok : 12 mesiacov = 0,008333€/m2/mesic x 30 mesiacov = 0,24999€ x 1.195m2= 298,75€) spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,50 % ročne od 02.12.2008 do zaplatenia a vo zvyšku ( navrhovatelia sa domáhali zaplatenia sumy 2 751,44 € /82 890,- Sk/ s úrokom z omeškania za každý jednotlivý mesiac, kedy malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu ) rozhodol v časti zamietajúceho výroku vecne správne a odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Rovnako v zmysle 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správny odvolací súd potvrdil aj rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým prvostupňový súd zamietol vzájomný návrh odporcu, ktorým sa po pripustení zmeny vzájomného návrhu v rámci odvolacieho konania domáhal odporca určenia, že na parc. č. XXXX, o výmere 5877 m2, druh pozemku orná pôda, ako parcela registra „E“, zapísaná na LV č. XXXX, Katastrálnym úradom Trnava, Správou katastra Galanta, k. ú.: Q. L., obec: Q. L., okres: Q. L., je v časti 1195 m2 v zmysle znaleckého posudku č. 15/2011 vypracovanom znalcom Š. Š., ťarcha vecného bremena, spočívajúca v povinnosti vlastníka pozemku parc. č. 2189 strpieť vstup odporcu v súvislosti s prevádzkou, údržbou či opravou hydromelioračnej stavby zapísanej na LV č. XXXX, Katastrálny úrad Trnava, Správa katastra Galanta, k. ú.: Q. L., obec: Q. L., okres: Q. L.. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a v tomto smere aj na odôvodnenie napadnutého rozsudku poukazuje, že odporca v danom prípade nepreukázal základnú podmienku pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a to oprávnenú držba tohto práva. Odporca v konaní nepreukázal ani žiadny spôsob vzniku vecného bremena, resp. práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu. Rovnako nie je možné vzájomnému návrhu vyhovieť a určiť existenciu zákonného vecného bremena s poukazom na ustanovenia zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách, ako to žiadal odporca v rámci prvostupňového ako aj odvolacieho konania. Ako už bolo viackrát spomínané stavba na pozemku právnych predchodcov navrhovateľov - čerpacia stanica bola vybudovaná na základe povolenia na zriadenie vodohospodárskeho diela „Závlaha pozemkov Pusté Úľany“ podľa ust. § 8 a § 9 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách, má charakter vodnej stavby v zmysle § 38 ods. 1 písm. e) uvádzaného zákona o vodách a v súlade s ustanovením § 37 ods. 1 tu vzniklo zákonné obmedzenie vlastníckeho práva navrhovateľov (resp. ich právnych predchodcov). Následne zákon č. 184/2002 Z.z. o vodách v znení neskorších predpisov (zrušený zákonom č. 364/2004 Z.z. o vodách) v ustanovení § 48 ods. 1 písm. f) ako vodné stavby definoval stavby, ktoré umožňujú osobitné užívanie vôd, pričom medzi ne zaraďoval aj stavby na zavlažovanie a odvodňovanie pozemkov. Rovnako aj platný zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách zaraďuje medzi vodné stavby v ustanovení § 52, ods. 1 písm. f) hydromelioračné stavby na zavlažovanie pozemkov a odvodňovanie pozemkov. V ustanovení § 53a citovaného zákona sú upravené povinnosti vlastníkov pozemkov, na ktorých sú hydromelioračné stavby alebo jej časti umiestnené. Je potrebné dôsledne rozlišovať zákonné obmedzenia vlastníckeho práva a zákonné vecné bremená. Pre posúdenie toho či sa jedná o vecné bremeno alebo o zákonné obmedzenie, rozhoduje podstata týchto inštitútov v príslušnom právnom predpise. Podstata zákonného obmedzenia vlastníckeho práva spočíva v tom, že ide o verejnoprávne obmedzenie vlastníckeho práva alebo tiež o vymedzenie obsahu vlastníckeho práva verejnoprávnym predpisom. Inými slovami povedané, nie každé obmedzenia vlastníka pozemku podľa osobitného zákona je vecným bremenom vzniknutým zo zákona. V zmysle § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. V prejednávanej veci sú ustanovení § 53a citovaného Vodného zákona č. 364/2004 Z.z. priamo upravené zákonné obmedzenia vlastníckeho práva a to tak, že vlastník pozemku, jeho správca alebo užívateľ, na ktorom je hydromelioračná stavba umiestnená, je povinný a) strpieť hydromelioračnú stavbu alebo jej časť na pozemku, kde je táto stavba umiestnená, b) pri užívaní pozemku počínať si tak, aby svojou činnosťou nepoškodzoval hydromelioračnú stavbu alebo jej časť a neporušoval a ani inak negatívne neovplyvňoval funkčnosť, bezpečnosť, spoľahlivosť a prevádzku hydromelioračnej stavby alebo jej časti, inak zodpovedá za škodu, ktorú svojou činnosťou spôsobil, c) strpieť, aby vlastník, správca alebo užívateľ hydromelioračnej stavby alebo jej časti v nevyhnutnej miere vstupoval na pozemky, kde sa hydromelioračná stavba alebo jej časť nachádza, v súvislosti s jej prevádzkou, rekonštrukciou, prekládkou, údržbou alebo opravou, d) ohlásiť vlastníkovi, správcovi alebo užívateľovi hydromelioračnej stavby alebo jej časti vzniknuté závady alebo nutnosť vykonať opravy na hydromelioračnej stavbe alebo jej časti. Pre všetky tieto obmedzenia vlastníka v citovanom ustanovení nie je možné určiť konkrétnu nehnuteľnosť alebo konkrétnu osobu v prospech ktorej sú takéto obmedzenia stanovené. Ak teda nie je určená konkrétna nehnuteľnosť , ktorej užívaniu by mohlo zákonné obmedzenie slúžiť ani konkrétnu oprávnenú osobu, ktorej potrebám obmedzenie slúži, nie sú splnené kritéria vyplývajúce pre vecné bremená z Občianskeho zákonníka, alebo iné verejnoprávne obmedzenia vlastníckeho práva a preto nebolo možné vzájomnému návrhu odporcu na určenie zákonného vecného bremena vyhovieť tak ako to uzavrel správne aj súd prvého stupňa vyhovieť. Pre úplnosť veci odvolací súd záverom len dodáva, že zmenenému vzájomnému návrhu by v žiadnom prípade nemohlo byť vyhovené ani z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie navrhovateľov voči ktorým vzájomný návrh smeroval. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu je v zmysle § 154 ods. 1 O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p. rozhodujúci stav v čase vyhlásenia odvolacieho rozhodnutia. Z aktuálneho LV č. XXXX a č. XXXX vyplýva, že navrhovatelia 1./,2./,3./ voči ktorým návrh na určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zo strany odporcu smeruje už nie sú vlastníkmi parc. č. XXXX, o výmere 5877 m2, druh pozemku orná pôda, ako parcela registra „E“, zapísaná na LV č. XXXX, Katastrálnym úradom Trnava, Správou katastra Galanta, k. ú.: Q. L., obec: Q. L., okres: Q. L.. Vlastníkom nehnuteľnosti parc. č. XXXX, v súčasnosti vo výmere 4.772m2, zapísanej na LV č. XXXX je ALAS SLOVAKIA, s.r.o, Bratislava, Polianky č. 23. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď o týchto rozhodne prvostupňový súd s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 3 O.s.p. podľa ktorého ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.