Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/278/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210216182 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1210216182.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála, v právnej veci žalobcu: J. X., Q.. XX.XX.XXXX, U. Č.. XX, zastúpený: JUDr. Eva Hladká, advokátka, Röntgenova 8, Bratislava, proti žalovanému: D.I. SEVEN, a.s., Miletičova 14, Bratislava, IČO: 35 799 161, zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Ján Polomský, IČO: 42171156, Miletičova 21, Bratislava, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 30. novembra 2012, č. k. 14C/135/2010- 258, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave z 30. novembra 2012, č. k. 14C/135/2010- 258 vo veci samej, p o t v r d z u j e. V časti trov konania sa napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec sa mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy. Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému trovy konania v sume 3.256,69 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca pracoval u žalovaného na základe uzavretej pracovnej zmluvy z 16.09.2009 (deň nástupu do práce bol dohodnutý na 17.09.2009) ako bezpečnostný pracovník strážnej služby podľa zákona č. 473/2005 Z.z.. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú. Dňa 26.05.2010 bolo žalobcovi doručené potvrdenie o dĺžke zamestnania a o započítaní doby zamestnania s uvedením dátumu trvania pracovného pomeru do 19.05.2010 bez uvedenia dôvodu skončenia pracovného pomeru. Žalobca následne listom zo dňa 28.05.2010 vyzval žalovaného, aby doložil skončenie pracovného pomeru so žalobcom relevantným dokumentom. Dňa 02.06.2010 žalobca telefonicky oznámil žalovanému, že na platnosti predmetnej pracovnej zmluvy trvá a žiada o prideľovanie práce. Následne žalobca listom zo dňa 02.06.2010 túto skutočnosť oznámil žalovanému aj písomne. V prílohe listu doručil žalobca žalovanému potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti v trvaní od 14.05.2010 do 31.05.2010 a kópiu preukazu odbornej spôsobilosti osoby poverenej na výkon fyzickej ochrany v zmysle zákona č. 473/2005 Z.z.. Dňa 04.06.2010 žalovaný listom reagoval na list žalobcu z 28.05.2010, kde mu oznámil, že dňa 19.05.2010 s ním bol okamžite skončený pracovný pomer v zmysle § 68 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce. Prílohou listu bol dokument datovaný dňa 17.05.2010, ktorého predmetom bolo okamžité skončenie pracovného pomeru. V tomto dokumente na rozdiel od listu bolo uvedené okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu podľa § 68 ods. 1 písm. b) zákonníka práce. Ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaný v dokumente, ktorý bol prílohou listu zo dňa 04.06.2010, uviedol závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že nepredložil preukaz odbornej spôsobilosti osoby poverenej na výkon fyzickej ochrany v zmysle zákona č. 473/2005 Z.z., nakoľko preukaz, ktorý predložil pri nástupe do pracovného pomeru stratil platnosť dňom 15.05.2010. Od tohto dátumu žalobca „nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce“. Žalobca v konaní uviedol, že pracovný pomer mu skončil cez PN- ku. Žalovaný mu doručil výpoveď (správne má byť okamžité skončenie pracovného pomeru) počas PN dňa 19.05.2010. Doručená mu bola poštou dňa 28.05.2010. Hneď po skončení PN dňa 02.06.2010 požiadal žalovaného o prideľovanie práce. Stalo sa, že dňa 01.06.2010 mal skúšky spôsobilosti. Keďže bol predtým na PN na tieto skúšky nastúpil až dňa 01.06.2010. Tohto dňa nenastúpil do práce z dôvodu, že mal uvedené skúšky. Skúšky riadne absolvoval, na čo mu bol vystavený preukaz spôsobilosti odo dňa 01.06.2010. Svedok Z.. J. S. uviedol, že bol nadriadeným žalobcu. Už pri vstupnom pohovore, z dokladov predložených žalobcom zistil, že preukaz odbornej spôsobilosti žalobcu má platnosť len do mája nasledujúceho roka, t. j. do mája 2010. Preto mu súčasne ponúkol možnosť získať nový preukaz využitím školiacich stredísk v W., D. Q. T. R. Q. J. Q. T.. V priebehu pracovnej činnosti žalobcu ho opakovane kontaktoval z hľadiska zapísania sa do kurzu na získanie nového preukazu. Žalobca ho ubezpečoval, že termín stihne, a že sa prihlásil do kurzu v Q. J. Q. T. začiatkom marca 2010. K tomuto boli žalobcovi vytvorené aj pracovné podmienky. Keď sa blížil termín predloženia nového preukazu spôsobilosti, žalobca ho ubezpečoval, že skúšky vykoná na čas. Naposledy to bolo dňa 10.05.2010. V tento deň ho žalobca ubezpečil, že do 15.05.2010 predloží preukaz odbornej spôsobilosti. V piatok 14.05.2010 bol svedok upozornený, že žalobca nenastúpil do práce, svedkovi sa podarilo so žalobcom spojiť až po 12.00 hod., keď mu žalobca oznámil, že je PN. Na základe skutočnosti, že žalobca nemal nový preukaz, svedok doručil žalobcovi dňa 19.05.2010 okamžité skončenie pracovného pomeru. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer len výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil pracovnú činnosť zvlášť hrubým spôsobom. Podľa v článku 1 bod 5 písm. a) a článku 2 písm. f) IV časti pracovného poriadku žalovaného, špecifickými povinnosťami zamestnanca bezpečnostnej služby je v ustanovených lehotách predkladať doklady o splnení predpokladov podľa osobitného zákona a neodkladne nahlásiť každú zmenu skutočností rozhodujúcich pre posúdenie bezúhonnosti a spoľahlivosti v zmysle zákona č. 473/2005 Z.z.. Za závažné porušenie pracovnej disciplíny sa považuje najmä porušenie alebo nesplnenie si povinnosti uloženej zákonom o súkromnej bezpečnosti č. 473/2005 Z.z., najmä odmietnutie predložiť doklady a dokumenty preukázania spôsobilosti od výkonu služby. Z vykonaného dokazovania mal súd 1. stupňa za preukázané, že listom zo dňa 04.05.2010 (doručený žalobcovi 04.05.2010) žalovaný vyzval žalobcu, aby do 15.05.2010 predložil obnovený preukaz odbornej spôsobilosti a zároveň bol upozornený, že v prípade nepredloženia platného preukazu odbornej spôsobilosti budú nútení s ním okamžite skončiť pracovný pomer. Platnosť preukazu žalobcu č. Y. skončila dňa 15.05.2010. Nový preukaz č. XXXXXX bol žalobcovi vydaný až dňa 01.06.2010. Žalobca bol od 14.05.2010 do 31.05.2010 PN, teda v čase PN stratil schopnosť v zmysle zákona č. 473/2005 Z.z. vykonávať predmetnú prácu. Takže žalobca prestal spĺňať podmienky na výkon predmetnej práce v zmysle zákona č. 473/2005 Z.z., hoci sa dňa 16.09.2009 oboznámil s pracovným poriadkom a vedel, že keď si nepredĺži preukaz spôsobilosti, stratí zo zákona spôsobilosť vykonávať tento druh práce. Vzhľadom k tomu, súd žalobu zamietol. O trovách rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalovanému priznal ich náhradu v sume 3.256,69 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe vyhovie, príp. napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že v priebehu výkonu práce pre žalovaného riadne plnil svoje pracovné povinnosti a nedopúšťal sa konaní, pre ktoré by ho žalovaný písomne vyzýval na dodržiavanie pracovnej disciplíny. Bol riadnym držiteľom preukazu odbornej spôsobilosti (č. XXXXXX) na výkon činnosti v súlade s druhom práce a v súlade s osobitnými právnymi predpismi regulujúcimi poskytovanie služieb súkromnej bezpečnosti. V dňoch 14.05.2010 - 01.06.2010 bol žalobca práceneschopný, čo riadne preukázal na základe potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 14.05.2010. V priebehu trvania PN sa skončila platnosť jeho preukazu odbornej spôsobilosti. Dňa 01.06.2010 (teda deň bezprostredne nasledujúci po dni skončenia jeho dočasnej pracovnej neschopnosti) žalobca absolvoval skúšku odbornej spôsobilosti na základe, ktorej mu bol vydaný preukaz odbornej spôsobilosti č. XXXXXX, ktorý bezodkladne predložil svojmu zamestnávateľovi - žalovanému. Žalovaný však listom zo dňa 17.05.2010 oznámil žalobcovi, že s ním okamžite končí pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) zákonníka práce z dôvodu údajného závažného porušenia pracovnej disciplíny. Žalobca reagoval na informáciu o okamžitom skončení pracovného pomeru (okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi doručené až spolu s listom zo dňa 04.06.2010) podaním zo dňa 02.06.2010, ktorým oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom prideľovaní práce. Žalovaný do dnešného dňa nesplnil svoju povinnosť prideľovať žalobcovi prácu. Žalobca si teda splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona o súkromnej bezpečnosti a z pracovného pomeru medzi ním a žalovaným a pri vzniku pracovného pomeru riadne predložil zamestnávateľovi preukaz odbornej spôsobilosti. V čase, keď sa skončila platnosť predmetného preukazu, žalobca sa z objektívnych dôvodov nemohol zúčastniť skúšky odbornej spôsobilosti a nemohol ani predložiť žalovanému nový preukaz odbornej spôsobilosti, nakoľko bol práceneschopný až do 31.05.2010. Akonáhle to zdravotný stav žalobcu dovolil, bez akéhokoľvek odkladu absolvoval skúšku odbornej spôsobilosti a okamžite predložil požadovaný preukaz žalovanému. Dátum 01.06.2010 bol najbližší možný termín vybavenia nového preukazu odbornej spôsobilosti po vypršaní platnosti toho pôvodného. Žalobca sa teda nedopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny. Okamžité skončenie pracovného pomeru je viazané na striktne posudzované a výhradne zákonom určené dôvody, Zákonník práce ho chápe ako výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru a neumožňuje ho platne uskutočniť vtedy, keď zákon výslovne formuluje skutočnosti a dôvody, ktoré spája so spôsobom skončenia pracovného pomeru - výpoveďou. Zamestnávateľ nedisponuje právomocou vymedziť v pracovnom poriadku ako vlastnom internom predpise, aké konanie sa považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny a to obzvlášť v prípade, ak určité konania zákon (ako predpis vyššej právnej sily a kogentnej povahy) klasifikuje ako dôvod výpovede (strata spôsobilosti na výkon práce) alebo ako porušenie (nie závažné porušenie) pracovnej disciplíny. Takéto ustanovenia sú neplatné, keďže odporujú, respektíve obchádzajú zákon. Žalobca neprestal ani len spĺňať predpoklady na výkon práce, nakoľko bez akéhokoľvek odkladu po skončení PN predložil zamestnávateľovi aktualizovaný preukaz odbornej spôsobilosti. Ak žalovaný zakladá svoj nárok na tom, že so žalobcom musel skončiť pracovný pomer z dôvodu, že prestal spĺňať predpoklady a požiadavky pre výkon práce, ZP spája s uvedenou skutočnosťou výpovedný dôvod (§ 63 ods. 1 písm. d) bod 1) a teda by bolo aj v prípade, ak by takáto skutočnosť nastala, obchádzaním zákona, ak by žalovaný namiesto výslovne formulovaného výpovedného dôvodu v snahe zjednodušiť si situáciu (vyhnúť sa ochrannej dobe a výpovednej lehote) skončil pracovný pomer okamžite z daného dôvodu. V ďalšom namietal nepreskúmateľnosť a nepresvedčivosť napadnutého rozhodnutia. Podaním doručeným súdu dňa 26.02.2013 žalobca doplnil odvolanie, ktorým napadol aj výrok napadnutého rozsudku o trovách konania. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 M Cdo 21/2009, z ktorého vyplýva nesprávnosť vyčíslenia trov priznaných súdom. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca už v minulosti porušil pracovnú disciplínu, keď na pracovisku v objekte O. H. W. „ležal na pulte ako sú pokladne a pri osobnom kontakte s inšpektorkou sa nevyjadroval zdvorilo“. Na nevhodnosť správania bol upozornený ústne a bol aj písomne napomenutý. Bola mu krátená aj časť mzdy. Existenciu a skartovanie písomného napomenutia potvrdil vo svojej výpovedi aj samotný žalobca. V konaní bolo preukázané, že pracovný pomer so žalobcom žalovaný okamžite ukončil listom zo dňa 17.05.2010, ktorý osobne doručoval žalobcovi v mieste jeho bydliska dňa 19.05.2010 za prítomnosti ďalšieho svedka. Žalobca však okamžité skončenie pracovného pomeru odmietol prevziať, čím nastali účinky jeho doručenia. Žalobca bol viackrát upozornený, že mu v máji roku 2010 končí platnosť preukazu a bola mu ponúknutá možnosť získať preukaz využitím školiacich stredísk navrhnutých žalovaným. Zároveň bol výslovne upozornený, že v zmysle novely zákona o súkromnej bezpečnosti môže vykonať odbornú prípravu s polročným predstihom pred skončením platnosti preukazu (§ 50 ods. 5, § 19 ods. 5, § 19 ods. 8 ZoSB). Po opakovanom kontaktovaní žalobcu a až po naliehaní sa žalobca prihlásil do kurzu v Q. J. Q. T. začiatkom marca 2010. Žalovaný žalobcovi vytvoril aj pracovné podmienky, aby sa mohol kurzu zúčastniť. S blížiacim sa termínom predloženia preukazu žalobca žalovaného ubezpečoval, že skúšky vykoná včas a preukaz bude mať. Naposledy to bolo dňa 10.05.2010. Ani na osobnej návšteve dňa 15.05.2010 a 19.05.2010 žalobca neoznámil žalovanému pravdivé informácie, o ktorých už mal vedomosť a ktoré boli pre žalovaného významné. Platnosť pôvodného preukazu odbornej spôsobilosti žalobcu skončila 15.05.2010. V danom prípade mohol žalobca vykonať odbornú prípravu v skrátenej forme už od 15.11.2009. Po vykonaní odbornej prípravy a prihlásení sa na skúšku má MV SR povinnosť určiť termín skúšky najneskôr do troch mesiacov od podania prihlášky. Žalobca sa prihlásil a vykonal odbornú prípravu v dňoch od 02.03.2010 do 09.03.2010. Ak by žalobca dňa 09.03.2010 podal aj prihlášku na skúšku, tak zákonná trojmesačná lehota na vykonanie skúšky by uplynula 09.06.2010, čo je už 25 dní po platnosti preukazu a lehote na jeho predloženie, čoho si musel byť žalobca ako držiteľ preukazu vedomý. Z potvrdenia MV SR vyplynulo, že žalobca bol prihlásený na skúšku odbornej spôsobilosti dňa 26.04.2012 a termín konania skúšky dňa 01.06.2010 bol akreditovanej osobe oznámený dňa 13.05.2010. Termín konania skúšky bol stanovený iba na deň 01.06.2010. Skorší a ani neskorší termín nebol pre skúšku stanovený. Termín konania skúšky oznamuje MV SR iba akreditovanej osobe. Žalobca však uviedol, že termín konania skúšky mu oznámilo MV SR až počas PN a to listom, čo však nepreukázal. Za zodpovedné konanie žalobcu nemožno považovať prihlásenie sa na odbornú prípravu počas šesťmesačnej lehoty približne 2 mesiace pred uplynutím platnosti preukazu napriek prísľubom zo strany žalobcu o včasnom prihlásení a s vedomím, že skúška sa musí vykonať najneskôr do troch mesiacov a to až od podania prihlášky, pričom na skorší termín nie je právny nárok. Nepredloženie preukazu žalobcom v žalovaným požadovanej lehote, teda závažným porušením pracovnej disciplíny, je iba výsledkom nedbanlivostného konania žalobcu a tvrdenie žalobcu, že nemal možnosť vykonať skúšku a predložiť preukaz z objektívnych dôvodov sú nepravdivé. Z potvrdenia MV SR zo dňa 21.02.2012 a zo dňa 06.03.2012 vyplýva, že v čase od 15.11.2009 (odkedy mohol prvýkrát absolvovať odbornú prípravu) do 15.05.2010 bolo vo vybraných okresoch uskutočnených 19 odborných príprav a v čase od 15.11.2009 do 15.05.2010 bolo vykonaných 17 skúšok odbornej spôsobilosti. Napriek žalobcovmu oneskorenému prihláseniu sa na odbornú prípravu, v čase od ukončenia odbornej prípravy, t. j. 09.03.2012 a jeho prihlásenia na skúšku, bolo od 25.03.2010 do dňa predloženia preukazu, t. j. do 15.05.2010 vykonaných 5 skúšok odbornej spôsobilosti. PN žalobcu nebola a ani nemohla byť objektívnou prekážkou na splnenie povinnosti - predloženie preukazu odbornej spôsobilosti v požadovanej lehote. Inštitút PN, ktorý mal byť objektívnou prekážkou žalobcu na splnenie povinnosti bol s vysokou pravdepodobnosťou úmyselne vykonštruovaný a zneužitý. Uvedené potvrdzuje aj samotná nevedomosť žalobcu o vlastnej diagnóze, keď podľa správy ošetrujúceho lekára bola žalobcovi stanovená diagnóza označená pod kódom M75 poškodenie pleca - lézie pleca, pričom žalobca vo svojej výpovedí na pojednávaní uviedol diagnózu - seknutie v krížoch. Osobitné podmienky žalovaného vychádzajú priamo z povahy poskytovaných bezpečnostných služieb, pri ktorých môže dôjsť a aj často dochádza k zásahu do ústavných práv tretích osôb (napríklad osobná sloboda). Z uvedeného dôvodu preto zákonodarca v porovnaní s inými činnosťami určuje osobitné podmienky nielen na výkon takejto podnikateľskej činnosti, ale dokonca aj osobitné podmienky pre zamestnancov poskytovateľa bezpečnostných služieb a dodržiavanie týchto podmienok vynucuje osobitnými sankciami. Dôkazom toho je vydanie verejnej listiny - preukazu odbornej spôsobilosti, na ktorú nie je právny nárok, a ktorú nie je možné porovnávať a ani zamieňať s inými preukazmi odbornej spôsobilosti vydávanými školiacimi, respektíve stavovskými organizáciami. Iba držiteľ platného preukazu odbornej spôsobilosti je oprávnený zasiahnuť do práv tretích osôb chránených ústavou, čím štát týmto dotknutým osobám poskytuje garanciu oprávnenosti a zákonnosti zásahu do ústavných práv. A preto iba držiteľ platného preukazu odbornej spôsobilosti je spôsobilou osobou na zamestnávanie. Zamestnanec bez platného preukazu odbornej spôsobilosti je absolútne nespôsobilou osobou na zamestnávanie a poskytovateľ bezpečnostných služieb ho nemôže zamestnávať (§ 44 ods. 1 zákona o SB). V prípade, ak by poskytovateľ zamestnával a poveroval výkonom fyzickej ochrany osobu s neplatným preukazom, po tom, čo by policajt odobral takejto osobe preukaz, by takáto osoba v postavení zamestnanca prevádzkovateľa mohla vykonať iba úkony smerujúce k odovzdaniu služby a nemala by plniť povinnosti v zmysle pracovnej zmluvy (§ 85 ods. 1 až 3 zákona o SB). Logickým a gramatickým výkladom dotknutých ustanovení sa slovom „zamestnávať“ rozumie mať aktívny pracovnoprávny vzťah iba so spôsobilým zamestnancom, ktorým je iba držiteľ platného preukazu odbornej spôsobilosti a to bez akýchkoľvek výnimiek (napríklad prekážok na strane zamestnanca). Nakoľko ani z dôvodu PN pracovný pomer, ani pracovnoprávne povinnosti nezanikajú, nemôže byť preto ani PN dôvodom na výnimku z tejto absolútnej nespôsobilosti. Výnimkou z absolútnej nespôsobilosti žalobcu byť zamestnancom žalovaného nie je ani prípadná výpovedná lehota v prípade ukončenia pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 3 zákonníka práce (viď §44 ods. 1, §50 ods. 4 písm. i) zákona o SB). V ďalšom žalovaný poukázal na § 41 ods. 2, § 41 ods. 7 zákonníka práce, § 85 ods. 1 písm. c) bod 5, ods. 2, 3, §33 ods. 3 ZoSBS. Žalovaný preto v súlade s § 84 zákonníka práce vydal pracovný poriadok, v ktorom definoval obsah zákonom nedefinovaný pojmu závažné porušenie pracovnej disciplíny a to po zohľadnení všetkých osobitných podmienok, ako aj prevenčnej povinnosti vo vzťahu k predchádzaniu škodám. S takýmto pracovným poriadkom bol žalobca riadne oboznámený a bol ním viazaný. V danej veci boli dostatočne zistené a preukázané všetky skutočnosti pre posúdenie obsahu pojmu závažného porušenia pracovnej disciplíny a to najmä správanie žalobcu, ktorý: - odmietol predložiť preukaz odbornej spôsobilosti v lehote a to z dôvodu vlastného nedbanlivostného konania bez zavinenia žalovaného, čím závažne porušil pracovnú disciplínu, - bol už skôr písomne napomenutý pre porušovanie pracovnej disciplíny, - klamal žalovaného o včasnom predložení preukazu, nakoľko v rozhodnom čase mal vedomosť, že nedisponuje preukazom a nemôže ho ani predložiť v lehote, pričom mal aj vedomosť o možnej hrozbe vzniku škody, ktorá žalovanému hrozila vo forme sankcie za spáchanie správneho deliktu zamestnávateľa nespôsobilej osoby aj po 15.05.2010, - napriek vedomosti o následkoch svojej neprítomnosti na pracovisku dňa 14.05.2010 ako jediného zamestnanca žalovaného (vykonával pracovnú činnosť na objekte O. W. počas pracovnej zmeny sám, teda bez ďalšieho kolegu, ktorý by ho mohol zastúpiť a preto jeho prítomnosť na pracovisku bola nevyhnutná) nástup na PN vôbec neoznámil. Dôvod nenastúpenia do práce si musel žalovaný zistiť u žalobcu sám a to potom, čo bol odberateľom upozornený na to, že žalobca nenastúpil na pracovisko, - nový preukaz odbornej spôsobilosti získal až po ukončení PN dňa 01.06.2010, teda nedisponoval ním ani pred uplynutím platnosti pôvodného preukazu, ani počas PN a ani po skončení PN, nakoľko dňa 01.06.2010 sa ešte len zúčastnil skúšky, - nie je z dôvodu PN zbavený všetkých povinností, nakoľko pracovný pomer práceneschopnosťou nezaniká a tým nezanikla ani povinnosť predložiť požadovaný preukaz, ktorú mohol žalobca splniť aj pri osobnej návšteve žalovaného počas jeho PN, - ukončenie PN dňa 31.05.2010 oznámil žalovanému až listom doručeným žalovanému dňa 07.06.2010, - všetky okolnosti PN žalobcu dostatočne preukazujú podozrenie o zneužití tohto inštitútu v snahe vyvolať objektívnu prekážku nemožnosti splnenia povinnosti predložiť preukaz odbornej spôsobilosti v lehote, - žalobca pri jeho osobnej návšteve žalovaným dňa 19.05.2010, teda počas PN bol podľa výpovede svedka značne pod vplyvom alkoholu, - v konaní pred súdom pri uplatňovaní svojich práv predkladal nepravdivé informácie, - v prípade, ak žalobca trval na zamestnávaní aj po ukončení pracovného pomeru a PN, sa bez ospravedlnenia nedostavil dňa 01.06.2010 do práce, žalovaného neinformoval ani o termíne konania skúšky dňa 01.06.2010, čím naplnil skutkovú podstatu závažného porušenia pracovnej disciplíny (článok 2 bod 2 ods. 1 písm. a) pracovného poriadku), - žalobca sa opätovne vulgárne správal vo vzťahu k nadriadenému pracovníkovi žalovaného pri doručovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. V danej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného zo dňa 19.05.2010. Tvrdil, že sa nedopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny, keďže z objektívnych dôvodov (PN) nemohol žalovanému predložiť preukaz odbornej spôsobilosti potrebný na výkon práce podľa pracovnej zmluvy. Nanajvýš by jeho konanie mohlo byť posudzované ako výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákonníka práce a teda, ak žalovaný s ním okamžite zrušil pracovný pomer obchádzal tým Zákonník práce a preto je okamžité zrušenie pracovného pomeru neplatné. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný listom zo dňa 17.05.2010 okamžite skončil so žalobcom pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) zákonníka práce. Okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaný po skutkovej stránke vymedzil nasledovne: „ ....V zmysle § 68 ods. 1 písm. b) zákonníka práce končíme s vami pracovný pomer okamžite, z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého ste sa dopustili tým, že napriek oznámeniu zo dňa 04.05.2010 zo strany zamestnávateľa, ste nepredložili preukaz odbornej spôsobilosti osoby poverenej výkonom fyzickej ochrany, ktorý ste povinný v zmysle zákona č. 473/2005 Z.z. predložiť, nakoľko preukaz, ktorý ste predložil pri nástupe do pracovného pomeru stratil platnosť 15.05.2010. Porušenie alebo nesplnenie si povinnosti uloženej zákonom o súkromnej bezpečnosti č. 473/2005 Z.z., najmä odmietnutie predložiť doklady a dokumenty preukázania spôsobilosti pre výkon služby je v IV časti, čl. 2, bod 2/, písm. f) pracovného poriadku charakterizované ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré je možné so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) zákonníka práce. Odo dňa skončenia platnosti preukazu odbornej spôsobilosti, nespĺňate predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce. Na následky nepredloženia platného preukazu odbornej spôsobilosti ste bol citovaným oznámením upozornený. Pracovný pomer vám končí dňom doručenia písomnosti o okamžitom skončení pracovného pomeru“. Z listiny, na ktorej je obsah okamžitého skončenia pracovného pomeru zachytený vyplýva, že žalobca odmietol podpísať prevzatie písomne vyhotoveného okamžitého skončenia pracovného pomeru dňa 19.05.2010. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi doručované osobne za prítomnosti svedka p. H. R., č. OP XXXXXX. Z uvedeného vyplýva, že účinky okamžitého skončenia pracovného pomeru u žalobcu nastali dňa 19.05.2010 (§ 38 ods. 4 Zákonníka práce). Vzhľadom na ustanovenie § 70 zákonníka práce bol súd oprávnený a povinný preskúmavať platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru len z dôvodu, ktorý bol skutkovo vymedzený v jeho písomnom vyhotovení. Na iné dôvody súd prihliadať nemohol. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa ďalej vyplynulo, že platnosť preukazu odbornej spôsobilosti žalobcu mala zaniknúť dňa 15.05.2010. Žalobca bol v čase od 14.05.2010 do 31.05.2010 uznaný práceneschopným. V konaní bolo rovnako preukázané, že žalobca bol na ukončenie dátumu splatnosti preukazu odbornej spôsobilosti viackrát upozorňovaný zamestnávateľom s ponukou využitia školiacich stredísk navrhnutých žalovaným. Napriek uvedenému žalobca žalovaného ubezpečoval, že preukaz odbornej spôsobilosti predloží včas. Odvolací súd je v zhode so súdom prvého stupňa, že žalobca včasným nepredložením platného preukazu odbornej spôsobilosti sa dopustil konania, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny, ktoré je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Ustanovenie § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce patrí k právnym normám s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, t. j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom, a ktorá tak prenecháva súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností. Pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny môže súd prihliadnuť k osobe zamestnanca, k funkcii, ktorú zastáva, k jeho doterajšiemu postoju k plneniu pracovných úloh, k dobe a situácii, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, k miere zavinenia zamestnanca, k spôsobu a intenzite porušenia konkrétnych povinnosti zamestnanca, k dôsledkom porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, k tomu, či svojím konaním zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu a pod.. Rozhodnutie o platnosti rozviazania pracovného pomeru okamžitým zrušením musí brať na zreteľ, či po zamestnávateľovi možno spravodlivo požadovať, aby pracovný pomer zamestnanca u neho naďalej pokračoval (rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo 379/2000). K okamžitému zrušeniu pracovného pomeru podľa citovaného ustanovenia môže zamestnávateľ pristúpiť len vtedy, ak okolnosti prípadu odôvodňujú záver, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca zamestnával až do uplynutia výpovednej doby (rozsudok Vrchního soudu v Praze sp. zn. 6 Cdo 137/94). Pri hodnotení stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je súd viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku (alebo inom internom predpise) hodnotí určité konanie zamestnanca (R 21/2001). V danom prípade žalobca vykonával u žalovaného prácu na pozícii bezpečnostného pracovníka strážnej služby. Vzhľadom k tomu, bol povinný spĺňať podmienky podľa zákona č. 473/2005 Z.z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predovšetkým bol povinný byť držiteľom preukazu odbornej spôsobilosti podľa § 20 citovaného zákona. Iba takáto osoba môže potom vykonávať fyzickú ochranu alebo pátranie (§ 48 ods. 1 cit. zákona), teda vykonávať činnosť, ktorá bola hlavnou náplňou práce žalobcu. Rovnako tak prevádzkovateľ (žalovaný) môže zamestnávať len takú osobu, ktorá je bezúhonná (§ 13), spoľahlivá (§ 14) a spĺňa ďalšie podmienky, ak ich tento zákon vyžaduje (§ 44 ods. 1 cit. zákona). Z uvedeného je zrejmé, že k tomu, aby žalobca mohol vykonávať dohodnutý druh práce bol povinný disponovať platným preukazom odbornej spôsobilosti. Rovnako tak zamestnávateľ (žalovaný) mohol práce dojednané v pracovnej zmluve so žalobcom prideľovať iba takej osobe, ktorá spĺňala podmienky podľa zákona č. 473/2005 Z.z. (a teda disponovala okrem iného aj platným preukazom odbornej spôsobilosti). V opačnom prípade, žalovanému hrozilo, že Krajské riaditeľstvo rozhodne o trvalom odňatí licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby, nakoľko k takémuto kroku môže Krajské riaditeľstvo pristúpiť, ak prevádzkovateľ opakovane závažným spôsobom porušuje povinnosti ustanovené zákonom č. 473/2005 Z.z. a teda aj povinnosť zamestnávať osobou, ktorá nespĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom na výkon fyzickej ochrany (§ 33 ods. 3 cit. zákona). Povinnosť disponovať platným preukazom odbornej spôsobilosti teda žalobcovi vyplývala nielen z pracovného poriadku žalovaného, ale aj priamo zo zákona č. 473/2005 Z.z.. Za daného stavu bol žalovaný ako zamestnávateľ a prevádzkovateľ služieb podľa citovaného zákona oprávnený požadovať od žalobcu preukázanie splnenia tejto povinnosti, keďže jej splnenie bolo základným predpokladom pre výkon dohodnutej práce. Nie je teda relevantný argument žalobcu, že žalovaný oprel dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru len o ustanovenia pracovného poriadku, ktoré nie sú pre súd záväzné. Aj z obsahu okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplýva, že žalovaný vytýkal žalobcovi nesplnenie uvedenej povinnosti opierajúc sa o zákon č. 473/2005 Z.z.. Napokon pracovný poriadok žalovaného vychádza práve z citovaného zákona a nesplnenie povinnosti zamestnanca disponovať a predložiť platný preukaz odbornej spôsobilosti označuje ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Osobitné podmienky žalovaného vyplývajúce z pracovného poriadku vychádzajú priamo z povahy poskytovaní bezpečnostných služieb, pri ktorých dochádza k zásahu do ústavných práv tretích osôb. Práve z uvedeného dôvodu je požiadavka disponovania platným preukazom odbornej spôsobilosti nevyhnutná. Odvolací súd súhlasí s názorom žalobcu, že zánik platnosti takéhoto preukazu predstavuje výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákonníka práce, avšak nesúhlasí s tým, že táto skutočnosť nemôže byť súčasne dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Pri posudzovaní tejto skutočnosti, ako bolo uvedené vyššie, je potrebné zohľadňovať osobitosti konkrétneho prípadu a posúdiť, či pri zániku odbornej spôsobilosti zamestnanca možno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby ho naďalej zamestnával až do uplynutia výpovednej lehoty. Práve táto skutočnosť podľa odvolacieho súdu odlišuje výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákonníka práce od dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) zákonníka práce. Zákonník práce v žiadnom svojom ustanovení nevylučuje, aby výpovedný dôvod (uvedený v paragrafe 63 ods. 1 písm. d/) s ohľadom na okolnosti konkrétnej veci dosiahol takej intenzity, že ho možno kvalifikovať aj ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny. V danom prípade mal odvolací súd zato, že ak zamestnanec stratil spôsobilosť pre výkon dohodnutej práce nie je možné, vzhľadom na predmet činnosti žalovaného (ako prevádzkovateľa služieb podľa zákona č. 473/2005 Z.z.) od neho požadovať, aby ho ďalej zamestnával počas plynutia výpovednej doby (v prípade, ak by ukončil pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákonníka práce). A to predovšetkým s ohľadom na skutočnosť, že takýto zamestnanec vykonávaním činnosti fyzickej ochrany nepochybne zasahuje do ústavou garantovaných práv tretích osôb, a teda musí nepretržite spĺňať podmienky na výkon tejto činnosti požadované citovaným zákonom. Nie je možné nesplnenie uvedených kritérií ospravedlňovať dodatočným predložením platného preukazu odbornej spôsobilosti, ktorého predchádzajúca platnosť zanikla. Pre opodstatnenosť dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru je rozhodujúci čas, kedy bolo okamžité skončenie pracovného pomeru doručené zamestnancovi, keďže vtedy nastávajú jeho účinky. V danej veci je nepochybné, že v čase doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru (dňa 19.05.2010, kedy žalobca odmietol prevziať jeho písomné vyhotovenie) žalobca nespĺňal podmienky na výkon dohodnutej práce, keďže jeho preukaz odbornej spôsobilosti zanikol ku dňu 15.05.2010. Následné vybavenie si nového preukazu (dňa 01.06.2010) nemá už potom na rozhodnutie zamestnávateľa okamžite skončiť pracovný pomer vplyv. Podmienky platnosti právneho úkonu (a teda aj okamžitého skončenia pracovného pomeru) sa posudzujú vždy k času, kedy bol úkon vykonaný. Následné právne skutočnosti, ktoré nastali po vykonaní právneho úkonu sú pre jeho platnosť irelevantné. Hmotnoprávnou podmienkou okamžitého skončenia pracovného pomeru je závažné porušenie pracovnej disciplíny. Takýmto nepochybne je konanie zamestnanca, ktorý svojmu zamestnávateľovi na jeho požiadanie nepredloží doklady, preukazujúce splnenie podmienok pre výkon dohodnutej práce. Takéto konanie je o to závažnejšie, ak existencia týchto dokladov je nevyhnutnou podmienkou výkonu práce, ako i splnenia zákonnej podmienky zamestnávateľa, vyplývajúcej mu zo zákona č. 473/2005 Z.z., t. j. zamestnávať len takú osobu, ktorá tieto podmienky spĺňa. V prípade, ak zamestnanec takýmto dokladom nedisponuje (respektíve stratil platnosť) nemožno od zamestnávateľa požadovať, aby takéto zamestnanca naďalej zamestnával, napríklad aj počas plynutia prípadnej výpovednej lehoty. S ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a to charakter a druh práce vykonávanej žalobcom, povinnosti žalobcu a žalovaného vyplývajúcej im zo zákona č. 473/2005 Z.z., povinnosti žalobcu vyplývajúcej mu z pracovného poriadku, hrozbe sankcií pre zamestnávateľa, prístup samotného žalobcu k vybavovaniu, respektíve k obnoveniu platnosti preukazu odbornej spôsobilosti, ako i nemožnosti spravodlivo od žalovaného požadovať, aby žalobcu ďalej zamestnával (počas plynutia prípadnej výpovednej lehoty) odvolací súd bol v zhode so súdom prvého stupňa, že žalobca svojím konaním hrubo porušil pracovnú disciplínu a teda dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol daný. Pokiaľ ide o prístup žalobcu k vybavovaniu obnovenia platnosti preukazu odbornej spôsobilosti, odvolací súd je v zhode so žalovaným, že tento nepostupoval dôsledne, práve naopak jeho konanie možno charakterizovať prinajmenšom ako hrubú nedbanlivosť. Žalobca bol viackrát ústne ako i písomne na skončenie platnosti preukazu odbornej spôsobilosti žalovaným upozorňovaný, vyzývaný na jeho obnovenie s umožnením a vytvorením mu pracovných podmienok na absolvovanie potrebného kurzu. Žalobca si teda musel byť vedomý následkov nesplnenia si tejto povinnosti, keďže na ne bol rovnako žalovaným upozornený. Napriek uvedenému bol prístup žalobcu k podaniu žiadosti o absolvovanie skúšky minimálne nezodpovedný, keď si uvedené ponechal na poslednú chvíľu, keď už bolo zrejmé, že do doby ukončenia platnosti pôvodného preukazu zrejme uvedenú skúšku nestihne absolvovať. Samotná skutočnosť, že žalobca nastúpil na PN deň pred vypršaním lehoty platnosti preukazu odbornej spôsobilosti nie je ospravedlňujúcim dôvodom jeho konania. Žalobca neuviedol žiaden iný objektívny dôvod, ktorý by mu bránil prihlásiť sa na skúšky a absolvovať školenie v takom časovom období, aby bol schopný predložiť zamestnávateľovi platný preukaz spôsobilosti do 15.05.2010. Ako už bolo uvedené, žalobca v čase doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru platným preukazom odbornej spôsobilosti nedisponoval a jeho následné vybavenie nemôže vyvolať neplatnosť tohto právneho úkonu. Práceneschopnosť zamestnanca v predposledný deň vypršania platnosti preukazu odbornej spôsobilosti nebola objektívnou prekážkou predloženia platného preukazu v lehote do 15.05.2010. Práceneschopnosť zamestnanca nespôsobuje zánik pracovnoprávnych povinností a v jej dôsledku pracovnoprávny pomer nezaniká. Napokon neobstojí argument žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napríklad IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Napokon aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre uvádza, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú; článok 6 ods. 1 dohovoru však nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument, pričom odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia rozhodnutia nižšieho súdu (García Ruiz proti Španielsku zo dňa 21. januára 1999, Van de Hurk proti Holandsku zo dňa 19. apríla 1994). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je potrebné posudzovať vždy so zreteľom na konkrétny prípad, aj so zreteľom na charakter konania (správne súdnictvo ), v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané (Ruiz Torija proti španielsku zo dňa 9. decembra 1994). Napadnutý rozsudok nie je síce obšírne napísaný (nie je v ňom daná odpoveď na všetky skutočnosti namietané žalobcom), avšak podľa odvolacieho súdu je preskúmateľný, pretože obsahuje postačujúce vysvetlenie dôvodov, pre ktoré súd dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, a rovnako obsahuje ustanovenia právnych prepisov, ktoré súd aplikoval na ním zistený skutkový stav veci. Z napadnutého rozsudku je zrejmé, že žaloba bola zamietnutá z dôvodu, že žalobca stratil schopnosť vykonávať dohodnutú prácu (jeho nedbanlivostným konaním), hoci bol na túto skutočnosť vopred upozorňovaný svojím zamestnávateľom a to aj s poučením o následkoch skončenia pracovného pomeru jeho okamžitým skončením. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vo veci samej vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, odvolací súd poukazuje na to, že súd prvého stupňa pri výpočte výšky trov konania žalovaného opomenul aplikovať ustanovenie § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., účinnej do 30.06.2013. V zmysle citovaného ustanovenia, pri spojení dvoch alebo viacerých vecí, sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach. Predmetom konania boli dve spojené veci, a to určovací návrh, pri ktorom nebolo možné hodnotu veci alebo práva určiť v peniazoch a návrh na plnenie, ktorého hodnota bola stanovená sumou 10.733,70 eur. V takomto prípade mal súd pri stanovení výšky základnej tarifnej odmeny advokáta vychádzať z ustanovenia § 10 ods. 1, 3, § 11 ods. 1 písm. a) s použitím § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. účinnej do 30.06.2013. Súd ustanovenie § 13 ods. 3 vyhlášky neaplikoval a základnú odmenu advokáta stanovil súčtom základných taríf odmien za jednotlivé veci. Žalobca sa podanou žalobou domáhal neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy. Súd prvého stupňa správne pri vyčíslení odmeny advokátom postupoval podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky v časti neplatnosti skončenia pracovného pomeru, správne postupoval podľa § 10 ods. 1, 3 vyhlášky pri určení odmeny za uplatnený nárok na náhradu mzdy, ale súčasne opomenul aplikovať ustanovenie § 13 ods. 3 vyhlášky, podľa ktorej mal krátiť odmenu advokáta, pretože sa nejedná o spojenie vecí zo zákona. So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že je opodstatnená odvolacia námietka žalobcu o nesprávnej aplikácii vyhlášky č. 655/2004 Z.z. súdom prvého stupňa. V tomto smere odvolací súd poukazuje na závery uznesenia NS SR sp. zn. 4 M Cdo 21/2009 zo dňa 25.02.2010. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v časti trov konania a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvého stupňa musieť nanovo rozhodnúť o trovách žalovaného, a to v zmysle vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu. V novom rozhodnutí o trovách konania súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0 . Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.