Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/563/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210228001 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1210228001.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľa: Š. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo R., Š. XXX/XX, zastúpený JUDr. Jozefom Holičom, advokátom, so sídlom Bratislava, Lužická 7, proti odporcovi: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, o zaplatenie 8500,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 25. marca 2013, č. k. 7C 14/2012-164, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporcovi domáhal zaplatenia istiny vo výške 8.500,- Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom náhrady škody, tvrdiac, že dňa 7.1.2010 uzavreli zmluvu o Osobnom účte č. XXXXXXXXX s dispozičným právom výlučne navrhovateľa, ktorý sa z výpisu z účtu zo dňa 29.7.2010 dozvedel o výbere sumy 8.500,- Eur z jeho účtu v pobočke odporcu v Pezinku, ktoré navrhovateľ osobne nevybral, avšak vybral ich jeho brat E. M.. Súd prvého stupňa vo veci rozhodol právne vec posúdiac s poukazom na ust. § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 365 Obchodného zákonníka a § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, keď vykonaným dokazovaním zistil, že predmetom zmluvy č. XXXXXXXXXX/XXXX bolo poskytnutie osobného účtu navrhovateľovi, zriadenie bežného účtu a vydanie platobnej karty a navrhovateľ v nej vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami zmluvy, ktorými boli všeobecné obchodné podmienky, obchodné podmienky pre balíky produktov a služieb pre Fyzické osoby, pre poskytovanie a používanie Elektronických služieb a Platobných kariet, Sadzobník, atď., súhlasil s nimi a zaviazal sa ich dodržiavať. Uviedol, že navrhovateľ mal na účte hotovosť a asi 1x mesačne realizoval výber, kedy v inkriminovanom období zistil výplatu hotovosti inej osobe ako jemu. Z prednesu povereného zástupcu odporcu zistil, že navrhovateľ ako majiteľ osobného účtu si zadal nakladanie s prostriedkami len na seba, výbery boli realizované štandardne po overení totožnosti klienta dokladom totožnosti, znalosťou údajov o existencii účtu a možnosťou výberu z účtu, pričom daný občiansky preukaz nebol hlásený ako stratený na stránke MV SR, nejavil známky poškodenia alebo zámeny fotografie či údajov, podpisový vzor je len prostriedkom na dodatočnú ochranu majiteľa účtu a nemožno od klientov očakávať používanie nezmeneného podpisu niekoľko rokov. Z výsluchu svedkyne P., pokladníčky odporcu, zistil, že bežne pri práci s klientom si pýta občiansky preukaz, overí totožnosť klienta vizuálne a porovná rodné číslo s číslom občianskeho preukazu a ich evidenciu, následne vykoná operáciu, dá klientovi podpísať doklad o vklade alebo výbere a porovná podpisový vzor. Ak sa tento nezhoduje, má k dispozícii rôzne spôsoby overenia (kontrola očí, overenie ďalšou kolegyňou). Konkrétne pri výbere dňa 9.6.2010 bola vykonaná kontrola i kolegyňou A.. Taktiež má možnosť nazrieť do evidencie odcudzených alebo stratených dokladov. Z výsluchu svedkyne C., bývalej pracovníčky odporcu zistil, že operáciu dňa 23.6.2010 vykonávala ona, avšak na navrhovateľa si nepamätala. Súd prvého stupňa nepripustil dôkaz - znalecké dokazovanie z odboru písmoznalectvo, majúc za to, že predmetom konania je preukázanie porušenia povinností odporcu vyplývajúcich zo zmluvy o osobnom účte. Zhrnul, že navrhovateľ s odporcom uzavrel dňa 7.1.2012 Zmluvu o Osobnom účte, na základe ktorej sa odporca zaviazal zriadiť a viesť pre navrhovateľa balík produktov a služieb, v obsahu ktorého bol aj bežný účet. V dňoch 9.6., 23.6. a 6.7.2010 došlo k výberu peňažných prostriedkov vo výške 5.000,- Eur, 2.000,- Eur a 1.500,- Eur. Navrhovateľ nemal spoludispondenta. Skonštatoval, že medzi účastníkmi konania vznikol právny vzťah zo zmluvy uzavretej podľa § 708 a nasl. Občianskeho zákonníka, z účtu navrhovateľa došlo k inkriminovaným výberom, ktoré boli realizované odporcom v zmysle jeho práv a povinností riadne zazmluvnených a vychádzajúcich zo Všeobecných obchodných podmienok ako súčasti uzavretej zmluvy. Dôvodil, že bolo výslovne na navrhovateľovi zabezpečiť si ochranu svojich dokladov, ktorý však nepodal ani trestné oznámenie voči osobe, ktorá mu údajne mala doklady odcudziť. Nepredložil dôkaz o hlásení straty či odcudzenia dokladov, s tým, že podľa jeho vyjadrenia o odcudzení ani nevedel. Uviedol, že odporca si riadne plnil povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, nedopustil sa žiadneho pochybenia, keď na základe dokladu totožnosti a podpisu vykonal služby, na ktoré bol oprávnený v zmysle zmluvy o osobnom účte, neporušil interné predpisy peňažných ústavov a nekonal v rozpore so Zákonom o bankách, či iným právnym predpisom. Stotožnil sa s argumentáciou odporcu v rámci svoje obrany. O trovách konania rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnému odporcovi priznal ich náhradu vo výške súdneho poplatku za podaný odpor proti platobnému rozkazu vydanému v predmetnom konaní. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote riadne odvolanie navrhovateľ a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Napadnutý rozsudok označil za nepresvedčivý v rozpore s ust. § 157 ods. 2 OSP. Vytýkal, že účastníkom konania bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko súd prvého stupňa nevykonal navrhovaný dôkaz - znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectvo. Mal za to, že odporca pochybil, keď peniaze vydal inej osobe než majiteľovi účtu, o odcudzení dokladu totožnosti bratom nemal vedomosť. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. Obdo V 59/2001 o povinnosti odporcu predvídať predloženie falošného občianskeho preukazu, čo zakladá zodpovednosť banky za škodu. Uviedol, že dňa 21.3.2013 podal na brata trestné oznámenie, pričom následne dňa 7.6.2013 brat E. M. vypovedal tak, ako uvádzal navrhovateľ. Na základe uvedeného dôvodil, že sa objavili nové skutočnosti, ktoré doteraz neboli uplatnené, čo zakladá odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. e/ OSP. Tvrdil, že odporca zanedbal svoje povinnosti využiť bezpečnostné opatrenia pri výbere. V písomnom podaní zo dňa 12.9.2013 k podanému odvolaniu navrhovateľa sa odporca stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ako aj s jeho odôvodnením, pretože navrhovateľ počas konania neoznačil a nepredložil žiaden dôkaz o tom, že výbery nerealizoval on sám, keď navrhovaný dôkaz - znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectvo označil za neúčelný, pretože prevodný príkaz obsahuje len samotný podpis, čo je nedostatočne dlhý text na posúdene znalcom. K odvolaniu priloženú výpoveď brata navrhovateľa mal za vykonštruovanú a účelovú z ohľadom na uplynutý čas tri roky od realizácie výberov a nepodloženú ďalšími dôkazmi. Mal za to, že narýchlo podané trestné oznámenie nie je ďalšou skutočnosťou alebo iným dôkazom, ktoré doteraz neboli uplatnené a navrhovateľ nešpecifikoval právny titul uplatneného nároku. Uviedol, že si splnil všetky povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o osobnom účte a na vykonanie prevodu peňažných prostriedkov boli splnené všetky stanovené podmienky, a to existencia účtu, predloženie písomného prevodného príkazu na úhradu, ktorý bol riadne, správne a úplne vyplnený a podpísaný majiteľom účtu, a overenie totožnosti konajúcej osoby. Klient preukázal totožnosť občianskym preukazom, ktorý v čase výberu nebol stratený, zničený či poškodený tak, že by ním nebolo možné preukázať totožnosť osoby realizujúcej výber, nenachádzal sa v zozname stratených alebo odcudzených dokladov, bola splnená podmienka vizuálnej zhody konajúcej osoby s fotografiou na doklade a výber peňažných prostriedkov nemal znaky neobvyklej obchodnej operácie. Nedošlo tak podľa neho k preukázaniu pasívnej legitimácie odporcu v konaní. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP. Rozsudok verejne vyhlásil za použitia § 211 ods. 2 OSP v spojení s § 156 ods. 3 OSP, keď dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože súd prvého stupňa vo veci zistil riadne skutkový stav potrebný pre právne posúdenie veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Súd prvého stupňa vo veci vykonal náležité dokazovanie v potrebnom rozsahu a správnym smerom, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 OSP dospel k správnym skutkovým zisteniam a na ich základe vyvodil vo veci samej aj správny právny záver, keď na vec aplikoval zodpovedajúce právne normy, ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k nevyhoveniu návrhu aj náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP odôvodnil. Prihliadnuc na obsah spisového materiálu a z neho vyplývajúci skutkový a právny stav odvolací súd nezistil v postupe súdu prvého stupňa ani z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 OSP). Z obsahu spisu nevyplýva, že by svojím konaním a ani rozhodnutím odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť či okolnosť, naopak, súd prvého stupňa ich posúdil súhrnne a podrobne ich vyhodnotil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostatočne presvedčivé a jeho argumenty podporujú príslušný záver o nedôvodnosti nároku navrhovateľa proti odporcovi. V odôvodnení rozhodnutia dal súd prvého stupňa jasnú a kvalifikovanú argumentáciu o neexistencii nároku navrhovateľa proti odporcovi, keďže nedošlo k preukázaniu jeho zodpovednosti za škodu vzniknutú navrhovateľovi. V odvolaní navrhovateľ neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného stavu a jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvého stupňa iný ako napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie veci. V sporovom konaní, o ktoré ide i v posudzovanej veci, platí zásada dispozičná a prejednacia. Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim, je zásadne vecou účastníkov konania. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda leží zásadne na účastníkoch a ukladá im označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastník má teda povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 OSP) a povinnosť unesenia dôkazného bremena (§ 120 ods. 1 OSP). K splneniu tejto povinnosti je zaviazaný každý účastník konania. Rozsah a konkrétnu podobu dôkazného bremena určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť na daný spor aplikovaná. Dôkazné bremeno ohľadom všetkých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoj nárok, má navrhovateľ, odporca nemá dôkaznú povinnosť, jeho dôkazná povinnosť sa odvíja len od úrovne splnenia dôkazného bremena navrhovateľom. Predmetom konania má byť náhrada škody vzniknutej navrhovateľovi tým, že odporca vydal peňažné prostriedky z jeho osobného účtu bratovi navrhovateľa. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 420 ods. 2 OZ škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Predpokladom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je 1. Protiprávny úkon, 2. Spôsobenie škody 3. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. V niektorých prípadoch zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, z porušenia zákonných povinností, či z porušenia iných všeobecne záväzných alebo interných právnych predpisov. V predmetnom sporovom konaní navrhovateľ neuniesol svoju dôkaznú povinnosť ani v rovine unesenia povinnosti tvrdenia o tom, akú konkrétnu povinnosť mal odporca pri operácii s jeho osobným účtom v dňoch 9. 6., 23.6. a 6.7.2010 porušiť. Odvolací súd zhodne s vysloveným právnym názorom súdu prvostupňového má za to, že v konaní nedošlo k preukázaniu porušenia konkrétnej zmluvnej či mimozmluvnej povinnosti odporcom a tým k preukázaniu jeho pasívnej legitimácie v spore, teda k preukázaniu existencie jeho povinnosti zaplatiť navrhovateľovi žalovanú istinu titulom záväzku z tohto tvrdeného zodpovednostného vzťahu vyplývajúceho. Odvolací súd prisvedčil argumentácii odporcu o tom, že pri relevantných transakciách nedošlo zo strany odporcu k pochybeniu, resp. navrhovateľ toto pochybenie nepreukázal. Predložený občiansky preukaz nebol hlásený ako odcudzený, nejavil známky poškodenia, osoba predkladajúca ho nejavila evidentné známky nezhody s osobou na fotografii na predloženom občianskom preukaze pokiaľ ide o vek, pohlavie, klient ozrejmil znalosť o účte, a podpísal sa podpisom, ktorý po overení ďalšou pracovníčkou pracoviska bolo uznaný za zhodný s podpisovým vzorom, keď ďalšie možnosti overenia v relevantnom čase navrhovateľom tvrdené neboli. Správne teda súd prvého stupňa postupoval, ak nenariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia, kto podpísal prevodný príkaz v inkriminovaných dňoch, nakoľko i za zistenia, že tento nebol podpísaný navrhovateľom, nedošlo by týmto dôkazom k preukázaniu naplnenia zodpovednostných predpokladov u odporcu. Vzhľadom na predmet sporu a s tým súvisiace právne hodnotenie vykonaného dokazovania odvolací súd preto ani nevykonal dôkaz navrhnutý v rámci konania odvolacieho, a to vykonanie dôkazu oboznámením sa s obsahom zápisnice z výsluchu brata navrhovateľa E. M., nakoľko i potvrdenie skutočnosti, že relevantné výbery boli realizované jeho osobou, by nezaložili nárok navrhovateľa proti odporcovi na náhradu škody z už vyššie uvedených dôvodov. K odvolacím námietkam navrhovateľa odvolací súd uvádza, že nie je dôvodná odvolacia námietka o odňatí možnosti konať pred súdom nevykonaním navrhnutého dôkazu (znalecké dokazovanie), nakoľko povinnosťou všeobecného súdu nie je vykonať všetky navrhnuté dôkazy, ale jeho povinnosťou je v odôvodnení rozhodnutia dôvody pre nevykonanie navrhnutého dôkazu vysvetliť, ktorú povinnosť súd prvého stupňa v danom konaní splnil. Pokiaľ ide o zákonnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd uvádza, že súd nemusí dať v odôvodnení svojho rozhodnutia odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu. Je postačujúce uviesť, ktoré právne normy na vec aplikoval a prečo. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. V danom prípade prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol stručne rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán a výsledky vykonaného dokazovania. Závery, ktoré prijal, primerane vysvetlil. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva jednostrannosť a ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. V danom prípade skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa v dostatočnej miere uviedol, v čom spočíva podstata argumentov účastníkov majúcich pre vec podstatný význam a s okolnosťami medzi účastníkmi konania spornými sa dostatočne skutkovo aj právne vysporiadal. V konaní pred súdom prvého stupňa nebolo preukázané, že škoda navrhovateľovi vznikla v príčinnej súvislosti s porušením nejakej právnej povinnosti odporcom a ani dôkazný prostriedok uvádzaný v rámci odvolacieho konania nie je spôsobilý existenciu tohto zodpovednostného vzťahu procesných strán preukázať. Z uvedeného dôvodu preto nezakladá odvolací dôvod podľa § 205a ods. 1 OSP a nevykonal ho ani odvolací súd. Protiprávnosť konania je v osobe brata navrhovateľa. Rozhodnutie NS SR uvádzané v odvolaní navrhovateľa nie je na vec aplikovateľné, keďže pojednáva o zodpovednosti banky v súvislosti s predvídaním predkladania falošných dokladov, keď v danom prípade predložený občiansky preukaz nebol falošný. Na základe vyššie uvedeného s prihliadnutím na obsah spisového materiálu a z neho vyplývajúci skutkový a právny základ veci odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, s tým, že v podrobnostiach sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, na ktoré poukazuje (§ 219 ods. 2 OSP). O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP. V odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.