Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/326/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210201877 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1210201877.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej a členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Kataríny Javorčíkovej, v právnej veci navrhovateľa: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, proti odporcom: 1. ALIMEX SLOVAKIA, s.r.o. „v likvidácií", so sídlom Bajkalská 711, Bratislava, IČO: 35 866 063, 2. L. W., B.. XX.X.XXXX, X. T. U. Y. XXX, o zaplatenie 18.337,26 eura s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti zamietajúcej časti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 3.4.2012, č.k. 12C/137/2010-130, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 3.4.2012, č.k. 12C/137/2010-130 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odporcovi v 2. rade sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh proti odporcovi v 2. rade, a odporcovi v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 18.337,26 eura spolu s 4 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy 18.337,26 eura od 3.2.2010 do zaplatenia, ako aj zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 1.100,- eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ svoj návrh voči odporcom po skutkovej stránke odôvodnil tým, že dňa 3.4.2009 odporca v 2. rade zavinil motorovým vozidlom Š. EČV: X. XXX C., ktoré patrilo odporcovi v 1. rade, medzi obcami T. - G. dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla značky H. EČV: XU XXXXX, majiteľom ktorého bol L. W.. Na motorové vozidlo odporcu v 1. rade nebolo v čase dopravnej nehody uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Vzhľadom na túto skutočnosť navrhovateľ v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. poskytol z poistného garančného fondu poškodenej osobe poistné plnenie celkom vo výške 18.337,26 eura, z toho 17.871,62 eura (za škodu na motorovom vozidle) a 465,64 eura (za odťah poškodeného motorového vozidla). Navrhovateľ si preto v zmysle § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. uplatnil právo na náhradu toho, čo plnil za odporcov v 1. a 2. rade, spolu s úrokmi z omeškania. Po vykonanom dokazovaní mal súd prvého stupňa za zistené, že dňa 3.4.2009 o 23,20 hod. v úseku cesty medzi obcami T. - G. došlo k dopravnej nehode tak, že vodič L. W. (odporca v 2. rade) jazdil s motorovým vozidlom Š. K. EČV: X. XXX C. na ceste v smere na G., kde mu náhle do cesty z pravej strany vbehla lesná zver, v dôsledku čoho začal brzdiť, vyhýbať sa vľavo, pričom došlo ku zrážke s protiidúcim vozidlom H. H. EČV: XU XXXXX, ktoré v dôsledku zrážky vošlo mimo cestu a narazilo do stromu. Lesná zver pritom odbehla do voľného lesného porastu. Dopravnú nehodu šetril Okresný dopravný inšpektorát v Malackách, a jej pracovník Y. W., ktorý dňa 3.4.2009 vyšetroval uvedenú dopravnú nehodu, potvrdil, že k dopravnej nehode došlo tak, že kolíziu medzi vozidlami mala spôsobiť lesná zver. Svedok J. U., ktorý v čase dopravnej nehody šoféroval poškodené motorové vozidlo, tiež potvrdil, že odporcovi v 2. rade prebehla zver cez cestu a z toho dôvodu došlo ku kolízií medzi autami. Súd tiež zistil, že na osobné motorové vozidlo Š. EČV: X. XXX C. patriace odporcovi v 1. rade, nebola uzavretá poistná zmluva. Následne súd dospel k záveru, že za škodu zodpovedá odporca v 1. rade, ktorý porušil svoju zákonnú povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa § 3 ods. 1 zákona 381/2001 Z.z., a preto ho zaviazal k úhrade žalovanej sumy spolu s úrokom z omeškania. Voči odporcovi v 2. rade súd žalobu zamietol s tým, že pre uplatnenie nároku voči vodičovi nie je právny základ podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. s poukazom na § 24 ods. 7 veta prvá zákona č. 381/2001 Z.z.. Zodpovednosť vodiča za vzniknutú škodu prichádza do úvahy výlučne podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), a preto ju možno konštatovať iba v prípade porušenia právnej povinnosti. V danom prípade zo strany vodiča nedošlo k porušeniu žiadneho pravidla zákona o premávke na pozemných komunikáciách, ako ani k porušeniu všeobecnej prevenčnej povinnosti. Súd poukázal na to, že z policajnej relácie nevyplýva, že by čo i čiastočným dôvodom vzniku škody bolo opomenutie povinnosti vodiča tak, ako mu to vyplýva z relevantných ustanovení zákona o premávke na pozemných komunikáciách. K vzniknutej škode došlo výlučne v dôsledku reakcie vodiča (strhnutie volantu) následkom toho, že mu do jazdnej dráhy vošlo zviera. Z fotodokumentácie založenej v spise je zrejmé, že po ľavej strane cesty sa nachádzali stromy, takže pri strhnutí volantu do ľavej strany došlo k nárazu motorového vozidla do pevnej prekážky. Vodič tak v dôsledku nepriameho stretu so zvieraťom nemohol urobiť žiadny manéver, pri ktorom by nedošlo k ohrozeniu zdravia a majetku, či už svojho alebo iného účastníka cestnej premávky. Súd dodal, že manéver vodiča v takomto prípade je zásadne vecou rozhodnutia v extrémne krátkom reakčnom čase, pre ktorý je príznačná inštinktívna snaha vyhnúť sa nečakanej prekážke v jazdnej dráhe. Vyhodnotením zisteného skutkového stavu dospel súd k záveru, že je dôvod na liberalizáciu vodiča motorového vozidla. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 1.100,- eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku. Proti tomuto rozsudku, vo výroku, ktorým prvostupňový súd zamietol návrh proti odporcovi v 2. rade, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že odporca v 2. rade dňa 3.4.2009 zavinil dopravnú nehodu motorovým vozidlom patriacim odporcovi v 1. rade. Odporca v 2. rade uviedol, že mu do cesty z pravej strany vbehla lesná zver, preto začal brzdiť a vyhýbať sa vľavo, v dôsledku čoho došlo ku zrážke s protiidúcim motorovým vozidlom zn. H.. K stretu s lesnou zverou nedošlo, lesná zver odbehla do lesného porastu. Navrhovateľ zdôraznil, že nárok voči odporcovi v 2. rade si uplatnil z titulu jeho zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 OZ. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu: porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu); vznik škody ako majetkovej ujmy; existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou; zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom zavinil (ide o zodpovednosť za predpokladané zavinenie). Podľa navrhovateľa protiprávnosť v tomto prípade spočíva v porušení povinnosti vodiča stanovenej zákonom o cestnej premávke č. 8/2009 Z.z., § 4 ods. 1 písm. c), podľa ktorého vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. Podľa navrhovateľa vodič tým, že spôsobil dopravnú nehodu, porušil túto povinnosť. Navrhovateľ zdôraznil, že všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 OZ je zodpovednosťou za predpokladané zavinenie. Zbavenie sa zodpovednosti potom znamená, že škodca pri splnení predpokladov všeobecnej zodpovednosti za škodu musí preukázať, že škodu nezavinil, t. j. musí preukázať okolnosti, z ktorých možno spoľahlivo usudzovať na to, že škode vzniknutej porušením právnej povinnosti nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho bolo možné za daných okolností konkrétneho prípadu požadovať. Odporca v 2. rade toto dôkazné bremeno neuniesol. Jeho vyhlásenie, že do cesty mu vbehla lesná zver, ničím nedoložil. Ani jeden zo svedkov, ani polícia, lesnú zver nevideli, a ani nemohli vidieť, pretože tá podľa tvrdenia odporcu v 2. rade odbehla do lesného porastu. Ide len o nepriame svedectvo zakladajúce sa na tvrdení odporcu v 2. rade. Okrem ničím nepodloženého tvrdenia nevyužil odporca v 2. rade nijakú možnosť na exkulpáciu. Navrhovateľ preto navrhuje odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že k náhrade žalovanej sumy spolu s úrokom z omeškania zaviaže odporcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne. Odporcovia sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrili, odporca v 1. rade odvolanie nepodal. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že nie je dôvod na zmenu, ani na zrušenie rozsudku v napadnutej časti, pretože odvolacie dôvody neobstoja. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený dňa 24.2.2015. Ako vyplýva z návrhu na začatie konania, z vyjadrení navrhovateľa pred súdom prvého stupňa, ako aj z podaného odvolania, svoj nárok proti odporcovi v 2. rade (ako vodičovi motorového vozidla) si uplatnil podľa § 420 OZ s tým, že odporca v 2. rade zodpovedá za škodu porušením právnej povinnosti (zodpovednosť založená na zavinení). Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 OZ spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Prezumpcia zavinenia je teda vyvrátiteľnou právnou domnienkou. Súd prvého stupňa svoje zamietavé rozhodnutie voči odporcovi v 2. rade založil na zistení, že k dopravnej nehode (stretu dvoch motorových vozidiel) došlo výlučne v dôsledku reakcie vodiča (strhnutie volantu) následkom toho, že mu do jazdnej dráhy vošlo zviera. Zároveň súd konštatoval, že odporca v 2. rade neporušil žiadne pravidlo zákona o premávke na pozemných komunikáciách, a neporušil ani všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa § 415 OZ (teda nekonal protiprávne - pozn. odvolacieho súdu), preto nezodpovedá za škodu podľa § 420 OZ. Aj keď sa súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí odvoláva na zákon o premávke na pozemných komunikáciách, hoci v čase dopravnej nehody (3.4.2009) bol už tento nahradený zákonom č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (s účinnosťou od 1.2.2009), táto nepresnosť nemala žiaden vplyv na správnosť jeho rozhodnutia vo vzťahu k odporcovi v 2. rade, ani na správne právne posúdenie veci, že odporca v 2. rade nezodpovedá za škodu podľa § 420 OZ. Podľa navrhovateľa protiprávnosť konania odporcu v 2. rade spočíva v porušení povinnosti vodiča stanovenej v § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke tým, že spôsobil dopravnú nehodu. S týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožňuje. Má totižto za to, že práve vďaka tomu, že sa odporca v 2. rade plne venoval vedeniu vozidla a sledoval situáciu v cestnej premávke, nedošlo k stretu s lesnou zverou, čím zabránil oveľa ťažším možným následkom dopravnej nehody (až fatálnym). Aj keď svedok J. U.Č. (šofér druhého havarovaného vozidla) na pojednávaní konanom dňa 17.1.2012 uviedol, že si na udalosť už celkom nepamätá, vzhľadom na časový odstup medzi jeho výpoveďou pred súdom a dopravnou nehodou (skoro tri roky) je to pochopiteľné. Napriek tomu si spomenul na to, že bol vtedy vo veľkom šoku, a že mu odporca v 2. rade povedal, že volant strhol z dôvodu, že mu prebehla cez cestu zver. Navrhovateľ v odvolaní namieta, že odporca v 2. rade neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že škodu nezavinil, lebo jeho vyhlásenie, že mu do cesty vbehla lesná zver, ničím nedoložil, a ani jeden zo svedkov, ani polícia, lesnú zver nevideli. Zo záznamu Okresného dopravného inšpektorátu v Malackách zo dňa 4.4.2009 však vyplýva, že na mieste dopravnej nehody, a to bezprostredne po nej (o 3,17 hod.), bol vypočutý aj J. U., ktorý okrem iného uviedol: „Dňa 3.4.2009 som v čase asi okolo 23,20 hod. jazdil na vozidle H. H. X XUXXXXX po ceste v smere T. - G.Ž.. Ako som jazdil, tak zrazu som zbadal, že oproti jazdí nejaké vozidlo. Zrazu pred týmto vozidlom som zbadal, že niečo prebehlo, a toto vozidlo začalo vyhýbať a rútiť sa na mňa. Ja som v snahe zabrániť čelnej zrážke strhol volant vpravo, avšak stretli sme sa ľavými prednými rohmi a následne som s vozidlom vošiel do priekopy a narazil som do stromu.“ Aj na pripojenom priestupkovom spise Okresného riaditeľstva PZ Bratislava - okolie č.p. C.-L.-XXX/H- J.-C.-T.-XXXX, nie je ako páchateľ uvedený odporca v 2. rade, ale lesná zver. Zo záznamu o odložení veci podľa § 60 ods. 3 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch zo dňa 3.5.2009 vyplýva, že vykonaným objasňovaním bolo zistené, že nie je podozrenie z priestupku a nemožno priestupok prejednať. S poukazom na skutočnosť, že k definičnému znaku patrí zavinenie, ktoré je subjektívnou stránkou priestupku, a teda obligatórnym znakom zodpovednosti za priestupok, ktorý v danom prípade absentuje, bola vec týkajúca sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v súvislosti s dopravnou nehodou, ku ktorej došlo dňa 3.4.2009 odložená, nakoľko sa v danom prípade nejedná o podozrenie z priestupku. Z uvedeného je zrejmé, že sám policajný orgán nevyhodnotil konanie odporcu v 2. rade pri dopravnej nehode ako zavinené konanie v rozpore s ustanoveniami zákona o cestnej premávke, a odporcovi v 2. rade nebol uložený žiaden postih. Pretože z uvedeného jednoznačne vyplýva, že odporca v 2. rade nezavinil dopravnú nehodu, a neporušil žiadnu z povinností, ktoré mu ako vodičovi motorového vozidla boli uložené zákonom č. 8/2009 Z.z., neboli splnené všetky zákonné predpoklady vzniku jeho zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 OZ. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa, ako aj jeho právne posúdenie veci, boli správne, a preto odvolacie námietky navrhovateľa neobstoja. Nárok navrhovateľa voči odporcovi v 2. rade na náhradu škody mal aj odvolací súd za nedôvodný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd potvrdil rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v napadnutom výroku ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporca v 2. rade bol v odvolacom konaní plne úspešný, ale k odvolaniu sa písomne nevyjadril, ani nepodal návrh na priznanie trov odvolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.