Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/114/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211214066 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1211214066.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Břouškovej, v právnej veci žalobcu: HALTRADE s.r.o., Ivánska cesta 15, Bratislava, IČO: 35 843 420, zast. adv. kanc.: agner & partners, s.r.o., Špitálska 10, Bratislava, IČO: 36 722 758, proti žalovanému: Vincent Hojstrič, Muškátová 10, Bratislava, IČO: 22 673 661, zast.: JUDr. Miloš Barbuš, advokát, Štúrova 13, P. O. BOX 154, Bratislava, o zaplatenie 31.242,89 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 26Cb/94/2011-493 zo dňa 05.11.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 26Cb/94/2011-493 zo dňa 05.11.2013 p o t v r d z u j e. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 573,34 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám právneho zástupcu žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 31.242,89 Eur, vyčíslený úrok z omeškania vo výške 24,54 Eur a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 31.242,89 Eur od 22.10.2010 do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 1.876,00 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 9.466,10 Eur k rukám právneho zástupcu žalobcu, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že návrhom na začatie konania sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 31.242,99 Eur s príslušenstvom titulom nezaplatenia zvyšku dlhu z faktúry č. 20100052 zo dňa 21.09.2010, ktorú žalobca vystavil žalovanému za dodávku tovaru - geomreža na výstuž asfaltových vrstiev na cesty. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný na úhradu záväzku plynúceho z faktúry č. 20100052 uhradil čiastku 630,00 Eur, pričom celková cena stanovená dohodou za dodanie tovaru bola vo výške 31.872,84 Eur. Žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu na obranu uviedol, že voči pohľadávke žalobcu si listom zo dňa 20.06.2011 započítal svoju pohľadávku, ktorú má voči žalobcovi vo výške 19.663,56 Eur, ktorá vznikla titulom neuhradenia skladného za skladovanie geotextílie za obdobie od 01.01.2010 do 31.05.2011, a tak po započítaní predstavuje pohľadávka žalobcu sumu 11.579,33 Eur a nie sumu 31.242,89 Eur. Na pojednávaní dňa 20.03.2012 rozšíril dôvody obrany žalovaný o tvrdenie, že žalobca nepreukázal uzatvorenie kúpnej zmluvy so žalovaným, kedy bola uzavretá, čo bolo jej obsahom, ako dospel žalobca ku kúpnej cene a tiež spochybnil dodanie tovaru žalovanému. Žalobca uviedol, že zmluvu o skladovaní so žalovaným neuzavrel, nedohodol ani na žiadnej odmene, či cene za skladovanie. Uviedol, že žalovaný si skladné ani nevyúčtovával a prvýkrát tak urobil až keď sa žalobca začal domáhať úhrady svojej pohľadávky súdnou cestou. Ďalej poukázal na to, že žalovaný nemá v predmete podnikania uvedené skladovanie, uvedenú činnosť si dal zapísať do predmetu podnikania až v priebehu tohto súdneho konania. Na základe vykonaného dokazovania bola zistená existencia záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, a zmluva o skladovaní tovaru, ani dohoda o základnej náležitosti, a to o cene za skladovanie nebola v konaní preukázaná. Z faktúry č. 20100052 a dodacieho listu, ktorú žalovaný opatril svojím podpisom, mal súd za to, že je zrejmé, že žalovaný mal vedomosť a bol si vedomý svojho záväzku voči žalobcovi. Faktúru aj s dodacím listom žalobcovi nevrátil ako neopodstatnenú a sám na začiatku svojej obrany neuvádzal neexistenciu, či spornosť pohľadávky žalobcu, keďže sám si voči tejto pohľadávke započítal svoju pohľadávku, ktorej existencia však v konaní nebola preukázaná. Tvrdenie žalovaného, že sumu 630,00 Eur uhradil omylom a túto skutočnosť mala potvrdiť aj svedkyňa H. Š., súd prvého stupňa vyhodnotil ako účelovú a nedôveryhodnú vzhľadom na príbuzenský pomer k žalovanému. Tiež z výpisu z účtu je zrejmé, že žalovaný sumu 630,00 Eur poukázal na ťarchu faktúry č. 20100052, pretože variabilný symbol sa zhoduje s číslom spodnej faktúry. Z obchodných zvyklostí, ktoré dlhodobo medzi účastníkmi konania fungovali, mal prvostupňový súd za to, že išlo o cenu a teda suma 630,00 Eur bola úhradou na čiastočnú úhradu faktúry a nie sprostredkovateľskou províziou, tak ako to tvrdil žalovaný. Skutočnosť, že žalovaný tovar prevzal a ďalej ho predal, potvrdila aj spoločnosť Cesty a.s., Nitra. S poukazom na zistený skutkový a právny stav súd dokazovanie vyhodnotil tak, že dôvody, ktoré uvádzal žalovaný na svoju obranu posúdil ako účelové v snahe vyhnúť sa zaplateniu a splneniu svojho záväzku voči žalobcovi, existencia záväzku žalobcu voči žalovanému nebola v konaní preukázaná. Súd mal za to, že aj keď žalovaný nepotvrdil dodací list, ale potvrdil prevzatie faktúry s dodacím listom, pohľadávku žalobcu od počiatku nespochybňoval a neskôr vznesená obrana sa javila súdu ako účelová. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že v konaní namietal existenciu kúpnej zmluvy uzatvorenej podľa ust. § 409 Obchodného zákonníka a súd sa vôbec nezaoberal tým, že vznik uplatnenej pohľadávky žalobca v konaní nepreukázal, kedy si žalovaný objednal tovar v uvedenom objeme, kedy bola uzatvorená kúpna zmluva, čo bolo obsahom kúpnej zmluvy, aká bola dohodnutá cena a kedy dodal žalobca tovar žalovanému. Žalobca však nevie preukázať žiadnu objednávku zo strany žalovaného, žiadnu akceptáciu zo strany žalobcu a už vôbec nie obsah právneho úkonu, o ktorom tvrdí, že bol uzatvorený. Ako ďalej uviedol, tak prvostupňový súd sa nevysporiadal s rozporom v tvrdeniach žalobcu o dátumoch dodania sporného tovaru, keď žalobca vo svojom vyjadrení poukazoval na to, že 70 kusov nebolo dodaných dňa 21.09.2010, ako tvrdil konateľ žalobcu, ale že pochádzajú zo skladových zásob. Žalobca sa teda rôzne vyjadroval nielen na pojednávaní dňa 07.02.2013, ale vo svojom tvrdení priznáva, že mal u žalovaného skladové zásoby a tieto zásoby nevie preukázať žiadnym dôkazom. Teda žalobca na jednej strane tvrdí, že žalovanému dodal tovar dňa 21.09.2010, o čom nemá žiaden dôkaz a na druhej strane tvrdí, že tovar, ktorý je predmetom fakturácie kúpil v októbri 2009, avšak nevie v akom objeme, pričom uvádza objem cca 190 kusov. Nie je tak zrejmé, koľko dodávok sporného tovaru malo byť a kedy mali byť údajne dodané, pričom je otázne prečo bol tento tovar fakturovaný až rok potom, čo mal byť údajne dodaný. Prvostupňový súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal s námietkou započítania, ktorú si uplatnil žalovaný. V nej presne uviedol výšku a titul vzniku svojej pohľadávky. Nie je však vôbec jasné, na základe čoho súd posúdil protinávrh, keďže z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné tieto dôvody vyčítať. Žalovaný ďalej v odvolaní poukázal na to, že suma 630,00 Eur bola poskytnutá ako sprostredkovateľská provízia za tovar, čo bolo zrejmé aj z predložených faktúr, že provízia za sprostredkovanie v sume okolo 600,00 Eur bola viac ako bežná. Taktiež žalobca ničím nepreukázal tú skutočnosť, že tovar, ktorý predal žalovaný spoločnosti CESTY NITRA, a.s. je tovar, ktorý odkúpil žalovaný od žalobcu. Z listinných dôkazov je nesporné, že žalovaný sám nakupoval tovar od talianskeho dodávateľa, pričom za to vyplácal provízie samotnému žalobcovi. Postup žalobcu, pri ktorom poukazuje na obchodný prípad žalovaného, s prejednávaným sporom nijako nesúvisí a nemá oporu v platnej právnej úprave. Tieto listiny sa týkajú obchodného vzťahu medzi žalovaným a tretím podnikateľským subjektom. Žalovaný v odvolaní poukázal na judikatúru českých a slovenských súdov a uviedol, že prvostupňový súd v odôvodnení nevysvetlil na základe čoho považoval žalovaného argumentáciu za účelovú a z toho dôvodu na ňu neprihliadol. Napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní zjavne prihliadal len na tvrdenia žalobcu, ktorý však svoje tvrdenia žiadnymi relevantnými dôkazmi nepodložil. Z tohto dôvodu je napadnuté rozhodnutia nepreskúmateľné, svojvoľné a nepresvedčivé. Na základe uvedeného žiadal o zrušenie rozsudku a jeho vrátenie prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že dostatočne preukázal uzavretie ústnej kúpnej zmluvy a uplatňovaný nárok v tomto konaní je oprávnený a dôvodný. Poukázal na zmenu v argumentácii žalovaného, ktorý spočiatku nespochybňoval existenciu alebo pravosť pohľadávky, ale iba namietal, že časť pohľadávky zanikla započítaním. Čo sa týka úhrady 630,00 Eur, tá sa týkala predmetnej faktúry, nakoľko kópia faktúry obsahuje odtlačok pečiatky, v ktorom je rukou dopísané „úhrada 630,00 Eur“. Konateľ žalobcu sa pojednávaní dňa 07.02.2013 vypovedal, že sa osobne zúčastnil nakládok tovaru do vozidla žalovaného v jeho areáli, a to dňa 20.09. a 21.09.2013. Žalobca preto vystavil žalovanému 2 faktúry, pričom uhradená bola faktúra č. 20100053, no z kúpnej ceny faktúry č. 20100052 bola uhradená len časť v sume 630,00 Eur. Započítanie pohľadávky nemohol súd brať do úvahy, nakoľko existenciu svojej pohľadávky žalovaný nepreukázal absolútne žiadnym spoľahlivým dôkazom, pričom sa opieral o tvrdenia, ktoré boli vyvrátené žalobcom. Prvostupňový súd správne posúdil a vyhodnotil skutkový stav veci, správne zodpovedal na všetky sporné právne otázky, správne vyhodnotil všetky relevantné dôkazy a jeho argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozsudku bola dostatočne presvedčivá a odôvodnená. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 573,34 Eur. K vyjadreniu žalobcu sa dňa 15.04.2015 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že až z podania sa dozvedel, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená ústna kúpna zmluva. Taktiež žalobcom predložené dodacie listy boli bez podpisu žalovaného, čo nemá žiadnu výpovednú hodnotu. Ďalší listinný dôkaz bola faktúra, čo však samo o sebe nie je doklad preukazujúci záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania a nie je ani titulom, na základe ktorého záväzkový vzťah vzniká. Ide o jednostranný právny úkon predávajúceho. Ďalej uviedol, že obaja účastníci konania obchodovali s tým istým tovarom samostatne. Žalobca podľa žalovaného nevie žiadnym spôsobom preukázať, že žalovaný predával „jeho tovar“, ktorý mal zakúpiť od žalobcu. Žalovaný opätovne navrhol vec zrušiť a vrátiť na nové konanie a rozhodovanie. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 09.04.2015 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Súd prvého stupňa vykonal dostatočne rozsiahle dokazovanie a riadne zistil skutkový stav, podľa ktorého vo veci vecne správne rozhodol. K odvolacím námietkam žalovaného a na doplnenie dôvodov napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: Žalovaný vo svojom odvolaní namieta predovšetkým existenciu kúpnej zmluvy v zmysle § 409 Obch. zák. Vytýka súdu prvého stupňa, že vznik uplatnenej pohľadávky žalobca v konaní nepreukázal, t.j. že nepreukázal, že by si žalovaný u neho objednal tovar, že tovar žalovanému skutočne dodal, a teda nepreukázal, že medzi ním a žalovaným bola uzatvorená kúpna zmluva. Opakovane uvádza, že súd prvého stupňa nezodpovedal kľúčové otázky a to kedy si žalovaný objednal tovar v uvedenom objeme, kedy bola uzatvorená kúpna zmluva, čo bolo obsahom kúpnej zmluvy, aká bola dohodnutá cena a kedy dodal žalobca tovar žalovanému. Ďalej vytýka súdu prvého stupňa, že sa nijako nevysporiadal s jeho námietkou započítania. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že nie je možné na jednej strane tvrdiť, že kúpna zmluva uzatvorená nebola, t.j. že neexistuje pohľadávka žalobcu a na strane druhej tvrdiť, že došlo k započítaniu pohľadávky žalovaného s neexistujúcou pohľadávkou žalobcu. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy je potrebné uviesť, že vychádzajúc zo zásady neformálnosti obchodno- záväzkových vzťahov môže byť kúpna zmluva uzavretá ústne, písomne aj konkludentne. Z obsahového vymedzenia kúpnej zmluvy podľa § 409 ods. 1 Obch. zák. vyplývajú jej podstatné náležitosti a to určenie zmluvných strán, určenie predmetu kúpy, záväzok predávajúceho dodať predmet kúpy kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo k predmetu kúpy a záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. Predpokladom podstatnej náležitosti určenie zmluvných strán je identifikácia zmluvných strán, pričom v predmetnej veci identifikácia účastníkov zmluvného vzťahu sporná nebola. Predmetom kúpnej zmluvy podľa Obchodného zákonníka môže byť vec (tovar) určená jednotlivo alebo čo do množstva a druhu. V tomto prípade bol predmetom kúpnej zmluvy tovar ASPHAGLASS 100/100 1,33 x 100m 70 rolí tak, ako bol špecifikovaný na faktúre č. 20100052. Ďalšou podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy je záväzok predávajúceho dodať predmet kúpy a previesť na neho vlastnícke právo. Splnenie záväzku realizoval predávajúci, t.j. žalobca faktickým odovzdaním tovaru. Skutočnosť, kedy žalobca sám nadobudol vlastnícke právo k tomuto tovaru a kedy presne žalovaný tovar u žalobcu objednal nie je právne relevantná, nepatrí medzi podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, keď podstatné je, že došlo k dodaniu tovaru a prevodu vlastníckeho práva na žalovaného. Prevzatie tovaru žalovaným vyplýva jednak z listinných dôkazov a to faktúry č. 20100052 a listu žalovaného, ktorým započítaval svoju pohľadávku, ako aj zo samotného správania účastníkov, keď v dňoch 20.a 21.09.2013 bol naložený tovar žalobcu do vozidla žalovaného a odvezený priamo odberateľovi CESTY NITRA a.s. Uvedenú skutočnosť zistil súd prvého stupňa dopytom na spoločnosť CESTY NITRA a.s. zo dňa 07.06.2013. Predaj tovaru spoločnosti CESTY NITRA a.s. svedčí o tom, že tovar nadobudol žalovaný a následne ho dodal a previedol vlastnícke právo na túto spoločnosť. V žiadnom prípade nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou odvolateľa, že išlo o nezákonne získaný dôkaz, pretože súd prvého stupňa postupoval v súlade s § 129 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého môže súd uložiť tomu, kto má listinu potrebnú na dôkaz, aby ju predložil. Tento listinný dôkaz preukazuje prevzatie tovaru žalovaným a dodanie ďalšiemu odberateľovi. Ako už bolo uvedené, o prevzatí tovaru žalovaným svedčí aj samotná faktúra, ktorou bol dodaný tovar vyfakturovaný, keďže žalovaný po prevzatí faktúry dodanie tovaru nerozporoval a zaplatil sumu 630 eur s označením variabilného symbolu faktúry, čo možno považovať za čiastočnú úhradu. Dodanie tovaru nerozporoval žalovaný ani v liste zo dňa 20.06.2011, ktorým oznámil žalobcovi, že započítava svoju pohľadávku s pohľadávkou žalobcu vo výške 31 872,89 eur (faktúra č. 20100052) s tým, že je potrebné odpočítať už uhradenú sumu 630 eur. Všetky tieto skutočnosti svedčia o dodaní tovaru ako aj dohode o cene. Záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu sa prejavuje v spôsoboch jej určenia v zmluve. V zásade Obchodný zákonník vyžaduje ako podstatnú náležitosť kúpnej zmluvy určenie kúpnej ceny, a to buď priamym určením výškou peňažnej sumy alebo určením spôsobu jej dodatočného určenia. O skutočnosti, že cena bola vopred dohodnutá, resp. spôsob jej určenia, svedčia citované listinné dôkazy. K odvolacej námietke žalovaného, podľa ktorej chýbajúci prejav vôle nemožno nahradiť žiadnym výkladom, ale je potrebné preukázať, že došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, odvolací súd uvádza, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané uzatvorenie ústnej kúpnej zmluvy tak, ako je vyššie uvedené. Výkladom sa súd prvého stupňa ani odvolací súd nesnažili prejav vôle doplňovať, ale zisťovali jeho obsah. Pri výklade prejavu vôle sa prihliada na doterajšiu prax účastníkov konania ako aj ich následné správanie. Práve vzhľadom na správanie účastníkov konania v predchádzajúcom období a následné správanie žalovaného, ktorý mal v úmysle započítať pohľadávku žalobcu so svojou domnelou pohľadávkou a žiadnym spôsobom dodanie tovaru ani cenu do súdneho konania nerozporoval, je možné ustáliť, že bola uzatvorená kúpna zmluva s obsahom ako tvrdí žalobca. Ako už bolo uvedené, žalovaný nemôže na jednej strane tvrdiť, že kúpna zmluva nevznikla a na druhej strane si započítavať svoju pohľadávku s pohľadávkou z neexistujúcej kúpnej zmluvy, keďže podľa § 580 Občianskeho zákonníka podmienkou započítania je, že musí ísť o vzájomné pohľadávky. Táto skutočnosť svedčí o účelovom tvrdením žalovaného pokiaľ ide o námietky existencie kúpnej zmluvy. Keďže súd dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu je dôvodná, existovala možnosť započítania za predpokladu, že by mal žalovaný vzájomnú pohľadávku voči žalobcovi. Žalovaný podľa odvolacieho súdu nepreukázal uzatvorenie zmluvy o skladovaní a teda ani existujúcu pohľadávku proti žalobcovi. Podľa § 527 odsek 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o skladovaní sa skladovateľ zaväzuje prevziať vec, aby ju uložil a opatroval, a ukladateľ sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu (skladné). Podľa § 527 odsek 2 Obchodného zákonníka, ak v zmluve nie je uvedené, či sa má vec opatrovať za odplatu alebo bezodplatne, a opatrovanie veci je predmetom podnikania skladovateľa, platí, že strany uzavreli zmluvu o skladovaní. Podľa § 516 odsek 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o uložení sa zaväzuje opatrovateľ, že bude pre uložiteľa dočasne bezplatne opatrovať vec, ktorú má u seba v súvislosti s obchodným Stykom s uložiteľom. Podľa § 516 odsek 2 Obchodného zákonníka, ak v zmluve nie je uvedené, či sa vec má opatrovať za odplatu alebo bezplatne, a opatrovanie veci nie je predmetom podnikania opatrovateľa, platí, že strany uzavreli zmluvu o uložení veci. Keďže skladovanie ani opatrovanie vecí nie je predmetom podnikania žalovaného, z vyššie uvedených ustanovení Obchodného zákonníka jednoznačne vyplýva, že účastníci ústnou formou uzavreli zmluvu o uložení vecí, na základe ktorej mal žalovaný ako opatrovateľ pre žalobcu ako uložiteľa dočasne bezplatne opatrovať vec, ktorú mal u seba v súvislosti s obchodnými stykom so žalobcom. Pohľadávka, ktorú si žalovaný započítal voči pohľadávke žalobcu teda neexistuje a započítanie uskutočnené žalovaným dňa 20.06.2011 je preto v celom rozsahu neplatné. Pokiaľ ide o obsiahle odvolacie námietky týkajúce sa nepresvedčivosti a nezrozumiteľnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa, odvolací súd uvádza, že prejednaním veci bez nariadenia pojednávania zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, vykonal aj dostatočné dokazovanie a jeho rozhodnutie je vecne správne. Podľa súdnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú podľa názoru súdu pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/97/2010). Vzhľadom na odvolacie námietky odvolateľa odvolací súd dôvody napadnutého rozhodnutia doplnil a vysporiadal sa s odvolacími námietkami tak, ako je uvedené vyššie. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p., keď žalobca cestou svojho právneho zástupcu vo vyjadrení sa k odvolaniu si uplatnil priznanie náhrady trov odvolacieho konania a tieto vyčíslil. Odvolací súd priznal v konaní plne úspešnému žalobcovi voči žalovanému náhradu trovy odvolacieho konania v sume 573,34 Eur, na ktoré zaviazal žalovaného s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu. Trovy konania predstavujú odmenu advokáta za 1 úkon právnej služby, a to za vyjadrenie žalobcu k odvolaniu. Odmena advokáta za jeden úkon právnej služby predstavuje s poukazom na § 10 ods. 1, § 13 ods. 2 písm. b), § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb sumu 469,74 Eur + 8,04 Eur režijný paušál + 20% DPH vo výške 95,56 Eur. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.