Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/41/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209215739 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1209215739.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci navrhovateľa: X. S., W. XX, O., zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Garom, Prievozská 2/A, Bratislava, proti odporcovi: W. W., W.. X.U. XX, W., o ochranu osobnosti a zaplatenie nemajetkovej ujmy 43.000 eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 6C/181/2009-1337, zo dňa 27.10.2011, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa podaním doručeným súdu 24.9.2009, ktorý doplnil 29.1.2010, domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku na vlastné náklady odstrániť z internetovej stránky http://www.1realitna.eu/o-nas:61 článok s názvom "ČERNÁ KRONIKA REALITNÍHO TRHU" spolu so všetkými fotografiami a dodatkami pripojenými k tomuto článku, uverejnil na vlastné náklady ospravedlnenie navrhovateľovi: X. S., nar. XX.X.XXXX, trvalé bytom W. T.. Č.. XX, XXX XX O., št. príslušnosť: SR, na titulnej strane internetovej adresy http://www.1realitna.eu/, a to vo forme článku s názvom "Ospravedlnenie pánovi X. S.", pod ktorým bude text nasledujúceho znenia: "Ja, W. W., trvalé bytom T.. W.. X. XXXX/XX, XXX XX W., sa týmto ospravedlňujem pánovi X. S. za nepravdivé a difamujúce tvrdenia ohľadne jeho osoby, ktoré som zverejnil na internetovej stránke http:// www.1realitna.eu/o-nas:61 v článku s názvom "ČERNÁ KRONIKA REALITNÍHO TRHU". Uverejnením týchto nepravdivých tvrdení ohľadne osoby pána X. S. som hrubým a neoprávneným spôsobom zasiahol do práva na ochranu jeho dobrého mena, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti". Súčasne žiadal uložiť povinnosť odporcovi zaplatiť navrhovateľovi 43.000 eur a uhradiť trovy konania. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní mal za jednoznačne preukázanú existenciu článkov uverejňovaných na internetovej stránke spoločnosti 1. Československá realitná, s.r.o. Z doložených listinných dôkazov mu vyplynulo, že všetky spomínané články sú zverejnené na stránke http:// www.1realitna.eu/o-nas:1, pričom autor článku nie je podpísaný, ani žiadnym iným spôsobom uvedený pod textami článkov. V tejto súvislosti uviedol, že je spochybnená skutočnosť, kto bol autorom článkov, keďže tieto sa nachádzajú na internetovej stránke spoločnosti 1. Československá realitná, s.r.o., pričom konkrétny autor článku nie je zrejmý pre širokú verejnosť. Obsah článku uvádza len meno "S." a označenie autora článku ako "riaditeľ". Na základe uvedeného súd prvého stupňa skúmal pasívnu legitimáciu odporcu v konaní, keďže v návrhu navrhovateľ odporcu označil ako fyzickú osobu s identifikačnými znakmi konkrétnej osoby a vyvodil záver, že z vyjadrenia odporcu a obsahu jeho prednesu v rámci komunikácie a vyjadrenia sa k samotnému článku, odporca vystupoval, či už ako zamestnanec spoločnosti alebo spoločník, a nie ako fyzická osoba. Zdôraznil skutočnosť, že odporca potvrdil, že sa pričinil na vyhotovení článku, avšak uviedol, že do článkov zasahovali aj iní zamestnanci spoločnosti 1. Československá realitná, s.r.o. Súd prvého stupňa preto vyhodnotil uvedené okolnosti ako konanie v mene spoločnosti, teda úkony robené z pozície zamestnanca, spoločníka, či riaditeľa spoločnosti, pričom z obsahu článkov je nesporné, že ich predmetom bol výkon činnosti obchodovania s realitami, teda predmet podnikania spoločnosti 1. Československá realitná, s.r.o. V tejto súvislosti uviedol, že text bol uvedený na stránke 1. Československej realitnej, s.r.o. o čom svedčí, že za obsah tejto stránky zodpovedá uvedená spoločnosť a nie fyzická osoba, naviac, ak je článok anonymizovaný, teda pod článkom nie je uvedený žiaden autor. V prípade, že odporca vyhotovil, prípadne iným spôsobom zasahoval do článku, či už ako riaditeľ alebo zamestnanec spoločnosti, neposkytuje navrhovateľovi možnosť domáhať sa v rámci konania o ochrane osobnosti uplatňovania svojich práv voči fyzickej osobe, keďže za uverejnenie článkov zodpovedá realitná spoločnosť, na ktorej internetovej stránke je článok uverejňovaný. Zdôraznil, že Občiansky zákonník poskytuje ochranu osobnosti len v prípade takého porušenia občianskej cti, ktoré predstavuje zásah do osobnosti občana, pričom tento zásah musí byť objektívne spôsobilý takúto ujmu spôsobiť. Subjektom neoprávneného zásahu môže byť tak občan (fyzická osoba), ako aj organizácia (právnická osoba). Pri neoprávnených zásahoch uskutočnených tlačou (rozhlasom, televíziou) treba rozlišovať prípady, keď autorom správy (článku) je tretia osoba, alebo keď ide o pracovníka vydavateľstva (rozhlasu, televízie). Ak je pisateľom článku osoba odlišná od pracovníka vydavateľskej organizácie, možno sa ochrany domáhať proti tejto osobe ako priamo zodpovednej za uskutočnený zásah. Ak je pisateľom článku (režisérom, redaktorom urobenej relácie, programu) pracovník organizácie, zásah je spôsobený organizáciou, ak je však preukázané, že pracovník konal v rámci plnenia úloh organizácie. V danom prípade mal súd prvého stupňa za preukázané, že odporca bol žalovaný ako fyzická osoba, ktorá je spoločníkom spoločnosti 1. Československá realitná, s.r.o., podľa vyjadrenia navrhovateľa je riaditeľom predmetnej spoločnosti, no konateľom spoločnosti je Q. W., čo je aj zrejmé z výpisu obchodného registra uvedenej spoločnosti. Vychádzal zo zistenia, že uvedené články boli uverejnené na internetovej stránke spoločnosti 1. Československá realitná, s.r.o. bez uvedenia autora, a preto bol názoru, že zodpovednosť za zverejnenie článkov v prípade osobitných právnych prostriedkov, ktorými je upustenie, prípadne zdržanie sa neoprávnených zásahov, možno uplatňovať voči tomu, kto za zásah do osobnostných práv zodpovedá. Naviac mal za to, že z obsahu článkov je nepochybné, že ide o konflikt medzi pisateľom, teda autorom a navrhovateľom, pričom vzniknutým a popísaným konfliktom je konflikt prameniaci z ich pracovnej aktivity. Na základe vyššie uvedeného súd prvého stupňa z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie odporcu v konaní návrh zamietol a v odôvodnení rozhodnutia sa nezaoberal ďalšími jednotlivými dôkazmi v ich súvislostiach. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal vo veci úspech, nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si žiadne neuplatnil. Proti rozsudku podal navrhovateľ odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a návrhu vyhovieť resp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Nesúhlasil s právnym názorom súdu prvého stupňa týkajúcim sa pasívnej legitimácie odporcu, nakoľko odporca v priebehu konania, ako aj v súvisiacom trestnom konaní, priznal autorstvo predmetných článkov, hoci časom svoje tvrdenie zmenil tak, že on napísal len základnú verziu článku a neskôr do textu vstupovali aj iné osoby - zamestnanci spoločnosti 1. Československá realitná, s.r.o. Uvedené tvrdenie považoval za účelové, zavádzajúce, klamlivé, pričom bol presvedčený o tom, že ho odporca vyjadril len v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za zásah do osobnostných práv navrhovateľa. Uviedol, že napísané a publikované boli dva články, ktorých obsah nebol po celú dobu od zverejnenia nijako menený, sú písané v 1. osobe jednotného čísla, pričom odporca sa v nich nepriamo identifikuje ako riaditeľ spoločnosti 1. Československá realitná, s.r.o. Zdôraznil, že odporca nijakým spôsobom nepreukázal a ani neuviedol, ktorí konkrétni zamestnanci sa mali podľa jeho názoru podieľať na autorstve predmetných článkov. Tým, že autorstvo odporcu bolo preukázané (on sám ho priznal), je nepochybne daná jeho pasívna legitimácia v predmetnej právnej veci. Mal za zrejmé, že predmetné články sú výlučne dôsledkom osobného sporu navrhovateľa a odporcu, ku ktorému došlo ešte dávno v minulosti, keď spoločnosť 1. Československá realitná, s.r.o. ani neexistovala a z toho dôvodu nemožno spísanie a zverejnenie predmetných článkov považovať za konanie v mene spoločnosti resp. za konanie v rámci plnenia úloh spoločnosti. Súhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že v prípade ak sa zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby dopustil zamestnanec právnickej osoby v rámci plnenia úloh právnickej osoby, je za takýto zásah zodpovedná táto právnická osoba. Je mu známy aj právny názor Najvyššieho súdu ČR vyjadrený v rozsudku sp. zn. XXCdo/XX/XXXX, zo dňa 11.12.2003, podľa ktorého „ak bol neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou či fyzickou osobou k realizácii činnosti tejto právnickej alebo fyzickej osoby, postihujú občianskoprávne sankcie samotnú právnickú či fyzickú osobu. Predpokladom je, aby činnosti pracovníka nechýbal miestny, časový a vecný vzťah k plneniu úloh tejto osoby.“ Mal však za to, že uvedené názory nie je možné aplikovať v predmetnej právnej veci, nakoľko ide o skutkovo rozdielne veci. Podľa jeho názoru odporca pri zásahu do osobnostných práv navrhovateľa nekonal v rámci plnenia úloh spoločnosti 1. Československá realitná, s.r.o. a tak tu absentuje minimálne jeden z nevyhnutných predpokladov na vyvodenie zodpovednosti spoločnosti 1. Československá realitná, s.r.o., a to vecný vzťah konania odporcu k plneniu úloh spoločnosti. Nie je podstatný ani fakt, že uvedené články boli uverejnené na internetovej stránke spoločnosti, ktorej je spoločníkom a zároveň vykonáva funkciu riaditeľa spoločnosti. Skutočnosť, že osobný spor navrhovateľa a odporcu sa čiastočne týkal ich pracovných aktivít ešte neznamená, že predmetné články odporca napísal a zverejnil v mene spoločnosti 1. Československá realitná, s.r.o., resp. že pri tom konal v rámci plnenia úloh tejto spoločnosti. Zdôraznil, že ich osobný spor sa začal dávno pred vznikom spoločnosti 1. Československá realitná, s.r.o., čo v priebehu konania potvrdil aj sám odporca. Vychádzal z toho, že už zo samotného obsahu predmetných článkov, ako aj štylizácie, akou sú písané, vyplýva, že ich autorom je odporca, nakoľko sa v nich ako autor článku odvoláva na konkrétne okolnosti súvisiace s predmetnou právnou vecou, o ktorých sa vyjadroval aj v priebehu konania a z ktorých je viac než zrejmé, že je ich autorom. Poukázal aj na konkrétne časti článkov, v ktorých sa autor článku, t.j. odporca podľa jeho názoru nepriamo identifikuje a je teda nepochybné, že bol ich autorom, čo navyše aj potvrdil a neskôr tvrdil, že do obsahu týchto článkov zasahovali aj iné osoby. Vyslovil názor, že súd prvého stupňa mal predmetnú právnu vec, resp. autorstvo článkov posúdiť v súlade s jeho návrhom tak, že ich autorom bol odporca, hoci sa pod články výslovne ako autor nepodpísal. Na uvedenom základe mal za to, že subjektom zodpovedným za zásah do osobnostných práv navrhovateľa je odporca a nie sú naplnené predpoklady, na základe ktorých by bolo možné vyvodiť zodpovednosť spoločnosti 1. Československá realitná, s.r.o. K zásahu do osobnostných práv navrhovateľa totiž nedošlo v rámci realizácie činnosti tejto spoločnosti. Tento svoj záver odôvodnil tým, že odporca len využil svoje postavenie spoločníka a riaditeľa spoločnosti, aby mohol predmetné články uverejniť na stránke spoločnosti, nakoľko ich zverejnenie na inej internetovej stránke by bolo preňho obtiažnejšie. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.10.2015 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). V predmetnej veci sa navrhovateľ domáhal ochrany osobnosti v súvislosti so zásahom do jeho osobnostných práv zverejnením článku na internetovej stránke http://www.1realitna.eu/o-nas:61 s názvom "ČERNÁ KRONIKA REALITNÍHO TRHU" nasledovného obsahu: „Dopadli jsme podvodníka přímo při činu. Vyklubal se z něj makléř realitní kanceláře Level Europe Slovakia, s.r.o. z Banské Bystrice. Dnes, aby se člověk bál opravdu někomu otevřít dveře. Naše klientka mi zavolala, jako řediteli naši realitní kanceláře, že jí telefonoval nějaký pán S. s tím, že jsem ho osobně pověřil prodejem jejího domu. Naštěstí se to stalo velmi rozvážné klientce, která nečekala a informace si ověřila. Slizoun X. S., který byl vyhozen pro lži a podvody z RK Level Europe Slovakia a následně byl nepochopitelně přijat po roce zpět, opět prokázal svůj podvodnický talent. Vetřel se do domu a řekl, že jsem se s ním dohodl na spolupráci při prodeji. Byla to samozřejmě lež a tak jsme při bleskově zorganizované akcii zablokovali osobní vozidlo S. a zavolal policii k zaprotokolování skutečností. Dnes je sobota a tak v pondělí podáme trestní oznámení na tohoto podloudníka a rádoby realitní kancelář, kterou údajně zastupuje. Ostatní klienty chci poprosit, aby v případě jakéhokoli kontaktování někým, kdo se neprokáže průkazem naší společnosti, opatřeným fotografií, ihned volali makléře, který se o jejich nemovitosti stará a dali mu toto na známost. Nikdo mimo naší společnost nebyl, není a nebude pověřen prodejem nemovitosti, kterých prodej zprostředkuje naše realitní kancelář. Poděkování patří i policistům, kteří se dostavili na místo v rekordním čase a okamžitě zajistili totožnost toho ...“ Nakoľko predmetný článok bol uverejňovaný bez uvedenia autora, výhradne na internetovej stránke <http://www.1realitna.eu/o-nas:1> patriacej spoločnosti 1. Československá realitná, s.r.o., ktorej bol odporca v rozhodnom čase spoločníkom a riaditeľom, súd prvého stupňa vychádzajúc z jeho obsahu, ktorý opisuje konflikt na poli pracovnej aktivity, zamietnutie návrhu založil na právnom posúdení o nedostatku pasívnej legitimácie odporcu v konaní. V dôsledku toho vyvodil nedostatok jeho zodpovednosti voči navrhovateľovi podľa ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka. Na zdôraznenie správnosti záverov prijatých súdom prvého stupňa a v nadväznosti na odvolacie námietky navrhovateľa odvolací súd uvádza, že predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je tiež zistenie, či sa odporca dopustil konania, ktoré navrhovateľ v konaní skutkovo vymedzoval a považoval za zásah do jeho chránených osobnostných práv; takéto zisťovanie je súčasťou skúmania, či je odporca v konaní pasívne vecne legitimovaný. V danom prípade súd prvého stupňa použil na prejednávanú právnu vec ustanovenia § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka, ktoré vo vzťahu k § 420 Občianskeho zákonníka aj správne vyložil. Účastníkom, ktorý je nositeľom povinnosti upustiť od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti alebo odstrániť následky zásahov alebo poskytnúť primerané zadosťučinenie, je fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa dopustila určitého konania neoprávnene zasahujúceho do chránených osobnostných práv (je pôvodcom, resp. subjektom zásahu). V ustanoveniach § 11 až § 16 Občianskeho zákonníka nie je uvedené označenie subjektu neoprávneného zásahu (t.j. subjektu, ktorý zasiahol neoprávnene do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby). Z toho možno dovodiť, že týmto subjektom môže byť tak fyzická osoba, ako aj osoba právnická. Ide o právne závery zastávané už dávnejšie judikatúrou súdov [viď napríklad Zborník III. Najvyššieho súdu, SEVT 1980, na strane 180 ktorého sa konštatuje, že subjektom zásahu môže byť tak občan (fyzická osoba), ako aj organizácia (právnická osoba)]. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že pre právnické osoby je charakteristické to, že svoju vôľu nevytvárajú samostatne, ale prostredníctvom tých fyzických osôb, ktoré sú na to určené. Len prostredníctvom fyzických osôb právnická osoba tiež prejavuje svoju vôľu navonok, koná, robí právne úkony, zakladá právne vzťahy, vstupuje do právnych vzťahov, uplatňuje práva a plní povinnosti z týchto vzťahov. Ak bezprostredným pôvodcom zásahu do osobnosti bola fyzická osoba, ktorá bola právnickou osobou použitá na výkon jej činnosti, treba vyriešiť otázku, či konanie tejto fyzickej osoby je zásahom, za ktorý nesie zodpovednosť ona sama (bezprostredne konajúca fyzická osoba) alebo táto právnická osoba. Ustanovenia § 11 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%252311'&ucin-k-dni='24.11.2015'> a nasl. Občianskeho zákonníka pritom neobsahujú úpravu, ktorá by osobitne riešila túto otázku. Podľa § 853 <aspi:// module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523853'&ucin-k-dni='24.11.2015'> Občianskeho zákonníka platí, že občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Právnym vzťahom zodpovednosti za nemajetkovú ujmu spôsobenú na osobnostných právach fyzickej osoby (§ 11 <aspi:// module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%252311'&ucin-k-dni='24.11.2015'> a nasl. Občianskeho zákonníka) sú obsahom a účelom najbližšie právne vzťahy zodpovednosti za majetkovú ujmu (škodu) spôsobenú v majetkovej sfére poškodeného (§ 420 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523420'&ucin-k- dni='24.11.2015'> a nasl. Občianskeho zákonníka). Takúto analógiu potvrdzuje aj ustálená judikatúra v zmysle ktorej, pokiaľ bol neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby (§ 11 <aspi:// module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%252311'&ucin-k-dni='24.11.2015'> a nasl. Občianskeho zákonníka) spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby, považuje sa takýto zásah za zásah spôsobený priamo právnickou osobou. Pre posúdenie, či išlo o takúto činnosť, je určujúca existencia miestneho, časového a vecného vzťahu k plneniu danej činnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. X D. XXX/XXXX z 26.9. 2013, publikovaný pod č. 128 v Zbierke stanovísk NS a súdov W. X/XXXX). V zmysle § 420 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523420'&ucin-k-dni='24.11.2015'> Občianskeho zákonníka platí, že škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Pod pojem osôb použitých, za ktoré v prípade vzniku škody nesie zodpovednosť právnická či fyzická osoba, možno subsumovať osoby, ktoré sú s právnickými, prípadne fyzickými osobami (napr. s podnikateľmi) v takom právnom vzťahu, ktorý nedovoľuje ich brať na zodpovednosť napriek tomu, že spôsobili škodu (napr. pracovnoprávny vzťah). Uskutočňovali totiž činnosť, ktorá spadá do pôsobnosti fyzických, prípadne právnických osôb z hľadiska vecného, miestneho alebo časového. Môže teda ísť o činnosť pracovníkov alebo členov právnickej alebo fyzickej osoby, o činnosť osôb, ktoré vykonávajú činnosť pre právnickú či fyzickú osobu na základe iného zmluvného vzťahu než pracovnoprávneho. Konajúca osoba (škodca) teda pri výkone svojej činnosti nesleduje len svoj osobný záujem. Medzi ňou a právnickou alebo fyzickou osobou je vnútorný vzťah k činnosti vykonávanej týmito právnickými alebo fyzickými osobami vyvíjajúcimi napr. podnikateľskú činnosť. Ak však konanie takejto použitej osoby, ktorá spôsobila škodu, nemožno považovať za činnosť právnickej alebo fyzickej osoby, ide o vybočenie z tejto činnosti (o tzv. exces), v ktorom prípade je daná priama zodpovednosť tejto použitej osoby. V súvislosti so zamietnutím návrhu namietol navrhovateľ najmä skutočnosť, že predmetný článok je výlučne dôsledkom osobného sporu navrhovateľa a odporcu, ku ktorému došlo ešte v minulosti, keď spoločnosť 1. Československá realitná, s.r.o. ani neexistovala a z toho dôvodu nepovažoval spísanie a zverejnenie predmetných článkov odporcom za konanie v mene spoločnosti resp. za konanie v rámci plnenia úloh spoločnosti; mal za to, že absentuje jeden z predpokladov na vyvodenie zodpovednosti voči spoločnosti 1. Československá realitná, s.r.o., a to vecný vzťah konania odporcu k plneniu úloh spoločnosti. Z navrhovateľovho opisu skutkových okolností, ktoré predchádzali samotnému zverejneniu napadnutého článku vyplýva, že po odchode odporcu z realitnej kancelárie Level EUROPE, prevzal funkciu manažéra pre oblasť Bratislava a okolie navrhovateľ, ktorého jednou z úloh bolo uskutočňovať rokovania s odporcom za účelom vydania sprostredkovateľských zmlúv realitnej kancelárie Level EUROPE od odporcu. Rokovania mali prebiehať korektne a ako príčinu relatívne ústretového odporcovho správania videl navrhovateľ v potrebe novej spoločnosti (1. Československá realitná, s.r.o.) založenej odporcom, etablovať sa na realitnom trhu. Dohody medzi realitnými kanceláriami boli plnené s výnimkou odovzdania fotografií nehnuteľností na CD nosiči. Navrhovateľ informoval o stretnutiach vedenie spoločnosti, pričom na základe týchto informácií sa spoločnosť rozhodla v roku 2006 podať trestné oznámenie na odporcu a návrh na vzatie do väzby odporcu a jeho manželky pre podozrenie zo spáchania trestných činov falšovania verejnej listiny podľa § 352 Trestného zákona, ohovárania podľa § 373 Trestného zákona, poškodenia a zneužitia záznamu na nosiči informácií podľa § 247 Trestného zákona a sprenevery podľa § 213 Trestného zákona resp. krádeže podľa § 212 Trestného zákona. Od okamihu, keď sa odporca dozvedel o podanom trestnom oznámení, ukončil akúkoľvek komunikáciu s navrhovateľom i s realitnou kanceláriou Level EUROPE až do 2.2.2008, kedy došlo k incidentu, ktorý popisuje aj predmetný článok. Podľa tvrdení navrhovateľa mala realitná kancelária Level EUROPE uzatvorenú sprostredkovateľskú zmluvu 8.1.2006 s Ing. F. O., predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností (rodinný dom a pozemky nachádzajúce sa v okrese Senica, v obci Š. Z., v kat. území Š. Z.). Na základe overenia aktuálnosti ponuky predaja nehnuteľností, si navrhovateľ na deň 2.2.2008 dohodol návštevu u Ing. F. O., kde sa predstavil ako manažér realitnej kancelárie Level EUROPE; Ing. F. O. sa nezmienila o tom, že vypovedala zmluvu uzatvorenú s realitnou kanceláriou Level EUROPE a navrhovateľ vyhotovil fotografie o ponúkaných nehnuteľnostiach (nakoľko pôvodné fotografie mal stále k dispozícii odporca), následne ho Ing. F. O. pozvala na rozhovor o predaji nehnuteľností. Vzápätí k domu Ing. F. O. dorazil odporca so svojim kolegom a motorovými vozidlami mali zablokovať vozidlo navrhovateľa, aby mu znemožnili odjazd. Odporca zavolal políciu a začal vulgárnym spôsobom nadávať a kričať, že Ing. Gabriela Buknová už vypovedala sprostredkovateľskú zmluvu s realitnou kanceláriou Level EUROPE a pritom mal obmedzovať spolu s kolegom osobnú slobodu navrhovateľa až do príchodu polície, ktorá po overení totožnosti prítomných osôb a na základe vyhodnotenia situácie skonštatovala, že nikto z prítomných žiaden protiprávny čin nevykonal, nikoho nezadržali, nič nezistili. V čase uskutočnenia zásahu bola Ing. F. O. zamestnankyňou, účtovníčkou, v obchodnej spoločnosti 1. Československá realitná, s.r.o., o čom však navrhovateľ nemal vedomosť. Navrhovateľ upovedomil o predmetnom incidente vedenie realitnej kancelárie Level EUROPE a následne zisťoval evidovanie výpovede sprostredkovateľskej zmluvy Ing. F. O.. Vedenie zistilo, že takúto výpoveď neeviduje. Ing. F. O. zaslala realitnej kancelárii Level EUROPE list zo dňa 3.2.2008, prílohou ktorého bola výpoveď sprostredkovateľskej zmluvy uzatvorenej s realitnou kanceláriou Level EUROPE na sprostredkovanie predaja vyššie uvedených nehnuteľností. Navrhovateľ zistil, že predmetnú výpoveď prevzal za realitnú kanceláriu v minulosti odporca, vtedy ešte ako pracovník realitnej kancelárie, ktorý z určitých dôvodov zabudol informovať nadriadených a vedenie realitnej kancelárie Level EUROPE o tejto skutočnosti, pričom originál ani po ukončení spolupráce vedeniu spoločnosti neodovzdal. Zmieňované nehnuteľnosti boli preto stále vedené ako ponuky realitnej kancelárie Level EUROPE. Z uvedeného chronologicky opísaného sledu udalostí jednoznačne vyplýva, že článok zverejnený na internetovej stránke 1. Československá realitná, s.r.o., pojednávajúci o incidente, ktorý sa stal u Ing. F. O., vznikol v konzekvencii na konkurenčný boj dvoch realitných kancelárií, ako reakcia na obchodnú praktiku v nakladaní so sprostredkovateľskou zmluvou Ing. F.M. O. realitnou kanceláriou Level EUROPE Slovakia, s.r.o., za ktorú pre oblasť Bratislava a okolie vykonával funkciu manažéra navrhovateľ. Odvolací súd sa preto nestotožňuje s názorom navrhovateľa, že predmetný článok vznikol výlučne iba v dôsledku osobného sporu navrhovateľa a odporcu. Pokiaľ ide o namietaný nedostatok vecného vzťahu konania odporcu ako riaditeľa k plneniu úloh obchodnej spoločnosti 1. Československá realitná, s.r.o. treba uviesť, že účelom článku (obsahujúceho aj rôzne invektívy na adresu navrhovateľa v jeho úvode) zverejneného na internetovej stránke realitnej kancelárie 1. Československá realitná, s.r.o., bolo podľa jeho záverečného obsahu upozorniť klientov, resp. návštevníkov stránky, ktorí by mali event. záujem o služby realitnej kancelárie na sprostredkovanie predaja, prenájmu alebo kúpy nehnuteľností, na vzniknutú situáciu a na spôsob nepochybného určenia osoby sprostredkovateľa realitnej kancelárie 1. Československá realitná, s.r.o. Takáto činnosť spadá do kompetencií riaditeľa obchodnej spoločnosti zaoberajúcej sa realitnou činnosťou. Je pritom zrejmé, že zverejnením článku išlo o činnosť konanú pre právnickú osobu (1. Československá realitná, s.r.o.) z vlastnej iniciatívy odporcu ako riaditeľa spoločnosti, ku ktorej nepotreboval zvláštne oprávnenie a ktorú nevykonával proti výslovnému zákazu právnickej osoby. Uskutočňoval tak činnosť, ktorá z vecného (vnútorne účelového) hľadiska spadá do pôsobnosti jeho zamestnávateľa, ktorého bol súčasne spoločníkom. Právne významným je tiež miestne kritérium konania odporcu, keď k uverejneniu predmetného článku došlo na internetovej stránke spoločnosti 1. Československá realitná s.r.o., v rámci jej pôsobenia na trhu s nehnuteľnosťami. V danej veci je irelevantné časové kritérium konania odporcu. Odvolací súd záverom poznamenáva, že ani uznanie odporcu vinného z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. písm. a) zák. č. 372/1992 Zb. o priestupkoch za skutok spočívajúci v uverejnení článku s názvom „Černá kronika realitného trhu“, by nevylučovalo konanie odporcu z rámca činnosti právnickej osoby, nakoľko podľa ustálenej judikatúry (porov. č. XX/XXXX, Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČSSR z 18.1.1970, D. XX/XX), nemožno paušalizovať taký záver, že z medzí plnenia úloh právnickej osoby (z medzí plnenia pracovných úloh a priamej súvislosti s ňou) vybočuje každá činnosť zamestnanca, ktorou spôsobil škodu a ktorá je trestným činom (priestupkom). Nedostatok pasívnej legitimácie odporcu v konaní si zrejme uvedomil aj sám navrhovateľ, keď v podanom odvolaní v zmysle § 92 ods. 1 O.s.p. žiadal pripustenie vstupu nového účastníka 1. Československá realitná, s.r.o. do konania na strane odporcu ako odporcu 2/. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že v odvolacom konaní je v zmysle § 216 O.s.p. vylúčená aplikácia ustanovenia § 92 ods. 1 O.s.p. (pripustenie vstupu ďalšieho účastníka do konania); na predmetný procesný návrh preto nemožno v odvolacom konaní prihliadať. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešný odporca by mal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.