Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/334/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211204302 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1211204302.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľa: MUDr. Ján Repáň METALEX, Kalinčiakova 5, Bratislava, IČO: 32 020 775, zastúpený JUDr. Martin Repáň, advokát, s.r.o., Mamateyova 12, Bratislava, IČO: 36 861 502, proti odporcovi: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, o zaplatenie istiny 221,11 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 26. novembra 2012, č. k. 18C 94/2011-207, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti mení tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 140,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % z uvedenej sumy ročne od 18.4.2009 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutý rozsudkom súd prvého stupňa zastavil konanie v časti o zaplatenie 81,51 Eur z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom v tejto časti postupom podľa § 96 ods. 1, 2, 3 OSP, Odporcu zaviazal k povinnosti navrhovateľovi zaplatiť úrok z omeškania vo výške 9,25 % zo sumy 81,51 Eur za obdobie od 18.4.2009 do 5.9.2012 a vo zvyšku, t.j. v sume 140,- Eur s príslušenstvom návrh zamietol, s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnom skončení konania vo veci samej. Rozhodol tak právne vec posúdiac s poukazom na ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 429 Občianskeho zákonníka, § 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 vyhl. č. 87/1995 Z.z., § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a § 15 ods. 1 uvedeného zákona, keď vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 6.3.2009 došlo k škodovej udalosti, ktorú zapríčinil p. Q. E., ktorý pri vychádzaní svojím automobilom M. A., N.: K.-XXX M. z radu vedľa seba stojacich vozidiel nedal prednosť sprava idúcemu vozidlu navrhovateľa tov. Značky Š. Y., N.: K.- XXX Q., v dôsledku čoho došlo ku kolízii. Z faktúry č. 035/2009 zistil, že K. K., I. XX/B, K., IČO: 32 101 732 vystavil navrhovateľovi faktúru za opravu jeho vozidla tov. zn. Š. Y. N.: K.-XXX Q. na sumu 933,60 Eur a z oznámenia o poistnom plnení súd prvého stupňa zistil, že odporca uhradil navrhovateľovi dňa 17.4.2010 sumu 712,49 Eur a dňa 5.9.2012 sumu 81,51 Eur, o ktorú sumu došlo k zastaveniu konania v dôsledku čiastočného späťvzatia návrhu navrhovateľom. Zo znaleckého posudku č. 6/2012 vypracovaného znalcom Ing. Mariánom Rybanským mal za preukázané, že hodnota vozidla v čase pred jeho poškodením predstavovala sumu 2.552,- Eur, oprava po jeho poškodení bola vykonaná účelne a hodnota opraveného vozidla po oprave predstavovala sumu 2.692,- Eur. Vozidlo bolo teda podľa súdu prvého stupňa zhodnotené o sumu 140,- Eur. Súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 442 ods. 1 OZ konštatoval, že skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na ňom, z ceny poškodenej veci po jej poškodení sa vychádza aj podľa ust. § 443 OZ. Podľa súdu prvého stupňa práve tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť či už peňažným plnením, alebo uvedením veci do pôvodného stavu. Z vykonaného dokazovania mal za zrejmé, že majetok navrhovateľa ako poškodeného sa na jednej strane zmenšil o sumu 933,60 Eur, ktorú vynaložil na opravu svojho motorového vozidla, na druhej strane však samotná hodnota motorového vozidla vzrástla o 140,- Eur. Dospel k záveru, že navrhovateľovi tak vznikol nárok na náhradu sumy 793,60 Eur, ktorá mu zo strany odporcu už bola uhradená a vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania nerozhodol s poukazom na ust. § 151 ods. 3 OSP. Proti tomuto rozsudku v časti o zaplatenie 140,- Eur s príslušenstvom, v ktorej bol návrh zamietnutý, podal riadne a včas odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a priznať mu nárok i v tejto zamietnutej výške. Zároveň si uplatnil i náhradu trov odvolacieho konania. Odôvodnenie napadnutého rozsudku označil za nepreskúmateľné, nakoľko sa nezaoberal príslušnou judikatúrou slovenských súdov a ÚS ČR vo veciach náhrady škody, ktoré boli do spisu ním doložené. Pokiaľ súd prvého stupňa dospel k záveru, že ju nie je možné použiť, mal podľa jeho názoru povinnosť dôvody jej nepoužitia v odôvodnení rozsudku vysvetliť. Mal za preukázané, že oprava vozidla bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, v prípade havarovaného vozidla je jeho hodnota vždy nižšia než pôvodná hodnota použitého vozidla, následky škodovej udalosti boli odstránené účelne a neboli vykonané žiadne úkony smerujúce k zhodnoteniu vozidla, iná možnosť odstránenia následkov škodovej udalosti neexistovala. Súd prvého stupňa teda podľa jeho názoru vec nesprávne právne posúdil. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznil, že judikatúra nie je prameňom práva. Spomínané rozhodnutie ÚS ČR označil za rozporné s ust. § 443 OZ a s ustanoveniami vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Uviedol, že Občiansky zákonník ustanovuje legálny inštitút skutočnej škody, ktorej bližšiu špecifikáciu a metodiku výpočtu uvádza vo vyhláške. Dôvodil, že pojem skutočná škoda znamená zmenšenie majetku poškodeného alebo náklady potrebné na dosiahnutie predchádzajúceho stavu. Na stanovenie výšky škody považoval za rozhodujúcu cenu veci v čase poškodenia s prihliadnutím na pokles ceny vyplývajúci z veku, amortizácie, funkčnosti, prípadne s prihliadnutím na vzrast ceny. Pri výpočte škody musí byť podľa neho zohľadnené zlepšenie alebo zhoršenie technického stavu vozidla vykonanou opravou, prípadne jeho nezmenenie. Poukázal na zásadu, že poškodený nemá náhradou škody získať viac, než jej jeho skutočná ujma. Výška škody teda predstavuje náhradu len tých nákladov, ktoré sú potrebné na uvedenie veci do pôvodného stavu s prihliadnutím na vek a amortizáciu. Hodnota vozidla po oprave by teda nemala byť vyššia ako jeho hodnota po oprave. V tomto smere tiež poukázal na danej otázke zodpovedajúcu judikatúru súdov. Podľa jeho názoru nemôže byť rozsah náhrady škody ovplyvnený subjektívnymi okolnosťami, ako napr. tým, že poškodený nevie primerane naložiť s použiteľnými a predajnými zvyškami poškodeného motorového vozidla, alebo že s nimi naloží tak, akoby nemali žiadnu hodnotu. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považoval za dostatočné a primerané. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 2 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP), nakoľko pri rozhodovaní vychádzal z výsledkov dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa, ktoré neopakoval a ani nedopĺňal. Rozsudok verejne vyhlásil za použitia § 211 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 OSP, keď dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti je potrebné zmeniť podľa § 220 OSP, pretože neboli splnené podmienky ani na jeho potvrdenie a ani na jeho zrušenie. Odvolanie navrhovateľa vyhodnotil za podané dôvodne. Predmetom konania je náhrada škody spôsobenej navrhovateľovi v dôsledku dopravnej nehody, keď touto škodou majú byť ním vynaložené náklady na opravu vozidla . Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Pri úplnom zničení veci náhrada škody spočíva v hodnote celej veci a tu je potrebné pri určení výšky škody na veci vychádzať z ceny veci v čase poškodenia (§ 443 OZ), aby tak u poškodeného nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. V prípade čiastočného poškodenia veci s možnosťou jej opravy sú potom škodou náklady vynaložené poškodeným na opravu veci, ak tieto náklady boli vynaložené účelne a dôvodne smerovali k uvedeniu veci do pôvodného stavu. Odvolací súd je toho názoru, že v konaní navrhovateľ preukázal, že náklady, ktoré na opravu vozidla vynaložil, boli náklady vynaložené účelne, bez ich vynaloženia by funkčnosť jeho motorového vozidla nebola obnovená. Nie je preto možné prisvedčiť námietke odporcu, že použitím nových náhradných dielov pri oprave, ktorých výmena pre funkčnosť vozidla bola nevyhnutná, došlo k situácii, že by sa poškodený navrhovateľ náhradou týchto nákladov bezdôvodne obohatil, i keď podľa výsledkov znaleckého dokazovania je aktuálna všeobecná hodnota predmetného vozidla vyššia. Pre rozhodnutie vo veci je podstatné, že vykonanou opravou bolo vozidlo uvedené do pôvodného stavu, t. j. do stavu funkčného, slúžiaceho bežnému účelu použitia, t.j. do stavu z technického hľadiska rovnako prevádzkyschopného ako pred škodovou udalosťou, keď vo veci nemožno aplikovať ust. § 443 OZ stanovujúceho určovanie výšky škody v súvislosti s náhradou škody za zničenú, prípadne odcudzenú vec. V konaní bolo preukázané, že náklady na opravu vynaložené navrhovateľom nezhodnotili jeho hodnotu do tej miery, že by sa použili nadštandardné prvky a zvýšila by sa estetická stránka vozidla, prípadne jeho výkon a pod. Vozidlo bolo opravou uvedené len do stavu pôvodného účelu jeho využitia, aby bolo z technického hľadiska schopné prevádzky. Nebolo povinnosťou navrhovateľa na opravu zohnať diely použité, aby sa prípadná všeobecná cena vozidla tak nezvýšila. V konaní nebolo tvrdené, a teda ani preukázané, že by navrhovateľ predmetné motorové vozidlo predal a obdržal zaň kúpnu cenu práve v dôsledku opravy vozidla vyššiu, ako by bola jeho kúpna cena bez tejto opravy. Aby výklad zákona smeroval k spravodlivému výsledku, musí náhrada škody poskytnutá v peniazoch zohľadniť všetky prostriedky, ktoré poškodený vynaložil na opravu vozidla. Tzv. zhodnotenie vozidla bolo poškodenému vnútené, nezavinil si ho sám, a preto ho nemožno znevýhodňovať tým, že sa naňho prenesie bremeno náhrady časti škody, ktorú mu spôsobil niekto iný porušením právnych predpisov. Nemožno tolerovať formalistický postup, ktorým sa za použitia sofistikovanej argumentácie odôvodňuje zrejmá nespravodlivosť. Taktiež je potrebné prisvedčiť odvolacej námietke navrhovateľa, že každé vozidlo v dôsledku havárie stráca na svojej trhovej hodnote. K odvolacej námietke ohľadom nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že táto nie je dôvodná. Súd nemusí dať v odôvodnení svojho rozhodnutia odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Rovnako je postačujúce uviesť, ktoré právne normy a výsledky ustálenej súdnej praxe (judikatúra) na vec aplikoval a prečo a nie je závadný postup, ak v odôvodnení rozhodnutia neuvedie, ktoré právne normy uvádzané účastníkmi, prípadne akú judikatúru, nepoužil. Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. V danom prípade súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia stručne a jasne uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán a výsledky vykonaného dokazovania. Závery, ktoré prijal, vysvetlil primeraným spôsobom. Odvolací súd má za to, že v danom prípade dôvody napadnutého rozsudku nie sú zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Na základe vyššie uvedeného po preskúmaní obsahu spisového materiálu vychádzajúc zo skutkového a právneho základu veci odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti zmenil podľa § 220 OSP, keďže neboli dané podmienky na jeho potvrdenie či zrušenie. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol s poukazom na ust. § 224 ods. 4 OSP, podľa ktorého ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.