Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/501/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211230928 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1211230928.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa : Mestská časť Bratislava - Staré mesto, Vajanského nábrežie č.3, Bratislava, IČO: 00 603 147, zastúpeného : LEGAL CARTEL, s.r.o., Bratislava, Ľubinská č. 18, , IČO : 36 677 175, proti odporcovi: Y.. T. X., B.. X.X.XXXX, X. W. Č.. XX, X., zastúpeného : Okenica Šula & Co. s.r.o., Bratislava, Zámocká č. 7074/30, , o zaplatenie 93,- € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 18C/75/2012-116 zo dňa 27. februára 2013, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania a to trovy právneho zastúpenia vo výške 29,29 € na účet advokátskej kancelárie Okenica Šula & Co. s.r.o., Bratislava, Zámocká č. 7074/30, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy vo výške 93,- € s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 10.6.2011 do zaplatenia z titulu náhrady nákladov súvisiacich s núteným odtiahnutím motorového vozidla. Zároveň prvostupňový súd s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 16,50 € a ďalej trovy právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu odporcu vo výške 130,66 €, všetko do troch dní. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že dňa 20.10.2009 poveril navrhovateľ príslušníkov mestskej polície Hl. mesta SR Bratislavy rozhodovaním o odstraňovaní vozidiel podľa § 43 ods. 1 a ods. 4 písm. a) a b) zák. č. 8/2009 Z. z. z miestnych komunikácií III. A IV. Triedy a ich súčastí na území Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto s tým, že odstránenie vozidla zabezpečí navrhovateľ prostredníctvom spoločnosti Car Towing a.s. Dňa 13.11.2009 uzatvorili navrhovateľ ako príkazca a spoločnosť Car Towing a. s. ako príkazník dodatok č. 3 k zmluve č. 48/2006, z ktorej vyplýva, že spoločnosť ASTER spol. s r. o. zmluvou o predaji podniku predala časť podniku, ktorého predmetom činnosti je výkon odťahovej služby, spoločnosti Car Towing a. s. Zmluvou sa príkazník zaviazal na základe rozhodnutia príkazcu alebo rozhodnutia inej poverenej osoby o odstránení motorového vozidla zabezpečovať pre príkazcu technickú realizáciu odstraňovania motorových vozidiel z miestnych komunikácií, ich prepravu na miesto odstavenia, vyloženie a uskladnenie do ich odovzdania oprávnenej osobe a v mene príkazcu zabezpečovať inkasovanie úhrady nákladov príkazcu na odstránenie motorového vozidla od prevádzkovateľov motorových vozidiel. Zmluvné strany sa dohodli, že za výkon činností uvedených v zmluve patrí príkazníkovi peňažná odplata vo výške 93,- eur za jedno odtiahnutie, pričom odplata zahŕňa všetky náklady príkazníka súvisiace s realizáciou odtiahnutia vrátane DPH. Ďalej zistil, že dňa 25.5.2011 navrhovateľ prostredníctvom Mestskej polície Hlavného mesta SR Bratislavy nariadil odstránenie motorového vozidla zn. P. R., Q.: X. - XXXEU, Z. D. Š. Č.. X, P. X., z dôvodu státia na vyhradenom parkovisku, o čom svedčí Rozhodnutie o odstránení vozidla podľa zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke zo dňa 25.5.2011. Podľa Protokolu o odovzdaní vozidla č. XXXXXXXXXX dňa XX.X.XXXX C. XX.XX hod. bolo odstránené motorové vozidlo zn. P. R., Q.: X. - XXXEU, z Š. D.. P. X., z dôvodu státia na vyhradenom mieste. Technickú realizáciu odstraňovania vozidiel zabezpečuje na zmluvnom základe spoločnosť Car Towing a.s. Pre vozidlo sa dostavil odporca, ktorému bolo odovzdané dňa 25.5.2011 o 14.30 hod. Preberajúci pri prevzatí vozidla nezaplatil sumu 93,- € a ani na základe následne zaslanej výzvy. Podľa znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného Ekonomickou univerzitou v Bratislave, znaleckým ústavom dňa 27.5.2011, náklady na odťah jedného vozidla v roku 2010 predstavujú sumu 105,30 € vrátane DPH. Vyhodnotením vykonaných dôkazov dospel súd prvého stupňa k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť, pričom po právnej stránke posúdil vec v zmysle ustanovení § 3d ods. 3, § 3d ods. 5 písm. d/, § 4b ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) a § 43 ods. 1, § 43 ods. 4 a 5, § 52 ods. 2, § 141 ods. 5 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Argumentoval tým, že v zmysle platnej judikatúry (rozsudok NS SR, sp. zn. 3Cdo 70/2003) odstrániť prekážku cestnej premávky, ak ju neodstráni ten, kto ju spôsobil, ako aj odstrániť vozidlo, ponechané na ceste vrátane chodníka, na náklady jeho prevádzkovateľa, z miestnej komunikácie, je oprávnená vykonať za podmienok uvedených v § 40 ods. 1, 4 zákona č. 315/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov len obec sama (správca komunikácie), alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená (podľa súdu prvého stupňa toto rozhodnutie je možné použiť aj po zrušení cit. zákona a jeho nahradení zák. č. 8/2009 Z. z., nakoľko podstata právnej úpravy a najmä príslušné ustanovenia zák. č. 135/1961 Zb. sa nezmenili). Spoločnosť Car Towing a. s., ktorá v tomto prípade odťah vykonala, nie je obcou, a nie je ani právnickou osobou založenou alebo zriadenou obcou za účelom správy pozemných komunikácií. Spoločnosť Car Towing a. s. je súkromnou akciovou spoločnosťou, pričom nebolo preukázané, že by bola založená správcom komunikácie za účelom výkonu správy pozemných komunikácií. Teda odtiahnutie vozidla touto spoločnosťou nemožno považovať za odtiahnutie, ktoré vykonala obec ako správca komunikácie v zmysle § 43 zákona č. 8/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. Na tom nič nemení skutočnosť, že v konaní vystupuje ako navrhovateľ správca komunikácie, nakoľko tento odťah, ako vyplýva z vykonaného dokazovania neuskutočnil, a nevznikli mu ani žiadne náklady spojené s týmto odťahom. Keďže správca komunikácie vykonávajúci verejnú správu pozemných komunikácií je pri tomto výkone orgánom verejnej správy vzťahuje sa na neho čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Pri výkone preneseného výkonu štátnej správy nemôže správca komunikácie postupovať nad rámec zákona a zákonom zverený výkon verejnej moci by mohol zmluvne preniesť na iné subjekty len vtedy, ak by mu to zákon výslovne dovolil alebo priamo ukladal. Súd prvého stupňa zastával názor, že odstránenie vozidla bez súhlasu jeho prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona. Keďže v zmysle § 43 zákona č. 8/2009 Z. z. spadá do oblasti verejného (správneho) práva, nevznikajú v súvislosti so správou pozemných komunikácií súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Subjektom týchto administratívnoprávnych vzťahov je na jednej strane vždy orgán verejnej správy, v danom prípade obec, resp. ňou zriadená alebo založená právnická osoba a na strane druhej prevádzkovateľ vozidla. Výkon verejnej správy, teda výkon konkrétnych právomocí orgánov verejnej správy, nie je možné preniesť na súkromnú obchodnú spoločnosť, v tomto prípade obcou na zákonom stanovený účel nezaloženú či nezriadenú právnickú osobu, a to na súkromnoprávnom základe (plnomocenstvom alebo zmluvou), a to bez ohľadu na to, či táto právnická osoba koná vo svojom mene alebo v mene príslušného orgánu verejnej správy. V danom prípade, správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej (čo do samotného výkonu odtiahnutia vozidla). Takéto opatrenie, vzhľadom na povahu vzťahu, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď len samotná obec, alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená (rozsudok NS SR, sp. zn. 3Cdo 70/2003). Podľa súdu prvého stupňa spoločnosť Car Towing a. s. nespĺňa zákonné podmienky pre výkon správy pozemných komunikácií, konkrétne pre odstraňovanie vozidiel z pozemných komunikácií namiesto obce, resp. v mene obce, a preto ani nebola oprávnená vykonať technický odťah motorového vozidla odporcu a následne za tento si vyúčtovať paušálnu cenu 93,- €. Z tohto dôvodu sa ani navrhovateľ, hoci ten je správcom komunikácie, z ktorej bol vykonaný odťah, nemôže domáhať zaplatenia nákladov tohto odťahu, nakoľko on tento odťah nevykonal a nevynaložil naň žiadne náklady. Záverom odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvého stupňa argumentoval aj tým, že návrhu by nebolo možné vyhovieť ani z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa v konaní, a to s poukazom na ust. § 6 ods. 4 veta tretia zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Súdu prvého stupňa vytkol, že na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vec právne posúdil. Napadnutý rozsudok považoval v plnom rozsahu za nesprávny a k vysloveným záverom súdu prvého stupňa uviedol, že prvostupňový súd ignoruje skutočnosť, že bol porušený zákon, že bola ohrozená bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Navrhovateľ tvrdil, že výkon správy, „odstránenie motorového vozidla odporcu“, bol zabezpečený navrhovateľom a nie obchodnou spoločnosťou ASTER spol. s.r.o., a rovnako do práv a povinností odporcu ako prevádzkovateľa motorového vozidla zasiahol v súlade so zákonom správca komunikácie a nie obchodná spoločnosť ASTER spol. s.r.o. Zdôraznil, že striktný výklad ustanovení zákona o pozemných komunikáciách a cestnej premávke, tak ako je prezentovaný v odôvodnení napadnutého rozsudku, by viedol k rôznym absurdnostiam. Navrhovateľ mal za to, že zmluva č. 48/2006 o výkone odťahovacej služby uzatvorená dňa 23.10.2006 neodporuje zákonu o cestnej premávke, ani inému všeobecne záväznému právnemu predpisu Slovenskej republiky. Na základe uvedeného nejde o neplatný právny úkon a navrhovateľ je v spore aktívne legitimovaným. Zároveň mal za to, že navrhovateľovi ako správcovi komunikácie vznikli náklady na odťah motorového vozidla odporcu, ktoré neboli odporcom ako prevádzkovateľom motorového vozidla uhradené. Z dôvodov podrobnejšie rozvedených v predmetnom odvolaní preto navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že uloží odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 93,- € s 9,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 93,- € od 10.06.2011 do zaplatenia a trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a náhrady trov právneho zastúpenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal, aby odporcovi bola uložená povinnosť uhradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania, tiež v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca, žiadajúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť mu trovy prvostupňového i odvolacieho konania v zmysle podaného vyčíslenia. Poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 70/2003 odporca zastával názor, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je po vecnej aj právnej stránke správne, logicky odôvodnené a v súlade s právnou teóriou a judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (č. l. 124 a nasl. spisu). Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec v napadnutom (t.j. v celom) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. Postupom na základe ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. vo veci verejne vyhlásil rozsudok, pričom dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech, pretože súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p., vec posúdil správne po právnej stránke, pričom svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodnil (§ 157 ods. 2 a 3 O.s.p.). Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil aj s odôvodnením jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.), pričom námietky navrhovateľa uplatnené v odvolaní nepovažoval za dôvodné. Spornosť súdenej veci je založená na posúdení otázky, či spoločnosť ASTER, spol. s r.o. bola oprávnená na odstránenie vozidla s poukazom na ustanovenie § 43 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a či spoločnosťou Car Towing, a.s. uskutočnené odtiahnutie vozidla odporcu bolo možné považovať za odtiahnutie, ktoré vykonala obec prípadne právnická osoba ňou na tento účel založená lebo zriadená (§ 40 ods. 1 a 4 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v spojení s § 3d ods. 5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách /cestný zákon/). V obdobnej veci, kde predmetom konania bolo zaplatenie nákladov spojených s výkonom odtiahnutia, rozhodoval Najvyšší súd SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 70/2003 uviedol : „ Správca miestnej komunikácie ( § 3d ods.5 písm. c) zákona č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov ) pri odstraňovaní vozidla z komunikácie vystupuje ako orgán verejnej moci ( správy ) a nemôže právomoci správcu komunikácie zmluvne previesť na iný podnikateľský subjekt, a to ani po stránke technickej ( čo sa týka samotného výkonu odstránenia vozidla ). Odstrániť vozidlo z miestnej komunikácie je oprávnená vykonať buď obec sama ( správa komunikácie ), alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená.“ Aj keď vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR nie je prameňom práva a právny názor v ňom obsiahnutý, nie je pre odvolací súd v preskúmavanej veci záväzný, odvolací súd sa s týmto názorom Najvyššieho súdu SR stotožňuje. Odstránenie vozidla bez súhlasu prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona. Ustanovenie § 40 zákona o premávke na pozemných komunikáciách spadá do oblasti verejného ( správneho práva ), nevznikajú v súvislosti so správou týchto komunikácií súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom, alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci ( správy ), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej ( čo sa týka samotného výkonu odtiahnutia vozidla ). Takéto oprávnenie, vzhľadom na povahu vzťahu, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď len obec sama alebo právnická osoba ňou pre tento účel založená alebo zriadená. V zmysle § 4b zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách ( ďalej len „cestný zákon“) sú miestnymi komunikáciami všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstva, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácii. Podľa § 3d ods.5 písm. d) cestného zákona vykonávajú správu pozemných komunikácii ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené. Obdobne ako súd prvého stupňa aj odvolací súd zastáva názor, že pre posúdenie veci je právne významné, či spoločnosťou Car Towing, a.s. uskutočnené odtiahnutie vozidla odporcu bolo možné považovať za odtiahnutie, ktoré vykonala obec prípadne právnická osoba ňou na tento účel založená lebo zriadená. Súd prvého stupňa pritom dospel k správnemu záveru, že spoločnosť Car Towing, a.s. nie je ani obec a ani právnická osoba obcou (mestom Bratislava) pre tento účel založená alebo zriadená, a preto nebola oprávnená vykonať odťah motorového vozidla odporcu. S poukazom na právnu argumentáciu súdu prvého stupňa uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorou sa odvolací súd plne stotožňuje, je potom zrejmé, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania nemôže úspešne domáhať zaplatenia nákladov za predmetný odťah. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd zato, že námietky navrhovateľa uplatnené v odvolaní sú právne irelevantné. Vzhľadom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR a súdnu prax, odvolací súd nevidel žiadny dôvod rozhodnúť o návrhu navrhovateľa inak, než v súlade so zaužívanou súdnou praxou, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal podľa podaného vyčíslenia náhradu trov vynaložených v odvolacom konaní za podané vyjadrenie k odvolaniu vo výške 29,29 €, ktoré uložil navrhovateľovi s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi odporcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Trovy odvolacieho konania predstavujú odmenu advokáta za 1 úkon právnej služby, a to písomné vyjadrenie k odvolaniu doručené súdu dňa 13.08.2013, keď odmena advokáta za 1 úkon právnej služby predstavuje s poukazom na § 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb sumu 16,60 € a aj s poukazom na ustanovenie § 15 písm. a) citovanej vyhlášky predstavuje sumu 24,41 € / 16,60 € + 1 x 7,81 € režijný paušál /. Táto odmena advokáta bola zvýšená o daň z pridanej hodnoty v zmysle § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o sumu 4,88 € / 24,41 € x 20% = 4,882 € /, t.j. odmena spolu vo výške 29,29 € (4,88 € + 24,41 €). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.