Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/6/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209207031 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1209207031.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a členov senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci žalobkyne: W. V., I.. XX. XX. XXXX, XXX XX B. XX, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. JUDr. Andreou Cvikovou, advokátkou, Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o určenie neplatnosti zmluvy, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 42Cb/129/2009-297 zo dňa 19. 11. 2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 42Cb/129/2009-297 zo dňa 19. 11. 2013 v I., II., III., IV. a V. výroku p o t v r d z u j e . Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 42Cb/129/2009-297 zo dňa 19. 11. 2013 v VI. a VII. výroku, t. j. v časti, v ktorej súd prvého stupňa žalobu zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania z r u š u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8400000217 zo dňa 01. 08. 2007 je v časti zmluvnej podmienky uvedenej v čl. 14.1 Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profit Credit v znení: „v prípade omeškania dlžníka so splnením akéhokoľvek peňažného záväzku podľa zmluvy, je veriteľ oprávnený požadovať zmluvnú pokutu 0,2 % z výšky splátky za každý deň omeškania“ neplatná. Súd určil, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8400000217 zo dňa 01. 08. 2007 je v časti zmluvnej podmienky uvedenej v čl. 14.2 Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profit Credit v znení: „v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru alebo jej časti o viac ako 15 dní po termíne, je veriteľ oprávnený požadovať nad rámec zmluvnej pokuty uvedenej v bode 14.01. zmluvnú pokutu vo výške 5 % z výšky dlžnej splátky a v prípade omeškania o viac ako 30 dní je oprávnený požadovať nad rámec zmluvnej pokuty uvedenej v bode 14.1. a 14.2 zmluvnú pokutu vo výške 10 % z výšky dlžnej splátky“ neplatná. Súd určil, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8400000217 zo dňa 01. 08. 2007 je v časti zmluvnej podmienky uvedenej v čl. 14.3 Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profit Credit v znení: „je veriteľ v prípade akéhokoľvek porušeniu zmluvy oprávnený požadovať nad rámec zmluvnej pokuty uvedenej v bode 14.01 a 14.02 zmluvnú pokutu vo výške 50 % z nominálnej hodnoty úveru“ neplatná. Súd určil, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8400000217 zo dňa 01. 08. 2007 je v časti zmluvnej podmienky uvedenej v čl. 18.2.1 Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profit Credit v znení: „akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z uvedených rozhodcov“ neplatná. Súd určil, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8400000217 zo dňa 01. 08. 2007 je v časti zmluvnej podmienky uvedenej v čl. 5.1 Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profit Credit v znení: „zmluvná odmena za poskytnutie úveru, resp. každého revolvingu je určená ako rozdiel medzi schválenou výškou úveru, resp. každého revolvingu a poskytnutou čiastkou úveru, resp. každého revolvingu. Poskytnutou čiastkou v prípade úveru sa rozumie suma vyplatená dlžníkovi po započítaní vykonanom podľa čl. 10. ods. 10.1. Poskytnutou čiastkou v prípade každého revolvingu sa rozumie suma vyplatená dlžníkovi po započítaní vykonanom podľa čl. 10. ods. 10.2“ neplatná. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že návrhom zo dňa 19. 05. 2009 doplneným dňa 15. 10. 2009 sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej dňa 01. 08. 2007 medzi účastníkmi konania. Nárok odôvodnila tým, že nakoľko jej nebol poskytnutý úver v bankách, obrátila sa na spoločnosť žalovaného o poskytnutie finančných prostriedkov a to aj napriek skutočnosti, že si bola vedomá nepriaznivých podmienok za akých boli finančné prostriedky poskytované. So žalovaným uzatvorila zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej jej boli poskytnuté finančné prostriedky v sume 995,82 Eur (30.000,- Sk), ktoré boli v súlade s úverovými podmienkami dňa 18. 02. 2008 navýšené o sumu 590,22 Eur (17.781,- Sk). Spolu výška poskytnutých finančných prostriedkov predstavovala sumu 1.586,- Eur (47.781,- Sk). Ku dňu podania žaloby, žalobkyňa uhradila 1.498,17 Eur z poskytnutého úveru 1.586,- Eur. Do splatenia požičanej sumy zostáva uhradiť jednu splátku v sume 87,83 Eur (2.645,97 Sk). Žalobkyňa namietala neprimeranosť úrokov, avšak nakoľko chcela dostať úver, musela podpísať blankozmenku, čo je ľahko zneužiteľné v jej neprospech. Rovnako za obzvlášť nevýhodné podmienky považuje ust. čl. 18 bod 2 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere upravujúce riešenie prípadných sporov, na základe ktorého sa prípadné spory mali riešiť v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z uvedených rozhodcov. Ako ďalšiu nevýhodnú podmienku žalobkyňa uvádza podmienky uvedené v čl. 14 zmluvných dojednaní, na základe ktorých mal žalovaný v prípade omeškania nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % z výšky splátky za každý deň omeškania a nad rámec zmluvnej pokuty v prípade omeškania zmluvnú pokutu až do výšky 65 % z nominálnej výšky úveru. V doplnení žaloby žalobkyňa uviedla, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti vidí v dôvodnej obave, že žalovaný si bude nárokovať splnenie zmluvných podmienok v rozhodcovskom konaní. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že úver jej bol navýšený po 6 mesiacoch, avšak jej vinou, nakoľko si nesprávne vypočítala dátum písomného oznámenia žalovanému, že o navýšenie úveru už nemá záujem. Keďže jej žalovaný po navýšení zaslal nový splátkový kalendár, musela poskytnutý úver splácať. Žalovaný namietal, že zo žaloby nevyplýva v čom spočíva naliehavý právny záujem na určení neplatnosti celej zmluvy, pričom tieto pochybnosti vyplývajú aj zo skutočnosti, že žalobkyňa poskytnutý úver čerpala, prvých 17 splátok riadne splnila a akceptovala poskytnutie a splácanie revolvingu spolu s nesplatenou časťou úveru v čase jeho poskytnutia podpísaním splátkového kalendára zo dňa 15. 02. 2008. K neprimeranosti výšky zmluvnej odmeny žalovaný uviedol, že toto tvrdenie žalobkyne je neprimerané, nakoľko z prehľadu maximálnej výšky odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru stanovenú v zmysle nariadenia vlády č. 238/2008 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie úveru v čase uzatvorenia zmluvy obmedzenie RPMN stanovené nebolo. Súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom dňa 13. 12. 2011, ktorým určil, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8400000217 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 01. 08. 2007 je neplatná a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania. Neplatnosť súd prvého stupňa ustálil jednak z dôvodu nejasnosti, nezrozumiteľnosti a nečitateľnosti formulácie zmluvných dojednaní, ich komplikovanosti a veľkého množstva odkazov. Naliehavý právny záujem žalobkyne na určení súd prvého stupňa ustálil na potrebe ochrany ako spotrebiteľa, pretože existuje obava z uplatnenia si nárokov žalovaným voči žalobkyni na rozhodcovskom súde. Na odvolanie žalovaného, ktorý navrhol rozsudok prvého stupňa zmeniť a žalobu zamietnuť odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom v odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav a dospel k správny skutkovým zisteniam, avšak vec nesprávne posúdil po právnej stránke a svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil. Uviedol tiež, že súd prvého stupňa správne posúdil vzťah medzi žalobcom a žalovanou ako spotrebiteľský vzťah, avšak poukázal na skutočnosť, že v súlade s čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách je vhodnejšie určiť čiastočnú neplatnosť jednotlivých zmluvných podmienok pred neplatnosťou zmluvy ako celku, ak zmluva môže existovať bez zmluvných podmienok, ktoré sú neplatné a preto nie je dôvod posudzovať zmluvu za neplatnú ako celok len preto, že je to pre spotrebiteľa výhodnejšie. Účelom smernice je odstrániť nekalé podmienky zo spotrebiteľských zmlúv a nie vyhlásiť celú zmluvu za neplatnú. Súd prvého stupňa postupoval v súlade s intenciami odvolacieho súdu, nariadil vo veci pojednávanie. Žalobkyňa uviedla, že naďalej trvá na svojom podanom návrhu, avšak nežiadala určiť za neplatnú celú zmluvu, ale žiadala určiť neplatnosť časti zmluvy a to konkrétne revolving, pretože sa jedná o neprimeranú zmluvnú podmienku a taktiež žiada určiť neplatnosť zmluvy v časti odplaty, pretože sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný zotrval na svojich písomných a ústnych vyjadreniach a žiadal, aby súd žalobu žalobkyne zamietol. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 3 ods. 1 Obč. zák., § 52 ods. 1 až 3 Obč. zák., § 53 ods. 1, 2, 3 písm. a), 4 Obč. zák., § 54 ods. 1 a 2 Obč. zák., ďalej na ust. § 1 ods. 1 zák. č. 258/2014 Z. z., § 1 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z. z., § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z. z., § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z. z., § 39 Obč. zák., § 80 písm. c) O.s.p., ďalej na čl. 5 smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993, čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS, čl. 5.1 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, čl. 5.4 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, čl. 14.1 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, čl. 14.2 písm. a) a b) zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, čl. 14.3 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, čl. 18.2 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav. Súd ako prvé skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy, resp. na určení neplatnosti časti zmluvy a to revolvingu, ako neprijateľnej zmluvnej podmienky a zmluvných podmienok týkajúcich sa odplaty. Ustálil, že naliehavý právny záujem žalobkyne na určení vyplýva z ochrany žalobkyne ako spotrebiteľa s tým, že žalobkyňa sa obáva, že žalovaný si bude svoje nároky uplatňovať na rozhodcovskom súde, nakoľko podľa rozhodcovskej doložky sa prípadné spory vzniknuté zo zmluvy majú riešiť v súdnom konaní alebo v konaní pred rozhodcovským súdom. Výber jednej z možností riešenia sporu je na žalobcovi. V predmetnom konaní je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti revolvingovej zmluvy, pretože v prípade podania žaloby na plnenie zo strany žalovaného, by táto žaloba tvorila prekážku litispedencie pre určovaciu žalobu, čím by žalovaná bola nútená svoj spor riešiť len pred rozhodcovským súdom. Podaním žaloby na súd je jedinou možnosťou žalobkyne, ako odstrániť stav objektívnej neistoty, ktorý nie je možné odstrániť inými prostriedkami právnej ochrany. Naliehaný právny záujem vyplýva aj priamo z povahy spotrebiteľskej veci, keď poukázal na čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993. Podľa uvedeného spotrebiteľ má vždy naliehavý právny záujem zneplatniť zmluvu, resp. niektoré zmluvné podmienky, ktoré spôsobujú hrubý nepomer v právach a povinnostiach. V prípade žalobkyne bola jej obava dôvodná, nakoľko dňa 30. 03. 2010 bola rozhodcovi JUDr. Michalovi Krnáčovi doručená žaloba na zaplatenie 1.738,16 Eur, na základe ktorej bol dňa 12. 05. 2010 vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorým bola žalobkyňa zaviazaná na zaplatenie 1.738,16 Eur. Rozhodcovské konanie bolo rozhodcovským uznesením zo dňa 07. 07. 2010 prerušené do právoplatného skončenia konania vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 42Cb/129/2009. Z uvedeného teda súd prvého stupňa ustálil, že žalobkyňa mala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená dňa 01. 08. 2007 zmluva o revolvingovom úvere č. 8400000217, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profireal Slovakia, spol. s r. o. (od 15. 02. 2008 PROFICREDIT Slovakia, s. r. o.), na základe ktorej bol, ako vyplýva z oznámenia o schválení výšky úveru dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 30.000,- Sk (995,82 Eur) s nominálnou hodnotou úveru 47.628,- Sk (1.580,96 Eur) so splatnosťou úveru 18 mesiacov pri výške jednej splátky 2.646,- Sk (87,83 Eur). Zmluvná odmena za poskytnutie úveru bola dohodnutá na 17.628,- Sk (585,14 Eur) a zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu bola dohodnutá na 13.971,- Sk (463,75 Eur), schválená výška revolvingu 31.752,- Sk (1.053,97 Eur). Súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere boli aj zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profireal Slovakia, spol. s r. o. Súd prvého stupňa posudzoval zmluvný vzťah vzniknutý medzi účastníkmi podľa ust. § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch (č. 258/2001 Z. z.). Žalobkyňa predmetnú zmluvu uzatvorila ako fyzická osoba, finančné prostriedky použila na súkromné účely a teda vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania, posúdil ako spotrebiteľský vzťah, založený na základe uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd prvého stupňa uviedol, že nie je možné sám revolving považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko ide o službu poskytovanú žalovaným a poskytovanie revolvingových úverov nie je v rozpore s právnymi predpismi ani s dobrými mravmi. Žalobkyňa si mohla zvoliť iný produkt žalovaného a o fungovaní revolvingu bola oboznámená, čo potvrdila vo svojom doplnení k žalobe, v ktorom uviedla, že je pravdou, že jej bol úver automaticky navýšený po 6 mesiacoch, avšak jej vinou, pretože si nesprávne vypočítala dátum písomného oznámenia žalovanému, že o navýšenie už nemá záujem, na základe čoho sa úver opäť navýšil a bol jej zaslaný nový splátkový kalendár a preto bola povinná opäť úver splácať. Súd prvého stupňa preskúmal uzatvorenú revolvingovú zmluvu spolu s jej zmluvnými dojednaniami a zistil, že žalovaný mal pre prípad omeškania alebo porušenia revolvingovej zmluvy svoju pohľadávku zabezpečenú niekoľkými spôsobmi, konkrétne ustanoveniami bodu 14.1, 14.2 a 14.3 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere. Na základe uvedených zmluvných dojednaní, je v prípade omeškania veriteľ oprávnený požadovať zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % denne z výšky splátky, t. j. 73 % ročne. Taktiež v prípade omeškania s úhradou splátky úveru alebo jej časti o viac ako 15 dní má žalovaný právo požadovať nad rámec uvedenej zmluvnej pokuty zmluvnú pokuty 5 % z výšky dlžnej splátky a v prípade omeškania s platením splátky o viac ako 30 dní je žalovaný oprávnený požadovať nad rámec vyššie uvedených zmluvných pokút (14.1 a 14.2) zmluvnú pokutu 10 % z výšky dlžnej splátky. Následne v prípade akéhokoľvek porušenia zmluvy môže žalovaný požadovať nad rámec už uvedených zmluvných pokút zmluvnú pokutu 50 % z nominálnej výšky úveru, z čoho vyplýva, že v prípade porušenia zmluvy tak, ako je uvedené v bode 13 (napr. aj tým spôsobom, že došlo k zmene skutočností, ktoré sú obsahom prehlásenia a dlžník o tejto skutočnosti neinformuje alebo aj v prípade omeškania, vznikne žalovanému nárok za zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 50 % nominálnej hodnoty úveru, čo je až 15.876,- Sk /790,48 Eur/). Zabezpečenie predmetnej revolvingovej zmluvy je v danom prípade ošetrené viacerými spôsobmi, ktoré sú sankčnými inštitútmi a preto súd skúmal primeranosť takéhoto zabezpečenia k významu zabezpečovanej zmluvnej povinnosti. Zmluvná pokuta 0,2 % denne z výšky splátky v prípade omeškania so splnením záväzku, následne zmluvná pokuta v prípade omeškania s platením splátky a zmluvná pokuta v prípade akéhokoľvek porušenia zmluvy, ktorá v tomto prípade predstavuje 1.580,95 Eur, je podľa názoru súdu prvého stupňa neprimeraná a duplicitne uplatnená. Súd prvého stupňa sa ďalej zaoberal námietkou žalobkyne týkajúcou sa odplaty za poskytnutie úveru a odplaty za poskytnutie revolvingu. Výška odmeny za poskytnutie úveru predstavuje 58,76 % z výšky poskytnutého úveru a 44 % z výšky poskytnutého revolvingu. Po ich preskúmaní má súd za to, že zmluvná odmena za poskytnutie úveru a poskytnutie revolvingu je nepomerne vysoká k výške poskytnutej finančnej čiastky. Súd prvého stupňa uvedenú odmenu vyhodnotil ako absolútne neplatnú v zmysle § 39 Obč. zák., keď ju vyhodnotil ako plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalovaný pri uzatváraní zmluvy využil neskúsenosť žalobkyne a odmenu presahujúcu v oboch prípadoch viac ako 40 % vyhodnotil ako odmenu, ktorá je v hrubom nepomere k výške poskytnutého plnenia. K výške zmluvnej pokuty súd prvého stupňa uviedol, že zmluvná pokuta zabezpečuje jednu povinnosť a je vymedzená až troma rôznymi spôsobmi, 0,2 % denne z výšky splátky, 5 % z výšky splátky a 10 % z výšky splátky, ako aj 50 % z nominálnej hodnoty úveru za akékoľvek porušenie ustanovení v čl. 13.1. Rozdielna výška zmluvnej pokuty zabezpečujúca tú istú povinnosť spôsobuje nezrozumiteľnosť, neurčitosť dohody o zmluvnej pokute a jej uplatnenie v spomenutej výške a opísaným spôsobom má súd za neprimerané rozsahu poskytnutého plnenia a rizika a preto tieto ustanovenia týkajúce sa zmluvnej pokuty vyhodnotil ako v rozpore s dobrými mravmi a teda neplatné. Súd sa tiež zaoberal platnosťou rozhodcovskej doložky a dospel k záveru, že rozhodcovská doložka v znení, v akom je koncipovaná v zmluve, núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolá žalovaný. Tým je spotrebiteľ odkázaný v týchto prípadoch riešiť spor len cez rozhodcu, v danom prípade cez konkrétnych troch rozhodcov uvedených v doložke. Žalobkyňa v postavení spotrebiteľa nemá možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a preto je nepochybne z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou. Rozhodcovskú doložku si žalobkyňa ako spotrebiteľka a ani dlžník osobitne nevyjednali a nemali možnosť výberu a to aj vzhľadom na jej umiestnenie a splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohli len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam a teda aj rozhodcovskému konaniu, ktoré vyvolal žalovaný ako prvý a podal žalobu na rozhodcovský súd. Samotné umiestnenie rozhodcovskej doložky v rámci všeobecných zmluvných podmienok nevyvoláva žiadne pochybnosti o tom, že nejde zo strany spotrebiteľa o osobitne dojednanú zmluvnú podmienku a teda je nepochybné, že v takomto prípade neexistuje priestor na dojednanie úpravy zmeny všeobecných podmienok. Takto formulovaná a zakotvená rozhodcovská doložka, ktorá nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná a núti ho neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, je neplatná. Zosumarizovaním uvedených skutočností a s prihliadnutím k výkladu priaznivejšieho pre spotrebiteľa súd dospel k záveru, že vyššie uvedené ustanovenia zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 01. 08. 2007, resp. jej zmluvných dojednaní uzatvorenej medzi účastníkmi konania sú nevyvážené a značne nepriaznivé pre spotrebiteľa a preto ich súd vyhlásil za neplatné, na základe čoho žalobe žalobkyne v časti vyhovel a uvedené ustanovenia zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere vyhlásil za neplatné. Vo zvyšnej časti žalobu žalobkyne zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a vyhodnotil úspech účastníkov konania ako čiastočný a uviedol, že v danom prípade nebolo možné určiť pomer úspechu a neúspechu, keďže sa v danom prípade jednalo o určovaciu žalobu a preto rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolala žalobkyňa a to v časti, v ktorej súd prvého stupňa návrh zamietol, keď uviedla, že zo Zmluvy zistila, že v bode 7, označeným ako dohoda o zrážkach zo mzdy ide podľa jej názoru o neprijateľnú zmluvnú podmienku a to z dôvodu, že dohoda nadobúda účinnosť až vtedy, keď veriteľova pohľadávka bude zročná. Nie je preto možné dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečiť budúcu pohľadávku už pri podpise zmluvy o revolvingovom úvere. Ďalej poukázala na bod 6.6.1 úverovej zmluvy a to zabezpečenie úveru biankozmenkou. Podľa jej názoru ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže zmenka musí obsahovať zmenkovú sumu a dátum splatnosti. Nemôže byť preto predložená spotrebiteľovi bez týchto náležitostí podpisu v deň podpisu revolvingovej zmluvy. Táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná, spotrebiteľ nemohol nijako ovplyvniť podstatu tejto podmienky. Podľa jej názoru čistá zmenka nemôže byť platná bez už spomenutých náležitostí. Poukázala na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý podľa jej názoru ani nespomenul, že žalobkyňa navrhla nechať úverovú zmluvu posúdiť kontrolnému orgánu Slovenskej obchodnej inšpekcii. Nerozumie, prečo súd prvého stupňa vyzval žalobkyňu označiť neprijateľné podmienky a neprijateľnosť aj zdôvodnila, keď sa týmito ďalšími skutočnosťami súd prvého stupňa vôbec nezaoberal. Má za to, že spotrebiteľ nemusí vedieť čo je v zmluve platné a čo nie. Preto poslala žalovaného zmluvu na posúdenie Komisii na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a záver - kópiu listu z komisie, spolu s doplnením neprijateľnej podmienky za Revolving na základe tejto odpovede z Komisie zaslala súdu doporučene dňa 12. 09. 2013. V tomto liste je spomenutá časť hlavných neprijateľných zmluvných podmienok a to biankozmenka a revolving. Nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že tento neoznačil biankozmenku za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Taktiež nezdieľa názor súdu prvého stupňa s jeho záverom, týkajúceho sa samotného revolvingu. Podľa jej názoru súd prvého stupňa opomenul napísať, že revolving je typ spotrebiteľského úveru, na ktorý treba aplikovať zákon 258/2001 Z. z., ktorý vyžaduje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Odporca poskytuje najprv úver a až s odstupom času sám rozhodne, či spotrebiteľovi revolving poskytne alebo nie, čo deklaruje na strane 2 zmluvy. Má za to, že ak na začiatku zmluvného právneho vzťahu sa dojednávajú ďalšie finančné prostriedky, ktoré sa majú poskytnúť až neskôr v priebehu úverového obdobia, je pre spotrebiteľa značne znevýhodňujúce. Za tú dobu sa môže zmeniť aj zákon, čo sa stalo aj v prípade žalobkyne. Podľa názoru žalobkyne zo strany žalovaného ide o neprimerané vnucovanie služby popri inej službe. Jedná sa teda podľa jej názoru o neprijateľnú podmienku. Z týchto dôvodov navrhuje odvolaciemu súdu, aby začlenil biankozmenku a revolving medzi neprijateľné zmluvné podmienky. Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal aj žalovaný, ktorý považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za nesprávne, keď má za to, že súd prekročil návrh a rozhodol ultra petitum, keď žalobkyňa uviedla na pojednávaní dňa 29. 10. 2013, že navrhuje určiť zmluvu za neplatnú v časti revolvingu a v časti odplaty. Žalovanému preto nie je jasné, na základe čoho súd rozhodol o neplatnosti zmluvných podmienok vo výroku I., II., III. a IV. Podľa jeho názoru sa súd procesne nevysporiadal s vyjadrením žalobkyne, ktoré bolo obsahovo zmenou žaloby. Žalovaný teda podal odvolanie v časti výroku súdu prvého stupňa I., II., III., IV. a V. V odvolaní poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa vstupovala do zmluvného vzťahu s úmyslom vrátiť len to, čo dostane na účet a vo zvyšnej časti podať žalobu. Má za to, že žalobkyňa od počiatku konala podvodne a naviac súd jej svojim rozhodnutím v podstate dané konanie schválil. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa je nezistiteľné, prečo pri rozhodovaní nebolo zobraté do úvahy vyjadrenie ohľadne výšky zmluvnej odmeny, ohľadne zmluvných pokút a pod. V prvom rade žalovaný namieta nesprávnosť skutkových tvrdení, kedy podľa súdu sa všetky pokuty týkajú jednej a tej istej zmluvnej povinnosti. Uvedené tvrdenie je podľa názoru žalovaného skutkovo a právne nedôvodné. Súd prvého stupňa ustanovenia o zmluvných pokutách neposudzoval komplexne, ale účelovo tak, aby mohol rozhodnúť spôsobom uvedeným v napadnutých výrokoch. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa nevyplýva, že súd vzal do úvahy základnú skutočnosť a to povahu a význam zabezpečených povinností. Zabezpečenie povinnosti platiť splátky riadne a včas je zabezpečením základnej zmluvnej povinnosti. Súd sa tiež nezaoberal ani tým, že nárok na zmluvnú pokutu vznikne až porušením zmluvy. Tiež sa nezaoberal ani tým, že výška zmluvnej pokuty závisí od trvania porušenia zabezpečenej povinnosti. Taktiež záver súdu prvého stupňa o nezrozumiteľnosti a neurčitosti ustanovení o zmluvnej pokute považuje za nesprávne, keď podľa jeho názoru zmluvná pokuta bola dojednaná určitým spôsobom. K záveru súdu prvého stupňa o neprimeranosti rozsahu zmluvnej pokuty uvádza, že podľa jeho názoru výška zmluvnej pokuty je úmerná výške plnenia, keď pokuta je uplatnená percentom zo sumy splátky, ktorej výška je ovplyvnená práve výškou úveru. Žalovaný dospel k záveru, že súd neposudzoval objektívne predmet sporu a námietkami žalovaného sa nezaoberal. Osobitne k výroku III. namieta, že súd v ňom uvádza zmluvné dojednanie, ktoré v zmluvných dojednaniach nie je. K výroku IV. rozhodnutia súdu prvého stupňa uvádza, že podľa jeho názoru rozhodcovská doložka bola dojednaná ako platné ustanovenie, pričom žalovaný namieta tvrdenie súdu, ktorý neplatnosť rozhodcovskej doložky odvodil od toho, že ak dodávateľ vyvolá ako prvý rozhodcovské konanie, potom sa mu musí spotrebiteľ podrobiť. Ide o zjavne účelový výklad podriadený snahe určiť rozhodcovskú doložku neplatnou za každých okolností. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Súdneho dvora (Komisia/Švédsko, C-478/99), z ktorého vyvodzuje, že zákon ani nezakazuje rozhodcovskú doložku ako takú, naopak ju pripúšťa a súčasne ani nezakazuje, aby rozhodcovské konanie začal ako prvý dodávateľ. Konajúci súd teda aj v tejto časti nesprávne vec právne posúdil. V časti výroku V. žalovaný namieta, že súd v tejto časti neuviedol v čom má dané ustanovenie spôsobovať hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne, alebo byť v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené ustanovenie totiž neupravuje dohodu o výške zmluvnej odmeny. Dané ustanovenie sa netýka dohody o určení výšky zmluvnej odmeny, tá predsa bola uvedená v žiadosti (bod 5) a v časti 6, kde sú uvedené údaje o schválenom revolvingovom úvere. Je tu teda zrejmý rozpor medzi výrokom V. a odôvodnením rozsudku. Ohľadne výšky zmluvnej odmeny súd prvého stupňa uviedol, že má byť v rozpore s dobrými mravmi. V rozsudku ale neuvádza nič, čo by dobré mravy o pomeroch v prejednávanej veci mali predstavovať. Z rozsudku súdu prvého stupňa je nezistiteľné, prečo celá odplata a jej dojednanie o nej je neplatné. Uvádza, že súd prvého stupňa nevzal do úvahy, že od 01. 07. 2008 bola v zmysle ust. § 3 ods. 10 a ods. 11 zák. č. 258/2001 Z. z. povolená ešte vyššia výška odplaty ako tomu bolo v prípade zmluvy o revolvingovom úvere č. 8400000217. Uvádza, že z rozsudku je nezistiteľné, ako súd dospel k tomu, že odplata má byť 58 %, resp. 44 %. Je nepreskúmateľné aj z čoho má ísť o danú odplatu, keďže v samotnom rozsudku sa uvádzal len „..... a pri výške odplaty 58 % a 44 % z výšky poskytnutého nemožno hovoriť o primeranej odmene“. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Súčasne si žalovaný uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania. K odvolaniu žalovaného sa písomne dňa 23. 12. 2013 vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že žiadny úver od žalovaného nemala nikdy v úmysle získať zadarmo, ako tvrdí žalovaný. Žalobkyňa je len obyčajná dôchodkyňa a pri písaní žaloby síce napísala vetu, čo sa dá vyložiť aj inak, avšak ona si túto skutočnosť neuvedomila a myslela to inak. Dôvodom podania žaloby o neplatnosť zmluvy bola nielen vysoká odplata, ale touto zmluvou boli dojednané aj viaceré neprijateľné zmluvné podmienky. Nakoniec aj tak žalovaný vyfakturoval 800,- Eur sankcie a dal žalobkyňu na rozhodcovský súd. V čase podpisu zmluvy žalobkyňa nemala žiadny úmysel mať úver zadarmo, keď nebankovke Pohotovosť splatila úver s neúmerne vysokou odplatou bez toho, aby vedela, že už platil § 52 a § 53 Obč. zák. a novela zák. č. 258/2001 Z. z. Na súde dňa 29. 11. 2013 povedala „keďže splácam odplatu, už netrvám na neplatnosti celej zmluvy, ale odplatu za úver a revolving pokladám v rozpore s dobrými mravmi a revolving bezúročný a bez poplatkov“. Vychádzala tak zo záveru odvolacieho súdu, ktorý nariadil oddeliť neprijateľné podmienky od ostatných, takže má za to, že súd je povinný aj bez návrhu skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok. Podľa jej názoru súd prvého stupňa postupoval správne, keď sa zaoberal aj ďalšími neprijateľnými podmienkami v zmluve, aj keď ich nemenovala. O rozhodcovskej doložke, ktorú označili doposiaľ viaceré súdy za neplatnú, uvádza, že táto nebola individuálne dojednaná, odporca sám vybral rozhodcov, je včlenená do formulárovej zmluvy, spotrebiteľ preto nemohol ovplyvniť jej obsah a mal možnosť iba zmluvu podpísať alebo odmietnuť. K otázke ako žalovaný uviedol v odvolaní ako došiel súd prvého stupňa k percentuálnej odmene, žalobkyňa uvádza, že v prípade vydelenia odplaty úverom vyjde buď odplata za úver na 18 mesiacov v % alebo odplata za revolving na 12 mesiacov v %. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu, dôvodmi odvolania žalobkyne ako aj žalovaného dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je v časti výroku I., II., III., IV. a V. vecne správny a preto je potrebné rozsudok v tejto časti potvrdiť, pričom v časti výroku VI. a VII., t. j. v časti, v ktorej súd prvého stupňa žalobu zamietol a v súvisiacom výroku o trovách prvostupňového konania, je potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa v časti výroku I., II., III., IV. a V. dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver. Odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré považuje odvolací súd za vecne správne a v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pričom na doplnenie dôvodov napadnutého rozhodnutia aj s ohľadom na odvolacie námietky žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozhodnutím č. k. 1Cob/104/2012-242 zo dňa 14. 03. 2013 ustálil, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, avšak vec neposúdil po právnej stránke správne a svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil. Súdu prvého stupňa uložil povinnosť, aby skúmal a vysporiadal sa s oddeliteľnosťou jednotlivých zmluvných dojednaní, ktoré predstavujú nekalé podmienky od zvyšnej časti zmluvy a pri rozhodovaní sa oprel o náležitý výklad právneho úkonu v súlade s pravidlami interpretácie, uvedenými v ust. § 35 Obč. zák., s ohľadom na vôľu konajúcich osôb a kontext s celým právnym úkonom. Súčasne potvrdil záver prvostupňového súdu, ktorý podľa názoru odvolacieho súdu správne vyhodnotil vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným založený úverovou zmluvou ako spotrebiteľský vzťah. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namieta, že súd prekročil žalobu a rozhodol ultra petitum, s týmto právnym názorom odvolací súd nesúhlasí, a to z dôvodu, že jednak súd prvého stupňa postupoval v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým mu uložil povinnosť skúmať jednotlivé zmluvné dojednania a ich vzájomnú oddeliteľnosť v rámci posúdenia platnosti celej zmluvy a tiež je potrebné zdôrazniť, že súd je povinný absolútne neplatné zmluvné podmienky, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, vyhlásiť za neplatné aj bez návrhu (§ 153 ods. 4 O.s.p.). Z týchto dôvodov preto vyhodnotil odvolací súd námietku žalovaného v podanom odvolaní, tak ako je vyššie špecifikovaná za irelevantnú. Čo sa týka ďalších odvolacích námietok žalovaného, a to konkrétne odvolanie voči výrokom I. až IV., odvolací súd uvádza, že žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa dostatočným spôsobom a veľmi podrobne nevysporiadal súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, nakoľko opätovné odôvodňovanie odvolacích námietok, ktoré sú totožné s tvrdeniami žalovaného v rámci dokazovania pred súdom prvého stupňa, by bolo len opakovaním tých istých skutočností, čo nie je účelom, berúc do úvahy ust. § 219 ods. 2 O.s.p. Súd prvého stupňa správne posúdil právny vzťah založený medzi žalobkyňou a žalovaným zmluvou o revolvingovom úvere ako spotrebiteľský úver a tiež správne zistil a ustálil, že zabezpečenie totožnej zmluvnej povinnosti je dojednané viacerými spôsobmi a správne skúmal primeranosť takéhoto zabezpečenia a vyhodnotil zabezpečenie totožnej platobnej povinnosti vo výrokoch I. až III. správne. Takéto zmluvné dojednanie, dotýkajúce sa jednotlivých zmluvných pokút sa prieči dobrým mravom, vedie k celkom neodôvodnenému majetkovému prospechu veriteľa vo vzťahu k dlžníkovi a je neúmerne prísnou a bezdôvodnou sankciou, ktorá aj podľa názoru odvolacieho súdu nie je nevyhnutná pre naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty. Ani samotný žalovaný v podanom odvolaní neuviedol dôvody, pre ktoré by mal dôjsť súd k opačnému právnemu záveru, berúc do úvahy výšku poskytnutého úveru a výšku jednotlivých sankcií. Súd prvého stupňa sa ďalej zaoberal aj platnosťou rozhodcovskej doložky a aj v tejto časti, podľa názoru odvolacieho súdu, rozhodol súd prvého stupňa správne. Je potrebné zdôrazniť, že uzatvorená zmluva medzi žalobkyňou a žalovaným ako spotrebiteľská zmluva bola formulárovou zmluvou, teda typom tzv. diktovanej zmluvy, resp. zmluvy typovej, pri ktorej je vopred podrobne pripravený návrh na uzavretie zmluvy (oferta), ktorý spotrebiteľ spravidla môže len prijať alebo tiež neprijať. Zmluvné formuláre majú priamu formu zmluvy a spravidla sú do ich obsahu premietnuté aj obchodné podmienky. Záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania, tak ako už bolo vyššie uvedené, je uzatvorený na základe formulárovej zmluvy, ktorého súčasťou na zadnej strane predtlačeného formulára sú zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere. Tieto zmluvné dojednania však nie sú platne dojednané, keď na zadnej strane formulárovej zmluvy, kde sa nachádzajú predmetné zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere, absentuje podpis žalobkyne. Tiež je potrebné vytknúť predmetnému predtlačenému zmluvnému dojednaniu, že predmetné zmluvné dojednanie je nečitateľné, nakoľko je spísané vo veľkosti písma, ktoré je pre bežného spotrebiteľa neprijateľné, nečitateľné. Žalobkyňa je navyše dôchodkyňou, preto oboznámenie sa s obsahom týchto zmluvných dojednaní sa už predpokladá, že je sťažené, priam nemožné. V časti výroku V., kde sa súd prvého stupňa zaoberal platnosťou zmluvnej odmeny za poskytnutie úveru, keď uvedené zmluvné dojednanie vyhodnotil za neplatné, odvolací súd uvádza, že i v tejto časti súd prvého stupňa rozhodol správne. I v tejto časti odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa. Nad rámec uvedeného však dopĺňa, že zmluvná odmena a jej tvorba je súčasťou zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere na zadnej strane typovej formulárovej zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá nie je potvrdená žalobkyňou a teda je neplatná, nakoľko absentuje písomná forma tejto časti zmluvy a pokiaľ teda na úvodnej strane predmetnej formulárovej zmluvy je uvedená výška zmluvnej odmeny bez ďalšej špecifikácie a možnosti preskúmania tvorby výšky predmetnej odmeny, aj z tohto dôvodu vyhodnotil odvolací súd uvedené zmluvné dojednanie za neplatné. Súd prvého stupňa po zhodnotení predložených dôkazov a preskúmaní zmluvy, spolu s jej zmluvnými dojednaniami a so záverom súdu, že zmluvné dojednania špecifikované vo výroku rozsudku súdu prvého stupňa v časti I. až V. sú nezrozumiteľné, ťažko čitateľné, pre obyčajného spotrebiteľa nejasné, pričom formulácia predmetných zmluvných dojednaní je príliš komplikovaná a formulovaná s veľkým množstvom odkazov na iné ustanovenia a pri ich čítaní je náročné sledovať obsahovú líniu a dospieť k obsahu nimi sledovanému priam nemožné a navyše predmetné zmluvné dojednania neboli zo strany žalobkyne ani podpísané, teda absentuje tu písomná forma zmluvného dojednania a následným zosumarizovaním uvedených skutočností, s prihliadnutím k výkladu priaznivejšieho pre spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 OZ), odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v tejto časti napadnutého rozsudku posúdil zmluvné dojednania vecne správne a preto v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Ustálil, že v danom prípade zmluvné dojednania nespôsobili neplatnosť celej zmluvy o revolvingovom úvere ale len jej časti, ktoré v petite rozsudku špecifikoval. Čo sa týka zvyšnej časti, v ktorej súd prvého stupňa návrh zamietol, v tejto časti odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa postráda preskúmateľnosť. Súd prvého stupňa neuviedol v akej konkrétnej časti návrh zamietol, pričom táto časť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa je v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a pre nepreskúmateľnosť tejto časti rozhodnutia, odvolací súd s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. v časti výroku VI. a s tým súvisiaci výrok VII. o trovách konania vec zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude ustáliť, v ktorej časti súd prvého stupňa návrh žalobkyne ako nedôvodný zamietol, v tejto časti svoje rozhodnutie i náležite odôvodní v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. O trovách konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí, v zmysle ust. § 224 ods. 3 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.