Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/266/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209206640 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1209206640.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v právnej veci navrhovateľov: 1./ L.. M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. W. XXX, O., 2./ O.. R. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. X, N., obaja zastúpení advokátom JUDr. Mariánom Janotom, Čajaková 28, Bratislava, proti odporcom: 1./ Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne nám. 1, Bratislava, 2./ KARIREAL SLOVAKIA, a. s., Nová 17, Pezinok, IČO: 35 785 403, zastúpený advokátkou JUDr. Margitou Medveczkou, Havlíčkova 34, Bratislava, 3./ Inter IKEA Centre Slovensko, s.r.o., Ivánska cesta 16, Bratislava, IČO: 35 849 363, zastúpený advokátskou kanceláriou ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., so sídlom Kýčerského 7, Bratislava, IČO: 36 857 513, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16. januára 2013, č. k. 7C 105/2009-144, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali určenia, že sú spoluvlastníkmi každý vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu jedna polovica nehnuteľností: parc. č. XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 164 m2, zapísanej v registri Y. na LV č. X, kat. úz. H., okres N. L., obec N. - m. č. F., parc. č. XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 841 m2, zapísanej v registri Y. na LV č. XXXX, kat. úz. H., okres N. L., obec N. - m. č. F., parc. č. XXXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 535 m2 zapísanej v registri Y. na LV č. XXXX, kat. úz. H., okres N. L., obec N., m. č. - F. a parc. č. XXXXX/XXX orná pôda o výmere 209 m2 a parc. č. XXXXX/XXX, zastavaná plocha o výmere 242 m2, kat. úz. H., podľa geometrického plánu č. 11/2006 zo dňa 10.3.2006. Rozhodol tak právne vec posúdiac s poukazom na ust. § 126 ods. 1, § 129 ods. 1, § 130, § 132 ods. 1, § 134 ods. 1, 3 a § 868 Občianskeho zákonníka, ako aj § 2 ods. 1, 7 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že na základe rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava 2 zo dňa 5.3.1991, č. D 306/91 v dedičskej veci po poručiteľovi M. C., zomr. XX.X.XXXX sa stali navrhovatelia 1./ a 2./ preberateľmi dedičstva po poručiteľovi každý rovnakým podielom, pričom predmetom dedičstva boli nehnuteľnosti zapísané vo vl. č. XXXX, kat. úz. N., parc. č. XXXXX roľa o výmere 599 m2, parc. č. XXXXX roľa o výmere 5672 m2, parc. č. XXXXX roľa o výmere 5343 m2, parc. č. XXXXX roľa o výmere 995 m2, parc. č. XXXXX roľa o výmere 2 ha a 1°5 m2, parc. č. XXXXX roľa o výmere 1 ha a 97 m2, parc. č. XXXXX vinohrad o výmere 63 ha a 32 m2 na mene poručiteľa v 1/3. Z protokolu č. 94 o zverení obecného majetku a s ním súvisiacich majetkových práv a záväzkov do správy mestskej časti N. - F. zo dňa 30.9.1991 uzavretého medzi Hlavným mestom SR Bratislava (odporca 1/) ako odovzdávajúcim a Mestskou časťou Bratislava - Ružinov ako preberajúcim zistil, že predmetom zverenia obecného majetku a s ním súvisiacich práv a záväzkov sú pozemky, ktoré podľa súpisu vyhotoveného Strediskom geodézie Bratislava sú zapísané na LV č. X, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX v kat. úz. H. zapísané na býv. ObNV Bratislava II, s tým, že majetok sa bezodplatne zveril dňom 1.10.1991 mestskej časti N. - F. v zmysle ust. § 8 ods. 1 Zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy, keď prílohou protokolu bol aj LV č. X s parcelou č. XXXXX/X o výmere 4753 m2, na ktorej sa mala nachádzať miestna komunikácia. Ďalej zistil, že dňa 3.7.2000 uzatvorili Mestská časť Bratislava - Ružinov ako prenajímateľ a IKEA Bratislava, s.r.o. ako nájomca nájomnú zmluvu č. 16152-1/2000 ohľadom časti parc. č. XXXXX/X kat. úz. H. podľa overeného geometrického plánu č. p. 19/2000 a parc. č. XXXXX/X o výmere 2499 m2 - zastavané plochy. Mal za preukázané, že dňa 30.1.2001 uzatvorili odporca 1/ ako predávajúci a odporca 3 ako kupujúci kúpnu zmluvu ohľadom prevodu vlastníckeho práva časti pozemku v kat. úz. H. časť parc. č. XXXXX/X o celkovej výmere 4753 m2, zastavaná plocha, z ktorej sa odčlenili geometrickým plánom č. 19/2000 overeným dňa 27.4.2000 pod č. 304/2000 parc. č. XXXXX/X o výmere 2499 m2, druh pozemku zastavaná plocha, tvoriaca predmet prevodu. Geometrickým plánom č. 19/2000 sa odčlenila parc. č. XXXXX/X o výmere 226 m2, druh pozemku zastavaná plocha, z ktorej sa následne odčlenila geometrickým plánom č. 56/2000 overeným dňa 7.7.2000 pod č. 507/2000 parc. č. XXXXX/X o výmere 32 m2, druh pozemku zastavaná plocha, tvoriaca predmet prevodu. Ustálil, že predmetom prevodu boli novovytvorené pozemky podľa geometrického plánu č. 19/2000 parc. č. XXXXX/X o výmere 2499 m2, zastavaná plocha a podľa geometrického plánu č. 56/2000 parc. č. XXXXX/X o výmere 32 m2, zastavaná plocha, spolu pozemky o výmere 2531 m2, s tým, že vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 29.3.2001 a prevod nehnuteľností schválilo Miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava - Ružinov uznesením č. 376/XIV s predchádzajúcim súhlasom primátora Hlavného mesta SR Bratislavy. Konštatoval, že dňa 14.10.2002 uzatvorili odporca 1/ ako predávajúci a F&P, a.s. ako kupujúci kúpnu zmluvu ohľadom prevodu vlastníckeho práva nehnuteľnosti - parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha o výmere 1346 m2, parc. č. XXXXX/XX, zastavaná plocha o výmere 30 m2, kat. úz. H., keď vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 12.11.2002 a prevod týchto nehnuteľností schválilo Miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava - Ružinov uznesením č. 655/XXVI s predchádzajúcim súhlasom primátora Hlavného mesta SR Bratislavy. Následne dňa 10.1.2003 uzatvorili F&P, a.s. ako právajúci a FONE, s.r.o. ako kupujúci kúpnu zmluvu ohľadom prevodu nehnuteľnosti - parc. č. XXXXX/XX, zastavaná plocha o výmere 535 m2, kat. úz. H., LV č. XXXX. Ďalej dňa 27.1.2006 uzatvorili F&P, a.s. ako predávajúci a GALVANIHO 3, s.r.o. ako kupujúci kúpnu zmluvu okrem iného ohľadom nehnuteľnosti v kat. úz. H., parc. č. XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 841 m2, ktorej vklad bol povolený dňa 1.2.2006. Dňa 25.8.2006 uzatvorili FONE, s.r.o. ako predávajúci a Leasing Slovenskej sporiteľne, a.s. ako kupujúci kúpnu zmluvu okrem iného ohľadom prevodu nehnuteľnosti v kat. úz. H., parc. č. XXXXX/XX - ostatné plochy o výmere 608 m2, ktorej vklad bol povolený dňa 4.9.2006. Súd prvého stupňa tiež zistil, že listom zo dňa 23.4.2003 sa obrátil navrhovateľ 1/ na primátora Hl. mesta SR Bratislavy so žiadosťou o majetkovoprávne usporiadanie parc. č. XXXXX z dôvodu, že odporca 1/ predal jeho súkromné vlastníctvo, a žiadal o finančné vyrovnanie. Uviedol, že podľa LV č. XXXX sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parc. č. XXXXX - orná pôda o výmere 1991 m2 v kat. úz. H. navrhovatelia 1./ a 2./ každý v podiele 1. Z oznámenia Správy katastra pre hl. mesto SR Bratislavu zo dňa 27.10.2004, č. 2786/04 - 20, mal za preukázané, že pozemkovoknižná parcela č. XXXXX roľa o výmere 5672 m2 a parc. č. XXXXX roľa o výmere 5343 m2, vedené v PK vložke č. XXXX, kat. úz. N., boli zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. H. do registra I. ako parcela reg. I. č. XXXXX orná pôda o výmere 5672 m2 a parc. č. XXXXX orná pôda o výmere 5343 m2 zápisom dedičského rozhodnutia D 306/91 po zosnulom M. C. v prospech R. C. v 1 a M. C. v 1 položkou výkazu zmien VZ 348/91. Položkou výkazu zmien č. 370/89 pri II. etape konanej v kat. úz. H. bola na základe chybnej identifikácie zapísaná Y. - G. parc. č. XXXXX/ X neknihovanou cestou na LV č. X, kat. úz. H. v prospech Čs. štát - ObNV Ba II (neskôr v súlade so zákonom č. 138/91 Zb. o majetku obcí prepísané na Hl. m. SR Bratislava). Podľa kontrolnej identifikácie duplicita vlastníctva I. - parc. č. XXXXX je s Y. - G. parc. č. XXXXX/X zastavaná plocha o výmere 164 m2, ktorá je vedená na LV č. X, kat. úz. H. v prospech Hl. m. SR Bratislava, s Y. - G. parc. č. XXXXX/ XX zastavaná plocha o výmere 535 m, ktorá je vedená na LV č. XXXX, kat. úz. H. v prospech FONE, s. r. o. na základe kúpnej zmluvy V-110/03 uzatvorenej medzi F&P, a.s. a FONE, s.r.o., kde F & P,, a.s. predmetnú nehnuteľnosť nadobudla na základe kúpnej zmluvy V-6134/02 od Hl. m. SR Bratislavy, s Y. - G. parc. č. XXXXX/X zastavaná plocha o výmere 841 m2, vedenej na LV č. XXXX, kat. úz. H. v prospech F&P, a.s. na základe kúpnej zmluvy V-6139/02 od Hl. m. SR Bratislava s časťou o výmere 451 m2, v Y. - G. par. č. XXXXX/XXX a č. XXXXX/XX, vedených na LV č. XXXX v prospech Inter IKEA Center Slovensko, s. r. o. na základe kúpnej zmluvy V - 924/01 od Hl. m. SR Bratislava. Poukázal na to, že rozsudkom zo dňa 29.9.2008, č. k. 7C 285/2005-213, právoplatným dňa 18.11.2008, bol zamietnutý návrh navrhovateľov na určenie, že odporca 1/ (Hl. m. SR Bratislava) nie je vlastníkom parc. č. XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 164 m2 zapísanej v reg. Y. na LV č. X, kat. úz. H., okres N. L., obec N. - m. č. F., odporca 2/ (GALVÁNIHO 3, s.r.o.) nie je vlastníkom parc. č. XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 841 m2 zapísanej v reg. Y. na LV č. XXXX, kat. úz. H., okres N. L., obec N. - m. č. F., odporca 3/ (Leasing Slovenskej sporiteľne, a.s.) nie je vlastníkom parc. č. XXXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 535 m2 zapísanej v reg. Y. na LV č. XXXX, kat. úz. H. okres N. L., obec N. m. č. F. a odporca 4/ (Inter IKEA Centre Slovensko, s.r.o.) nie je vlastníkom parc. č. XXXXX/ XXX orná pôda o výmere 209 m2, kat. úz. H. a parc. č. XXXXX/XXX, zastavaná plocha o výmere 242 m2, kat. úz. H., podľa geometrického plánu č. 11/21006 zo dňa 10.3.2006, keď dôvodom zamietnutia bolo ustálenie nadobudnutia vlastníctva odporcami k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním, ako aj nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vo vzťahu k odporcom 2/ až 4/. Uviedol, že podľa výpisu z LV č. X je odporca 1/ vlastníkom parc. č. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 164 m2, kat. úz. H.Á., podľa výpisu z LV č. XXXX je GALVANIHO 3, s.r.o. vlastníkom parc. č. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 841 m2, kat. úz. H., podľa výpisu z LV č. XXXX je odporca 2/ vlastníkom parc. č. XXXXX/XX - ostatné plochy o výmere 608 m2, kat. úz. H., a podľa výpisu z LV č. XXXX je odporca 3/ vlastníkom parc. č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 84943 m2 a parc. č. XXXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 43170 m2, kat. úz. H.. Súd prvého stupňa na základe takto ustáleného skutkového stavu dospel k záveru, že vlastníkmi sporných nehnuteľností (okrem parc. č. XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 841 m2) sú odporcovia 1/ a 3/, čomu zodpovedá aj zápis v katastri nehnuteľností. Zhrnul, že navrhovatelia poukazovali na duplicitný zápis vlastníctva v katastri nehnuteľností, čo potvrdzuje aj oznámenie Správy katastra pre hl. m. SR Bratislavu zo dňa 27.10.2004, a odporcovia namietali, že sa stali vlastníkmi týchto nehnuteľností titulom ich vydržania. Ich argumentácii prisvedčil majúc za to, že všetky sporné parcely vznikli z parc. č. XXXXX/X o výmere 4753 m2 (podľa identifikácie z časti identickej s PK p. č. XXXXX), ktorá mala byť omylom na základe chybnej identifikácie zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastníctvo Čsl. Štátu - ObNV Bratislava v roku 1989 (na základe položky výkazu zmien VZ 370/89), neskôr na základe zák. č. 138/1991 Zb. ako vlastníctvo odporcu 1/. Skonštatoval, že z obsahu spisu síce nevyplýva, ktorým konkrétnym dňom bolo do katastra nehnuteľností zapísané vlastnícke právo štátu (právny predchodca odporcu 1/), resp. odporcu 1/, avšak protokolom č. 94 zo dňa 30.9.1991 zveril odporca 1/ aj túto nehnuteľnosť do správy Mestskej časti Bratislava - Ružinov, a teda najneskôr týmto dňom odporca 1/ s nehnuteľnosťou nakladal ako s vlastnou. Poukázal na to, že do 31.12.1991 podľa dovtedy platných zákonov nemohol nadobudnúť vlastníctvo k akémukoľvek predmetu vydržaním štát ani organizácia (právnická osoba), ale iba občan (§ 135a ods. 1 OZ účinného do 31.12.1991), preto posudzoval splnenie podmienok vydržania u odporcov 1/ až 3/ podľa zákona účinného až po 1.1.1992. Vyjadril názor, že predpokladom vydržania je 1./ oprávnená držba, 2./ uplynutie vydržacej doby 10 rokov a 3./ spôsobilý predmet vydržania. Vyslovil, že o oprávnenú držbu ide vtedy, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, keď držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Mal za zrejmé, že odporca 1/nakladal s nehnuteľnosťou ako s vlastnou, nakoľko ju zveril do správy m. č. Bratislava - Ružinov, keď držiteľom je aj ten, kto vykonáva držbu prostredníctvom inej osoby, neskôr jej časť aj prenajal, resp. previedol na ďalšie osoby. Poukázal na to, že jeho dobromyseľnosť nebola navrhovateľmi spochybnená, keď sa dá vyvodiť i z toho, že odporca 1/ vychádzal zo skutočnosti, že je ako vlastník nehnuteľností zo zákona č. 138/1991 Zb. zapísaný Čs. štát - ObNV Ba II a nemohol vedieť, že sa tak stalo omylom. Mal za to, že ani dobromyseľnosť ďalších odporcov a spoločnosti F & P, a.s. a FONE, s.r.o., ako právnych nástupcov odporcu 1 nebola spochybnená a dá sa predpokladať, keďže títo vychádzali zo zápisu v katastri nehnuteľností a nehnuteľnosti nadobudli od subjektov zapísaných ako vlastníci. Začatie vydržacej doby stanovil od 1.1.1992, takže desaťročná vydržacia doba uplynula podľa jeho názoru dňom 1.1.2002. Poukázal i na najnovšiu judikatúru (napr. rozsudok NS SR so sp. zn. 2Cdo 201/2005), v zmysle ktorej si mohli oprávnení držitelia, aj právnické osoby, započítať oprávnenú držbu aj za obdobie pred 1.1.1992. V konaní nemal za preukázané, že by sa odporca 1/ a už vôbec nie ostatní odporcovia, resp. držitelia nehnuteľnosti, dozvedeli o tom, že niekto iný by mohol byť vlastníkom sporých nehnuteľností skôr, ako z listu vlastníctva zo dňa 23.4.2003, ktorým na túto skutočnosť upozornil odporcu 1./ navrhovateľ 1./, keď ostatní odporcovia sa túto skutočnosť dozvedeli zrejme až z návrhu na začatie konania pod sp. zn. 7C 285/2005. Uvedené bolo až po uplynutí zákonnej vydržacej doby, po ktorú mali sporné nehnuteľnosti v oprávnenej držbe. Nemal pochybnosti o spôsobilosti nehnuteľností byť predmetom vydržania, keďže ide o veci v právnom slova zmysle, ktoré môžu byť predmetom vlastníctva a nešlo o veci, ktoré môžu byť vlastníctvom iba štátu alebo určených právnických osôb. Vzhľadom na uvedené uzavrel, že odporcovia 1./ až 3./ nadobudli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním, keď k rovnakému právnemu záveru dospel už v konaní vedenom pod sp. zn. 7C 285/2005. Mal za to, že ak navrhovatelia boli podielnikmi Zelinárskeho družstva Trnávka a starali sa o pozemky, táto skutočnosť nevylučuje, že odporcovia mohli nadobudnúť vlastnícke právo k nim titulom vydržania. Vyhodnotil však, že svoje tvrdenie o tomto navrhovatelia vani nepreukázali, nakoľko do spisu založili len listiny, podľa ktorých Štátny majetok v Bratislave n. p. dňa 19.11.1953 vydal M. C. O.. potvrdenie, že od jesene 1951 prechodne obhospodaruje určité pozemky, vrátane parc. č. XXXXX V. XXXXX, a nájomnú zmluvu zo dňa 29.12.1992, ktorou navrhovatelia prenechali Hydinárskemu štátnemu majetku Bratislava okrem iného aj uvedené parcely. Pokiaľ ide o parcelu č. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 841 m2 zapísanej v reg. Y. na LV č. XXXX, ku ktorej je ak vlastník zapísaná spoločnosť GALVANIHO 3, s.r.o., v tejto časti návrh zamietol z dôvodu nedostatočného okruhu účastníkov na strane odporcov. Nestotožnil sa s argumentáciou ohľadom odporcami namietanej prekážky rozhodnutej veci, nakoľko vo veci so sp. zn. 7C 285/2002 nešlo o totožný predmet konania. Uviedol, že o trovách konania rozhodne v zmysle § 151 ods. 3 OSP až po právoplatnosti rozhodnutia o veci. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote riadne prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovatelia a žiadali napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne zmeniť a návrhu vyhovieť a priznať náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania. Mali za to, že došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu vykonaného dokazovania a k prijatiu nesprávneho právneho záveru, že všetky prevody a následné užívania sporných nehnuteľností boli dobromyseľné, keď bolo podľa nich potrebné zaoberať sa posudzovaním začiatku lehoty na vydržanie, nerušeným užívaním nehnuteľností a oprávnenosťou držby. Mali za nesporné, že predmetné nehnuteľnosti prešli do správy Hlavého mesta SR Bratislavy a následne m. č. Ružinov delimitáciou, avšak išlo o majetok, ktorý nebol vo vlastníctve štátu, ale len v užívaní Poľnohospodárskym podnikom - Hydinárskym štátnym majetkom, kombinát Bratislava II na základe nájomnej zmluvy, keď išlo o parcely reg. I.. Podľa ich názoru odporca 1/ si bol vedomý neoprávnenosti držby a neoprávnenosti právnych úkonov, ktorými došlo k predaju nehnuteľností na ďalších odporcov, nakoľko mal pôvodne záujem ich odškodniť. Odporca 2./ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Mal za to, že navrhovatelia žiadnym relevantným spôsobom nespochybnili jeho pri nadobúdaní a nakladaní s nehnuteľnosťami, rovnako ani dobrú vieru ostatných odporcov a ich právnych predchodcov. Podľa jeho názoru došlo k preukázaniu, že odporcovia síce nenadobudli nehnuteľnosti na základe platných právnych úkonov, ale titulom ich vydržania. Poukázal na skutočnosť, že parc. č. XXXXX/XX nadobudol kúpnou zmluvou, pričom právni predchodcovia boli so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľní v tom, že im nehnuteľnosť patrí, nakoľko im svedčil nadobúdací titul a zápis v katastri nehnuteľností, a ani pri náležitej pozornosti nemohli mať podozrenie o neoprávnenosti ich držby. Podľa jeho názoru vydržacia doba ich právnym predchodcom uplynula najneskôr dňom 1.1.2002, ktorú si započítal. Odporca 3./ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov taktiež žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že napadnutý rozsudok je už v poradí druhým súdnym rozhodnutím o návrhu uplatnenom navrhovateľmi týkajúcom sa vlastníctva k tým istým nehnuteľnostiam, z ktorého dôvodu žiadal opätovne posúdiť existenciu procesných prekážok v konaní. Inak mal za to, že súd prvého stupňa sa náležite vysporiadal s argumentáciou oboch procesných strán a vykonané dokazovanie správne vyhodnotil. Zo strany navrhovateľov neboli podľa jeho názoru produkované dôkazy, ktorými by bolo vyvrátené alebo aspoň spochybnené nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam odporcami na základe vydržania. Uvedené absentuje podľa neho i v rámci konania odvolacieho. Odporca 1./ sa k odvolaniu navrhovateľov písomne nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ak súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP. Rozsudok verejne vyhlásil za použitia § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP, nakoľko dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné, pretože súd prvého stupňa vo veci zistil riadne skutkový stav potrebný pre právne posúdenie veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Súd prvého stupňa vo veci vykonal náležité dokazovanie správnym smerom a v potrebnom rozsahu, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 OSP dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil vo veci samej aj správny právny záver, keď na vec aplikoval zodpovedajúce právne normy, ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k vyhoveniu návrhu aj náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP odôvodnil. Prihliadnuc na obsah spisového materiálu a z neho vyplývajúci skutkový a právny stav odvolací súd nezistil v postupe súdu prvého stupňa ani z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 OSP). Z obsahu spisu nevyplýva, že by svojím konaním (rozhodnutím) odňal účastníkom možnosť konať pred súdom. Rozsudok je logický a presvedčivý, obsahujúci všetky náležitosti vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 OSP. V ňom dal súd prvého stupňa jasnú, presnú a kvalifikovanú argumentáciu o neexistencii vlastníckeho práva navrhovateľov k sporným nehnuteľnostiam vzhľadom na vydržanie tohto práva k nim odporcami. V odvolaní navrhovatelia neargumentujú skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného a ustáleného skutkového stavu a jeho právneho hodnotenia alebo ktoré by mu neboli bývali známe. Z konania pred súdom prvého stupňa iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iní právne hodnotenie stavu veci. Vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa si nežiada ani doplniť dôvody na zdôraznenie jeho správnosti, pretože by odvolací súd len opakoval správnosť záverov súdu prvého stupňa, na ktoré v podrobnostiach poukazuje a stotožňuje sa s nimi (§ 219 ods. 2 OSP). Objektívny stav držby je v niektorých prípadoch doplnený subjektívnym presvedčením držiteľa, že vec, s ktorou nakladá alebo ju užíva, mu patrí. V takomto prípade možno hovoriť o oprávnenej držbe, ktorá sa od neoprávnenej držby odlišuje práve subjektívnym stavom existujúcim v psychike držiteľa, a teda jeho dobromyseľnosťou v tom, že mu vec alebo právo vskutku patrí. Oprávnený držiteľ je teda ten, kto má vec vo svojej moci a vykonáva k nej oprávnenia patriace inak do obsahu vlastníckeho práva v opodstatnenom presvedčení, že ide o jeho vlastnú vec. Presvedčenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, musí mať oporu v skutkových okolnostiach nasvedčujúcich tomuto záveru (napr. zmluva, hoci neplatná, ale jej predmetom je ovládaná vec). Existenciu pochybností o oprávnenosti držby hmotnoprávne rieši ustanovenie o vyvrátiteľnej právnej domnienke, že v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená (§ 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Opodstatnenosť tejto právnej domnienky vychádza z poznatku, že dôkaz o stave mysle držiteľa sa vytvára len nepriamo, úsudkom z iných dôkazov. Na základe obsahu preskúmavaného spisového materiálu má odvolací súd zhodne s vysloveným názorom súdu prvého stupňa za to, že v danej veci oprávnenosť držby odporcov bola riadne preukázaná, keď všetkým odporcom svedčí nadobúdací titul k sporným nehnuteľnostiam, ako aj nerušené uplynutie zákonom požadovanej vydržacej doby vzhľadom na možnosť započítania si vydržacej doby právnych predchodcov. Relevantné pozemky boli predmetom právnych úkonov, prípadne prešli na odporcu 1/ na základe zákona č. 138/1991 Zb. Držiteľmi pozemkov sa stali na ich základe. Na ich strane sa jednalo o tzv. právny omyl, ktorému sa však pri bežnej normálnej opatrnosti nedalo vyhnúť. Odporcovia sa teda mohli objektívne a so zreteľom na všetky okolnosti oprávnene domnievať, že sú vlastníkmi daných nehnuteľností a v konaní teda vyšli najavo okolnosti objektívnej povahy preukazujúce toto ich presvedčenie (napr. rozhodnutie NS SR, sp. zn. 2Cdo 27/2005). V danej veci navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno v tom smere, že by oprávnenosť držby odporcov vyvrátili podloženými skutkovými okolnosťami. Neuniesli tak bremeno dôkazné a ani bremeno tvrdenia, ktoré je podstatou sporového občianskeho konania, a ktoré okrem zásady dispozičnej ovláda najmä zásada prejednacia. Odvolací súd nemal žiadne pochybnosti o výsledkoch vykonaného dokazovania za účelom zistenia, či držba odporcov bola alebo nebola oprávnená, a preto ani nemal dôvod aplikovať ustanovenie o vyššie uvedenej právnej domnienke o oprávnenosti držby. V neposlednom rade sa odvolací súd stotožnil i s argumentáciou súdu prvého stupňa ohľadom zamietnutia návrhu vo vzťahu k parc. č. XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 841 m2 zapísanej v reg. Y. na LV č. XXXX, ku ktorej je ako vlastník v katastri nehnuteľností zapísaná spoločnosť GALVANIHO 3, s.r.o., z ktorého dôvodu u odporcov 1./ až 3./ absentuje pre predmetné konanie pasívna legitimácia, na ktorú skutočnosť je súd povinný prihliadať ex offo a absencia ktorej je bez ďalšieho dôvodom pre zamietnutie návrhu na určenie vlastníctva k nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o námietku odporcu 3./ ohľadom nedostatku podmienok konania (§ 103 OSP) vzhľadom na prekážku rozhodnutej vec tým, že v konaní súdu prvého stupňa so sp. zn. 7C 285/2005 bolo už rozhodnuté v identickej veci, s touto sa odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa nestotožnil, keďže v konaní, ktoré preskúmavanému predchádzalo, išlo o návrh o negatívne určenie, že odporcovia nie sú vlastníkmi sporných nehnuteľností. Návrh na začatie konania o takéto určenie bol síce zamietnutý, k jeho zamietnutiu však mohlo dôjsť na základe rôznych právnych argumentov, napr. z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu, z dôvodu nedostatku aktívnej alebo pasívnej legitimácie niektorých účastníkov a pod. Dôvodom zamietnutia nemusela byť len otázka vydržania vlastníctva k nehnuteľnostiam odporcami. Uvedenú skutočnosť síce súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia vydaného v konaní so sp. zn. 7C 285/2005 uviedol, avšak v zmysle ust. § 135 ods. 1, 2 OSP odôvodnenie súdneho rozhodnutia nie je pre účely iného konania záväzné. Z uvedených dôvodov odvolací súd v preskúmavanom konaní prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 159 ods. 3 OSP nevzhliadol. Vzhľadom na vyššie uvedené po preskúmaní skutkových a právnych skutočností vyplývajúcich z obsahu preskúmavaného spisového materiálu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Odvolací súd nerozhodol o trovách odvolacieho konania s poukazom na ust. § 224 ods. 4 OSP, keďže súd prvého stupňa nerozhodol o náhrade trov konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 OSP. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.