Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/187/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211212404 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1211212404.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci navrhovateľa: Bc. P. Q., V. Z. X, O., zastúpeného Aequitas s.r.o., Dolná 19, Banská Bystrica, IČO: 36 628 841, proti odporkyni: X. V.Á., S. XX, O., zastúpenej advokátom JUDr. Ladislavom Pavlovičom, Štefánikova 5, Bratislava, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 20C/99/2011-115, zo dňa 5.3.2012, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh s tým, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom z 12.5.2011 zmeneným so súhlasom súdu 12.10.2011 domáhal určenia, že právny úkon dlžníka V. V. (ďalej len „dlžník“), t.j. spísanie Zápisnice o vydaní peňazí z notárskej úschovy dňa 1.10.2009 vypracovanej Notárskym úradom notárov JUDr. H. Q. a JUDr. Ľ. X. (ďalej len „Notársky úrad“), v ktorej dlžník určil za miesto plnenia zo Zápisnice o prijatí peňazí do notárskej úschovy z 26.9.2008, č.k. K. XXX/XXXX vypracovanej Notárskym úradom, bankový účet vedený v UniCredit Bank Slovakia, a.s., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX na meno odporkyne, v dôsledku čoho došlo k zaplateniu sumy 49.790,88 eura z notárskej úschovy v prospech odporkyne, je voči navrhovateľovi neúčinný. Ďalej sa domáhal určenia, že vydanie sumy 49.790,88 eura z účtu notárskych úschov notárov JUDr. H. Q. a JUDr. Ľ. X., vedenom v Tatra banke, a.s., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX na bankový účet vedený v UniCredit Bank Slovakia, a.s., dňa 1.10.2009, ktorým došlo k splneniu dlhu dlžníka voči odporkyni zo Zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi dlžníkom a odporkyňou dňa 25.10.2005, je voči navrhovateľovi neúčinné. Navrhovateľ argumentoval tým, že má na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. XXC/XXX/XXXX, zo dňa 31.10.1996, vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníkovi V. V.. Keďže zo strany dlžníka nedošlo k plneniu, podal dňa 21.9.2006 za účelom vymoženia pohľadávky návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciou poveril Okresný súd Bratislava II dňa 30.11.2006, poverením č. XXXX XXXXXX, súdnu exekútorku JUDr. U. S., ktorá začala voči dlžníkovi exekúciu vedenú pod č. A. XX/XXXX. Dlžník mal o prebiehajúcej exekúcii vedenej voči nemu navrhovateľom ako veriteľom preukázateľne vedomosť. Ku dňu podania návrhu bola v rámci exekučného konania vymožená len časť dlhu a to 10.000 eur, pričom dlžník tvrdí, že exekúciu nie je schopný naplniť v plnej výške, nakoľko mu to jeho majetkové a finančné pomery neumožňujú, nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, jeho príjem dosahuje priemerne sumu 550 eur a nemá žiadny účet v banke.
Súd prvého stupňa dokazovaním zistil, že navrhovateľ má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku v sume 754.000,- Sk spolu s 0,5 % úrokom z omeškania z dlžnej sumy za každý deň omeškania od
11.1.1995 až do zaplatenia vrátane trov konania 30.160,- Sk a trov právneho zastúpenia 11.620,- Sk, ktorá mu bola priznaná právoplatným rozhodnutím súdu - rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. XXC/XXX/XXXX-XX, zo dňa 31.10.1996, v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. XXC/XXX/XXXX-XX, zo dňa 19.6.1997. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 30.12.1996 a právoplatným titulom bola pohľadávka navrhovateľa z nesplatenej pôžičky. Mal za preukázané, že dňa 26.9.2008 bola v Notárskom úrade, notárkou JUDr. Ľ. X. vo veci prijatia peňazí do úschovy v súlade s ustanovením § 65 a nasl. zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (ďalej len „Notársky poriadok“) spísaná Zápisnica o prijatí peňazí do notárskej úschovy. Ako zložitelia boli označení JUDr. R. P. U. Q.. Q. O.. Ako oprávnení - príjemcovia boli označení V. V. U. X. V.. Predmetom notárskej úschovy bola finančná čiastka v sume 3.000.000,- Sk. Zložitelia a oprávnení sa dohodli, že predmet notárskej úschovy, t.j. peňažná čiastka v sume 3.000.000,- Sk bude z notárskej úschovy uvoľnená v prospech oprávnených, každému vo výške 1.500.000,- Sk na bankové účty, ktorých čísla a peňažné ústavy oprávnení oznámia najneskôr pri spísaní Zápisnice o vydaní peňazí z notárskej úschovy za splnenia podmienok uvedených v Zápisnici o prijatí peňazí do notárskej úschovy. Konštatoval, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že 1.10.2009 mala byť na Notárskom úrade spísaná Zápisnica o vydaní peňazí z notárskej úschovy. V zápisnici mal dlžník, za miesto plnenia zo Zápisnice o prijatí peňazí z 26.9.2008 uviesť bankový účet odporkyne vedený v UniCredit Bank Slovakia, a.s., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Rovnako nebolo sporné, že 1.10.2009 notárka JUDr. X. X. na základe Zápisnice o vydaní peňazí previedla sumu 49.790,88 eura (1.500.000,- Sk) na bankový účet uvedený v Zápisnici o vydaní peňazí, t.j. účet vedený v UniCredit Bank Slovakia, a.s., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX.
Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na konštatovaní, že úkony, ktoré navrhovateľ označil v návrhu, nie sú právnymi úkonmi a nie sú ani úkonmi dlžníka, teda úkonmi, ktorých odporovateľnosti by sa mohol v tomto konaní domáhať. Tento svoj záver odôvodnil tým, že odporovateľnými právnymi úkonmi sú úkony urobené dlžníkom s úmyslom poškodiť veriteľa (in fraudem creditoris). Ide o právne úkony, ktorými dlžník zmenšuje svoj majetok do takej miery, že sa tým ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Následkom úspešného odporovania právneho úkonu je neúčinnosť právneho úkonu voči osobe veriteľa, čo znamená, že veriteľ má právo uspokojiť svoju pohľadávku aj z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Argumentoval tým, že právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, s ktorými právne predpisy takýto prejav spájajú (§ 34 Obč. zákonníka). Na základe právnych úkonov tak dochádza k uzatváraniu zmlúv, vzniku a zániku záväzkov, či iným zákonom predpokladaným právnym následkom. V tomto smere sa súd prvého stupňa v plnom rozsahu stotožnil s procesnou obranou odporkyne, keď dospel k záveru, že spísanie Zápisnice o vydaní peňazí z notárskej úschovy nie je právnym úkonom. Ide o činnosť notára, ktorú vykonáva v zmysle Notárskeho poriadku, je vlastne potvrdením notára o tom, že peniaze zložené do notárskej úschovy boli vydané určitému príjemcovi určenému zložiteľom. Uviedol, že s takýmto úkonom notára zákon nespája žiadne právne následky, spísaním takejto zápisnice nedochádza ku vzniku žiadneho záväzkového vzťahu, ani k inému zákonom predpokladanému právnemu následku. Z obsahu tejto zápisnice dokonca nevzniká ani záväzok notára peniaze zložené do notárskej úschovy vydať tam určenému príjemcovi; táto povinnosť vyplýva notárovi priamo zo zákona (§ 70 a nasl. Notárskeho poriadku). Ďalej dôvodil tým, že rovnako právnym úkonom nie je ani samotné vydanie peňazí z notárskej úschovy. Ak by aj vydanie peňazí z notárskej úschovy malo byť právnym úkonom a malo mať solučný charakter, teda malo by ním dôjsť k splneniu záväzku, potom by týmto úkonom nedošlo a ani by nemohlo dôjsť k splneniu záväzku dlžníka z pôžičky voči odporkyni, ale nanajvýš by vyplatením tejto sumy mohol byť splnený záväzok osôb uvedených v bode 1 zápisnice (JUDr. R. P., Q.. Q.U. O., Q.. G. F., Q. F.) vyplývajúci im z rozhodnutia Krajského súdu v Nitre vedenom v konaní XCo/XX/XXXX, ako aj osôb uvedených v dohode o urovnaní, ktorá mala byť jej neoddeliteľnou súčasťou podľa bodu 2 zápisnice voči osobám oprávneným - príjemcom, t.j. V. V. U. X. V.X.. Mal za to, že nebol splnený jeden zo základných predpokladov odporovacej žaloby, nakoľko absentoval právny úkon dlžníka, ktorému možno odporovať. Na uvedenom základe súd prvého stupňa bez ďalšieho, t.j. bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou ďalších účastníkmi konania tvrdených skutočností, návrh v zmysle § 42a ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. a), § 42b ods. 1, ods. 2 Obč. zákonníka, § 70 ods. 1 a § 73 ods. 1 Notárskeho poriadku, ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p.
Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrhu vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Nesúhlasil s argumentáciou súdu prvého stupňa, že úkony, ktoré označil v návrhu nie sú právnymi úkonmi a nie sú ani úkonmi, ktorých odporovateľnosti by sa mohol v tomto konaní domáhať. Uviedol, že v prospech dlžníka v právnom
postavení oprávneného a odporkyne, bola na Notárskom úrade zložená konkrétna suma s tým, že táto bude z notárskej úschovy uvoľnená v prospech oprávnených, každému v polovici na bankové účty, ktorých čísla a peňažné ústavy oprávnení, teda dlžník a odporkyňa oznámia. Notársky poriadok sa v tretej časti zaoberá notárskou činnosťou a jej výkonom. Notárskou činnosťou je spisovanie a vydávanie listín o právnych úkonoch. Mal za to, že výkladom zákona je potrebné dospieť k zisteniu, že zákon používa vo vzťahu k notárskym zápisniciam výlučne pojem právny úkon. Súdu prvého stupňa vytýkal, že pokiaľ sa v plnom rozsahu stotožnil s procesnou obranou odporkyne a dospel k záveru, že spísanie zápisnice nie je právnym úkonom, ide o nesprávne právne posúdenie veci. Bol názoru, že v zmysle právnej teórie vymedzenie právneho úkonu zahŕňa podstatné znaky, ktorými sú prejav vôle, zameranie prejavu vôle, uznanie prejavu vôle právnym poriadkom, nastúpenie právnych následkov, ktoré konajúci sledoval, t.j. najmä vznik, zmena alebo zánik práv a povinností. Ťažiskom pre posúdenie, či ide o právny úkon, je teda prejav vôle, pričom musí byť zachovaná jednota vôle a jej prejavu. Existencia vôle ako psychického vzťahu konajúcej osoby k zamýšľanému následku tohto konania sa musí skúmať vždy konkrétne, pričom východiskom sú objektívne okolnosti, za akých k prejavu vôle došlo. Zdôraznil, že v tomto prípade sú objektívne skutočnosti dané veľmi jasne a z týchto potom vyplýva aj vôľa subjektu - dlžníka. Dlžník nepochybne prejavil svoju vôľu, keď určil, aby bolo plnenie z notárskej úschovy odovzdané ním určenému príjemcovi, ktorým bola odporkyňa a nie jemu, alebo na jeho účet, alebo na účet navrhovateľa. Peniaze poukázal notár na účet odporkyne výlučne na základe toho, že dlžník prejavil vôľu, aby bolo plnenie poskytnuté práve jej a tým došlo k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností medzi subjektmi. Týmto právnym úkonom tak došlo k zániku záväzku dlžníka voči odporkyni, aj keď o pravosti tohto záväzku má navrhovateľ odôvodnené pochybnosti. Poznamenal, že tento záväzok dlžníka voči odporkyni mal vzniknúť podstatne neskôr, ako došlo k vzniku záväzku dlžníka voči navrhovateľovi. Následok právneho úkonu dlžníka, ktorým prejavil svoju vôľu, považoval vo vzťahu k jednotlivým účastníkom tohto súdneho konania za závažný, pretože ak by dlžník neurobil právny úkon ukracujúci veriteľa (navrhovateľa), teda by nebol určil, aby bolo plnenie poukázané na účet odporkyne, bol by sa príslušný notár riadil prejavom vôle dlžníka a plnenie by poukázal dlžníkovi. V tomto prípade by boli peniaze zexekvované súdnou exekútorkou a poukázané navrhovateľovi v rámci exekúcie, čím by došlo aspoň k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky, ktorú má navrhovateľ voči dlžníkovi. Tým, že peniaze boli poukázané na účet odporkyne, došlo k takému zmenšeniu majetku dlžníka, že to znemožňuje uspokojenie pohľadávky navrhovateľa ako veriteľa. Skutočnosť, že sa jedná o právny úkon dlžníka a nemôže sa jednať o právny úkon akejkoľvek inej osoby odlišnej od dlžníka mal za zrejmú aj z toho, že notár bol len vykonávateľom vôle dlžníka. Nejedná sa o právny úkon zložiteľa, ani notára. Namietal, že to bol práve dlžník, ktorý určil ako a komu sa bude plniť, čo je nepochybne prejavom jeho vôle s konkrétnymi následkami voči ďalším účastníkom súdneho konania; ide o prejav skutočnej, slobodnej a vážnej vôle dlžníka, o jeho právny úkon. Mal za preukázané, že odporkyňa mala rovnako ako dlžník vedomosť o existencii pohľadávky navrhovateľa a o exekúcii proti nemu vedenej, pretože je jeho zamestnávateľkou a vzhľadom na to jej bol súdnou exekútorkou doručený Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy dlžníka z 4.10.2007. Odporkyňa mala o existencii záväzku dlžníka vedomosť už dva roky predtým, ako došlo k úkonu, ktorého neúčinnosti sa navrhovateľ domáhal. Ďalej dôvodil tým, že právny úkon dlžníka je právnym úkonom, ktorý obchádza zákon. Táto skutočnosť vyplýva zo skutkových okolností, ktoré podrobne uviedol v podaní a rovnako z následkov, ktoré vo vzťahu k jednotlivým subjektom spôsobil. S poukazom na § 39 Obč. zákonníka zdôraznil, že právny úkon dlžníka svojimi dôsledkami sledoval cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Záverom zhrnul, že vo vzťahu k meritu veci nie je procesná obrana odporkyne v podstate žiadna, pretože nepredložila súdu prvého stupňa ani jeden dôkaz, ktorý by vyvracal úmysel dlžníka ukrátiť uspokojenie vymáhanej pohľadávky navrhovateľa, alebo ktorý by preukazoval, že dlžník sa svojim konaním neuviedol do stavu, keď sa jeho majetok zmenšil do takej miery, že nie je schopný uspokojiť vymáhanú pohľadávku, alebo že odporkyňa o úmysle dlžníka nevedela (odporkyni ako jeho zamestnávateľke bol doručený Exekučný príkaz z 4.10.2007 a to preukazuje, že o exekúcii vedela). Dlžník mal taktiež vedomosť o existencii záväzku aj o tom, že ide o záväzok podstatne starší a napriek tomu pristúpil k splneniu záväzku, ktorého pravosť alebo špekulatívny charakter nie je možné nijako verifikovať a ktorý mal navyše vzniknúť neskôr ako záväzok dlžníka voči navrhovateľovi. Upriamil pozornosť na to, že s dlžníkom uzavrel dohodu, podľa ktorej plnenie poskytnuté z notárskej zápisnice použije na splnenie dlhu voči navrhovateľovi, na základe čoho podal podnet na upustenie od výkonu exekúcie zrážkami zo mzdy a súdna exekútorka pristúpila k výkonu exekúcie prikázaním pohľadávky. Prejav vôle dlžníka tak spĺňal všetky náležitosti právneho úkonu tak, ako ich vyžaduje zákon. Rovnako zotrval na tvrdení, že sa jedná o právny úkon, ktorý obchádza zákon a teda o právny úkon neplatný, ktorému neprislúcha ochrana.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedla, že z ustanovení Notárskeho poriadku, ktoré navrhovateľ citoval v odvolaní, vyplývajú presne opačné závery ako ním tvrdené. S poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 písm. a) Notárskeho poriadku mala za to, že ak zákon hovorí, že notári spisujú listiny (zápisnice) o právnych úkonoch, znamená to, že vyhotovujú listiny, v ktorých sú písomne zachytené prejavy vôle tretích osôb. Takýto výklad zjavne zodpovedá účelu právnej úpravy a existencie notárov a výkonu notárskej činnosti. Platí teda, že notárske zápisnice nie sú písomnými listinami obsahujúcimi prejav vôle notára, ale že sa do nich zachytávajú prejavy vôle tretích osôb. To však neznamená, že notárska zápisnica je právnym úkonom tretej osoby, ani len to, že je právnym úkonom. Notárska zápisnica je úkon notára, avšak nie právnym úkonom, ale len určitou materiálno-technickou operáciou, ktorou notár osvedčuje, že pred ním určitá osoba, alebo určité osoby uskutočnili nejaký prejav vôle. Medzi notárskou zápisnicou a právnym úkonom, ktorý je v notárskej zápisnici zachytený, treba dôsledne rozlišovať. V ustanovení § 46 Notárskeho poriadku sa príkladne uvádzajú najdôležitejšie kategórie právnych úkonov, o ktorých notári spisujú zápisnice, a to závety a zmluvy. Pritom považovala za zrejmé, že ani závety, ani zmluvy, ktoré sú spísané vo forme notárskej zápisnice, nemožno považovať za právny úkon notára, hoci samotná zápisnica úkonom notára je. Zdôraznila, že navrhovateľ celú svoju argumentáciu založil na snahe presvedčiť súd prvého stupňa, že notárska zápisnica je právnym úkonom. Pritom však platí, že Notársky poriadok konania vo veciach notárskych úschov nesubsumuje pod problematiku vyhotovovania notárskych zápisníc. Navrhovateľ dôvodil ustanoveniami druhého dielu štvrtej časti Notárskeho poriadku, hoci problematika notárskych úschov je upravená v štvrtom diele štvrtej časti. Jeho argumentácia bola teda z hľadiska systematiky a koncepcie právnej úpravy úplne zmätočná a pomýlená. Na uvedenom základe mala za to, že notárske zápisnice vyhotovované v konaniach o notárskych úschovách nie sú notárskymi zápisnicami podľa druhého dielu štvrtej časti Notárskeho poriadku, teda nie sú notárskymi zápisnicami o právnych úkonoch. Ďalej poznamenala, že nielen spísanie zápisnice o vydaní peňazí z notárskej úschovy, ale ani vydanie peňazí z notárskej úschovy nemožno považovať za právny úkon dlžníka. Pripustila, že vydaním peňazí z notárskej úschovy plnil notár príkazy tretej osoby (aj keď nie dlžníka, ale zložiteľov), avšak vydanie peňazí bolo úkonom notára a nie dlžníka, pričom však nešlo o právny úkon. Podľa jej názoru, ani určenie účtu, na ktorý boli peniaze poukázané zo strany dlžníka, nemožno považovať za právny úkon; išlo len o technický úkon, ktorým dlžník poskytol súčinnosť notárovi pri plnení príkazu zložiteľov tak, že označil účet, na ktorý mali byť peniaze prevedené. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní prišiel s novým konštruktom, že úkony uvádzané v petite jeho návrhu majú byť neplatné podľa § 39 Obč. zákonníka, bolo by to v jeho neprospech, nakoľko ak je nejaký právny úkon absolútne neplatný, je pochopiteľné, že je to dôvod na zamietnutie návrhu, teda nie je jasné, či navrhovateľ považuje právne úkony za neplatné alebo odporovateľné.
Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.10.2015 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.).
Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok (veci, práva a pohľadávky) na úkor veriteľov. Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony. Keďže zákon neobmedzuje okruh právnych úkonov (niet žiadneho taxatívneho vymedzenia), môže ísť o dvojstranné, jednostranné, odplatné, bezodplatné a iné právne úkony. Podstatné je, že ide o taký právny úkon, ktorým sa zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky. Nemusia to byť úkony, ktorými dochádza k scudzeniu majetku dlžníka; stačí, že ide o také úkony, ktoré zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka na úkor veriteľa. Medzi takéto úkony možno zaradiť kúpnu zmluvu, darovaciu zmluvu, výmennú zmluvu, prevzatie dlhu, postúpenie pohľadávky, odmietnutie dedičstva, odmietnutie daru, odpustenie dlhu, úmyselné nevymáhanie dlhu spôsobujúce premlčanie nároku, prevzatie nevýhodného ručiteľského záväzku, použitie časti majetku na vklad do základného imania obchodnej spoločnosti, a pod.
Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že ak súd posudzuje neúčinnosť právneho úkonu, dôsledky jeho neúčinnosti a pod., kľúčový význam má vyriešenie základnej otázky, či vôbec došlo k právnemu úkonu. Ak zo skutkových okolností nemožno usúdiť na právny úkon, potom nemožno uvažovať ani o dôsledkoch takéhoto úkonu, ktoré inak objektívne právo s takým úkonom pravidelne spája. Ak niet právneho úkonu, vznikajú úplne odlišné následky v hmotnoprávnej sfére dotknutých subjektov. Súčasne platí, že odporovať možno len úkonom dlžníka a nie úkonom notára, ku ktorým dochádza pri notárskej činnosti vo veciach notárskych úschov. Len dlžník totiž môže ukrátiť nároky veriteľa. Ak iná osoba než dlžník urobí úkon, ktorým by sa ukrátili práva veriteľa, nemá to za následok vznik odporovateľnosti. Notárska zápisnica o vydaní peňazí má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak, pričom označenie banky alebo pobočky zahraničnej banky a čísla účtu príjemcu, na ktorý sa vydané peniaze poukážu (§ 73 ods. 1 písm. d) Notárskeho poriadku), predstavuje jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať na to, aby spĺňala všetky zákonom predpísané náležitosti v zmysle § 73 ods. 1 Notárskeho poriadku. Je zrejmé, že odovzdanie peňazí určitému príjemcovi vykonané notárom, nemôže mať samo osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov právneho vzťahu. A tak ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, ani označenie čísla účtu, na ktorý boli peniaze z notárskej úschovy poukázané, nemožno považovať za právny úkon; dlžník uvedeným spôsobom poskytol súčinnosť notárovi pri plnení príkazu zložiteľov tak, že označil účet, na ktorý mali byť peniaze prevedené. Nakoľko právnym úkonom sa rozumie prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú (§ 34 Obč. zákonníka), právnym úkonom nemôže byť faktická činnosť notára, keby sa ňou prípadne aj nejaký právny úkon uskutočňoval. Podľa názoru odvolacieho súdu za takúto faktickú činnosť je potrebné považovať aj vydanie sumy z účtu notárskych úschov na miesto plnenia (bankový účet odporkyne), ktoré je odlišné od bankového účtu príjemcu peňažnej úschovy. S poukazom na vyššie uvedené preto možno prijať záver, že nie je možné domáhať sa určenia neúčinnosti spísania notárskej zápisnice o vydaní peňazí z notárskej úschovy, v ktorej dlžník určil za miesto plnenia bankový účet vedený na meno odporkyne; rovnako nie je možné domáhať sa určenia neúčinnosti vydania sumy z účtu notárskych úschov na bankový účet odporkyne, nakoľko ani spísanie notárskej zápisnice o vydaní peňazí z notárskej úschovy, ani vydanie sumy z účtu notárskych úschov, nemajú povahu právneho úkonu podľa § 34 a nasl. Obč. zákonníka.
Obsah odvolania navrhovateľa tak nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie, z hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvého stupňa, z ktorého potom vychádzalo aj jeho právne posúdenie veci. V nadväznosti na novú argumentáciu uvádzanú navrhovateľom v odvolaní, že právny úkon dlžníka obchádzajúceho zákon je neplatným právnym úkonom, ktorému neprislúcha ochrana, odvolací súd záverom poznamenáva, že ak zákon určité konanie dlžníka za stanovených podmienok sankcionuje odporovateľnosťou právneho úkonu, nemôže byť to isté konanie, za tých istých podmienok, sankcionované neplatnosťou právneho úkonu. Pretože odporovať možno len platnému právnemu úkonu, malo by prípadné zistenie neplatnosti úkonov, ktoré navrhovateľ označil v návrhu, okrem iného za následok, že odporovacej žalobe by z tohto dôvodu nebolo možné vyhovieť a preto sa odvolací súd uvedenou argumentáciou navrhovateľa ďalej nemusel zaoberať.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.