Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/378/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210215610 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1210215610.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: N.. W. D., T..: XX.XX.XXXX, I.U. XX, H., zastúpený MALOVIC s.r.o., Račianska 22/A, Bratislava, proti odporcovi: Miroslav Chvostal - MIREC, IČO: 41 161 149, Muškátová 36, Bratislava, zastúpenému advokátkou Mgr. Antóniou Džupinovou, so sídlom: Konventná 9, Bratislava, o zaplatenie 104,08 eura s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 13. marca 2013, č.k.: 14C/219/2010-197, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 104,08 eura s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne, zo sumy 76,83 eura, od 19.06.2010 až do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 27,25 eura odo dňa10.9.2010 až do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 16,50 eura a trovy právneho zastúpenia v sume 281,27 eura a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Ďalej odporcu zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II náhradu trov konania štátu vo výške 68,90 eura, a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok po právnej stránke odôvodnil podľa § 8a ods. 2 veta prvá zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a § 107 ods. 1 a § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 104,08 eura s príslušenstvom dôvodiac, že odporca je správcom H. S. na I. XX-XX D. H.. Navrhovateľ uzavrel s odporcom Zmluvu o výkone správy č. 27/36/2004 zo dňa 10.11.2004 v znení dodatku č. 1 zo dňa 27.12.2007. Navrhovateľ od podpisu Zmluvy pravidelne každý mesiac uhrádzal mesačné zálohové platby za plnenia spojené s užívaním bytu. Súčasťou mesačných zálohových platieb bol aj poplatok za výkon správy, pôvodne od uzavretia Zmluvy do kalendárneho mesiaca január 2010 vo výške 120,-Sk (3,98 eura) a od mesiaca február 2010 vo výške 4,65 eura. Odporca mal porušiť § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Zb. keď v rokoch 2005, 2006, 2007, 2008, 2009 ako ani v roku 2010 nedoložil správu o svojej činnosti. Nevznikol mu tak nárok na platby za správu. Odporca sa tak mal na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatiť a to minimálne vo výške 98,26 eura. Okrem uvedených platieb za správu si mal odporca v roku 2009 svojvoľne vyúčtovať sumu vo výške 3,-eurá za prevedené zúčtovanie a tiež poplatok za pohotovosť za rok 2009 vo výške 2,82 eura. Navrhovateľ odporcu listom zo dňa 7.6.2010 doručeným dňa 8.6.2010 vyzval na zaplatenie sumy 76,83 eura a to do 10 dní od doručenia, t.j. do 18.6.2010. Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že počas jeho správcovskej činnosti bola správa o činnosti vypracovaná vždy v stanovenej lehote do konca mája a vlastníkom bytov bola predkladaná na zhromaždení vlastníkov, kde bola riadne prečítaná, poväčšine aj s prílohami. Schôdze vlastníkov boli zvolávané po 31.5. Nakoľko účasť na schôdzach bola pomerne slabá, rozhodol sa za roky 2009 a 2010 priložiť správu o činnosti priamo k vyúčtovaniu, doručovanému vlastníkom. Doručovanie bolo vykonávané proti podpisu alebo do poštových schránok, pričom spôsob doručovania do poštových schránok bol upravený dodatkom č. 2 k zmluve. Dodatok bol doručovaný každému vlastníkovi proti podpisu alebo do poštových schránok. Navrhovateľ ho prevzal dňa 29.1.2010. Vyúčtovanie za rok 2009 si vlastníci prevzali a koho nezastihol doručoval do poštových schránok. Rovnako bola za rok 2009 doručovaná správa o činnosti. Správa o činnosti za rok 2008 bola doručovaná každému vlastníkovi spolu s vyúčtovaním. Návrhom preto žiadal v plnom rozsahu zamietnuť. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku uviedol, že odporca založil do spisu správu o činnosti - finančné hospodárenie domu za obdobie od 1.1.2009 - 31.12.2009, ktorá však podľa názoru súdu neobsahovala podrobnú správu o činnosti správcu za predchádzajúci rok, správu o stave spoločných častí a zariadení domu, ako aj iných významných skutočnostiach v zmysle zákona. Jednalo sa len o vyčíslenie finančného hospodárenia domu za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2009. Iné listinné dôkazy - správy na podporu svojich tvrdení súdu nepredložil. Doručenie správy o činnosti podľa zákona nepotvrdili ani svedkovia vo svojich výpovediach. Svedkyňa H., R. vo výpovedi uviedla, že správu o hospodárení odporcu nemožno považovať za správu o činnosti správcu; svedok H. vo výpovedi uviedol, že nikdy nevidel správu o činnosti takú, aká by mala byť. Svedkovia H., B., D. sa skôr vyjadrovali k doručovaniu zálohových predpisov ako k samotnému obsahu správy o výkone činnosti. Vzhľadom na vykonané dokazovanie tak mal za to, že návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne. Vzhľadom na omeškanie odporcu so zaplatením dlhu ho zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Obč. zákonníka a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh navrhovateľa zamietol. Odporca podané odvolanie odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O. s. p. Poukázal na to, že podľa § 8a ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 182/1993 Zb. je správca povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok a vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, inak nemá až do ich predloženia nárok na platby za správu. Namietal, že súd prvého stupňa napadnutý rozsudok neodôvodnil a obmedzil sa len na konštatovanie dôvodnosti návrhu, vzhľadom na vykonané dokazovanie. Zdôraznil, že zákon nešpecifikuje, akým spôsobom má správca správu o svojej činnosti predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov ani taxatívne nestanovuje, čo má správa o činnosti obsahovať. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že správa o činnosti za rok 2007 bola odporcom predložená na schôdzi vlastníkov dňa 24.9.2008, správa o činnosti za rok 2008 bola predložená na schôdzi vlastníkov dňa 11.06.2009, správa o činnosti za rok 2009 bola dňa 8.6.2010 vložená do poštovej schránky navrhovateľa a ostatných vlastníkov a zároveň, pred vložením do schránky bola zverejnená na vývesnej tabuli bytového domu. Predloženie správy o činnosti prečítaním, oboznámením na schôdzi vlastníkov, vložením do schránok vlastníkov bytov a jej zverejnením na vývesnej tabuli bytového domu mal za dostatočné. Navrhovateľ počas výkonu správy bytového domu odporcom obsah predkladaných správ o činnosti správcu nenamietal. Podľa Zmluvy o výkone správy má správa obsahovať najmä informácie o použití prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv a o uskutočnenej obnove, modernizácii či rekonštrukcii domu, čo podľa názoru odporcu správy o činnosti spĺňali. Súdu prvého stupňa vytkol, že sa nezaoberal tým, že odporca žiadal zamietnuť návrh navrhovateľa na vrátenie platby vo výške 3,- eurá vyúčtovanú odporcom za prevedené rozúčtovanie a platbu 2,82 eura vyúčtovanú odporcom ako poplatok za pohotovosť. Poplatok 3,- eurá bol uvedený v rozúčtovacej zostave na ústredné kúrenie, v samotnom vyúčtovaní však nebol uvedený a navrhovateľovi účtovaný ako nedoplatková položka. Poplatok 2,82 eura predstavuje alikvótnu časť poplatku na zabezpečenie havarijnej služby, ktorú mal odporca zabezpečiť podľa zmluvy o výkone správy. Ďalej súdu prvého stupňa vytkol, že sa v konaní nevysporiadal s námietkou premlčania vznesenou odporcom v konaní. Namietal nenáležité odôvodnenie rozsudku súdom prvého stupňa, ktorý sa obmedzil na strohé konštatovanie, že správa o činnosti - finančné hospodárenie domu za obdobie 1.1.2009-31.12.2009 neobsahovala podrobnú správu o činnosti správcu za predchádzajúci rok, správu o stave spoločných častí domu. V súvislosti s výpoveďou svedka H. namietal, že tento nie je vlastníkom bytu či nebytového priestoru v dome a nebol tak dôvod predkladať mu správu o činnosti správcu. Záverom odvolania poukázal na právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava II, sp. zn.: 13C/21/2011 zo dňa 08.12.2011, v ktorom bol návrh na vrátenie poplatku za správu inej vlastníčky v dotknutom bytovom dome, založený na rovnakom skutkovom základe, súdom zamietnutý. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Rozhodnutie súdu prvého stupňa mal za náležite, jasne a stručne odôvodnené. Mal za to, že je povinnosťou správcu predložiť správu vlastníkom bytov, pričom zákon stanovuje minimálne obsahové náležitosti a požiadavky, ktoré má správa o činnosti obsahovať. Nesplnenie povinnosti odporcu predložiť správu vlastníkom nemôže byť na ťarchu navrhovateľovi. Namietal, že slovenský právny poriadok nepozná subjekt práva „schôdza vlastníkov“; prezentácia dokumentu na schôdzi vlastníkov tak nemôže byť splnením povinnosti vo vzťahu k jednotlivým vlastníkom. Poukázal pritom na vyjadrenie odporcu zo dňa 15.07.2011, v ktorom uvádza, že nevie hodnoverne preukázať doručenie správ. Opätovne zdôraznil, že odporca pri skončení výkonu funkcie správcu v bytovom dome novému správcovi predložil správu o činnosti, ktorú však nikdy nepredložil vlastníkom. V súvislosti s údajnou absenciou námietok navrhovateľa voči obsahu správ poukázal na reklamáciu navrhovateľa zo dňa 07.06.2010, v ktorej konštatoval nepredloženie správ za roky 2008 ani 2009. Navrhovateľ ďalej spochybnil odvolaciu námietku navrhovateľa, podľa ktorého sa súd prvého stupňa nezaoberal námietkou premlčania, keď v napadnutom rozsudku uviedol, že podľa § 107 ods. 1 Obč. zákonníka sa navrhovateľ o bezdôvodnom obohatení mohol dozvedieť najskôr až po doručení vyúčtovania, t.j. 31.5.2009 a 31.05.2010 a návrh na súd bol podaná 8.7.2010. Aj svedkovia navrhovaní odporcom pritom potvrdili, že nemajú vedomosť o tom, že odporca navrhovateľovi správu doručil, pričom ani nevedeli, čo má byť obsahom správy. Nie je pritom relevantné, že správa vyhovovala svedkom, ale či vyhovuje zákonnej úprave ako aj to či odporca nejaké dokumenty prezentoval na schôdzi vlastníkov. Vlastníkom, ktorí neboli na schôdzi prítomní však dokumenty v zmysle zákona či zmluvy o výkone správy doporučene nedoručoval. Tiež mal za relevantnú výpoveď svedka H., ktorý v bytovom dome žije vyše 20 rokov, pričom má relevantné vedomosti o dianí v dome ako aj o dokumentoch predkladaných jeho partnerke ako vlastníčke domu. Nestotožnil sa so závermi rozsudku Okresného súdu Bratislava II, sp. zn.: 13C/21/2011, ktorého odôvodnenie mal za nepresvedčivé a rozporné so zákonom o vlastníctve bytov. Navrhovateľ ďalej v odvolaní namietal charakter výkonu správy v bytovom dome, ktorý malo sprevádzať flagrantné porušovanie povinností odporcu, porušenie povinností podľa zákona o vlastníctve bytov, pričom mala byť vlastníkom bytov spôsobená škoda vo výške 130.000,- eur. Ponechanie odmeny správcovi vzhľadom na opakované porušovanie zákona a nekompetentný výkon funkcie mal tiež za účelové a rozporné s dobrými mravmi podľa § 2 ods. 1 Obč. zákonníka. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné. Podľa § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom od 01.10.2007 do 31.01.2010 správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Ak správca končí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia. Zároveň je povinný previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na účty nového správcu alebo spoločenstva. Podľa § 8a ods. 3 cit zákona ak správca nepredloží vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcu sa domu a vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia v lehote podľa odseku 2, nemá až do ich predloženia nárok na platby za správu. Ak správca najneskôr v deň skončenia správy neprevedie zostatok finančných prostriedkov na účte domu v banke na účet založený novým správcom alebo spoločenstvom, je povinný zaplatiť na účet domu založený novým správcom alebo spoločenstvom úroky z omeškania. Podľa § 8a ods. 4 cit. zákona ak správca nepredloží vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcu sa domu a vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia v lehote podľa odseku 2, nemá až do ich predloženia nárok na platby za správu. Ak správca najneskôr v deň skončenia správy neprevedie zostatok finančných prostriedkov na účte domu v banke na účet založený novým správcom alebo spoločenstvom, je povinný zaplatiť na účet domu založený novým správcom alebo spoločenstvom úroky z omeškania. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva„...účelom odôvodneného rozhodnutia je dať stranám najavo, že boli vypočuté. Navyše, odôvodnené rozhodnutie dáva stranám možnosť odvolať sa proti rozhodnutiu, ako aj možnosť, aby bolo rozhodnutie preskúmané odvolacím orgánom. Len ak sú vydávané odôvodnené rozhodnutia, môže existovať verejná kontrola výkonu súdnictva.“ (napr. G. v. Fínsko, § 37, 1. júl 2003; U. v. Rusko, § 58, 22. február 2007). Podobne podľa Ústavného súdu SR „Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutia súdu boli zdôvodnené a presvedčivé. Takýto postup vyplýva z potreby transparentnosti vysluhovania spravodlivosti, ktorá je nevyhnutnou súčasťou každého justičného aktu. Odôvodnenie rozhodnutia je aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny.“ (III. ÚS 311/07). Ak odôvodnenie súdneho rozhodnutia neobsahuje úvahy (myšlienkové kroky, premisy), ktoré by dôkladne zdôvodňovali, prečo je skutkový stav tým prípadom, v ktorom možno právnu normu aplikovať, javí sa, že súd rozhodol bez dostatočných dôvodov, a teda rozhodol svojvoľne (arbitrárne). Z obsahu spisu súdu prvého stupňa má odvolací súd zrejmé, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 104,08 eura, titulom porušenia povinnosti odporcu ako správcu bytového domu predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome správu o svojej činnosti, týkajúcu sa finančného hospodárenia v dome, stavu spoločných častí a zariadení domu či iných významných skutočnostiach podľa § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb. Nakoľko odporca správu o svojej činnosti nepredložil, podľa § 8a ods. 4 cit. zákona odporcovi nevznikol nárok na platby za správu, ktorých vrátenia sa navrhovateľ od odporcu dožadoval titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Obč. zákonníka. Súd prvého stupňa však v napadnutom rozsudku neuviedol, za aké obdobie sa navrhovateľ domáha vydania bezdôvodného obohatenia, keď je z napadnutého rozhodnutia zrejmé, že podľa názoru navrhovateľa odporca nepredložil správu o svojej činnosti v rokoch 2005, 2006, 2007, 2008, 2009 a 2010, pričom bezdôvodné obohatenie navrhovateľa má predstavovať sumu 98,26 eura. Z napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa však nie je zrejmé, za aké obdobie sa navrhovateľ domáha vydania bezdôvodného obohatenia titulom nepredloženia správ za výkon činnosti správcu odporcom podľa § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Zb., a teda ako súd prvého stupňa dospel k záveru o dôvodnosti nároku navrhovateľa v uplatňovanej výške. Z napadnutého rozhodnutia odvolací súd nemá za zrejmé, kedy, (v ktorom roku) malo zo strany odporcu dôjsť k porušeniu povinnosti predložiť správu o činnosti správcu podľa § 8a ods. 3 zákona č. 181/1993 Z. z. v znení platnom a účinnom ku dňu navrhovateľom tvrdeného porušenia, titulom ktorého malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na strane odporcu. Vzhľadom na ustálenie okamihu vzniku bezdôvodného obohatenia bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne savysporiadať s odporcom vznesenou námietkou premlčania. Taktiež bude potrebné ustáliť dôvodnosť nároku navrhovateľa na zaplatenie poplatku vo výške 3,- eurá, a tiež určiť, za ktoré obdobie sa navrhovateľ domáha nároku na jeho vrátenie titulom bezdôvodného obohatenia a v akej konečnej výške. Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení nezdôvodnil, titulom čoho sa navrhovateľ podaným návrhom domáha vrátenia predmetného poplatku za pohotovosť, keď podľa názoru odvolacieho súdu porušením povinnosti odporcu podľa § 8a vzniká vlastníkovi bytu či nebytového priestoru len nárok na neplatenie poplatku za výkon správy, nie za plnenia, ktorých obsahom je zabezpečenie výkonu správy. Odvolací súd tiež poukazuje na nepreskúmateľnosť záverov súdu prvého stupňa zistených vykonaným dokazovaním, a to svedeckými výpoveďami, svedkov H., B., D. Č.V. C.. H. R.. Z obsahu spisu súdu prvého stupňa je zrejmé, že súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie, vykonal množstvo svedeckých výpovedí, ktorých obsah či skutkovo a právne relevantné zistené vykonaným dokazovaním však vôbec nepoňal do napadnutého rozsudku; obmedzil sa len na právne závery, ku ktorým mal na základe vykonaného dokazovania dospieť a síce, že svedkyňa H. R. nemala správu o hospodárení odporcu za správu o činnosti správcu a svedkovia H., B. Č. D. sa mali vyjadrovať skôr k „doručovaniu zálohových predpisov ako k samotnému obsahu Správy o výkone činnosti“, bez uvedenia, na základe ktorých právne relevantným tvrdení uvedených účastníkmi konania či svedkami dospel k záveru o dôvodnosti nároku navrhovateľa v žalovanej výške, z ktorého dôvodu má odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa za nepreskúmateľné, arbitrárne a nezodpovedajúce požiadavkám odôvodňovania súdnych rozhodnutí podľa § 157 ods. 2 O. s. p. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako nepreskúmateľný podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil a vec podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.