Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/8/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210207789 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1210207789.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobkyne: T.. Q. M., bytom O. F.. Č.. XX, K., zast. JUDr. Annou Mihalovitsovou, bytom Jabloňová ul. č. 7, Bratislava, proti žalovanému: A.J.P. PETRUS, spol. s r. o., Drobného ul. č. 22, Bratislava, zast. advokátom Mgr. Petrom Arendackým, Čapkova ul. č. 2, Bratislava, o vylúčenie veci z exekučného konania, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 20. septembra 2013, č. k. 20C/63/2010- 375, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa m e n í tak, že z exekúcií vedených súdnym exekútorom JUDr. Borisom Sobolovským pod sp. zn. EX 6758/2008, EX 5996/2007, EX 6592/2008, EX 6757/2008, EX 6790/2008, EX 6771/2008, EX 6882/2009, EX 6791/2008 a EX 6794/2008 sa v y l u č u j e spoluvlastnícky podiel žalobkyne o veľkosti XXXXX/XXXXXXX na pozemkoch zapísaných na LV pre kat. úz. P. Č.. XXXX ako parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX M.X a parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy vo výmere XX M.X. Žalobkyni sa nepriznáva náhrada trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala vylúčenia spoluvlastníckeho podielu v jej vlastníctve vo veľkosti XXXXX/XXXXXXX na pozemkoch zapísaných na LV pre kat. úz. P. Č.. XXXX ako parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX M.X a parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy vo výmere XX M.X z exekúcií vedených v prospech žalovaného pod sp. zn. EX 6758/2008, EX 5996/2007, EX 6592/2008, EX 6757/2008, EX 6790/2008, EX 6771/2008, EX 6882/2009, EX 6791/2008, EX 6794/2008. Žalobkyni súd prvého stupňa uložil povinnosť nahradiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu trovy konania 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia 783,93 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 06.07.2005 uzavrela žalobkyňa s SBD Trenčianska kúpnu zmluvu, ktorou toto SBD predalo žalobkyni rozostavaný byt č. XXX/X nachádzajúci sa na X. O. bytového domu na O. F.. Z. K. zapísaného na LV pre kat. úz. P. Č.. XXXX, postaveného na pozemkoch parc. č. XXXX/XXX a parc. č. XXXX/XXX zapísaných na LV pre kat. úz. P. Č.. XXXX a na priľahlých pozemkoch parc. č. XXXX/XXX a parc. č. XXXX/XX zapísaných na LV č. XXXX. K prevádzanému rozostavanému bytu prislúchal podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a na príslušenstve domu vo výške XXXXX/XXXXXXX a spoluvlastnícky podiel rovnakej veľkosti k pozemkom parc. č. XXXX/XXX, parc. č. XXXX/XXX, parc. č. XXXX/XXX a parc č. XXXX/XX. Dňa 19.07.2005 bol správe katastra doručený návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (zaevidovaný pod č. Z.-XXXX/XX) v prospech kupujúcej - žalobkyne na základe spomenutej kúpnej zmluvy. Správa katastra rozhodnutím z 31.10.2005 č. Z.-XXXX/XX návrh na vklad vlastníckeho práva zamietla. Krajský súd v Bratislave rozhodnutím zo 14.12.2006 č. k. 3Sp/18/2006-11 zrušil uvedené rozhodnutie správy katastra a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Správa katastra rozhodnutím z 21.03.2007 č. XV-XXXX/XX povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností s účinkami ku dňu 21.03.2007 v časti rozostavaného bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a na príslušenstve domu. V časti týkajúcej sa prevodu spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch parc. č. XXXX/XXX a parc. č. XXXX/XX správa katastra návrh na vklad vlastníckeho práva zamietla s odôvodnením, že právo predávajúceho nakladať s týmito pozemkami obmedzil Okresný súd Bratislava II uznesením zo 04.10.2005 č. k. 25Cb/156/05- 36, ktorým nariadil predbežné opatrenie. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 10.02.2009 č. k. 3Sp/48/2008- 14 zrušil rozhodnutie správy katastra v zamietajúcej časti a vec jej v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie. Správa katastra rozhodnutím zo 06.04.2009 č. XV-XXXX/XX prerušila vkladové konanie ohľadom pozemkov parc. č. XXXX/XXX a parc. č. XXXX/XX z dôvodu predbežného opatrenia nariadeného Okresným súdom Bratislava II spočívajúceho v zákaze uloženom predávajúcemu nakladať s týmito pozemkami. Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 21.10.2009 č. k. 51C/188/2008- 116 určil, že žalobkyňa je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXXX/XXXXXXX na pozemkoch zapísaných na LV pre kat. úz. P. Č.. XXXX ako parc č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX M.X a parc č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere XX M.X. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.11.2009. Správa katastra rozhodnutím z 25.08.2011 č. XV-XXXX/XX, právoplatným dňa 09.01.2012, zastavila konanie o návrhu na vklad spoluvlastníckeho podielu žalobkyne na pozemkoch parc. č. XXXX/XXX a parc. č. XXXX/XX s odôvodnením, že kupujúca - žalobkyňa je zapísaná na LV pre kat. úz. P. Č.. XXXX ako spoluvlastníčka parc č. XXXX/XXX a parc č. XXXX/XX v podiele XXXXX/XXXXXXX na základe vyššie spomenutého rozsudku Okresného súdu Bratislava II. Ide preto podľa názoru správy katastra o vec už raz rozhodnutú. V exekučných konaniach vedených súdnym exekútorom JUDr. Borisom Sobolovským pod sp. zn. EX 6758/2008, EX 5996/2007, EX 6592/2008, EX 6757/2008, EX 6790/2008, EX 6771/2008, EX 6882/2009, EX 6791/2008 a EX 6794/2008 bolo zriadené exekučné záložné právo na predmetné pozemky parc. č. XXXX/XXX a parc. č. XXXX/XX. Ide o exekučné konania, v ktorých je oprávneným žalovaný a povinným je Stavebné bytové družstvo Trenčianska. V týchto exekučných konaniach bola začatá exekúcia predajom nehnuteľností s tým, že v prospech žalovaného bolo zriadené exekučné záložné právo a to v rokoch 2008 a 2009. V exekučnej veci sp. zn. EX 6758/2008 bolo exekučné záložné právo zapísané do katastra nehnuteľností dňa 28.04.2009, vo veci EX 5996/2007 dňa 17.03.2008, vo veci EX 6592/2008 dňa 23.10.2008, vo veci EX 6757/2008 dňa 09.10.2008, vo veci EX 6790/2008 dňa 28.04.2009, vo veci EX 6771/2008 dňa 05.05.2009, vo veci EX 6882/2009 dňa 01.10.2009, vo veci EX 6791/2009 dňa 29.04.2009 a vo veci EX 6794/2008 dňa 28.04.2009. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvého stupňa poukázal na právny názor odvolacieho súdu vyjadrený v rozsudku z 18.02.2013 č. k. 6Co/267/2012- 317 s tým, že týmto právnym názorom je viazaný. Vzhľadom na to súd prvého stupňa vychádzal z toho, že žalobkyňa sa stala spoluvlastníčkou predmetných pozemkov parc. č. XXXX/XXX a parc. č. XXXX/XX dňa 24.11.2009, keď nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Bratislava II z 21.10.2009 č. k. 51C/188/2008- 116, ktorým bolo v spore medzi žalobkyňou a Stavebným bytovým družstvom Trenčianska určené vlastnícke právo žalobkyne k spoluvlastníckemu podielu na predmetných pozemkoch. Keďže exekučné záložné právo bolo vo vyššie uvedených exekučných konaniach zriadené pred 21.11.2009, t. j. pred tým, že sa žalobkyňa stala vlastníčkou spoluvlastníckych podielov na predmetných pozemkoch, v zmysle § 169 Ex. poriadku možno vykonať exekúciu pre pohľadávky, pre ktoré bolo zriadené exekučné záložné právo, predajom nehnuteľností a to priamo proti žalobkyni ako ich neskoršiemu nadobúdateľovi. Ďalej súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku doslova uviedol: „Pokiaľ má, podľa odvolacieho súdu, súd prvého stupňa zaujať stanovisko k tomu, či možno bez zriadenia exekučného záložného práva na byt žalobkyne zriadiť exekučné záložné právo na spoluvlastnícky podiel na predmetných pozemkoch vzhľadom na to, že ide o pozemky uvedené v § 23 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z., teda o pozemok zastavaný domom a o priľahlý pozemok, súd prvého stupňa má za to, že zaujatie akéhokoľvek stanoviska v tomto smere, vzhľadom na predmet sporu, nemá rozhodujúci význam a je nepodstatné. V spore o vylúčenie veci z exekúcie prislúcha súdu v rámci vykonaného dokazovania zistiť dve podstatné skutočnosti a to, či v čase zriadenia exekučného záložného práva na vec bol povinný vlastníkom veci, ku ktorej exekútor rozhodnutím vydaným v exekučnom konaní zriadil exekučné záložné právo a či osoba, ktorá podala návrh na súd na vylúčenie tejto veci z exekúcie, bola vlastníkom tejto veci v čase zriadenia exekučného záložného práva alebo bola jej neskorším nadobúdateľom. V danom prípade bolo jednoznačne preukázané, že rozhodnutím iného (katastrálneho) orgánu vydaným v správnom konaní, z ktorého v súlade s § 135 ods. 2 O.s.p. musí vychádzať exekučný súd aj súd v konaní o vylúčenie veci z exekúcie, došlo bez ohľadu na ust. § 23 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. k oddeleniu vlastníctva bytu od spoluvlastníctva pozemkov, ktorý právny stav v čase začatia exekúcií predajom pozemkov ako aj v čase zriadenia exekučných záložných práv trval, teda vlastníci pozemkov a bytu boli rozdielni.“ S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal ich náhradu úspešnému žalovanému. V súvislosti s rozhodnutím o trovách konania súd prvého stupňa uviedol, že v konaní neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné o trovách konania rozhodnúť podľa § 150 ods. 1 O.s.p. a teda ich náhradu úspešnému žalovanému nepriznať. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, že § 169 Ex. poriadku nemá imperatívny charakter, ale predpokladá iba možnosť nariadenia exekúcie predajom nehnuteľností proti neskoršiemu nadobúdateľovi nehnuteľnosti a preto bol exekútor JUDr. Sobolovský povinný preskúmať dôvodnosť a zákonnosť návrhu žalovaného - v exekúcii oprávneného na nariadenie exekúcie predajom nehnuteľností vo vzťahu k žalobkyni. Ďalej žalobkyňa v odvolaní vytkla súdu prvého stupňa, že napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil pokiaľ ide o otázku možnosti zriadenia exekučného záložného práva na pozemky uvedené v § 23 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. v prípade, ak exekučné záložné právo nebolo zriadené na byt žalobkyne. V tomto smere je podľa žalobkyne napadnutý rozsudok v rozpore s § 226 O.s.p., súdny exekútor nariadením exekúcie predajom nehnuteľností a zriadením exekučného záložného práva v podstate zrušil podielové spoluvlastníctvo k predmetným pozemkom a fakticky vykonal jeho vyporiadanie, čo nepripúšťa ani Občiansky zákonník a ani Ex. poriadok. Do nadobudnutia vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom na predmetných pozemkoch, teda do 24.11.2009, bola žalobkyňa „v užívacom vzťahu“ k Stavebnému bytovému družstvu Trenčianska. Bola teda nositeľkou iného vecného práva, z čoho vyplývala povinnosť súdneho exekútora doručiť jej upovedomenie o nariadení exekúcie predajom nehnuteľností. Keďže sa tak nestalo, nemala možnosť proti exekučnému predaju nehnuteľností podať námietky a preto ani nebolo zákonné zriadiť exekučné záložné právo na predmetné pozemky. V čase zriadenia exekučného záložného práva žalobkyňa nemala postavenie neskoršej nadobúdateľky predmetných pozemkov v zmysle § 169 Ex. poriadku, pretože bola iba užívateľkou týchto pozemkov, nie teda ich nadobúdateľkou. Ďalej žalobkyňa v odvolaní namietla, že súd prvého stupňa nesprávne vychádzal z toho, že v konaní neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali použite § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny. V súlade s ust. § 13 a § 19 zák. č. 182/1993 Z.z. je spoluvlastnícke právo k zastavanému a priľahlému pozemku (§ 23 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z.) právom akcesorickým k vlastníckemu právu k bytu alebo nebytovému priestoru. Z akcesorickej povahy spoluvlastníckeho práva k pozemkom vyplýva jeho nerozlučnosť, nerozdeliteľnosť, nezrušiteľnosť a nesamostatnosť. V dôsledku takejto povahy spoluvlastníctva k pozemkom nemožno toto právo samostatne bez bytu alebo nebytového priestoru previesť a ani ho založiť. Akcesorita znamená, že spoluvlastnícky podiel na zastavanom a priľahlom pozemku vždy sleduje právny osud bytu alebo nebytového priestoru. Táto akcesorickosť spoluvlastníckych práv je nezrušiteľná za trvania vlastníctva bytov a nebytových priestorov a preto spoločné časti a spoločné zariadenia domu, jeho príslušenstvo, zastavané a priľahlé pozemky nemôžu byť predmetom vlastníctva alebo spoluvlastníctva iného subjektu než vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome. Zák. č. 182/1993 Z.z. v § 25 ods. 1 výslovne zakazuje zriadenie záložného práva k akcesorickým spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu, príslušenstve domu a na zastavanom a priľahlom pozemku bez toho, aby sa súčasne zriadilo záložné právo k bytu alebo nebytovému priestoru. Napriek tomu, že v § 25 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. sa používa pojem „zriadiť“, čo evokuje výlučne zmluvné zriadenie záložného práva, ust. § 25 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. sa vzťahuje aj na záložné právo, ktoré vzniká na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu alebo ex lege. To znamená, že ani súd či správny orgán nemôžu spôsobiť vznik záložného práva len na spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve domu, a na zastavanom a priľahlom pozemku bez toho, aby sa záložné právo nevzťahovalo na byt alebo nebytový priestor (viď Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, Komentár, 1. vydanie 2012 Valachovič/ Grausová/Cirák, C.H.Beck, str. 1225, 1226). Podľa názoru odvolacieho súdu niet žiadny dôvod, aby sa tieto závery neuplatnili aj pokiaľ ide o exekučné záložné právo. V prejednávanej veci bolo dokazovaním vykonaným súdom prvého stupňa preukázané, že predmetné pozemky, vylúčenia ktorých z exekúcií sa žalobkyňa domáha, sú pozemkami v zmysle § 23 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. Tieto pozemky boli v exekúciách, v ktorých má žalovaný postavenie oprávneného, zaťažené exekučným záložným právom bez toho, aby bol exekučným záložným právom zaťažený aj byt vo vlastníctve žalobkyne, ku ktorému tieto pozemky nerozlučne patria v takom zmysle, ako je to uvedené vyššie. Preto je odvolací súd toho názoru, že predmetné pozemky nemôžu byť samostatne, teda bez bytu vo vlastníctve žalobkyne, exekvované, a nemôžu byť samostatne - bez bytu - ani zaťažené exekučným záložným právom. Vzhľadom na to je dôvodná žaloba žalobkyne, ktorou sa domáha vylúčenia týchto pozemkov z exekúcií. Neobstojí argument súdu prvého stupňa, že pre rozhodnutie prejednávanej veci nemá význam to, či bolo exekučné záložné právo zriadené aj na byt vo vlastníctve žalobkyne. V prejednávanej veci vzhľadom na predmet konania súd nie je viazaný rozhodnutiami príslušnej správy katastra, ktorými správa katastra konala tak, ako keby tu nebola nerozlučnosť vlastníctva bytu žalobkyne a predmetných pozemkov vo vyššie uvedenom zmysle. Tento nesprávny postup správy katastra nemôže odôvodniť zamietnutie žaloby. V konaní nebolo „jednoznačne preukázané“, ako to formuloval súd prvého stupňa, že katastrálny orgán „oddelil“ vlastníctvo predmetných pozemkov od vlastníctva bytu a že súd je tým v prejednávanej veci viazaný. Práve naopak, rozhodnutia katastrálneho orgánu týkajúce sa predmetných pozemkov, nemajú význam pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci. Ak aj správa katastra rozhodovala oddelene o vlastníctve bytu žalobkyne a o vlastníctve predmetných pozemkov, neznamená to, že súd v prejednávanej veci by mal vychádzať z toho, že vlastnícke právo k bytu žalobkyne a k predmetným pozemkom nie je nerozlučne spojené v takom zmysle, ako je to uvedené vyššie. Z toho vyplýva, že žalobkyňa má k spoluvlastníckemu podielu na predmetných pozemkoch právo, ktoré nepripúšťa exekúciu (§ 55 ods. 1 Ex. poriadku). Je totiž vlastníčkou tohto spoluvlastníckeho podielu a toto jej vlastnícke právo je nerozlučne späté s vlastníctvom bytu. Nie je prípustné, aby bolo exekučné záložné právo zriadené iba na predmetné pozemky bez toho, aby bolo súčasne zriadené i k bytu. Z týchto dôvodov odvolací súd v zmysle § 220 O.s.p. zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe vyhovel. Odvolací súd v celom rozsahu vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, ktorý však po právnej stránke odlišne posúdil. Preto je odvolací súd toho názoru, že nebol povinný doplniť, resp. zopakovať dokazovanie. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku z 18.02.2013 č. k. 6Co/267/2012- 317 uviedol, že je toho názoru, že ust. § 25 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. sa uplatní aj v prípade exekučného záložného práva a že aj v exekučnom konaní treba rešpektovať nerozlučnosť vlastníctva bytu, zastavaného a priľahlého pozemku. Vzhľadom na to je odvolací súd toho názoru, že rozsudok odvolacieho súdu nemožno považovať za tzv. nečakané rozhodnutie. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnej žalobkyni nepriznal, pretože jej v konaní žiadne trovy nevznikli. Žalobkyňa bola už v čase podania žaloby (13.04.2010) osobne oslobodená od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. p/ zák. č. 71/1992 Zb.), súd prvého stupňa ju však napriek tomu vyzval na zaplatenie poplatku za žalobu vo výške 99,50 eur, ktorý zaplatila (viď záznam o zložení z č. l. 21). Uznesením zo 14.03.2011 č. k. 20C/63/2010- 123 jej však súd prvého stupňa tento poplatok vrátil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.