Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/475/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210218460 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1210218460.6 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: W. N., I.. X.X.XXXX, Z. B.T. XXX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o. so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast. JUDr. Andreou Cvikovou, advokátkou v Bratislave, Kubániho 16, o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozhodnutia, určenie neplatnosti revolvingovej zmluvy a zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 1.500 eur, na odvolanie navrhovateľky proti čiastočnému rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 13. februára 2014 č.k. 6C/156/2010-131 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec vracia tomuto na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým čiastočným rozsudkom (podľa ust. § 152 ods. 2 O.s.p.) zamietol návrh navrhovateľky na zrušenie rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu sp.zn. 113/03/10 zo dňa 24.03.2010. Konštatoval, že podľa príslušných ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať na príslušnom súde v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi, ktorý návrh podáva. Z uvedeného teda vyplýva, že pre zachovanie účinkov podaného návrhu je potrebné, aby bol návrh podaný v zákonnej lehote na príslušnom súde. Príslušným súdom je súd, ktorý je vecne a miestne príslušný na konanie. V danom prípade teda v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku je podľa § 88 ods. 2 O.s.p., ktoré stanovuje výlučnú miestnu príslušnosť vo vzťahu k predmetu konania, miestne príslušným súdom súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania, teda Okresný súd Bratislava II, keďže miestom rozhodcovského konania bola Krížna 56, 821 08 Bratislava nachádzajúca sa v okrese Bratislava II. Je nesporné, že navrhovateľka podala návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku na Okresný súd v Žiari nad Hronom dňa 24.5.2010, teda v lehote ustanovenej zákonom, avšak na nepríslušnom súde na konanie, t.j. na Okresnom súde v Žiari nad Hronom, ktorý vec postúpil na konanie na Okresný súd Bratislava II dňa 16.8.2010. Navrhovateľka teda nepostupovala v súlade so zákonom a poučením uvedeným v závere rozhodcovského rozhodnutia, podľa ktorého žalovaní sú povinní k žalobnému návrhu vyjadriť formou žalobnej odpovede do 7 dní od doručenia žalobného návrhu žalovaným s tým, že účastník rozhodcovského konania sa môže domáhať žalobou podanou na príslušnom súde zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení s tým, že žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať do 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je teda zrejmé, že návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku bol podaný oneskorene, nakoľko na príslušný súd na konanie v súlade s ust. § 88 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z., bol doručený dňa 16.8.2010, teda po lehote. Povinnosťou navrhovateľky bolo podať takýto návrh v lehote stanovenej v rozhodcovskom rozsudku na miestne a vecne príslušný súd na konanie, o ktorej skutočnosti bola riadne poučená. Keďže navrhovateľka tak neurobila, sama sa vystavila nebezpečenstvu, že nebude zachovaná zákonná lehota na postúpenie veci na príslušný súd. Keďže návrh bol podaný po lehote, súd prvého stupňa sa v odôvodnení rozhodnutia nezaoberal ďalšími námietkami navrhovateľky vo vzťahu k tejto časti petitu návrhu. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka namietajúc, že postupom súdu prvého stupňa jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na ustanovenie § 51 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého na rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi a v tejto súvislosti na ustanovenie § 105 ods. 4 O.s.p., podľa, ktorého v prípade podania žaloby na nepríslušný súd zostávajú právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zachované. V súlade s ust. § 57 ods. 3 O.s.p. a ust. § 105 ods. 4 O.s.p. podanie žaloby na nepríslušný súd nemá za následok jej nesprávne podanie a pokračovanie plynutia lehoty na podanie žaloby. Poukázala i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 7 So/200/2007, kde tento súd ustálil, že hoci bol návrh podaný na miestne nepríslušnom súde a došiel na miestne príslušný súd až po uplynutí lehoty na jeho podanie, nemožno ho považovať za podaný oneskorene, lebo počas konania na súde sa už plynutie lehoty na jeho podanie prerušilo. V tejto súvislosti poukázala navrhovateľka na analógiu rozhodcovského konania s konaním podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku, ktorú súdy pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane pripustili, keď v prípade žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku rovnako ako pri žalobách podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p. ide o žalobu na zrušenie právoplatného rozhodnutia iného orgánu, než je súd. Rovnako navrhovateľka namietala, že v poučení rozhodcovského rozsudku absentovalo označenie miestne a vecne príslušného súdu. Príslušným súdom na prejednanie veci mal byť pritom práve Okresný súd Žiar nad Hronom, kde navrhovateľka návrh podala. V tejto súvislosti uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23. septembra 2011 č.k. 3NcC/46/2011-56, ktorým bolo rozhodnuté o miestnej príslušnosti Okresného súdu Bratislava II považovala za nesprávne. Skutočnosť, že príslušným súdom na prejednanie veci mal byť Okresný súd Žiar nad Hronom vyplýva z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie č. C473/00 Cofidis, podľa, ktorého súd pri posudzovaní príslušnosti má uprednostniť postup podľa § 87 písm. f) O.s.p., v ktorom je formulovaná príslušnosť daná na výber a túto príslušnosť uprednostniť pred výlučnou príslušnosťou stanovenou § 88 ods. 2 O.s.p.. Nevyhnutnosť takéhoto postupu bola potvrdenia taktiež rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2012 č.k. IV.ÚS 270/2012 - 27. Taktiež rozhodnutím Krajského súdu v Trnave z 31. mája 2011 pod sp. zn. 10NcC/19/2011 bola v prípade konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku určená príslušnosť súdu podľa bydliska spotrebiteľa, keď ustanovenia § 88 ods. 2 posledná veta O.s.p. je v prípade spotrebiteľských sporov v rozpore s čl. 169 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (predtým čl. 153 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva). Uvedené závery potvrdila taktiež neskoršia zmena právnej úpravy, ktorá prostredníctvom zmeny § 88 ods. 2 O.s.p. určila za miestne príslušný súd v prípade, kde navrhovateľ je spotrebiteľ, výlučne súd podľa bydliska spotrebiteľa. Za zásadné v tomto smere považovala navrhovateľka to, že nejednotnosť v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a ignorancia európskeho práva a judikatúry nemôže byť v žiadnom prípade na ťarchu spotrebiteľa, v opačnom prípade by nemohlo dôjsť k naplneniu základného cieľa celého spotrebiteľského práva. Nakoniec zákon o rozhodcovskom konaní ani nesankcionuje oneskorené podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietnutím žaloby. Ak by teda aj k zmeškaniu lehoty na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku naozaj došlo, nie je zákonný podklad pre dôvod na zamietnutie žaloby súdom, ust. § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní obsahuje hypotézu, ako aj dispozíciu právnej normy, avšak absentuje sankcia, táto nevyplýva ani z ďalších ustanovení uvedeného predpisu, resp. z O.s.p. ako predpisu generálneho. Na základe vyššie uvedeného preto navrhovateľka navrhla, aby odvolací súd napadnutý čiastočný rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné. Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona. Podľa ust. § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. Podľa § 105 ods. 4 O.s.p. právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania (na nepríslušnom súde) zostávajú zachované. Odvolací súd sa na základe uplatnených odvolacích námietok nestotožnil s právnymi závermi prvostupňového súdu v napadnutom rozsudku. Na konanie o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku sa vzťahuje všeobecná úprava druhej až štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku; teda aj ustanovenie § 105 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 82 ods. 2 O.s.p. Konanie na súde bolo začaté dňom podania žaloby žalobkyne na Okresný súd Žiar nad Hronom, t.j. 24.5.2010, aj keď tento súd podľa vtedy platne právnej úpravy § 88 ods. 2, posledná veta O.s.p. nebol súdom miestne príslušným. Otázku vyriešenia miestnej príslušnosti v takýchto prípadoch upravuje ustanovenie § 105 O.s.p., ktoré je procesným prostriedkom na postúpenie veci miestne príslušnému súdu za zachovania všetkých účinkov spojených s podaním žaloby na nepríslušnom súde. Aj v prípade, ak by sa analogicky použili ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku o správnom súdnictve, bol by výklad zákona prvostupňovým súdom neprimerane arbitrárnym, ktorý by poprel práva účastníka na spravodlivý súdny proces v zmysle zásad uvedených v ustanoveniach § 1 až 3 O.s.p. Súdy aj v správnych veciach v súvislosti so zachovaním účinkov podania žaloby na nepríslušnom súde v lehotách podľa § 250b ods. 1 O.s.p. zaujali právny názor, že táto lehota zostáva zachovaná aj pri podaní žaloby na miestne nepríslušnom súde, pretože iný výklad práva by bol odňatím možnosti účastníkovi konať pred súdom a porušením jeho ústavného práva na súdnu ochranu (napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/91/2009 z 3.11.2009). V prejednávanej veci Okresný súd Žiar nad Hronom postúpil vec Okresnému súdu Bratislava II dňa 7. júla 2010. Okresný súd Bratislava II následne začal konať vo veci samej, rozhodol o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, nariadil pojednávania a vykonával dokazovanie. Až po uplynutí viac ako troch rokov žalobu zamietol pre nedodržanie 30-dňovej lehoty na podanie žaloby podľa § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. Takýto postup súdu voči žalobkyni je neprimerane formálny a arbitrárny, a porušil jej základné právo konať pred súdom a na rozhodnutie súdu o jej zákonom chránených právach v primeranej lehote. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. odvolací súd zrušil napadnutý čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní prvostupňový súd riadne prejedná podanú žalobu vo veci samej, vyhodnotí vykonané dôkazy a vyporiada sa so všetkými tvrdeniami navrhovateľky, ktorými odôvodnila svoj žalobný návrh; opätovne vo veci rozhodne a svoje závery jasne odôvodní tak, aby odôvodnenie rozsudku spĺňalo všetky náležitosti ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.