Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/429/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210201838 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1210201838.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd Bratislava v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľov: 1./ G.. G. D.Š., R. L. U. Č.. X, R., 2./ B.. G.A. D., R. L.O. U. Č.. X, R., obaja zastúpení advokátom JUDr. Petrom Arendackým, Čapkova č. 2, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, so sídlom Prievozská č. 2/B, Bratislava, IČO: 31 751 067, o náhradu škody 136.400 ,-€ s prísl., na odvolanie navrhovateľov 1./, 2./ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 50C/2010-129 zo dňa 5. apríla 2013 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu o náhrady škody v sume 136.400,- € spôsobenú nezákonnými rozhodnutiami správnych orgánov a nesprávnym úradným postupom zamietol, odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal z tvrdenia navrhovateľov, že ešte pred prevodom bytu do vlastníctva navrhovateľov prebehli dve stavebné konania, v ktorých boli vydané stavebné povolenia na výstavbu (vstavbu) dvoch bytových jednotiek v povalových priestoroch v bytovom dome na L.O. U.. Č.. X, súp. č. XXXX; rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 31.07.1997. Stavebníci so stavbou začali až po zániku platnosti stavebného povolenia, napriek tomu, že stavebný úrad povolil stavebníkom predĺženie lehoty na ukončenie stavby. Na odvolanie navrhovateľov odvolací orgán rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Prvostupňový správny orgán však opätovne povolil stavebníkom predĺženie lehoty na ukončenie stavby. Rozsudkami Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 19 S 148/02-31 zo dňa 23.06.2005 a 19C S 149/02-34 zo dňa 23.06.2005 boli rozhodnutia správnych orgánov prvého a druhého stupňa zrušené a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. V septembri 1999 po uplynutí lehoty platnosti stavebných povolení stavebníci začali so stavbou a nerušene zo strany stavebného úradu a štátneho stavebného dozoru v nej pokračovali aj bez platného stavebného povolenia. Navrhovateľom sa nepodarilo nezákonnú výstavbu zastaviť ani viacerými podnetmi prokurátorovi. V priebehu konania stavebných úradov došlo k ukončeniu stavieb, k ich kolaudácii a následnému zápisu do katastra nehnuteľností v prospech stavebníkov, čím došlo k zmenšeniu spoluvlastníckeho podielu navrhovateľov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o XX/XXXXX a k zániku práva na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo veľkosti XX/ XXXXX. Takýmto postupom v dôsledku nezákonných rozhodnutí správnych orgánov a ich nesprávnym úradným postupom, spočívajúcom v nedostatočne zistenom skutkovom stave a v dôsledku prieťahov v konaní, keď vo veci žiadostí o predĺženie termínu ukončenia stavieb nie je rozhodnuté dodnes, bola navrhovateľom spôsobená majetková ujma (škoda) spočívajúca v zmenšení ich spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o XX/XXXXX a k zániku ich práva.
Na svoje rozhodnutie aplikoval ust. § 1 ods. 1 a 2 ; § 4 ods.1; § 9 ods. 1 písm. b); § 10 ; § 18 ods. 1 a 2; § 20; ;§ 22 zák.č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu, alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Konštatoval, že medzi MČ Bratislava - Staré Mesto a stavebníkmi Š. L.Í. K. C. G. boli uzatvorené Zmluvy o výstavbe bytu, že stavby sa začali realizovať na základe stavebných povolení (ŽP-3895/97-194/G-Mar zo dňa 18.06.1997), ktoré nadobudli právoplatnosť dňom 31.07.1999 a že stavby boli skolaudované a stavebníkom vydal dňa 10.07.2002 Okresný úrad Bratislava I rozhodnutia o užívaní stavby - prestavba . V konaní bolo taktiež preukázané, že stavebný úrad po zrušení rozhodnutí súdom vo veci nerozhodoval z dôvodu vydaní rozhodnutí o užívaní stavby - prestavby v dôsledku čoho konštatoval, že navrhovatelia porušenie právnej povinnosti odporcu , vznik škody, jej výšku, príčinnú súvislosť medzi konaním alebo opomenutím súdu žiadnym spôsobom nepreukázali (nedošlo k zrušeniu právoplatného rozhodnutia a škoda bezprostredne nevznikla konaním správnych orgánov, ale z právnych úkonov, ktorým bola zmluva o vstavbe a zmluva o kúpe bytu). Navyše k namietanému úradnému postupu správnych orgánov spočívajúceho v konaní, resp. nekonaní stavebných úradov, či v nedostatočnom zistení skutkového v stavebnom konaní a možným vznikom nemajetkovej ujmy navrhovateľov neexistuje nevyhnutná priama príčinná súvislosť a preto nie je v danej veci naplnený jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti odporcu za škodu ako takú. S poukazom na absenciu príčinnej súvislosti medzi postupom orgánov štátu a tvrdenou ujmou alebo škodou, ktorá mala navrhovateľom vzniknúť, ako jedného zo základných predpokladov pre vznik práva na náhradu škody, potom dospel k záveru, že navrhovateľom nevznikol voči odporcovi nárok na náhradu tvrdenej nemajetkovej ujmy, ktorej zaplatenia sa v tomto konaní domáhali a to bez potreby osobitného a podrobného posúdenia otázky nemajetkovej ujmy navrhovateľov (keďže táto, pokiaľ aj vznikla, nemohla byť spôsobená tvrdeným nesprávnym postupom orgánov štátu). Osobitne sa zaoberal námietkou premlčania. Premlčacia lehota navrhovateľom začala plynúť odo dňa kolaudácie stavieb, minimálne však od 15.07.2002 t.j. odo dňa, keď nadobudlo rozhodnutie Okresného úradu Bratislava I o užívaní stavby - Prestavba podkrovia právoplatnosť. Premlčacia doba na uplatnenie práva na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom navrhovateľom uplynula dňa 15.07.2005 a návrh bol podaný na súd až dňa 02.02.2010, zohľadnil a premlčanie nároku. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporca mal vo veci plný úspech, avšak súd mu náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadli navrhovatelia, vytýkajúc súdu prvého stupňa nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie pri posudzovaní odporcom vznesenej námietky premlčania žalobou uplatneného práva. Súd prvého stupňa sa riadil názorom, ktorý bližšie neodôvodnil, že navrhovateľom začala plynúť premlčacia lehota odo dňa kolaudácie stavieb minimálne od 15. 07. 2002, kedy nadobudli právoplatnosť rozhodnutia stavebného úradu povoľujúce užívanie stavieb. Nevzal do úvahy, prečo sa neriadil ustanoveniami ods. 1 a 3 § 22 zák. č. 58/1962, podľa ktorých plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia zrušujúceho rozhodnutia a neplynie po dobu prerokovania nároku. Zrušujúce rozhodnutia Krajského úradu v Bratislave zo dňa 24. 07. 2006 boli doručené dňa 05. 08. 2006 navrhovateľovi 1./ a 11. 08. 2006 navrhovateľke 2./. Premlčacia lehota teda v prípade navrhovateľa začala plynúť 05. 08. 2006 a v prípade navrhovateľky 2./ 11. 08. 2006. Nakoľko ide o nárok, ktorý bolo s odporcom predbežne prerokovať, od 25. 07. 2009, kedy začalo predbežné prerokovanie nároku premlčania lehota neplynula a znova začala plynúť najneskôr 25. 01. 2010. Pred prerušením plynutia premlčacej lehoty zostávala do jej uplynutia 12 resp. 18 dní. Žaloba bola doručená dňa 02. 02. 2010 v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k premlčaniu nároku. Stavebný úrad na podklade neplatných a neúčinných zmlúv vydal stavebné povolanie, nedodržal zákonný postup, jeho rozhodnutia sú nezákonné. Právny poriadok s nezákonným rozhodnutím nespája bez ďalšieho jeho neplatnosť, a navrhovatelia v čase vydania stavebných povolení boli zákonom ako nájomcovia v dotknutom dome vylúčení z okruhu účastníkov konania, takže sa nemohli domáhať nápravy, navyše o existencie týchto nezákonných rozhodnutí sa ani nedozvedeli, pretože im neboli doručované. Vyvracať príčinnú súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom možno len demagógiou. Všetky pochybenia uvedené v návrhu na začatie konania a v písomných podaniach prvostupňovému súdu sú naďalej i v odvolacom konaní relevantnými dôkazmi. Rozhodnutia okresného úradu, ktorými povolil stavebníkom predĺženie lehoty na ukončenie stavieb, boli rozhodnutiami nezákonnými, keďže boli zrušené. Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozsudok vychádza zo správneho právneho posúdenia. Odvolanie považuje za nedôvodné. Premlčacia lehota začala navrhovateľom
plynúť odo dňa kolaudácia stavieb minimálne však od 15. 07. 2002, t. j. odo dňa keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutia Okresného úradu Bratislava I o predĺžení lehoty na ukončenie stavby, prestavby podkrovia. Navrhovatelia podali žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody 25. 07. 2009 a následne žalobu v roku 2010, teda v čase, keď ubehlo viac ako 3 roky odkedy sa dozvedeli o vzniku škody, keď im bolo doručené rozhodnutia okresného úradu o predĺženie lehoty na ukončenie stavby. V prípade rozhodnutí bývalého Krajského úradu v Bratislave č. A-1184/3/2006- HVR a č. A-1184/4/2006-HVR zo dňa 24. 07. 2006 išlo o rozhodnutia, ktoré na základe rozsudku správneho súdu zrušovali rozhodnutia Okresného úradu Bratislava I odbor životného prostredia, ktorými bolo povolené iba predĺženie lehoty na ukončenie stavby „prestavba podkrovia a byt“, nejednalo sa o rozhodnutie, ktoré by sa dotýkali stavebného povolenia pre stavebníkov z roku 1997. Rozhodnutia stavebného úradu sú povahou procesnými rozhodnutiami a nemôžu byť v žiadnom prípade v príčinnej súvislosti zo vznikom údajnej škody a nemožno v súvislosti s nimi počítať plynutie premlčacej lehoty. Rozhodnutia o stavebnom povolení z roku 1997 nebolo nikdy súdom zrušené, stavba bola zahájená v termíne splatnosti stavebného povolenia, pričom stavebný úrad predĺžil termín jej platnosti a nie platnosť stavebného povolenia. Pre absenciu príčinnej súvislosti medzi postupom správnych orgánom a nemajetkovou ujmou a údajnou škodou, ktorá mala navrhovateľom vzniknúť nemohol vzniknúť ani nárok na náhradu nemajetkovej ujmy.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p. ) v medziach daných odvolaním vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (tento rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľov nie je možné vyhovieť.
Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 219 ods. 2 O.s.p. dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia obmedziť sa v odôvodnení len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
V preskúmavanej veci rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, pretože súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o nesplnení zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil a odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo nebolo žalobe vyhovené, so záverom ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje ( §219 ods. 2 O.s.p.).
V súdenej veci navrhovatelia za základ náhrady škody považujú nezákonné rozhodnutia Okresného úradu Bratislava I, odbor životného prostredia č. ŽP-2001/11898-K/455-Mar a ŽP-2001/11898-K/456- Mar obe zo dňa 21. 11. 2001, rozhodnutiami ktorými okresný úrad predĺžil lehotu na ukončenie stavby. Predmetné rozhodnutia boli zrušené rozhodnutiami Krajského stavebného úradu v Bratislave, ako odvolacieho orgánu vydanými dňa 24. 07. 2006 na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 19 S 148/02-31 zo dňa 23.06.2005 a 19C S 149/02-34 zo dňa 23. júna 2005. V príčinnej súvislosti s týmito rozhodnutiami mala údajne vzniknúť navrhovateľom škoda. Odvolací súd v zhodne so záverom súdu prvého stupňa zastáva názor, že v danom prípade nejde o také nezákonné rozhodnutia, ktoré by zakladali nárok navrhovateľov na náhradu škody, keďže nie každé nezákonné rozhodnutie zakladá zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a samotná existencia nezákonného rozhodnutia sa neodškodňuje. Pokiaľ navrhovatelia odvodzujú nárok na náhradu škody od rozhodnutí ktorými okresný úrad predĺžil lehotu na ukončenie stavby, tieto nie sú objektíve spôsobilé za zodpovednosť štátu z dôvodu absencie príčinnej súvislosti, pretože zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom totiž nezakladajú nedostatky, či pochybenia v priebehu konania, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia, a to ani za tej situácie, že tieto nedostatky mali za následok vydanie
nesprávneho rozhodnutia. Pokiaľ totiž orgán štátu zisťuje, posudzuje predpoklady, zhromažďuje a hodnotí podklady pre rozhodnutie, právne ich posudzuje, ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu individuálneho správneho rozhodnutia. Prípadné nesprávnosti, či vady tohto postupu nachádzajú svoj odraz v obsahu rozhodnutia a môžu byť posudzované len z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Na tieto prípady slúži systém opravných prostriedkov v správnom konaní (§ 53 a nasl. zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní), ktorých účelom je dosiahnutie nápravy právnych alebo skutkových pochybení, ktorých sa dopustili prvostupňové správne orgány a právomoc odvolacieho orgánu preskúmavať rozhodnutia prvostupňového orgánu (§ 59 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní). Iba nezákonné rozhodnutie v príčinnej súvislosti s ktorým by vznikla navrhovateľom škoda je spôsobilé založiť nárok na náhradu škody. Príčinná súvislosť ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade preukázaná, nemožno ju len predpokladať. S ohľadom na skutočnosť, že vznik škody nemá spravidla len jednu príčinu, treba rozlišovať medzi hlavnými príčinami a príčinami vedľajšími, pričom ak majú byť splnené podmienky zodpovednosti, protiprávny úkon musí byť následkom aspoň jednej z hlavných príčin. Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný. Otázka príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a vznikom škody je otázkou skutkovou a právne posúdenie príčinnej súvislosti môže spočívať výlučne v určení, medzi akými skutkovými okolnosťami má byť existencia zisťovaná, prípadne, aké okolnosti sú spôsobilé tento vzťah vylúčiť. V prípade, ak navrhovatelia spochybňujú záver prvostupňového súdu o nedostatku príčinnej súvislosti, ide výlučne o polemiku zo skutkovými zisteniami v konkrétnej veci, ktorá rozhodnutie po právnej stránke zásadne významným nerobí. Správnosti prijatého záveru o nespôsobilosti založiť zodpovednosť z nezákonného rozhodnutia v dôsledku absencie príčinnej súvislosti nasvedčuje aj dôkaz - list MU mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zo dňa 16.04.2012, že stavebný úrad vo veci správneho konania o predĺženie lehoty na ukončenie stavby ďalej nerozhodoval, vzhľadom k tomu, že bývalý Okresný úrad Bratislava I vydal dňa 10.07.2002 rozhodnutia o užívaní stavby - prestavba podkrovia na byt, L. U.. Č..X, R.atislava č. ŽP-2002/01872-H/165-Km a č. ŽP-2002/01872-H/164-Km pre stavebníčku Š. L. K. C. G..
V súdenej veci z obsahu spisového materiálu nepochybne vyplýva, že na základe žiadosti Š. L. K. C. G. vydal stavebný úrad rozhodnutie č. ŽP-3895/97-193/G-Mar zo dňa 18. 06. 1997, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31. 07. 1997, ktorým stavebný úrad stavbu povolil. Okresný úrad Bratislava I vydal dňa 10.07.2002 rozhodnutia o užívaní stavby - prestavba podkrovia na byt, L. U.. Č..X, R. č. ŽP-2002/01872- H/165-Km a č. ŽP-2002/01872-H/164-Km pre stavebníčku Š. L. K. C. G.T.. Uvedené rozhodnutia neboli nikdy právoplatne zrušené pre nezákonnosť a iba tieto svojou povahou a silou ako také sú spôsobilé založiť prípadnú zodpovednosť štátu ( za splnenie všetkých ostatných predpokladov). Navrhovatelia v odvolaní dôvodia, že ak by stavebné povolenie vydané nebolo, nedošlo by k výstavbe bytov k ich kolaudácii a navrhovatelia by neutrpeli ujmu spočívajúcu v zmenšení spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach zariadeniach domu a na pozemku. Navrhovatelia teda sami odvodzujú príčinnú súvislosť od vydania stavebného povolenia, ktoré však nikdy nebolo pre nezákonnosť ako právoplatné rozhodnutie zrušené, správne preto súd prvého stupňa vyvodil záver o nesplnení podmienok pri priznanie náhrady škody, s odôvodnením, ktorým sa odvolací súd plne nestotožňuje, pretože vykazuje známky vecnej správnosti.
Keďže navrhovateľom v dôsledku absencie zákonných predpokladov na priznanie náhrady škody nevzniklo právo, je úplne nadbytočné zaoberať sa otázkou posúdenia vznesenej námietky premlčania, keďže neexistujúce právo sa nemôže premlčať.
Vzhľadom na vyššie uvedené ak prvostupňový súd návrh zamietol z dôvodu nesplnenia podmienok vzniku zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím rozhodol vecne správne, čo viedlo odvolací súd k potvrdeniu napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. z dôvodu jeho vecnej správnosti, pretože z konania pred súdom prvého stupňa i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. s použitím § 142 ods. 1 O.s.p. . Úspešnému odporcovi v súvislosti s konaním pred odvolacím súdom nevznikli žiadne trovy, preto odvolací súd mu ich nepriznal.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.