Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/696/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211209528 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1211209528.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: E. F., bytom L. 7, H., zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Kostrejom, kpt. Nálepku 8, Michalovce, proti odporcovi: NAFTA a.s., Votrubova 1, Bratislava, zastúpenému advokátom JUDr. Emilom Molnárom, Záhradnícka 9, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a iné, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 19C/34/2011-424, zo dňa 3.9.2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania 365,59 eura titulom trov právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu odporcu, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia 9.726,37 eura na účet právneho zástupcu odporcu. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou ku dňu 25.11.2010, určenia trvania pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu a zaplatenia náhrady mzdy. Rozsudkom č.k. 19C/34/2011-288, zo dňa 27.11.2012, v spojení s opravným uznesením č.k. 19C/34/2011-305, zo dňa 21.1.2013, návrh zamietol; navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania 8.640,24 eura. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3Co/139/2013-362, zo dňa 24.4.2014, o.i. uvedený rozsudok vo veci samej potvrdil a v časti náhrady trov konania odporcu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, aby sa súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania zaoberal danosťou dôvodov hodných osobitného zreteľa uvádzaných navrhovateľom pre nepriznanie alebo čiastočné nepriznanie náhrady trov konania odporcovi (pri jeho plnom úspechu vo veci). Navrhovateľ na výzvu súdu prvého stupňa uviedol, že je od roku 2011 invalidným dôchodcom, pričom jeho dôchodok predstavuje 407 eur. Jeho mesačné výdavky tvoria náklady na bývanie 145,13 eura a na lieky 75 eur. Je vlastníkom garáže na L. X v H. a osobného motorového vozidla K. V., rok výroby XXXX. Príjem manželky predstavuje 550 eur mesačne. Nemá žiadne dlhy, ale ani žiadne úspory. Ďalej uviedol, že trpí o.i. bronchiálnou astmou, depresívnou epizódou, organickou emočnou labilitou, defektom kognitívnych funkcii, nosovými polypmi, poruchou metabolizmu tukov a artériovou hypertenziou. Z výpisu z katastra nehnuteľností SR súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľ je spoluvlastníkom zastavaných plôch a nádvorí o výmere 1309 m2 v katastrálnom území Michalovce v spoluvlastníckom podiele XXXX/XXXXXX, zastavaných plôch a nádvorí o výmere 383 m2 v katastrálnom území H. v spoluvlastníckom podiele 1/86, rodinného domu v katastrálnom území P. v spoluvlastníckom podiele 1/3 a ornej pôdy o výmere 11661 m2 v katastrálnom území P. V. v spoluvlastníckom podiele X/XX. Odporca na výzvu súdu prvého stupňa uviedol, že je akciovou spoločnosťou so zahraničnou účasťou. Ku koncu roka 2013 mal vyše 700 zamestnancov, pričom vo svojom imaní eviduje väčšie množstvo nehnuteľností, hnuteľných vecí, pohľadávok aj záväzkov. Vlastné imanie a záväzky odporcu predstavujú k 31.12.2013 399.240.000 eur. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danej veci nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nemal odporcovi náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. V súvislosti s okolnosťami, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde a postojom účastníkov v konaní uviedol, že navrhovateľ vzhľadom na výšku uplatňovaného nároku ako aj na skutočnosť, že bol od začiatku konania zastúpený advokátom, mal a mohol vedieť, v akej výške sa budú prípadné trovy konania pohybovať. Bolo na navrhovateľovi, aby aj s prihliadnutím na svoje majetkové pomery zvážil, či je ochotný podstúpiť riziko prípadného neúspechu vo veci, s ktorým sa spája aj povinnosť náhrady trov konania. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ napadnutý právny úkon (dohodu o skončení pracovného pomeru) neurobil na základe nedostatku slobody vôle, prípadne v omyle, ale z dôvodu preukázania závažného porušenia pracovnej disciplíny na jeho strane. Navrhovateľ sa tak dostal do nepriaznivej sociálnej situácie najmä vlastným pričinením. Súd prvého stupňa preto dospel k záveru, že okolnosť, ktorá viedla navrhovateľa k uplatneniu práva na súde, nie je výnimočnou situáciou odôvodňujúcou nepriznanie náhrady trov konania. Navrhovateľ použitie § 150 ods. 1 O.s.p. odôvodňoval svojim zdravotným stavom a majetkovými pomermi. V konaní preukázal, že po skončení pracovného pomeru u odporcu mu boli diagnostikované rôzne ochorenia, na základe čoho mu bol od roku 2011 priznaný invalidný dôchodok. V konaní však bolo zároveň preukázané, že navrhovateľ je vlastníkom a podielovým spoluvlastníkom viacerých nehnuteľností, vlastníkom osobného motorového vozidla, pričom jeho manželka má pravidelný príjem; navrhovateľ nemá žiadne dlhy a netrpí hmotnou núdzou. Po zvážení majetkovej a zdravotnej situácie navrhovateľa preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že osobné a majetkové pomery navrhovateľa nie sú natoľko výnimočné a nepriaznivé, aby odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania odporcovi. Súd prvého stupňa zohľadnil aj majetkové pomery odporcu, no dospel k záveru, že ani výrazné rozdiely medzi majetkovými pomermi účastníkov konania nemôžu viesť k automatickej aplikácii § 150 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na výnimočný charakter tohto ustanovenia. Za dôvod hodný osobitného zreteľa navyše nemožno považovať iba sťaženú majetkovú, resp. zdravotnú situáciu jedného účastníka konania, nakoľko pomery účastníkov konania je potrebné posudzovať komplexne s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu. Súd prvého stupňa na uvedenom základe dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa týkajúcich sa osobných, majetkových, zárobkových a iných pomerov účastníkov konania, ktoré by mohli zásadným (až rozhodujúcim) spôsobom ovplyvniť úvahu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa z hľadiska § 150 O.s.p. Súd prvého stupňa tak nemal preukázané, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by v konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania celkom alebo sčasti nepriznal. O náhrade trov konania ako aj o náhrade trov odvolacieho konania preto súd prvého stupňa rozhodol na základe § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko odporca mal vo veci plný úspech a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť túto náhradu v podrobnej špecifikácii. Proti uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ a žiadal napadnuté uznesenie zmeniť tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom zastavaných plôch a nádvorí, o výmere 1.309 m2 a 383 m2 v k.ú. H., avšak jeho podiel predstavuje 8,1 m2 a 4,4 m2. Rodinný dom v k.ú. P. v podiele X/X je nehnuteľnosťou po nebohých rodičov, ktorá je v dezolátnom stave. Vozidlo K. V., rok výroby XXXX, je nepojazdné a jeho trhová hodnota je cca 1.000 eur. Navrhovateľ je teda vlastníkom nehnuteľností a motorového vozidla v minimálnej hodnote. Nevlastní ani byt a s manželkou žije v podnájme. Náklady na lieky a bývanie (bez započítania úhrady za podnájom uhrádzaných manželkou) predstavujú 220 eur mesačne; po úhrade cca 140 eur mesačne na stravu ostane navrhovateľovi z invalidného dôchodku do 50 eur. Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľ je od septembra 2011 invalidný a v roku 2012 prekonal mozgovú príhodu; trpí troma stredne ťažkými až ťažkými psychiatrickými chorobami, zároveň je silným astmatikom a trpí ďalšími ochoreniami neurologického charakteru. V jeho prípade sa tak jedná o veľmi chorého človeka, ktorý je de facto bez majetku, žije v podnájme a zaviazať ho zaplatiť pre neho tak abnormálne vysokú náhradu trov konania by bolo absolútne likvidačné. Navrhovateľ poukázal na výšku základného imania odporcu 399.240.000 eur s tým, že v prípade aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p. by žiadnym spôsobom nebola dotknutá majetková sféra odporcu. Mal za to, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné a nezrozumiteľné, nakoľko súd prvého stupňa sa nevypriadal so skutočnosťami týkajúcimi sa osobných, zdravotných a majetkových pomerov navrhovateľa vzhľadom na aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. a nešpecifikoval, prečo nie je dôvod aspoň na čiastočné nepriznanie náhrady trov konania odporcu. Mal za to, že pri komplexnom posúdení všetkých okolností a vzhľadom na výnimočnosť situácie (zdravotný stav navrhovateľa, jeho majetkové pomery, majetková bonita odporcu a dopad na neho v prípade nepriznania jeho nároku na náhradu trov konania) sa v jeho prípade jedná o výnimočný prípad hodný osobitného zreteľa. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté uznesenie potvrdiť. Uviedol, že pri aplikácii § 150 ods. 1 O.s.p. musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť aj náležite odôvodnený. Na uvedené ustanovenie nemožno prihliadať kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Súd má pri aplikácii uvedeného ustanovenia prihliadať aj na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Dôvodom skončenia pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu bolo závažné porušenie pracovnej disciplíny. Odporca však prejavil sociálny rozmer a umožnil navrhovateľovi skončiť pracovný pomer dohodou. Napriek tomu navrhovateľ podal návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a v konaní riadne pokračuje, zastúpený advokátom. Aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ požadoval len pre prípad neúspechu v konaní a v prípade úspechu by požadoval plnú náhradu trov konania. Odporca poukázal aj na skutočnosť, že možnosť zohľadnenia osobných, majetkových, zárobkových a iných pomerov účastníkov pri aplikácii § 150 ods. 1 O.s.p. je podmienená tým, že daný sociálny aspekt prípadu, spočívajúci v ťažkostiach povinného účastníka nahradiť trov konania, si tento účastník nespôsobil sám (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 563/2011-14, zo dňa 8.12.2011). V predmetnej veci strata zamestnania a tým aj pravidelného príjmu z pracovnej činnosti na strane navrhovateľa bola dôsledkom závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa navrhovateľ dopustil. Preto sa javí, že v predmetnej veci sú osobné, zárobkové a iné pomery oboch účastníkov z hľadiska rozhodovania o náhrade trov konania irelevantné. Podľa odporcu rozhodujúcou skutočnosťou pre nemožnosť aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p. sú teda okolnosti, ktoré navrhovateľa viedli k uplatneniu práva na súde a tiež zapríčinenie prípadného sociálneho aspektu prípadu samotným navrhovateľom primárne závažným porušením pracovnej disciplíny. Majetková sféra účastníkov je podľa odporcu v súvislosti s možnosťou aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p. irelevantná, nakoľko si tvrdenú nepriaznivú situáciu spôsobil sám navrhovateľ porušením pracovnej disciplíny závažným spôsobom, v dôsledku čoho s ním bol skončený pracovný pomer. Odporca uviedol, že mimo popisovanej majetkovej situácie je navrhovateľ vlastníkom garáže v H. a spoluvlastníkom pozemku (orná pôda) v P. V.. Vo vzťahu k tvrdeniu o dezolátnom stave rodinného domu v P. predložil katastrálnu mapu pozemkov a fotografiu rodinného domu na ul. 9. mája so súp. č. XXXX. Otázku technického stavu nehnuteľnosti ponechal v prípade jej relevantnosti v konaní na úvahu súdu. Uviedol, že navrhovateľ je aj spoluvlastníkom pozemkov pri rodinnom dome a pod ním o výmere 1171 m2. Tvrdenie navrhovateľa o nepojazdnosti motorového vozidla nemal za preukázané, pričom vozidlá K. V., rok výroby 2004, sa ponúkajú v cene nad 2.000 eur. Odporca poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ má trvalý pobyt na adrese L. X v H.. Vlastníkom bytu č. XX na 2. p. vchod A7 predmetného bytového domu je G. F., nar. X.X.XXXX, bytom L. 7, H., ktorá byt nadobudla na základe darovacej zmluvy dňa X.X.XXXX. Vzhľadom na totožnosť priezvisk a adries vlastníčky bytu a navrhovateľa a vzhľadom k vekovému rozdielu vyslovil odporca predpoklad, že predmetný byt vlastní dcéra navrhovateľa; rovnako pripustil možnosť, že predmetný byt nadobudla darom od rodičov po podaní návrhu na začatie predmetného konania. V prípade správnosti uvedených predpokladov mal potom odporca za otázne, či sú reálne tvrdenia navrhovateľa o povinnosti platiť nájomné. Podľa odporcu nemožno posudzovať majetkovú sféru navrhovateľa oddelene od majetkovej sféry jeho manželky vzhľadom k inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vzhľadom k vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi. Príjmy a výdavky navrhovateľa a jeho manželky je preto potrebné posudzovať spoločne (navrhovateľ uviedol svoj invalidný dôchodok 407 eur mesačne a príjem manželky 550 eur mesačne); ohľadom výdavkov týkajúcich sa platenia nájomného sú však odôvodnené pochybnosti. Odporca poukázal na darovanie polovice rodinného domu s pozemkami o výmere 3682 m2 v k.ú. H. manželke navrhovateľa s tým, že vzhľadom k vyživovacej povinnosti medzi manželmi je táto skutočnosť relevantná v prípade potreby skúmania majetkových pomerov navrhovateľa pre rozhodnutie o aplikácii § 150 ods. 1 O.s.p. Bez spochybňovania záverov dokladov o zdravotnom stave navrhovateľa odporca poukázal na skutočnosť, že všetci bývalí zamestnanci odporcu, s ktorými bol v rovnaký deň ako s navrhovateľom skončený pracovný pomer, boli bezprostredne po jeho skončení práceneschopní, pričom práceneschopnosť trvala u väčšiny z nich cca rok. Navrhovateľ nastolil otázku svojho nepriaznivého zdravotného stavu v konaní až v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania; osobne sa pritom zúčastnil pojednávaní v dňoch 8.11.2011 a 16.2.2012 a po celý čas je zastúpený advokátom. K poukazu navrhovateľa na výšku základného imania odporcu tento uviedol, že v prípade výkladu prezentovaného navrhovateľom by sa druhá strana mohla zakaždým domáhať nepriznania trov konania úspešnej protistrane, keďže by tým „nebola dotknutá jej majetková sféra“. Takýto výklad by bol v rozpore s účelom § 150 ods. 1 O.s.p., ktorý sa má použiť len vo výnimočných prípadoch a nie v takých, kde negatívne dôsledky v majetkovej sfére účastníka konania majú základ v právom zakázanom konaní tohto účastníka. Záverom odporca poukázal na skutočnosť, že v rovnaký deň a rovnakým spôsobom ako s navrhovateľom bol skončený pracovný pomer s viacerými bývalými zamestnancami odporcu pracujúcimi na ZPS R. v okrese H.. Niektorí z nich podali návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou, pričom všetky konania boli už právoplatne ukončené zamietnutím návrhu alebo zastavením konania. Aj v ostatných konaniach navrhovatelia požadovali aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p., avšak konajúce súdy ani v jednom prípade nevzhliadli danosť dôvodov hodných osobitného zreteľa najmä s prihliadnutím k okolnostiam a dôvodom uplatnenia nárokov pred súdom a postojov navrhovateľov v konaniach. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie a prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.; dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správne a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že v predmetnej veci nebola sporná aplikácia § 142 ods. 1 O.s.p. pre rozhodnutie o uložení povinnosti navrhovateľovi zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vzhľadom na jeho plný úspech vo veci. Navrhovateľ však žiadal aplikovať § 150 ods. 1 O.s.p. a odporcovi náhradu trov konania nepriznať s poukazom na špecifikované dôvody hodné osobitného zreteľa. Aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým mravom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 17/2009). Samotné nepriaznivé majetkové či príjmové pomery účastníka konania, ktorému má byť uložená povinnosť nahradiť trovy konania druhému účastníkovi, teda nemusia odôvodňovať aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. V tejto súvislosti je potrebné zohľadniť príčiny nepriaznivej situácie účastníka konania a okolnosti konkrétneho prípadu. V predmetnej veci sa navrhovateľ dostal do nepriaznivej situácie v prvom rade vlastným pričinením, keď v dôsledku závažného porušenia pracovnej disciplíny došlo ku skončeniu jeho pracovného pomeru dohodou zo dňa 25.11.2010; práve platnosť tejto dohody napadol navrhovateľ v predmetnom konaní. Ak by teda navrhovateľ neporušil pracovnú disciplínu závažným spôsobom, nebol by na uvedenom základe skončený jeho pracovný pomer a nedomáhal by sa potom ani určenia neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru a náhrady mzdy. K aplikácii § 150 ods. 1 O.s.p. nemôžu vzhľadom na jeho výnimočný charakter viesť bez ďalšieho ani výrazné rozdiely medzi majetkovými pomermi účastníkov, či skutočnosť, že náhrada trov konania by mala byť priznaná obchodnej spoločnosti so značným základným imaním. Poukaz navrhovateľa na výšku základného imania odporcu preto nemohol mať bez ďalšieho žiaden vplyv na rozhodnutie o možnosti aplikácie uvedeného ustanovenia. V súvislosti s majetkovými pomermi navrhovateľa však možno z obsahu spisu (na základe neúplných údajov zo strany navrhovateľa, doplnených odporcom vo vyjadrení k odvolaniu) konštatovať, že navrhovateľ je - výlučný vlastník stavby v k.ú. H., súp. č. XXXX, na parc. č. XXX/XX, garážový box; - spoluvlastník pozemku v k.ú. H., parc. č. XXX/XX, o výmere 383 m2, zastavané plochy a nádvoria, v podiele X/XX; - spoluvlastník pozemku v k.ú. H., parc. č. XXX/XX, o výmere XXXX m2, zastavané plochy a nádvoria, v podiele XXXX/XXXXXX; - spoluvlastník pozemkov v k.ú. P., parc. č. XXXX, o výmere 442 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX, o výmere 19 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX, o výmere 710 m2, záhrady a stavby súp. č. XXXX, na parc. č. XXXX, rodinný dom, všetko v podiele X/X; - spoluvlastník pozemku v k.ú. P. V., parc. č. XXX/X, o výmere XXXXX m2, orná pôda, v podiele X/XX. Jeho manželka, ktorej majetkové pomery navrhovateľ v tlačive pre dokladovanie pomerov účastníka konania nepriznal (neuviedol žiadne; rovnako neuviedol mimo garáže vlastníctvo svojich nehnuteľností), je - spoluvlastníčkou pozemkov v k.ú. H., parc. č. XXX, o výmere XXXX m2, záhrady, parc. č. XXX, o výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX, o výmere XXXX m2, zastavané plochy a nádvoria a stavby súp. č. XXXX, na parc. č. XXX, rodinný dom, všetko v podiele 1. Navrhovateľ v odvolaní síce uviedol výšku mesačných nákladov na bývanie a lieky, avšak na preukázanie pravdivosti týchto tvrdení neoznačil ani nezaložil žiaden dôkaz. Poukázal na skutočnosť, že žije v podnájme, avšak nemal za potrebné vyvrátiť predpoklad odporcu uvedený vo vyjadrení k odvolaniu, že predmetný byt na Bieloruskej 7 v Michalovciach vlastní dcéra navrhovateľa, ktorá ho mohla nadobudnúť darom od rodičov po podaní návrhu na začatie predmetného konania (s tým, že je otázne tvrdenie navrhovateľa o platení nájomného). Svoje príjmové pomery (invalidný dôchodok 407 eur mesačne) a príjmové pomery svojej manželky (cca 550 eur mesačne) síce uviedol v tlačive pre dokladovanie pomerov účastníka konania, avšak ani na preukázanie pravdivosti týchto tvrdení neoznačil ani nezaložil žiaden dôkaz; rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku navrhovateľovi vo výške 384,80 eura je zo dňa 18.10.2011. Tvrdenie navrhovateľa o dezolátnom stave rodinného domu v k.ú. Hlohovec je v rozpore s fotografiou založenou odporcom, z ktorej je zrejmé, že v predmetnom dome je prevádzka predajne. V súvislosti s motorovým vozidlom navrhovateľ síce v odvolaní uviedol značku, vek a skutočnosť, že je nepojazdné, avšak na preukázanie žiadneho z týchto tvrdení neuviedol ani neoznačil žiaden dôkaz. Zo strany navrhovateľa teda neboli tvrdené ani preukázané príjmové, sociálne či majetkové pomery tak, aby tieto bolo možné komplexne posúdiť pre účely možnej aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p. Zo založených listín však možno urobiť záver, že už preukázané majetkové pomery, a to vlastníctvo či spoluvlastníctvo označených nehnuteľností a tvrdené poberanie pravidelného príjmu počas celého konania zo strany navrhovateľa a jeho manželky možnosť takejto aplikácie vzhľadom na všetky okolnosti predmetnej veci vylučujú. Navrhovateľ žiadal nepriznať odporcovi náhradu trov konania aj s poukazom na svoj nepriaznivý zdravotný stav. Invalidným bol uznaný na základe posudku zo dňa 3.10.2011 s tým, že pre stredne ťažkú astmu sa liečil veľa rokov; k zhoršeniu zdravotného stavu došlo v poslednom roku pri opakovaných stavoch dušnosti a hospitalizovaní pre pravdepodobný anafylaktický šok bližšie nediferenovaný; stav navrhovateľa bol komplikovaný aj stredne ťažkou depresívnou epizódou a organickou emočnou labilitou ťažkého stupňa; rozhodujúcim zdravotným postihnutím je stredne ťažká astma s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % so zvýšením o 10 % pre ostatné postihnutia, spolu 60 %; dátum vzniku invalidity je od 22.9.2011, t.j. po skončení výplaty nemocenského. Odvolací súd nespochybňuje zdravotné ťažkosti a obmedzenia navrhovateľa, no nemôže opomenúť skutočnosti vyplývajúce z uvedeného posudku. Pri jeho vydaní dňa 3.10.2011 sa konštatovalo zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa v poslednom roku; pracovný pomer navrhovateľa pritom skončil (v dôsledku preukázaného porušenia pracovnej disciplíny) dohodou zo dňa 25.11.2010, t.j. v spomínanom poslednom roku pred vydaním posudku, v priebehu ktorého došlo ku zhoršeniu zdravotného stavu, komplikovaného stredne ťažkou depresívnou epizódou a organickou emočnou labilitou ťažkého stupňa. Zo založených listín nevyplýva, že by navrhovateľ mal problémy ohľadom psychického stavu pred skončením pracovného pomeru; navrhovateľ práve naopak v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa č.k. 19C/34/2011-305, zo dňa 21.1.2013 uviedol, že tieto choroby sa u neho vyskytli až po skončení pracovného pomeru. Odvolací súd nemá bez ďalšieho jednoznačne preukázanú príčinnú súvislosť medzi skončením pracovného pomeru a zhoršením zdravotného stavu navrhovateľa s uvedenými komplikáciami, avšak nespornou skutočnosťou je, že podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti bol navrhovateľ neschopný práce od 25.11.2010, t.j. práve odo dňa skončenia pracovného pomeru. Z lekárskej správy psychiatra MUDr. H. C. zo dňa X.X.XXXX (založenej navrhovateľom na preukázanie dlhodobej liečby) vyplýva, že podľa subjektívnych údajov navrhovateľa je tento „stále viac a viac podráždenejší, ťahajú sa mu súdy, nálada mu kolíše, nič ho nebaví, nevládze, v roku 2010 prišiel o zamestnanie, v noci nespí, potom je z toho unavený, je stále podráždenejší, nervózny, spí len na liekoch, vybavujú sa stále tie súdy, je to veľký stres, nervozita, napätie, nevie kedy to už skončí, nech je kľud“. Samotný navrhovateľ teda u psychiatra (ku ktorému bol odporučený podľa lekárskej správy neurológa MUDr. J. O. zo dňa X.X.XXXX) ako jediný dôvod svojich ťažkostí uviedol stratu zamestnania a následné súdne konanie. Pri komplexnom prihliadnutí na všetky okolnosti predmetnej veci potom nemožno ani v zdravotnom stave navrhovateľa vzhliadnuť dôvody hodné osobitného zreteľa pre možnosť aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p., keď značná časť zdravotných problémov mala podľa vyjadrenia samotného navrhovateľa súvis s rozviazaním pracovného pomeru a predmetným konaním. Záverom odvolací súd uvádza, že predmetné konanie sa začalo na návrh navrhovateľa, ktorý na návrhu zotrval až do rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci samej. Navrhovateľ bol od začiatku konania zastúpený advokátom, takže mohol a mal vzhľadom na predmet konania vedieť výšku trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby. Postupné navrhovanie dôkazov zo strany navrhovateľa a aj podanie odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa malo vplyv na celkovú dĺžku konania a tým aj na počet úkonov právnej služby právneho zástupcu odporcu. Celková dĺžka konania (na ktorej sa navrhovateľ podieľal) preto nie je rovnako dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal náhradu trov odvolacieho konania 365,59 eura, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vyčíslených v zmysle vyhl. 655/2004 Z.z. Za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 19.12.2014 (§ 13a ods. 2 písm. b) vyhl.) priznal 296,62 eura (uplatnených podľa § 10 ods. 1, 3, § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 13 ods. 3 vyhl.; tarifná odmena pri uplatnenej náhrade mzdy 572,61 eura a 1/3 z tarifnej odmeny za určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru 61,85 eura, t.j. 20,62 eura, spolu 593,23 eura / 2 = 296,62 eura) a režijný paušál 8,04 eura (§ 16 ods. 3 vyhl.), spolu 304,66 eura, s 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhl.) 60,93 eura celkové trovy právneho zastúpenia 365,59 eura. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.