Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/484/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211225774 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1211225774.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľa: Rímskokatolícka cirkev Farnosť Bratislava - Podunajské Biskupice, Trojičné nám. 4, Bratislava, IČO: 31 745 181, zastúpeného SOLUTIONEERS' LEGAL, s.r.o., Dunajská 25, Bratislava, proti odporcovi: L. Š. STAV, s.r.o., Madáchova 8, Bratislava, IČO: 43 821 596, zastúpeného JUDr. Beátou Kaprinayovou, advokátkou, Jašíkova 2, Bratislava, o vypratanie pozemkov, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 10. mája 2013, č. k. 16C 48/2011-85, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 64,81 Eur na účet právnej zástupkyne odporcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal proti odporcovi uloženia povinnosti vypratať pozemok s parc. č. XXXX/XX a pozemok s parc. č. XXXX/XX, oba zapísané na LV č. XXXX v jeho vlastníctve, vedené Katastrálnym úradom v Bratislave, Správa katastra pre Hlavné mesto SR. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 663, § 664 a § 665 Občianskeho zákonníka, a vecne tým, že po vykonanom dokazovaní zistil, že dňa 1.6.2010 došlo k uzavretiu Nájomnej zmluvy medzi navrhovateľom ako prenajímateľom a odporcom ako nájomcom a predmetom tejto zmluvy bolo odplatné prenechanie pozemkov parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa do dočasného užívania odporcu. Uviedol, že podľa čl. II zmluvy nájomca (odporca) je oprávnený užívať predmet nájmu výlučne za účelom parkovania motorových vozidiel vrátane stavebných strojov a stavebnej činnosti so stavebnými stojmi, stavebnou mechanizáciou a stavebným materiálom a zriadením administratívneho zázemia nájomcu. Uviedol, že v bode 2 čl. II zmluvy odporca prehlásil, že mu je dobre známy stav predmetu nájmu a že plne vyhovuje dohodnutému účelu nájmu. Taktiež odporca vyhlásil, že má vedomosť o tom, že na pozemku parc. č. XXXX/XX sa zdržuje osoba bez užívacieho práva k nemu a že na pozemku sa nachádzajú hnuteľné veci, ktoré nie sú vo vlastníctve navrhovateľa a na umiestnenie, ktorých nedal navrhovateľ súhlas. Konštatoval, že podľa čl. II zmluvy odporca je oprávnený vypratať všetky veci z predmetu nájmu na vlastné náklady. Zistil, že zmluva bola dohodnutá na dobu určitú na 5 rokov, nájomné bolo dohodnuté na sumu 4,- Eur za m2 ročne, ktoré bolo podľa zmluvy splatné štvrťročne vopred vždy najneskôr do 5 kalendárnych dní pred začatím príslušného kalendárneho štvrťroka podľa čl. VI bod 7 zmluvy pri skončení nájomného vzťahu je nájomca povinný uviesť predmet nájmu do pôvodného stavu s výnimkami ďalej uvedenými. Ďalej podľa zmluvy nájomca na vlastné náklady odstráni, resp. zabezpečí odstránenie všetkých hnuteľných aj nehnuteľných vecí nachádzajúcich sa na predmete nájmu a patriacich nájomcovi alebo osobám, ktoré ich tam umiestnili so súhlasom nájomcu, a to najneskôr do 30 dní po zániku nájomného vzťahu. Súd prvého stupňa ďalej zistil, že dňa 23.11.2010 dal navrhovateľ odporcovi výpoveď nájomnej zmluvy z dôvodu omeškania odporcu s platením dohodnutého nájomného viac ako 60 dní po lehote splatnosti a listom zo dňa 7.6.2011 ho vyzval na vypratanie nehnuteľností v lehote 7 dní od doručenia výzvy, keď podľa výzvy súčasťou vypratania malo byť aj odstránenie vecí, materiálu a odpadu vneseného na pozemky odporcom alebo s jeho súhlasom. Pozornosť upriamil na vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa, že pri odovzdávaní pozemkov do nájmu tieto neboli vyčistené, ale podľa dohody účastníkov odporca si mal pozemok pripraviť na vlastné náklady, za čo bola dohodnutá zľava z nájomného v zmysle čl. 4 ods. 1 zmluvy. Ďalej zhrnul, že podľa tvrdenia právnej zástupkyne odporcu tento využíval pozemky na parkovanie stavebných mechanizmov a pozemky sa nachádzajú v oblasti, kde sú viaceré skládky odpadu. Navrhovateľom predloženú fotodokumentáciu namietal s ohľadom na ručne dopísaný dátum. Podľa nej na pozemkoch sa nachádzali aj tretie osoby, pozemky mu neboli odovzdané navrhovateľom, ale práve takouto treťou osobou zdržujúcou sa na nich. Na pozemky mali prístup tretie osoby, jeden z pozemkov bol kompletne zarastený drevinami, ktoré na vlastné náklady zlikvidoval. Podľa nej odporca všetky svoje hnuteľné veci z pozemkov odstránil a odpad nachádzajúci sa nich sa tam nachádzal už v čase vzniku nájomného vzťahu. Podľa vyjadrenia štatutárneho zástupcu navrhovateľa sa pri vzniku nájomného vzťahu na pozemku nachádzali vraky áut, náves a odpad, pozemok bol vtedy oplotený. Podľa vyjadrenia štatutárneho zástupcu odporcu bol pozemok v tomto čase v dezolátnom stave, nejaký odpad vyniesli. Pozemky prestali využívať v mesiaci január 2012. Pozemok bol oplotený, pričom asi 40 m pletiva bolo zošľapaného, cez ktoré sa dalo chodiť. Z vykonaného dokazovania výsluchom svedkov, z výpovede svedka R. Š. zistil, že konateľ odporcu odvážal z pozemku odpad, konkrétne betónové bloky, drevá, často na pozemkoch nachádzal znovu navezený odpad. Podľa svedka V. V. bol pozemok zarastený kríkmi, nachádzali sa tam betónové kusy a všetok tento odpad vyvážali. Svedok V.. T. D. vykonával pre navrhovateľa geodetické práce, koncom r. 2008 robil geometrický plán, vtedy boli pozemky oplotené, odpad sa na nich nenachádzal, avšak na pozemku bol naposledy v roku 2008. Podľa výpovede svedka J.. W. S., ktorý má prenajaté pozemky v susedstve, na pozemky bol navážaný betónový odpad, avšak nevedel uviesť, kto ho navážal a kedy, v roku 2011 došlo k odstráneniu časti oplotenia a vtedy kontaktoval v tomto smere navrhovateľa, pretože v blízkosti sa nachádza rómska osada. Plot bol z hlavnej cesty tak poškodený, že sa na pozemok dalo dostať aj s nákladnými mechanizmami a bolo tam navážaného čoraz viac odpadu. Súd prvého stupňa konštatoval, že z vykonaného dokazovania nemal preukázané, že hnuteľné veci nachádzajúce sa na pozemkoch vo vlastníctve navrhovateľa sú vecami, ktoré tam vniesol odporca. Uviedol, že i samotný navrhovateľ potvrdil, že sa na pozemku už v čase vzniku nájomného vzťahu určitý odpad nachádzal, keď zo znenia zmluvy podľa jeho názoru nie je možné zistiť reálny stav pozemkov v čase vzniku nájmu. Mal za nesporné, že vzhľadom na skutočnosť, že odporcovi nebol pozemok odovzdaný prenajímateľom, nie je možné reálne zistiť stav pozemku v čase jeho odovzdávania odporcovi. Z predloženej fotodokumentácie nie je jednoznačná identickosť pozemkov s tými, ktoré sú predmetom sporu a obdobie vzniku týchto fotografií. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a v konaní jednoznačne nepreukázal, že veci, ktorých vypratania sa navrhovateľ domáha, sú veci patriace odporcovi, návrh ako nedôvodný zamietol. Záverom poznamenal, že ak sa v blízkosti nachádza rómska osada a výkupňa zberných surovín a oplotenie je do značnej miery poškodené a umožňuje tak voľný vstup na pozemok, nie je možné jednoznačne určiť, že predmetné veci na pozemok vniesol odporca. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 vzhľadom na plný úspech odporcu v konaní a priznal mu preto náhradu trov konania proti navrhovateľovi, keď trovy konania odporcu tvoria trovy právneho zastúpenia vo výške 452,51 Eur. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie navrhovateľ a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu vyhovieť a zároveň odporcu zaviazať k náhrade trov konania. Uviedol, že nájomný vzťah medzi účastníkmi bol založený zmluvou o nájme zo dňa 1.6.2010, pozemky boli odporcom užívané do januára 2012. Podľa jeho názoru odporca, ktorý mal pozemky v držbe, bol povinný sa o ne náležite starať a zabrániť tretím osobám poškodzovať ich. Odporca podľa neho nesplnil svoju prevenčnú povinnosť v zmysle ust. § 415 Občianskeho zákonníka a porušil tiež ust. § 18 ods. 7 zák. č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ustanovujúce povinnosť nájomcu upovedomiť o umiestnení odpadu na pozemky príslušný správny orgán. Pritom z dokazovania podľa neho vyplynulo, že štatutárny zástupca odporcu o vnášaní odpadu na pozemky vedomosť mal, preto je zodpovedný za vlastný vnesený odpad a taktiež i za odpad vnesený inými osobami, nakoľko takýto stav zapríčinil svojou hrubou nedbanlivosťou. Tvrdil, že uniesol dôkazné bremeno o tom, že počas užívania pozemkov odporcom bol na ne vnášaný odpad. Podľa neho má odporca povinnosť uniesť dôkazné bremeno o tom, že veci na pozemkoch nie sú jeho, avšak dôkaz o vlastníctve odpadu považoval i za irelevantný vzhľadom na ním tvrdené porušenie povinností odporcom. Poukázal na vykonané dokazovanie, podľa ktorého v čase vzniku nájomného vzťahu bolo na pozemkoch len málo odpadu, jeden bol užívania schopný, druhý bol zarastený kríkmi. Poukázal na znenie nájomnej zmluvy, v ktorej sa nekonštatuje, že na pozemkoch je odpad. Odpad nachádzajúci sa na pozemkoch pri vzniku nájomného vzťahu bol odporcom vyvážaný. Všetky veci, ktorých vypratania sa domáha, boli teda na pozemky vnesené počas ich užívania odporcom. Vytkol súdu prvého stupňa, že nevykonal navrhnuté dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu ORP-4245/PB-B2-2011,ktorý je vedený na OOPZ Podunajské Biskupice, odbor poriadkovej polície, ktorým mohol preukázať, že na predložených fotografiách sú pozemky tvoriace predmet tohto súdneho konania a čas ich vzniku. Za správny postup označil, ak navrhovateľ neuviedol presný zoznam hnuteľných vecí, ktorých vypratania sa domáha. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania uviedol, že na základe skutočností zistených dokazovaním nemožno mu uložiť povinnosť ich náhrady odporcovi, pretože je potrebné postupovať v zmysle ust. § 151 ods. 1 OSP. Považoval za nespravodlivé, aby navrhovateľ za snahu uplatniť ochranu svojho vlastníckeho práva bol zaviazaný k povinnosti náhrady trov konania. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a odporcu zaviazať k náhrade trov odvolacieho konania. Uviedol, že po dohode s navrhovateľom na vlastné náklady nechal zlikvidovať kopy navezenej zeminy a kamene, povrch zrovnal a dreviny nechal vyklčovať, ktoré skutočnosti preukazujú výsledky vykonaného dokazovania. Podľa neho si splnil všetky povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy a z osobných dohôd uzatváraných medzi účastníkmi konania. Poukázal na konštantnú judikatúru o povinnosti vlastníka starať sa o svoje vlastníctvo bez ohľadu na to, kto s ním disponuje, čo však navrhovateľ neurobil. Poznamenal, že navrhovateľ neurobil žiadne opatrenia, aby zabránil vnášaniu odpadu cudzími osobami na pozemky. Mal za to, že vlastník oplotenia si oplotenie odstránil a odviezol, o čom bol navrhovateľ podľa svedeckej výpovede J.. S. upovedomený. Podľa uvedenej svedeckej výpovede oplotenie zmizlo v roku 2011, pričom nájomný vzťah účastníkov zanikol dňa 24.1.2011. Došlo podľa neho k preukázaniu skutočnosti, že odpad na pozemok nevnášal. Vzhľadom na ukončenie nájomného vzťahu v roku 2011 mal aj za aktuálnu nemožnosť vypratania pozemku, keďže ich v súčasnosti užíva tretia osoba. Majetok nachádzajúci sa na pozemkoch mu nepatrí, preto je spochybnená jeho pasívna legitimácia v spore. Vo vzťahu k časti rozhodnutia ohľadom náhrady trov konania uviedol, že účastník má právo na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva, keď vzhľadom na svoj úspech v konaní má právo na náhradu trov konania. Podľa neho navrhovateľ nepreukázal dôvody hodné osobitného zreteľa na jeho strane. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP. Rozsudok verejne vyhlásil za použitia § 211 ods. 2 OSP v spojení s § 156 ods. 3 OSP, keď dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože súd prvého stupňa vo veci zistil riadne skutkový stav potrebný pre právne posúdenie veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Súd prvého stupňa vo veci vykonal náležité dokazovanie v potrebnom rozsahu, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 OSP dospel k správnym skutkovým zisteniam a na ich základe vyvodil vo veci samej aj správny právny záver, keď na vec aplikoval zodpovedajúce právne normy, ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu návrhu aj náležite v súlade s § 157 ods. 2 OSP odôvodnil. Prihliadnuc na obsah spisového materiálu a z neho vyplývajúci skutkový a právny stav odvolací súd nezistil v postupe súdu prvého stupňa ani z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 OSP). Z obsahu spisu nevyplýva, že by svojím konaní (rozhodnutím) odňal účastníkom možnosť konať pred súdom, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak, súd prvého stupňa ich posúdil súhrnne a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia bol koherentný a jeho argumenty podporujú príslušný záver o nedôvodnosti uplatneného nároku. Odôvodnenie rozhodnutia je zrozumiteľné, logické, racionálne a spravodlivé. Rozsudok je presvedčivý, obsahujúci všetky náležitosti vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 OSP. V ňom dal súd prvého stupňa jasnú argumentáciu o neexistencii uplatneného nároku na vypratanie pozemku v jeho vlastníctve odporcom ako bývalým nájomcom. V odvolaní odporca neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného stavu a jeho právneho hodnotenia, alebo ktoré by mu neboli bývali známe. Z konania pred súdom prvého stupňa iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia si nežiada ani doplniť dôvody na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, pretože odvolací súd by len opakoval správnosť záverov súdu prvého stupňa. Z uvedeného dôvodu sa teda vyjadruje len k odvolacím námietkam navrhovateľa. V sporovom konaní, o ktoré ide i v posudzovanej veci, platí zásada dispozičná a prejednacia. Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne vecou účastníkov. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda leží zásadne na účastníkoch a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu tvrdenia. Účastník má teda povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 OSP) a povinnosť unesenia dôkazného bremena o svojom tvrdení (§ 120 ods. 1 OSP). K splneniu tejto povinnosti je zaviazaný každý z účastníkov konania. Dôkazné bremeno ohľadom všetkých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoj nárok, má navrhovateľ, dôkazné bremeno odporcu sa odvíja len od úrovne splnenia dôkazného bremena navrhovateľom. Rozsah a konkrétnu podobu dôkazného bremena určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť na daný spor aplikovaná. Súd prvého stupňa správne postupoval, ak pre účely rozhodnutia vo veci aplikoval ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, upravujúceho oprávnenie vlastníka veci domáhať sa vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Uvedené ustanovenie upravuje rozsah súdnej ochrany vlastníckeho práva k hnuteľným i nehnuteľným veciam proti tomu, kto neoprávnene doň zasahuje. Z citovaného ustanovenia vyplýva možnosť žaloby na vydanie veci (vindikačná žaloba) a žaloba na zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva (negatórna, zapieracia žaloba). Základnou podmienkou úspechu vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva (aktívna legitimácia). V prípade vindikačných žalôb, ako je tomu v posudzovanej veci, základným predpokladom ich úspešnosti je i preukázanie , že sa vec nachádza vo faktickej moci práve označeného odporcu (pasívna legitimácia). Výrok v prípade nehnuteľností má znieť na vypratanie nehnuteľnosti a jej úspešnosť je daná vtedy, ak tam odporca vniesol svoje veci. Preukázať toto tvrdenie musí navrhovateľ. V predmetnej veci súd prvého stupňa dospel k správnemu skutkovému záveru, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že veci nachádzajúce sa na pozemkoch, ktorých vypratania sa navrhovateľ domáha, sú majetkom (vlastníctvom) odporcu, a teda nemohol návrhu na vypratanie proti odporcovi vyhovieť. Odvolací súd sa v ďalšom stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa pokiaľ ide o posúdenie povinností a oprávnení vyplývajúcich pre odporcu ako nájomcu z predmetnej nájomnej zmluvy, podľa ktorej bolo len oprávnením a nie povinnosťou odporcu pozemok vypratať, ako aj na jeho závery o povinnosti vlastníka veci sa o ňu náležite starať. Ak navrhovateľ dôvodnosť svojho návrhu odvíja od tvrdeného porušenia ust. § 18 ods. 7 zák. č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov odporcom, i pre prípad unesenia dôkazného bremena o tomto protiprávnom konaní odporcu by nebola žaloba na vypratanie nehnuteľnosti úspešná a preukázanie protiprávneho konania odporcu by mohlo založiť len nárok navrhovateľa na náhradu prípadnej škody. Porušenie ust. § 415 Občianskeho zákonníka o preventívnej zodpovednosti bolo preukázané na strane navrhovateľa, ktorý sa o svoje nehnuteľnosti napr. zanedbaním povinnosti svoju nehnuteľnosť oplotiť, náležite tak, aby predchádzal vzniku škôd, nestaral. Navyše i prípadné porušenie prevenčnej povinnosti odporcom nemôže mať za následok úspešnosť reivindikačnej žaloby. Vzhľadom na dispozičnú zásadu ovládajúcu občianske súdne konanie zodpovednosť za voľbu žaloby nesie jej navrhovateľ, ktorý navyše neuniesol ani dôkazné bremeno o tom, že na pozemku sa aktuálne nachádzajú veci, k vneseniu ktorých dal odporca v čase trvania nájomného vzťahu súhlas, keď pre účely úspechu v konaní by bolo potrebné preukázanie súhlasu výslovného. Veci boli na pozemok vnesené v dôsledku absencie oplotenia. Vzhľadom na odvolaciu námietku navrhovateľa o nevykonaní navrhnutého dôkazu oboznámením s obsahom spisu ORP-4245/PB-B2-2011, odvolací súd uvádza, že zo spisového materiálu súdu prvého stupňa je zrejmé, že predmetné dokazovanie navrhovateľ navrhol za predpokladu, ak je potrebné pre účely rozhodnutia vo veci preukázať, kedy sa na pozemku odpad nachádzal a kedy s ním pracovník odporcu nakladal (viď ods. 5 písomného podania navrhovateľa zo dňa 29.3.2012). Je pravdou, že dokazovanie oboznámením sa s obsahom tohto spisu vykonané nebolo, a to z dôvodu, že súd prvého stupňa nepovažoval navrhnuté dokazovanie za potrebné, s ktorým záverom s stotožňuje i súd odvolací, pretože preukázanie skutočnosti, že odpad sa na pozemku nachádzal a že pracovník odporcu s ním manipuloval, nie je dôkazom možným priniesť navrhovateľovi úspech v rámci konania o reivindikačnej žalobe z dôvodov uvedených vyššie. Ak potom na pojednávaní konanom dňa 10.5.2013 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že nemá ďalšie návrhy na dokazovanie, ktorá skutočnosť vyplynula z obsahu zápisnice o tomto pojednávaní, nebola navrhovateľovi postupom súdu prvého stupňa odňatá možnosť konať pred súdom, ak dôkaz oboznámením sa s obsahom tohto spisu nevykonal. Procesná chyba súdu prvého stupňa spočívajúca v neuvedení dôvodov nevykonania tohto dôkazu v odôvodnení napadnutého rozsudku však nemá za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia a nezakladá odvolací dôvod pre jeho zrušenie (§ 212 ods. 3 OSP). So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, s tým, že v podrobnostiach odkazuje na dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa stotožnil (§ 219 ods. 2 OSP). Rovnako podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil i rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti, ktorou bolo rozhodnuté o trovách konania, nakoľko odporca bol v konaní pred súdom prvého stupňa úspešný a z obsahu spisu nevyplýva, že by bolo potrebné pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupovať podľa § 150 ods. 1 OSP, nakoľko v konaní sa nevyskytli žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ale ide o bežný prípad neúspešnosti účastníka v konaní. Inštitút v zmysle § 150 ods. 1 OSP je totiž mimoriadny inštitút v rámci občianskeho súdneho konania aplikovateľný len vo výnimočných situáciách s prihliadnutím na správanie sa procesných strán počas konania, s prihliadnutím na skutočnosť, či zavdali príčinu na začatie sporu, s prihliadnutím na ich majetkové pomery a pod. za účelom odstránenia prípadnej tvrdosti v dôsledkoch uplatnenia zásady úspešnosti v konaní pri rozhodovaní o náhrade trov konania. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1 OSP v zmysle zásady úspechu v konaní. V odvolacom konaní neúspešný navrhovateľ je preto povinný zaplatiť úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci (písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa) pri sadzbe 57,- Eur, k tomu paušál 7,81 Eur, všetko podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.