Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/264/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211204740 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1211204740.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného: ANAVEK spol. s.r.o., Štefánikova 3348, 085 01 Bardejov, IČO: 31 673 767, zast. JUDr. Jozef Stašakom, advokátom, so sídlom Andraščíkova 3, 085 01 Bardejov, proti povinnému: BIO Diesel Business Department, s.r.o., Ružinovská 1, Bratislava, IČO: 35 797 576, pre vymoženie istiny vo výške 472,05 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Michalom Brožinom, Exekútorský úrad Svidník, so sídlom Stropkovská 633/3, 089 01 Svidník, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 53Er/353/2011-11 zo dňa 15.04.2015, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave, odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 53Er/353/2011-11 zo dňa 15.04.2015, o d m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením Okresný súd Bratislava II rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že konkurzné konanie vedené na majetok povinného bolo zastavené pre nedostatok majetku. Súd prvého stupňa uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Brožinovi trovy exekúcie vo výške 55,49 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd prvého stupňa podľa § 196, § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a § 14, 15, 22 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote, v časti výroku o náhrade trov exekúcie odvolanie súdny exekútor, JUDr. Michal Brožina. Mal za to, že súd prvého stupňa nesprávne poučil účastníkov konania o neprípustnosti odvolania v časti výroku o trovách exekúcie. Súdny exekútor mal za to, že zo znenia prechodného ustanovenia § 243b ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 1.11.2013 vyplýva, že exekučné konania začaté pred 1.11.2013 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 31.10.2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. Podľa súdneho exekútora v konaní začatom do 1.11.2013 sa postupuje podľa predpisov účinných do 31.10.2013, teda je možné podať odvolanie aj proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré vydal sudca. V odvolaní ďalej namietal nepriznanie hotových výdavkov a poštovného v plnej výške. Na základe uvedeného sa domáhal zmeny napadnutého uznesenia.
Dňa 24.09.2015 bolo súdu doručené vyjadrenie oprávneného k odvolaniu súdneho exekútora, v ktorom uviedol, že sa nevie vyjadriť k skutkovým okolnostiam, lebo ich nepozná a nakoľko ide o malé čiastky s odvolaním súdneho exekútora súhlasil.
Predtým, ako Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, zaoberal sa otázkou prípustnosti podania odvolania proti uzneseniu súdu prvého stupňa, vydanom v exekučnom konaní. Urobil tak bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie súdneho exekútora je potrebné podľa § 218
ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietnuť ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
Odvolací súd má z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 25.2.2011, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa dňa 02.03.2011 udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Brožinovi poverenie na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia - platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11.1.2010, sp. zn. 33Rob/3217/2009. Dňa 18.12.2014 bol exekučnému súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku <http://zakony.judikaty.info/ predpis/zakon-233/1995> a rozhodol o trovách exekúcie.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 201 prvá veta O.s.p., účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.
Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1.11.2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.10.2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým účastník konania môže napadnúť zásadne každé rozhodnutie súdu prvého stupňa. Preto sa tento opravný prostriedok považuje za univerzálny procesný úkon, ktorým sa účastník konania môže brániť proti výsledku postupu a konania prvostupňového súdu v riadnom opravnom konaní a môže tak odvolaním napadnúť každé rozhodnutie súdu prvého stupňa, pokiaľ to zákon nevylúči (§ 201 Os.p.). Občiansky súdny poriadok zároveň vo svojom ustanovení § 202 O.s.p. upravuje práve tie skupiny prípadov, resp. rozhodnutí, proti ktorým odvolanie nie je prípustné, alebo sú obmedzené dôvody prípustnosti odvolania proti určitým rozhodnutiam vo veci samej (rozsudkom).
Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Preto výpočet prípadov, v ktorých nie je prípustné podať odvolanie, treba považovať za taxatívny a možno ho rozšíriť len zákonom. Jednu skupinu prvostupňových rozhodnutí (§ 202 ods. 3 O.s.p.), proti ktorým nie je prípustné odvolanie, tvoria uznesenia, pri ktorých možnosť podať odvolanie by bola v rozpore s účelom občianskeho súdneho konania. Druhou skupinou sú uznesenia vydané v exekučnom konaní. Z ustanovenia § 202 ods. 2 O.s.p. totiž vyplýva, že proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní vykonávanom podľa Exekučného poriadku je odvolanie prípustné len vtedy, ak to Exekučný poriadok výslovne umožňuje a pripúšťa. V exekučnom konaní totiž platí opačná zásada ako v občianskom súdnom konaní, kde odvolanie je univerzálnym opravným prostriedkom a je prípustné proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu súdu o trovách exekúcie v rozhodnutí podľa §57 Exekučného poriadku bola upravená tak, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu prípustné bolo. Až novela
Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 299/2013 Z.z. vypustila z ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku prípustnosť odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktorá musí byť v Exekučnom poriadku výslovne upravená. Z dôvodovej správy k novele vyplýva, že keďže sa navrhovanou právnou úpravou zásadným spôsobom nemenia ustanovenia o trovách exekúcie a pravidlá rozhodovania exekučných súdov o trovách exekúcie pri jej zastavení boli medzičasom ustálené judikatúrou krajských súdov, vypúšťa sa vo vzťahu k výroku súdu o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku devolutívny účinok odvolania a súčasne aj právo generálneho prokurátora podať v týchto veciach mimoriadne dovolanie.
Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že neprípustnosť odvolania proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku je zakotvená tak, že sa odvolanie vo všeobecnosti nepripúšťa, pričom výnimkou sú iba tie uznesenia, proti ktorým Exekučný poriadok výslovne odvolanie pripúšťa. Ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku možnosť podať odvolanie proti výroku o trovách exekúcie vypustilo.
Vo vzťahu k prechodným ustanoveniam týkajúcich sa predmetnej novely Exekučného poriadku je potrebné poukázať na § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. V tomto prípade odsek 3 ustanovuje inak a upravuje, že o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. Z uvedeného je zrejmé, že iba o odvolaniach podaných pred 1. novembrom 2013 sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013 (samozrejme okrem odvolaní podaných proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca). O odvolaniach podaných po 1. novembri 2013 sa rozhodne podľa predpisov účinných po 31. októbri 2013, čo je aj tento prípad.
V tomto prípade sa jednalo o odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smerujúce proti rozhodnutiu sudcu o trovách exekúcie, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 v spojení s § 58 ods. 6 Exekučného poriadku), čo znamená, že napadnuté uznesenie obsahuje správne poučenie o nemožnosti podania odvolania.
Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
S ohľadom na uvedené je zrejmé, že odvolanie povinného smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie podľa zákona prípustné nie je. Preto odvolací súd toto odvolanie podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietol, pričom odvolaním sa po vecnej stránke nezaoberal.
Na základe uvedeného a citovaných zákonných ustanovení odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 druhá veta zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.