Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/259/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210216124 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Trandžíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1210216124.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: U. T., O.. XX.XX.XXXX, V. XXXX/XX, XXX XX V., Š. D. F., o vymoženie istiny a trovy exekúcie vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 53Er/1247/2010 -26 zo dňa 4.12.2013, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 53Er/1247/2010-26 zo dňa 4.12.2013, z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil exekučné konanie o vymoženie povinnosti uhradiť sumu 612,- Eur s prísl. z titulu nesplateného úveru spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 612,- Eur ako aj zákonným úrokom vo výške 6 % s tým odôvodnením, že podkladom na vydanie rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu bola Zmluva o úvere zo dňa 11.3.2009 uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obch. zák. na základe uzatvorenej zmluvy oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 300,- Eur s tým, že povinný uviedol, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania. Zmluvné strany v označenej zmluve v bode 18 Všeobecných zmluvných podmienok si dojednali, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava. Súd prvého stupňa pri zisťovaní podmienok pokračovať v exekúcii ako takej dospel k záveru, že je oprávnený, odvolávajúc sa na ustanovenie § 45 ods. 1 zákona NR SR č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), preskúmavať v ktoromkoľvek štádiu, takýto exekučný titul i z hľadiska právomoci orgánu, ktorý exekučný titul vydal (teda aj právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá písomnou rozhodcovskou zmluvou, doložkou alebo dohodou vo vzájomne vymenených listoch). Vychádzal z toho, že rozhodcovský súd je súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním, a preto je nezlučiteľné s povahou právneho štátu aby boli súkromnoprávne orgány mocensky postavené plnohodnotne na roveň orgánov disponujúcich verejnou mocou. Exekučný súd vychádzal z toho, že rozhodcovská zmluva je samostatnou zmluvou s vlastným právnym osudom a z toho dôvodu musí byť aj samostatne podpísaná (za predpokladu, že je rozhodcovská doložka dohodnutá v samostatnej zmluve), alebo musí byť podpísaný dokument, v ktorom je dohodnutá a preto nemožno akceptovať odkaz hlavnej zmluvy na Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“), ktoré obsahujú rozhodcovskú doložku. Súd prvého stupňa konštatoval, že rozhodcovská doložka individuálne dojednaná nebola, za individuálne dojednanie sa nepovažuje oboznámenie sa s podmienkami tesne pred podpisom zmluvy a preto vyhodnotil uvedenú rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. A preto konštatoval, že ak je rozhodcovská zmluva neplatná alebo ak neexistuje, rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom, pretože právomoc rozhodcovského súdu nebola daná. Na základe uvedeného bez ďalšieho exekučné konanie zastavil.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej prieskumnej právomoci, keďže exekučným titulom je vykonateľný rozhodcovský rozsudok a v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nie je exekučný súd oprávnený posudzovať samotný právny vzťah (zmluvu), ktorý bol základom pre nárok priznaný týmto exekučným titulom, ale ani samotné rozhodcovské konanie.
Je nepochybné, že rozhodcovská doložka v úverovej zmluve je tzv. nevýhodnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa odbornej literatúry rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhodná (t.j. dáva mu možnosť vždy sa pred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom alebo rozhodcovskom súde) nebude dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka ( Mágal, M. - Kubina, P.: Rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách. Justičná revue, 2008, č. 4, s. 616 a nasl.). V danom prípade má spotrebiteľ kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplynutí svoje právo.
Z textu uzavretej rozhodcovskej doložky v zmluve o úvere vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. V závislosti od druhu podanej žaloby prichádzalo teda do úvahy buď rozhodcovské konanie ( podľa zákona o rozhodcovskom konaní) alebo konanie pred všeobecným súdom (podľa Občianskeho súdneho poriadku). Nemožno sa preto stotožniť s právnym názorom konajúceho súdu o výlučne danej právomoci rozhodcovského súdu.
Prijatie argumentácie súdu by znamenalo pre dodávateľa len jediné, a to úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania. Pritom je zrejmé, že z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Toto ustanovenie naviac vôbec (ako to už vyplýva aj z vyššie citovanej odbornej literatúry) neobmedzuje dodávateľa (ten sa môže obrátiť na rozhodcovský orgán v rámci výhradnej doložky, t.j. je možné dohodnúť sa, že rozhodcovská doložka alebo zmluva je pre neho výhradná alebo môže ho zvažovať len nevýhradná doložka, t.j. bude sa môcť podobne ako spotrebiteľ rozhodnúť, či sa so svojimi nárokmi obráti na súd alebo na rozhodcovský orgán).
Je úplne nepochybné, že tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prístupné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva. Treba zdôrazniť, že v zmysle príslušnej smernice (č. 93/13/EHS) sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. Ide teda o prípady rozhodcovských konaní ad hoc uskutočňovaných bez príslušného právneho podkladu. V danom prípade však rozhodcovské konanie prebiehalo podľa rozhodcovskej doložky plne v súlade a na základe Zákona o rozhodcovskom konaní.
Oprávnený na záver uvádza, že rozhodcovské konanie prebiehalo v písomnej forme, t.j. na základe písomného návrhu na začatie rozhodcovského konania zo strany oprávneného zaslal rozhodcovský súd povinnému výzvu na žalobnú odpoveď (možnosť vyjadriť sa k podanému návrhu oprávneného), na základe čoho potom rozhodcovský súd podľa skutkových zistení vydal rozhodcovský rozsudok. Vzdialenosť sídla rozhodcovského súdu od bydliska účastníkov konania teda nemala žiaden relevantný význam pre výsledok konania, resp. pre možnosť uplatnenia procesných práv účastníka. Všetky podania sú na Stály rozhodcovský súd doručené prostredníctvom pošty, čiže princíp rovnosti účastníkov je zachovaný, bez ohľadu na miesto ich bydliska alebo sídla. Z uvedeného jasne vyplýva, že vzdialenosť súdu, od miesta bydliska/sídla, nemá žiaden vplyv na možnosť domáhať sa súdnej ochrany.
Oprávnený záverom uvádza, že jeho pohľadávka bola platbou zo dňa 09.11.2012 uhradená v celom rozsahu.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok / ďalej len „OSP“/), preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu ustanovenia § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie exekučného súdu je potrebné zrušiť a vrátiť.
Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že svojim návrhom sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku vydaným Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou, a.s., rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom, pod sp.zn. SR 21839/09 zo dňa 11.12.2009, ktorý sa stal právoplatným dňa 18.01.2010 a vykonateľným dňa 21.01.2010, domáhal vymoženia uloženej povinnosti povinného zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 612,- Eur istiny spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 612,- Eur od 17.8.2009 spolu so zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 612,- Eur od 2.11.2009 do zaplatenia.
Z dôvodu, že dohoda uzavretá medzi oprávneným a povinným o uzatvorení rozhodcovskej doložky tvorí obsah všeobecných podmienok poskytnutia úveru ( ďalej VPPÚ,) jej obsah a ani konkrétne znenie sa nedá považovať za individuálne vyjednané s povinným - spotrebiteľom, takúto dohodu považoval za neplatnú v celom rozsahu, a preto postupom podľa § 57 ods. 2 Ex. poriadku v spojení s § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní exekúciu zastavil. Podľa názoru exekučného súdu teda uvedené zmluvné dojednanie predstavovalo neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
Podľa § 2 OSP, v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.
Z uvedeného ustanovenia vyplýva vo všeobecnosti vlastný obsah činnosti súdov v občianskom súdnom konaní. Veľká rozmanitosť, mnohotvárnosť a rôznorodosť právnych vzťahov (§ 7, § 8 OSP), ktorým sa má zabezpečiť v prípade potreby procesná ochrana v občianskom súdnom konaní, sa musí nutne prejaviť i v spôsoboch jej realizácie. To má na mysli zákon v tomto ustanovení, podľa ktorého povaha vzťahov, ktorým je v občianskom súdnom konaní poskytovaná potrebná procesná ochrana, určuje priebeh a zameranie zodpovedajúceho občianskeho súdneho konania a člení ho v dôsledku toho do niekoľkých relatívne samostatných druhov v jeho vlastnej úrovni. Ide o členenie: - podľa postavenia subjektov hmotnoprávnych vzťahov na procesnej pôde, teda na konanie sporové a nesporové, - podľa etáp procesnoprávnych vzťahov prostredníctvom ktorých je zabezpečovaná procesná ochrana hmotnoprávnym vzťahom na konanie základné (v ktorom nadobúda pôvodné ohrozené alebo porušené subjektívne právo hmotné príslušnú procesnú ochranu vo vydanom meritórnom autoritatívnom súdnom rozhodnutí) a na konanie vykonávacie, či exekučné (ktorého zmysel spočíva v uskutočnení núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia /práva judikovaného/, ktoré nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne).
Z uvedeného plynie, že v občianskom súdnom konaní a to, ako v konaní základnom a vykonávacom, tak i v sporovom a nesporovom, dochádza k zabezpečeniu potrebnej procesnej ochrany práv účastníkov konania vždy na úrovni osobitných procesných vzťahov upravených Občianskym súdnym poriadkom a pritom kvalitatívne odlišných.
V konaní vykonávacom, ku ktorému dochádza na základe autoritatívneho a vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu (tzv. exekučného titulu) je predmetom procesnej ochrany od súdu požadovaný a súdom nariadený nútený výkon subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, tj. práva už judikovaného (s výnimkou tzv. notárskych zápisníc). Vecou samou je tu nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia (v tejto fáze konania niet priestoru pre činnosť spadajúcu pod fázu základného konania, napríklad možnosť rozsudkom vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná § 153 ods. 3 a 4 OSP).
Titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí mať predpísanú formu a obsah z ktorého plynie určitej osobe povinnosť niečo v určitej dobe plniť. Teda každý titul musí spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak formálnej, alebo materiálnej povahy.
Materiálne predpoklady vyjadrujú obsahovú určitosť exekučného titulu, podľa ktorého sa exekúcia vedie. Ide o to, aby práva, ale predovšetkým vynucované povinnosti, boli vo vykonávanom exekučnom titule
určené presným a nepochybným spôsobom. Táto obsahová určitosť musí byť daná u každého titulu do tej miery, že z neho musí byť zrejmé, čo má byť exekúciou vynútené. Nie je možné, aby až exekučný súd zisťoval, čo má byť exekúciou vymáhané. To je vecou konania súdu (nie exekučného) v sporovom konaní podľa tretej časti OSP.
Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti musí teda každý titul obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a ostatne presne stanovenú lehotu na plnenie (R 21/1981, s. 161, R 27/1984, s. 130). Práve tieto náležitosti robia titul vykonateľným. Rozhodnutie, ktoré tieto náležitosti nemá, nie je rozhodnutím vykonateľným a nemôže byť podkladom pre výkon exekúcie. Ak by bola exekúcia, ktorá tieto požiadavky nespĺňa, napriek tomu nesprávne vedená, musí byť, v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (§ 57 ods. 1 písm. a/ EP).
Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané. Podľa § 35 doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
Niet sporu, že v predmetnej veci ide o exekučný titul predpokladaný v § 41 ods. 2 písm. d) EP, teda vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Keďže ide o rozhodcovský rozsudok formálne podmienky vykonateľnosti stanovuje zákon o rozhodcovskom konaní.
Podľa § 45 ods. 1, 2 zákona NR SR č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov, na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Keďže v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a v zásade nemožno pripustiť, „aby cestou námietok proti exekúcii boli uplatňované také formálne vady konania, z ktorého vzišiel právoplatný exekučný titul, ktoré vady môžu byť uplatňované len opravným prostriedkom proti rozhodnutiu vo veci samej“ (R 48/1957), exekučný súd je oprávnený a súčasne povinný skúmať (nie len pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj v jej priebehu, samozrejme v intenciách ustanovenia § 45 ZoRK), či po formálnej stránke (§ 4 ZoRK) rozhodnutie vydal príslušný rozhodcovský súd v rámci svojej právomoci. To znamená, že rieši len formálnu existenciu niektorej z foriem rozhodcovskej zmluvy medzi účastníkmi konania rovnako, ako je oprávnený posudzovať, či je formálne vykonateľný (§ 42 ods. 2 EP /pozri Zborník NS ČSSR IV. strana 776/). Exekučné konanie nie je prieskumnou inštitúciou základného konania, resp. náhrada jeho absencie (posudzovaním toho, čo je predmetom žaloby podľa § 40 ods. 1 písm. c/ až j/ ZoRK by exekučný súd prekročil rámec ustanovenia § 45 ZoRK, keďže takýto záver by nutne predbiehal výsledok úvah patriacich výlučne všeobecnému súdu riešiacemu žalobu podľa § 40 ods. 1 písm. c/ až j/ ZoRK a v podstate by /neprípustne/ nahrádzal pozíciu tohto súdu); ak je exekučný súd povolaný k posúdeniu, či vykonávané rozhodnutie je materiálne vykonateľné, sleduje len vlastné hľadiská výkonu, teda tie, ktoré sa spájajú s jeho faktickou vykonateľnosťou.
Teda exekučný súd, v rámci nadelenej kompetencie, nemá ďalšiu prieskumnú právomoc ako tú, ktorú predpokladá § 45 ZoRK, (netýka sa materiálneho prieskumu rozhodcovskej zmluvy, či doložky, ktorý je samostatne predmetom súdneho šetrenia na základe žaloby podľa § 40 ods. 1 písm. c/ ZoRK, či žaloby ako takej viď § 106 ods. 1 OSP). Pokiaľ Najvyšší súd SR vyslovil, že exekučný súd je povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona NR SR č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní (R 68/2013), nemohol mať na mysli iné ako to, že rozsah skúmania je daný exekučnému súdu len v intenciách formálneho zisťovania a to v rozsahu, či
rozhodcovská zmluva, ako taká existuje v akejkoľvek jej forme, resp., či existuje rozsudok, ktorý vydal príslušný všeobecný súd v základnom konaní (nie exekučnom), podľa § 153 ods. 3, 4 OSP, ktorý sa týkal sporu zo spotrebiteľskej zmluvy (spotrebiteľ nie je kategóriou exekučného práva), ktorým bolo vyslovené, že rozhodcovská zmluva - doložka uzavretá veriteľom (v tomto prípade POHOTOVOSŤ, s.r.o.) použitá v spotrebiteľskej zmluve (v tomto prípade zmluve o úvere) je neprijateľná (ustanovenie § 153 ods. 3, 4, OSP kladie presné materiálne požiadavky na výrok takéhoto rozsudku). Je nutné si uvedomiť, že v tomto štádiu vymáhania dlhu veriteľom ďalší rozsah šetrenia dôvodov (predstavujúcich materiálnu stránku titulu) vyplývajúcich zo striktného znenia ustanovenia § 45 ods. 2 ZoRK, exekučnému súdu nie sú zverené. Stav ktorý realizuje exekučný súd je v rozpore s tou procesnou situáciou, ktorú navodzuje ustanovenie § 35 vo vzťahu k § 40 ZoRK. Dôvodom žalôb podaných podľa ustanovenia § 40 ZoRK je zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý je spôsobilý vystupovať ako exekučný titul (§ 41 ods. 2 písm. d/ EP) a je teda spôsobilý zaväzovať účastníkov konania a zaujať pozíciu rozhodnutej veci. Aby bolo možné tento procesný stav zmeniť, teda aby nebolo možné považovať vec za právoplatne rozhodnutú je nevyhnutné docieliť to, že všeobecný súd v sporovom konaní takýto rozhodcovský rozsudok zruší svojim právoplatným rozsudkom zo striktne vypočítaných dôvodov. Ak sa tak nestane rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok, teda má charakter veci rozsúdenej so všetkými procesnými dôsledkami a to i pre súd. Ak by súd nebol viazaný rozhodcovským rozsudkom, celá konštrukcia ustanovenia § 40 ZoRK, teda domáhanie sa žalobou na všeobecnom súde podľa tretej časti OSP zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, by bola nadbytočná. Zrušením rozhodcovského rozsudku sa samozrejme sleduje následná možnosť zaoberať sa vecou, ktorá bola predmetom rozhodcovského konania. Ostatne je potrebné si uvedomiť, že rozhodcovské konanie má osobitnú pozíciu aj v tom, že dokáže byť prekážkou súdneho prejednania veci, i keď na určitý čas, čoho príkladom je to, že i v sporovom, základnom konaní, kde súd, konajúci podľa tretej časti OSP (s výnimkou žalôb predpokladaných § 40 ZoRK), síce na námietku odporcu, je rovnako viazaný tzv. rozhodcovskou zmluvou ak zistí, že sa vec má prejednať v rozhodcovskom konaní konanie musí zastaviť, okrem prípadov vypočítaných v § 106 ods. 1 OSP.
Treba konštatovať, že rozhodcovská zmluva medzi účastníkmi konania bola dojednaná formou rozhodcovskej doložky (bod 18 VPPÚ), pričom jej text nevylučuje možnosť prejednania prípadného sporu aj všeobecným súdom. Exekučný súd sa v danej veci zaoberá rozhodcovskou zmluvou, ktorú interpretuje ako neplatnú bez toho, že by za takúto označil existujúcu rozhodcovskú zmluvu všeobecný súd, ako výsledok sporu i iného účastníka v pozícii spotrebiteľa s veriteľom - POHOTOVOSŤ, s.r.o.
Ako vyplýva z vyššie uvedeného, z preskúmavaného rozhodnutia prvostupňového súdu nie je zrejmý tento obmedzený rozsah preskúmavania materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského rozhodnutia, exekučným súdom. Napriek tomu, že exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého stupňa tak v preskúmavanom rozhodnutí činí svojvoľne, navyše bez toho aby v tomto rozsahu vykonal akékoľvek dokazovanie, čo treba odmietnuť, ako neprípustné. Taktiež z predloženého rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je zrejmé či sa súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní o zastavení exekúcie ako takej zaoberal so zánikom nároku oprávneného v dôsledku zaplatenia vymáhanej sumy ku dňu 9.11.2012.
So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, čím dôsledkom účastníkovi konania (oprávnenému) svojim postupom odňal možnosť konať pred exekučným súdom za účelom vymoženia povinnému uloženej povinnosti v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa riadiac sa citovaným ustanovením, zrušil a v súlade s ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Keďže odvolací súd rozhodnutie exekučného súdu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov i odvolacieho konania súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 OSP).
Vydané rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.