Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/441/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211226367 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1211226367.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľov: X. L. R., F. XX, L., X. Y. R., F. XX, L., X. R. J., F. XX, L., X. J.. E. F., J. XX, L., X. H.. U. F., J. XX, L., X. Ľ. O., F. XX, L., X. E. O., F. XX, L., X. A.. Y. K.F., F. XX, L., X. H.. C.. C. Y., F. XX, L., XX. J. J., F. XX, L., XX. K.. C. S., F. XX, L., XX. H.. Y. S., F. XX, L., XX. H.. V. Š.S., F. XX, L., XX. Ľ.K. G., F. XX, L., XX. E.. V. U.L. G., F. XX, L., XX. L. F., F. XX, L., XX. U.Z. E., F. XX, L., XX. G.. H.. Y.K. B., Z. XX, L., XX. H.. R. B., F. XX, L., XX. L. D., F. XX, L., XX. A.. G. O., F. XX, L., XX. A.. E.Z. Š., R.X. X, L., XX. H.. G. R., F. XX, L., XX. G.Y. P., G. X.. XX, L., XX. K. Z., F. XX, L., XX. J. Z., F. XX, L., XX. F. J.Á., L. XX, L., XX. A.. C. J., L. XX, L., XX. K. R., F. XX, L., XX. B. O., F. XX, L., XX. H. L., F. XX, L., XX. H. M., G. K. XX, L., XX. A.. A. Z.Á., F. XX, L., XX. H.. G. H., F. XX, L., všetci zastúpení JUDr. Ivanom Jánošíkom, advokátom so sídlom Klincová 35, Bratislava, proti odporcom: X. E. V., F. XX, L., X. P. V., F. XX, L., obaja zastúpení JUDr. Jarmilou Čižmárovou, advokátkou so sídlom Kutlíkova 17, Bratislava, o určenie, že odporcovia nie sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rozostavaného bytu a podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytu, na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 26. marca 2012 č.k. 20C/193/2011-131, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e. V časti týkajúcej sa náhrady trov prvostupňového konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v tejto časti v r a c i a na ďalšie konanie. Dovolanie n e p r i p ú š ť a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom zo dňa 26. marca 2012 č.k. 20C/193/2011-131 zamietol súd prvého stupňa návrh navrhovateľov 1. - 34. ; ktorým sa domáhali proti odporcom 1. a 2. určenia, že odporcovia 1. a 2. nie sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - rozostavaného bytu č. X-Z., X. H., Y.: F. XX, nachádzajúceho sa v bytovom dome súp. č. XXXX, postaveného na parc. Č.. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, F..Ú.. X., zapísaného na LV č. XXXX (vedeného Správou Katastra pre Hlavné mesto SR Bratislava), ani podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 9341/428559; a uložil navrhovateľom 1. - 34. povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcom 1. a 2. náhradu trov konania v sume 5.870,58 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keď vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovatelia 1. - 34. ako vlastníci bytov a nebytových priestorov na F. N.. XX - XX uzavreli dňa 25.08.2003 so spoločnosťou J., G. R., Z. XX, L.A. (ďalej len „stavebník“) Zmluvu o nadstavbe bytov (ďalej len „zmluva o nadstavbe“); predmetom ktorej bol záväzok stavebníka, že postaví dvojpodlažnú nadstavbu bytového domu, v ktorej vytvorí 14 nových bytových jednotiek o celkovej výmere podlahovej plochy 989,68 m2; na realizáciu ktorej nadstavby poskytli vlastníci bytov a nebytových priestorov stavebníkovi bezodplatne na celú dobu výstavby povalový priestor o výmere 1038m2 s tým, že vlastníkom novopostavených bytov (vrátane spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a zariadeniach domu prislúchajúcich k jednotlivým bytom o veľkosti určenej zmluvou) sa po právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia a rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností stane stavebník, a týmto momentom dôjde i k zmene veľkosti vlastníckych podielov zmluvných strán na spoločných častiach a zariadeniach domu. Ďalej zistil, že stavebník bol na základe uvedenej zmluvy o nadstavbe zapísaný ako vlastník neskolaudovaného bytu č. X/L, X. H., X.C. R. na F. XX Y. L., súp. č. XXXX, postaveného na pozemkoch parc. Č.. XXXX/X - X C. J.. Č.. XXXX/X, ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytu o veľkosti podielu 9341/428559, a následne dňa 09.12.2005 bola medzi stavebníkom ako prevádzajúcim a odporcami 1. a 2. ako nadobúdateľmi uzavretá Zmluva o prevode vlastníctva k bytu vo výstavbe (ďalej len „zmluva o prevode vlastníctva bytu“); predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k bytu vo výstavbe Č.. X/L, X. H., X. R. na F. XX Y. L., R.. Č.. XXXX, postaveného na pozemkoch parc. č. XXXX/ X - X C. J.. Č.. XXXX/X, zapísaného na LV č. XXXX, ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytu o veľkosti podielu 9341/428559, zapísaného na LV č. XXXX; a vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech odporcov bol povolený dňa XX.XX.XXXX pod č. Y. - XXXX/XX. Takto zistený skutkový stav posúdil podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 1 ods. 1, § 4 ods. 1, § 34 ods. 1, 2 a § 35 ods. 1, 2 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“) a dospel k záveru; keď mal za to, že negatórny určovací návrh na začatie konania nie je podkladom pre zmenu zápisu v katastri nehnuteľností; že navrhovatelia 1. - 34. nepreukázali existenciu naliehavého právneho záujmu na nimi požadovanom určení a v tejto súvislosti poukázal na rozpor medzi tvrdeniami navrhovateľov v 1. - 34.; podľa ktorých sa stavebník - J., G. R. nikdy nestal vlastníkom novopostavených bytov a podielov na spoločných častiach a zariadeniach domu; a požadovanom určení, aby ako vlastník novopostavených bytov a podielov bol zapísaný; pokiaľ by katastrálny úrad mohol takúto zmenu zápisu vôbec vykonať; práve stavebník - J., G. R.. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešným odporcom 1. a 2. priznal ich náhradu v sume 5.870,58 Eur pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - vyjadrenie k návrhu, účasť na pojednávaní dňa 29.02.2012, 26.03.2012, písomné podanie na súd zo dňa 09.03.2012, porada s klientom zo dňa 23.03.2012) pri základnej sadzbe tarifnej odmeny za 1 úkon vo výške 978,43 Eur (652,29 Eur + 326,14 Eur - odmena znížená o 50% pri zastupovaní dvoch a viacerých osôb), vyčíslených podľa ust. § 10 ods. 1, ods. 2 a § 13 ods. 2 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb účinnej vždy v čase vykonávania úkonu (ďalej len „Vyhl. č. 655/2004 Z.z.“), pri hodnote sporu 116.178,71 Eur (3.500.000,-Sk). Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovatelia 1. - 34. domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bolo ich návrhu v celom rozsahu vyhovené alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietali, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Dôvodili, že na nimi požadovanom určení je daný naliehavý právny záujem, keďže týmto spôsobom bude odstránený nesúlad medzi právnym stavom a stavom evidovaným v katastri nehnuteľností. V tejto súvislosti uviedli, že v danej veci nemali inú možnosť na dosiahnutie nápravy vzniknutého stavu nesúladu, a preto je potrebné usporiadať takto vzniknuté vzťahy postupne, t.j. najskôr usporiadať ich vzťahy vo vzťahu k odporcom 1. a 2., čo následne vytvorí podmienky pre usporiadanie ich vzťahov voči stavebníkovi - J.J., G. R.. Pokiaľ ide o spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam stavebníkom - J., G. R. uviedli, že pozornosti Správe katastra unikla skutočnosť, že vznik vlastníckeho práva k 14-im novovybudovaným bytovým jednotkám bol v zmluve o nadstavbe podmienený právoplatným ukončením nadstavby, t.j. vydaním právoplatného kolaudačného rozhodnutia, k čomu však nikdy nedošlo, a teda sa jedná o byty neskolaudované a nespôsobilé trvalému užívaniu. Vzhľadom na uvedené mali za to, že Správa katastra v spojení s vadným a svojvoľným postupom stavebníka - J., G. R. prehliadla predmetné zmluvné dojednania, keď v rozpore so skutočným stavom veci povolila vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech tohto stavebníka, ktorý však vlastníkom novovybudovaných bytov nikdy nebol, nakoľko tieto byty v tom čase neexistovali, keďže nedošlo k ukončeniu výstavby, t.j. k vydaniu právoplatného kolaudačného rozhodnutia, a teda nemohlo dôjsť ani k zmene veľkosti vlastníckych podielov na spoločných častiach a zariadeniach domu. Vzhľadom na uvedený postup stavebníka - J., G. R. dospeli k záveru, že Zmluva o prevode vlastníctva k bytu vo výstavbe zo dňa 09.12.2005; uzavretá medzi stavebníkom ako prevádzajúcim a odporcami 1. a 2. ako nadobúdateľmi; je neplatná, a to od počiatku, keďže stavebník ako predávajúci sa nikdy nestal vlastníkom predmetného „bytu vo výstavbe“ a v tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 5Cdo 36/1999). Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že odporcovia 1. a 2. sú v katastri nehnuteľností zapísaní ako vlastníci predmetných nehnuteľností, keďže pre kataster nehnuteľností platí zásada, podľa ktorej sú zápisy v katastri nehnuteľností hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Ďalej mali za to; keď na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch právnych skutočností, a to uzavretie platnej zmluvy o jej prevode a individuálny správny akt - rozhodnutie príslušnej Správy katastra o povolení vkladu; že v danej veci povolila príslušná Správa katastra vklad vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej zmluvy, a preto nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a teda nie je možné uvažovať ani o ochrane vlastníckeho práva hoc i dobromyseľného nadobúdateľa, a to s poukazom na zásadu, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám. Pokiaľ ide o náhradu trov prvostupňového konania mali za to, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti je nepreskúmateľný pre nedostatok odôvodnenia a postup súdu prvého stupňa navyše nemá oporu v platnej právnej úprave, keď tento vychádzal pri výpočte výšky náhrady trov prvostupňového konania z hodnoty sporu, hoci sa podľa ich názoru v danej veci jedná o konanie, predmet ktorého nie je možné vyjadriť v peniazoch. Napokon v prípade, ak by sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, navrhol, aby odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, z dôvodu výskytu otázky majúcej po právne stránke zásadný význam. V doplnení odvolania navrhovatelia 1. - 34. uviedli, že zotrvávajú na svojich predchádzajúcich tvrdeniach, nakoľko v danej veci dochádza k neustálemu zamieňaniu postavenia stavebníka, a vlastníka predmetnej nehnuteľnosti, a teda nie je zrejmé, kto je zodpovedný za neoprávnený zásah do ich spoluvlastníctva, komu svedčí vlastnícke právo k rozostavanému bytu. Odporcovia 1. a 2. vo svojom vyjadrení na odvolanie navrhovateľov navrhli napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť dôvodiac, že predmetný byt nadobudli do vlastníctva na základe Zmluvy o prevode vlastníctva k bytu vo výstavbe; ktorý byt vznikol na základe Zmluvy o nadstavbe a jeho vlastníkom sa stal stavebník - J., G. R., ktorému vlastníci bytov bytového domu F. XX-XX poskytli povalový priestor za účelom vybudovania predmetnej nadstavby; s tým, že spoluvlastnícke podiely na spoločných častiach a zariadeniach domu boli v predmetnej zmluve určené so súhlasom všetkých vlastníkov tohto bytového domu. Po ukončení výstavby bytov v roku 2006 požiadal stavebník o vydanie kolaudačného rozhodnutia, proti ktorému však podali námietky navrhovatelia 1. - 34., ktorí i naďalej bránia vydaniu tohto rozhodnutia napriek tomu, že stavebný úrad pri miestnom zisťovaní konštatoval, že výstavba predmetných bytov prebehla v súlade s projektovou dokumentáciou a každá bytová jednotka má potrebné revízne správy, z čoho vyplýva, že bytové jednotky sú užívania schopné. Uviedli, že navrhovatelia 1. - 34. im bránia vo vstupe do Spoločenstva vlastníkov a nebytových priestorov F. XX- XX, bránia im vo vydaní kolaudačného rozhodnutia a požadujú od nich, aby na miesto stavebníka - J., G. R. splnili jeho záväzky vyplývajúce mu zo Zmluvy o nadstavbe (napr. museli zaplatiť zatepľovanie fasády bytového domu). Mali za to, že návrh navrhovateľov 1. - 34. je zmätočný, nakoľko sa ním domáhajú určenia, že nie sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - rozostavaného bytu č. X- Z., ktorým sa tak stane stavebník - J., G. R., avšak na druhej strane zároveň tvrdia, že tento sa nikdy nestal vlastníkom predmetnej nadstavby bytu (bytov). Vzhľadom na uvedené majú za to, že stavebník - J., G.R. R. nadobudol vlastnícke právo k rozostavaným bytom na základe Zmluvy o nadstavbe bytov, a preto bol oprávnený previesť vlastnícke právo k predmetným bytom na nových vlastníkov, čo preukazujú aj rozhodnutia katastrálneho úradu, ako aj jeho nadriadeného orgánu, z ktorých vyplýva, že postup katastrálneho úradu bol pri povolení vkladu vlastníckeho práva stavebníka k predmetným bytom v súlade s dovtedy platnou právnou úpravou. Konštatovali, že navrhovatelia 1. - 34. mali možnosť domáhať sa splnenia záväzkov zo strany stavebníka - J., G.R. R.; vyplývajúcich mu zo Zmluvy o nadstavbe; resp. finančnej náhrady priamo voči tomuto stavebníkovi. Záverom uviedli, že celkový počet vlastníkov bytov v bytovom dome F. XX-XX E. XX, predmetný návrh však podali len 32 vlastníci, keď zvyšní vlastníci sa s týmto ich postupom nestotožnili. Odvolací súd prejednal vec v medziach a z dôvodov podaného odvolania, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov 1. - 34. smerujúce do veci samej je nedôvodné, avšak odvolanie navrhovateľov 1. - 34. smerujúce do výroku o náhrade trov prvostupňového konania, je dôvodné. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V prejednávanej veci súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dostatočné dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľov 1. - 34. (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.) a následným zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správne právne závery o nedôvodnosti návrhu navrhovateľov 1. - 34., keď na vec aplikoval i zodpovedajúce ustanovenia ust. § 80 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 1 ods. 1, § 4 ods. 1, § 34 ods. 1, 2 a § 35 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona, ktoré aj správne vyložil v súlade s ustálenou súdnou a výkladovou praxou a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu návrhu navrhovateľov 1. - 34. z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na nimi požadovanom určení aj dostatočne v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa dôsledne vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. Navrhovatelia 1. - 34. vo svojom odvolaní v jeho podstatnej časti už len zopakovali a podrobnejšie rozviedli svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom prvého stupňa, ktorý sa s nimi v odôvodnení svojho rozsudku dôsledne vyporiadal a v dostatočne primeranom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozsudok možno považovať v tomto ohľade za presvedčivý. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvého stupňa za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré viedli súd prvého stupňa k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Obsah odvolania navrhovateľov 1. - 34. nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie, z hľadiska nimi uplatnených odvolacích dôvodov, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvého stupňa, z ktorého potom vychádzalo aj jeho právne posúdenie veci. V odvolacom konaní nevyšlo tiež najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Odvola cí súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku poukazuje na dôvody, resp. na niektoré významné aspekty danej veci z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľov 1. - 34. V prejednávanej veci je predmetom konania návrh navrhovateľov 1. - 34., ktorým sa domáhajú proti odporcom 1. a 2. určenia, že odporcovia 1. a 2. nie sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - rozostavaného bytu Č.. X-Z., X. H., Y.: F. XX, nachádzajúceho sa v bytovom dome súp. č. XXXX, postaveného na parc. Č.. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, F..Ú.. X., zapísaného na LV č. XXXX (vedeného Správou Katastra pre Hlavné mesto SR Bratislava), vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 9341/428559, ako aj zaplatenia náhrady trov konania. V zmysle § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o: a) osobnom stave, b) splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva, c) určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určovací návrh (§ 80 písm. c/ O.s.p.) má spravidla preventívny charakter - jeho účelom je predovšetkým poskytnúť ochranu práva navrhovateľa skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (určovací návrh preto vo všeobecnosti nie je opodstatnený tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste domáhať sa splnenia povinnosti podľa § 80 písm. b/ O.s.p.). V prípade možnosti domáhať sa priamo splnenia povinnosti je preto potrebné vždy považovať určovací návrh za neprípustný, keď neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši (neodstraňuje) a vedie len k nárastu počtu súdnych sporov. Uvedená zásada, že navrhovateľ sa nemôže svojím návrhom úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti podľa § 80 písm. b/ O.s.p., však neplatí vtedy, ak navrhovateľ (napriek možnosti domáhať sa priamo splnenia povinnosti) preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu; v takomto prípade treba jeho určovací návrh považovať za procesne prípustný. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacieho návrhu, musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa návrhu na plnenie). Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľa predpokladá teda posúdenie, či podaný určovací návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Ak navrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a primárny dôvod pre zamietnutie jeho návrhu. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania). Určovací návrh nie je opodstatnený najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. Vo všeobecnosti tiež platí, že pozitívne určenie vlastníckeho práva (t. j. že navrhovateľ je vlastníkom) má spravidla prednosť pred negatívnym určením (t.j., že navrhovateľ nie je vlastníkom), lebo z negatívneho určenia nevyplýva jasne a jednoznačne, kto je skutočným vlastníkom, pretože bez takéhoto pozitívneho určenia treba pripustiť aj možnosť, že vlastníkom je aj tretia osoba (ktorá nie je účastníkom konania). Podľa právneho názoru odvolacieho súdu rozhodnutie súdu negatívne určujúce, že odporca nie je vlastníkom nehnuteľností, nemôže byť spôsobilé zlepšiť právne postavenie takého navrhovateľa, ktorý svoje vlastníctvo nepreukazuje „na neho znejúcim“ tzv. nadobúdacím titulom (napr. kúpnou zmluvou alebo súdnym rozhodnutím), dosiaľ nebol nikdy výslovne zapísaný ako vlastník sporných nehnuteľností v príslušnej evidencii právnych vzťahov k nehnuteľnostiam (v pozemkovej knihe, v evidencii vedenej strediskom geodézie a kartografie, či v katastri nehnuteľností), a ktorý tvrdí, že je totožný s odlišným, v pozemkovej knihe ako vlastníkom zapísaným subjektom (resp. že je právnym nástupcom tohto subjektu). Takýmto negatívnym určením sa v porovnaní s existujúcim stavom právne postavenie navrhovateľa nezlepšuje, uspokojivo sa neodstraňuje jeho neistota v danom právnom vzťahu, táto pretrváva naďalej a nevylučuje ďalšie konania o vlastníctvo sporných nehnuteľností. Pevný základ svojho právneho postavenia môže takýto navrhovateľ dosiahnuť len pozitívnym určením, že je vlastníkom sporných nehnuteľností. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľov 1. - 34. ohľadne zásahu do ich vlastníckeho práva v dôsledku zmeny veľkosti ich vlastníckych podielov na spoločných častiach a zariadeniach domu, v tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že v danej veci sa nejedná o zásah do práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov k ich individuálnemu vlastníctvu, ale ich práv spojených s ich spoluvlastníctvom k spoločným častiam domu, k spoločným zariadeniam domu a spoločným nebytovým priestorom. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí zo dňa 3.júla 2013 sp.zn. ÚS 110/2011-40 konštatoval okrem iného, že podielové spoluvlastníctvo spoločných častí a spoločných zariadení domu je; so zreteľom na jeho vznik a možnosti s ním nakladať; spoluvlastníctvom sui generis, a preto práve skutočnosť, že vlastník bytu alebo nebytového priestoru nemôže s týmto akcesorickým spoluvlastníctvom samostatne právne disponovať bez toho, aby disponoval i s hlavným predmetom vlastníctva (bytom alebo nebytovým priestorom), spôsobuje, že na výkone vlastníckych práv k bytu i nebytovému priestoru (hlavnému predmetu vlastníctva) sa po uzavretí zmluvy o vstavbe, či nadstavbe nič nezmení, keďže spoluvlastníci domu budú aj naďalej užívať svoj hlavný predmet vlastníctva ako pred uzavretím takýchto zmlúv. Z uvedeného vyplýva, že v dôsledku vstavby a nadstavby dochádza len k zmene matematického vyjadrenia podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu, ktorý na konkrétny výkon vlastníckeho práva nemá žiaden dopad. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd; zhodne so súdom prvého stupňa; k záveru, že navrhovatelia 1. - 34. nepreukázali svoj naliehavý právny záujem na požadovanom negatívnom určení, že odporcovia 1. a 2. nie sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti - bytu, vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, keďže v danej veci sa požadovaného určenia domáhajú osoby, ktoré nie sú v príslušnom katastri zapísané ako vlastníci nehnuteľnosti, pričom v ich prospech nesvedčí ani tzv. nadobúdací titul (Zmluva o prevode vlastníctva k bytu vo výstavbe zo dňa 09.12.2005) a predovšetkým navrhovateľmi 1. - 34. požadované negatívne určenie (a vychádzajúc zo znenia návrhu i určenie neplatnosti Zmluvy o prevode vlastníctva k bytu vo výstavbe) vo svojej podstate nie je spôsobilé odstrániť neistotu v danom právnom vzťahu. Neexistenciu vlastníctva odporcov 1. a 2. pritom navrhovatelia 1. - 34. odvodzujú od neplatnosti v návrhu uvedenej Zmluvy o prevode vlastníctva k bytu vo výstavbe zo dňa 09.12.2005; ktorej otázku platnosti by súd musel posúdiť ako predbežnú; aj k tejto časti by však museli navrhovatelia 1. - 34. osvedčiť naliehavý právny záujem a označiť okruh odporcov tvoriacich nerozlučné procesné spoločenstvo vo vzťahu k takto napadnutej zmluve. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že aj v prípade vyhovenia tomuto návrhu by ako vlastník spornej nehnuteľnosti bol zapísaný stavebník - J., G. R., čo ale zároveň úplne odporuje tvrdeniam navrhovateľov 1. - 34., že stavebník sa nikdy nestal vlastníkom spornej nehnuteľnosti, ako ani podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, čo napokon správne konštatoval i súd prvého stupňa. So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že súd prvého stupňa svoj záver; že navrhovatelia 1. - 34. nepreukázali svoj naliehavý právny záujem na požadovanom negatívnom určení; založil na správnom právnom posúdení vec, keď požadované negatívne určenie by v danom prípade (s prihliadnutím na pravdepodobne zamýšľaný cieľ - obnovenie pôvodného záväzkového vzťahu založeného medzi nimi a stavebníkom Zmluvou o nadstavbe bytov, v snahe domôcť sa splnenia nesplnených záväzkov zo strany stavebníka vyplývajúcich mu z tejto zmluvy) nezlepšilo právne postavenie navrhovateľov 1. - 34., uspokojivo by sa neodstránila ich neistota v danom právnom vzťahu, ktorá by pretrvávala i naďalej a predovšetkým by nevylučovala ďalšie konania o vlastníctve predmetnej nehnuteľnosti. Po právnom zhodnotení tých rozhodujúcich skutkových zistení, ktoré boli preukázané výsledkami dokazovania vykonaným pred súdom prvého stupňa, dospel odvolací súd k záveru, že navrhovatelia 1. - 34. nedôvodne vytýkajú súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa - vo veci samej stotožňujúc sa s vykonaným dokazovaním, so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, ako aj s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, majúcim všetky zákonom stanovené náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p., ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Odvolací súd nevyhovel návrhu navrhovateľov 1. - 34. na pripustenie podania dovolania, keď títo neuviedli žiadnu konkrétnu otázku, ktorú by mal dovolací súd riešiť a ktorá by bola zásadného právneho významu. Podľa § 1 ods. 3 Vyhl. č. 655/2004 Z.z., výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka. Podľa § 9 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z.z., základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak. V ustanovení § 10 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. sú upravené pravidlá pre výpočet výšky základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty (ktorou je buď výška peňažného plnenia, cena veci alebo práva), pokiaľ je táto vyčísliteľná pevnou sumou. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ Vyhl. č. 655/2004 Z.z., základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13-ina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Z gramatického, logického a systematického posúdenia citovaných ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z. možno vyvodiť záver, že pokiaľ je vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom daného súdneho sporu, peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma) považuje za základ pre tarifnú hodnotu, a to aj vo veciach určenia vlastníckeho práva k takejto veci, pretože citovaný právny predpis dôsledne rozlišuje situácie pre náhrady trov konania, kedy je predmet právneho sporu, o ktorom vlastníctve sa rozhoduje, peniazmi oceniteľný, a kedy nie je. Vzhľadom na uvedené nie je správny názor navrhovateľov 1. - 34. uvedený v ich odvolaní, že postup súdu prvého stupňa nemá oporu v platnej právnej úprave a v danej veci; keď predmetom konania je určenie, či tu právny vzťah je alebo nie je; preto nie je možné tento predmet konania z hľadiska tarifnej odmeny oceniť peniazmi. Inou vadou konania v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 221 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia, ale jej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup v občianskom súdom konaní. Iná vada konania je právne relevantná, ak mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia. Na takúto vadu konania pred súdom prvého stupňa odvolací súd prihliada, aj keď nebola výslovne v odvolaní namietaná (ust. § 212 ods. 3 O.s.p.). O takúto inú vadu konania ide aj vtedy, ak súd v procese dokazovania nevykoná dokazovanie v súlade so zákonom a spôsobom upraveným v zákone alebo ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov v dôsledku absencie náležitostí podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť jasným, zrozumiteľným a presvedčivým podkladom pre zistenie opodstatnenosti výroku súdneho rozhodnutia a povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodňovať spôsobom uloženým v § 157 ods. 2 O.s.p. je súčasťou práva na riadny a spravodlivý proces, vylučujúci ľubovôľu súdu pri rozhodovaní a zakladajúci dôveru a presvedčenie účastníkov konania, že súd sa ich vecou dostatočne a náležite zaoberal z hľadiska všetkých nimi tvrdených rozhodujúcich skutočností. Niet pochýb o tom, že povinnosťou súdu je riadne odôvodniť všetky výroky svojho rozhodnutia, t.j. aj výrok o náhrade trov konania, ktoré odôvodnenie musí obsahovať nielen uvedenie príslušného zákonného ustanovenia, ktoré súd pri svojom rozhodovaní aplikoval, ale aj uvedenie skutočností, ktoré viedli súd k záveru o priznaní či nepriznaní náhrady trov konania tomu - ktorému z účastníkov, pretože bez takéhoto odôvodnenia nie je možné posúdiť vecnú správnosť takéhoto výroku rozhodnutia súdu. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie i postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu jeho procesných práv, pričom takýmto právom je i právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosti súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie korešponduje právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Porušením tohto práva sa totiž účastníkovi odníma možnosť skutkovo a právne reagovať na rozhodnutie súdu, proti ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho, dostatočného a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia predstavuje porušenie práva na spravodlivé súdne konania a je dôvodom pre zrušenie takéhoto rozhodnutia. V prípade, ak je sporný spôsob určenia základnej sadzby tarifnej odmeny, je súd povinný jasne uviesť nielen ustanovenie príslušnej vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov, ale aj dostatočne odôvodniť, prečo vychádzal z výpočtového základu, resp. prečo naopak vychádzal z hodnoty veci. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa - v časti týkajúcej sa náhrady trov prvostupňového konania však túto požiadavku nespĺňa; keď nemá dostatočnú oporu v odôvodnení; keďže súd prvého stupňa vôbec neuviedol, prečo vychádzal pri výpočte výšky náhrady trov prvostupňového konania z hodnoty sporu a ako túto hodnotu určil, resp. čo považoval za smerodajné ohľadne určenia základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, čo napokon správne namietali navrhovatelia 1. - 34. vo svojom odvolaní. S poukazom na vyššie uvedené nedostatky dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou bola navrhovateľom 1. - 34. uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcom 1. a 2. náhradu trov konania v sume 5.870,58 Eur, nespĺňa zákonné náležitosti odôvodnenia a je tak v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. a z neho vyplývajúcej požiadavky preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych rozhodnutí. Navrhovatelia 1. - 34. preto dôvodne vytýkajú súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie je v časti náhrady trov prvostupňového konania nepreskúmateľné, čím im v konečnom dôsledku odňal aj ich možnosť konať pred súdom. Rozhodnutie vo veci odvolacím súdom by však v danom prípade nahrádzalo prvostupňové rozhodnutie, čím by bolo účastníkom odoprené právo namietať správnosť záverov na inštančne vyššom súde. Posúdenie správnosti výroku rozhodnutia na podklade jeho riadneho odôvodnenia v rámci dvojinštančného súdneho konania je súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti konania je možné učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. Vzhľadom na túto inú vadu konania - spočívajúcu v nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa - v časti týkajúcej sa náhrady trov prvostupňového konania, ktorá tak mala vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia, ako aj na nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti; týkajúcej sa náhrady trov prvostupňového konania; zrušil (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.) a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), v ktorom súd prvého stupňa odstráni vytknuté nedostatky. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.