Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoPr/1/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212200438 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1212200438.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Ing. Maria Dubaňa a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľa: O.. X. F., E. X, I., proti odporcovi: A. K.J. S. X., Z. X, I., o určenie neplatnosti výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru a o určenie trvania štátnozamestnaneckého pomeru, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 15Cpr/1/2012-166, zo dňa 12.10.2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal proti právnemu predchodcovi odporcu (D. Ú. K. I.) určenia neplatnosti výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru danej navrhovateľovi právnym predchodcom odporcu listom zo dňa 28.10.2011, č. F.-XXXX/ XXXX a určenia, že štátnozamestnanecký pomer navrhovateľa naďalej trvá; právnemu predchodcovi odporcu nepriznal proti navrhovateľovi náhradu trov konania. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že rozhodnutím právneho predchodcu odporcu o vymenovaní do štátnej služby zo dňa 15.3.2004, č. P-399/2004, bol navrhovateľ dňom 17.3.2004 vymenovaný do funkcie štátneho zamestnanca odborný radca, do dočasnej štátnej služby, na štátnozamestnanecké miesto v služobnom úrade právneho predchodcu odporcu, v odbore štátnej služby 2.03 geodézia, kartografia a kataster. Rozhodnutím právneho predchodcu odporcu o zmene štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 31.1.2007, č. X-OÚ-XXX/XXXX, bol navrhovateľ od 1.2.2007 trvalo preložený vo funkcii štátneho zamestnanca odborný radca, do stálej štátnej služby, v odbore štátnej služby 2.03 geodézia, kartografia a kataster, na výkon štátnej služby v mieste Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu v Bratislave. Rozhodnutím právneho predchodcu odporcu o zmene štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 26.2.2007, č. 1-OÚ-397/2007, bol navrhovateľ od 1.3.2007 zaradený mimo činnej štátnej služby na základe oznámenia orgánu činného v trestnom konaní o vznesení obvinenia č. Z.-XXX/BPK-I.-XXXX, zo dňa 16.2.2007. Rozhodnutím právneho predchodcu odporcu o vymenovaní do štátnej služby zo dňa 3.5.2006, č. 1-OÚ-635/2006, bola dňom 9.5.2006 do doby trvania materskej a rodičovskej dovolenky Mgr. Antalovej, vymenovaná do funkcie štátneho zamestnanca odborný radca, do dočasnej štátnej služby, na štátnozamestnanecké miesto v služobnom úrade právneho predchodcu odporcu, v odbore štátnej služby 2.03 geodézia, kartografia a kataster Mgr. D.Í. D.. Listom zo dňa 4.5.2009, č. OÚ-724/2009, oznámil právny predchodca odporcu Mgr. D. D. skončenie uvedeného štátnozamestnaneckého pomeru dňom 31.5.2009 vzhľadom na nástup Mgr. W. dňom 1.6.2009 po uplynutí rodičovskej dovolenky do štátnozamestnaneckého pomeru. Rozhodnutím právneho predchodcu odporcu o vymenovaní do štátnej služby zo dňa 22.5.2009, č. OÚ-777/2009, bola dňom 1.6.2009 na zastupovanie navrhovateľa počas jeho zaradenia mimo činnej štátnej služby vymenovaná do funkcie štátneho zamestnanca odborný radca, do dočasnej štátnej služby, Mgr. Katarína Koleničová. Podľa rozpisov záväzných ukazovateľov štátneho rozpočtu na roky 2010, 2011, 2012, daných Úradom geodézie, kartografie a katastra SR právnemu predchodcovi odporcu, mal tento určený limit miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní na rok 2010 v sume 2.104.441 eura na rok 2011, v sume 1.966.000 eur na rok 2012, v sume 1.828.380 eur a limit zamestnancov na rok 2010 v počte 254, na rok 2011 v počte 256 a na rok 2012 v počte 256. Právny predchodca odporcu rozhodnutím zo dňa 24.3.2011, č. 1-748/2011, z dôvodu zníženia limitu mzdových prostriedkov v roku 2011, zrušil k 31.5.2011 štátnozamestnanecké miesto odborného radcu na oddelení vkladového konania Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, v tom čase obsadené Mgr. Katarínou Koleničovou, t.j. štátnozamestnanecké miesto pôvodne obsadené navrhovateľom, zaradeným mimo činnú štátnu službu. Závodný výbor SLOVES, Slovenský odborový zväz verejnej správy, zriadený u právneho predchodcu odporcu, prerokoval dňa 25.3.2011 zrušenie uvedeného štátnozamestnaneckého miesta; súčasne prerokoval aj výpoveď danú Mgr. D. D. v zmysle § 74 zákona č. 311/2001 Z.z. Právny predchodca odporcu mal podľa svojej organizačnej štruktúry ku dňu 28.10.2011 plánovaný počet zamestnancov 217, obsadené pracovné miesta zamestnancami 215, voľné pracovné miesta 2 (obidve miesta vedúceho zamestnanca dočasne obsadené iným štátnym zamestnancom) a zrušené pracovné miesta 39. Navrhovateľ prevzal dňa 28.10.2011 výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru z uvedeného dňa, č. F.-XXXX/XXXX, podľa § 47 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z., odôvodnenú zrušením jeho štátnozamestnaneckého miesta (na ktorom vykonával štátnu službu pred zaradením mimo činnej štátnej služby) rozhodnutím č. 1-748/2011 o organizačnej zmene zo dňa 24.3.2011 k 31.5.2011; podľa výpovede služobný úrad nemal pre navrhovateľa iné vhodné štátnozamestnanecké miesto a ani sa nedohodli inak. Listom zo dňa 31.10.2011 oznámil právny predchodca odporcu navrhovateľovi, že v súvislosti so skončením jeho štátnozamestnaneckého pomeru ku dňu 31.12.2011 z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta, na ktorom vykonával štátnu službu, dňom 31.5.2011, nemôže vykonávať prácu pre prekážky na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z.z.; navrhovateľovi nariadil služobné voľno s náhradou mzdy od 1.11.2011 do 31.12.2011. Navrhovateľ listom zo dňa 4.11.2011 oznámil právnemu predchodcovi odporcu nesúhlas s výpoveďou a trval na ďalšom zamestnávaní. Súd prvého stupňa mal na základe vykonaného dokazovania preukázané splnenie všetkých zákonných predpokladov na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru zo strany právneho predchodcu odporcu výpoveďou podľa § 47 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z., v znení účinnom od 1.9.2011. Výpoveď daná navrhovateľovi bola písomná, bol v nej riadne uvedený výpovedný dôvod, bola mu riadne doručená do vlastných rúk dňa 28.10.2011, dĺžka výpovednej doby bola zachovaná a právny predchodca odporcu nemal predtým (v čase tzv. ponukovej povinnosti), než dal navrhovateľovi výpoveď, pre navrhovateľa iné vhodné štátnozamestnanecké miesto. Pre platnosť výpovede nemal právny predchodca odporcu povinnosť splniť hmotnoprávnu podmienku prerokovať výpoveď so zástupcami zamestnancov, pretože v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa u právneho predchodcu odporcu výpoveďou zo dňa 28.10.2011 sa v súlade s § 120 zákona č. 400/2009 Z.z., v znení účinnom od 1.9.2011, nemohol primerane použiť § 74 Zákonníka práce, pretože bol zákonom č. 257/2011 Z.z. s účinnosťou od 1.9.2011 zrušený. Na výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru sa nevzťahuje delegovaná pôsobnosť Zákonníka práce (§ 120 zákona č. 400/2009 Z.z. v znení účinnom od 1.9.2011); neaplikuje sa tak § 63 Zákonníka práce. Pre platnosť výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru danej navrhovateľovi preto museli byť splnené výlučne podmienky vymedzené v § 47 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z. v znení účinnom od 1.9.2011. Prvou podmienkou a súčasne jediným výpovedným dôvodom je zrušenie štátnozamestnaneckého miesta zamestnanca. Táto podmienka vo výpovedi zo štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa bola právnym predchodcom odporcu splnená zrušením štátnozamestnaneckého miesta, na ktorom navrhovateľ ako štátny zamestnanec vykonával štátnu službu (do doby zaradenia mimo štátnej služby), rozhodnutím zo dňa 24.3.2011 ku dňu 31.5.2011. Nakoľko sa toto rozhodnutie netýkalo väčšieho počtu zamestnancov, nebol ho právny predchodca odporcu povinný prerokovať s príslušným odborovým orgánom podľa § 118 ods. 1 písm. a) zákona č. 400/2009 Z.z. a takáto povinnosť mu nevyplývala ani zo žiadneho ustanovenia Zákonníka práce, ktoré sa v tom čase primerane používali na štátnozamestnanecké vzťahy. V súvislosti so splnením druhej podmienky pre platnosť výpovede podľa § 47 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z., v znení účinnom od 1.9.2011, odporca preukázal listinnými dôkazmi, že v čase dania výpovede (v čase tzv. ponukovej povinnosti) nemal pre navrhovateľa iné vhodné štátnozamestnanecké miesto a s navrhovateľom sa nedohodli inak. Na uvedenom základe súd prvého stupňa návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.; právnemu predchodcovi odporcu, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si tieto neuplatnil a ani mu v konaní žiadne nevznikli. Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Uviedol, že osoba prijatá do stálej štátnej služby v rámci vypísaného výberu č. 2012/01, konaného dňa 17.2.2012, na voľné štátnozamestnanecké miesto (na ktoré spĺňal všetky podmienky), bola prijatá do dočasnej štátnej služby tesne pred uplynutím lehoty jeho zaradenia mimo činnej štátnej služby. Uvedené uviedol v nadväznosti na výber č. 2011/01, konaný dňa 29.9.2011, na voľné štátnozamestnanecké miesto odporcu v stálej štátnej službe (na ktoré tiež spĺňal všetky podmienky), kde bola prijatá do stálej štátnej služby osoba v dočasnej štátnej službe tesne pred uplynutím obdobia jeho zaradenia mimo činnej štátnej služby. Namietol, že súd prvého stupňa sa ponukovou povinnosťou zamestnávateľa v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal. Taktiež nevyslovil právny názor, či štátny zamestnanec zaradený mimo činnej štátnej služby môže byť zaradený do činnej štátnej služby, nielen pred hraničným termínom 31.10.2011 (§ 130 ods. 5 zákona č. 400/2009 Z.z.), prípadne po 31.10.2011, ale aj v čase reálneho vykonania údajnej zmeny organizačnej štruktúry právnym predchodcom odporcu dňa 24.3.2011, a to až do 31.10.2011, prípadne či mu v tomto časovom úseku zamestnávateľ môže doručiť výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru. Navrhovateľ ďalej namietol nezdôvodnenie záveru, že rozhodnutie o zmene organizačnej štruktúry sa netýkalo väčšieho počtu zamestnancov. Uviedol, že súd prvého stupňa precenil tvrdenia právneho predchodcu odporcu, ktorý predložil prehľad zmien svojej organizačnej štruktúry vo forme tabuliek. Údaje uvedené v tabuľkách sú vyjadrením len jedného z účastníkov sporu. Právny predchodca odporcu však nezaložil rozhodnutia o rušení tabuľkových miest v rámci zmeny svojej organizačnej štruktúry a svojich podriadených organizácií napriek tvrdeniu, že tieto rozhodnutia urobil postupne viacerými rozhodnutiami. Právny predchodca odporcu mal preukázať, že nedisponoval voľným alebo voľnými štátnozamestnaneckými miestami v kritickom čase. Navrhovateľ poukázal v tejto súvislosti na vyjadrenie právneho predchodcu odporcu na pojednávaní dňa 12.10.2012, podľa ktorého sa u neho organizačná zmena zo dňa 24.3.2011 v listinnej podobe nenachádza, nakoľko zmena organizačnej štruktúry v marci 2011 nebola vykonaná a organizačné zmeny sa robili postupne jednotlivými rozhodnutiami prednostky, ktorými zrušovala jednotlivé štátnozamestnanecké miesta aj ostatné tabuľkové miesta v priebehu roka 2011. Právny predchodca odporcu tak nemal žiadnu konkrétnu predstavu o vykonaní organizačnej zmeny v rámci zníženia svojich bežných výdavkov na rok 2011 oproti roku 2010. Uvedené podľa navrhovateľa vyplýva aj zo skutočnosti, že iné rozpočtové organizácie štátu vykonali organizačné zmeny bez zbytočného dokladu po tom, ako dostali informáciu, že štát bude znižovať bežné výdavky svojich rozpočtových organizácií, teda na jeseň 2010 a nie až dodatočne. Právny predchodca odporcu (Správa katastra pre hlavné mesto S. X. I.) vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Odvolacie argumenty mal za nedôvodné, keď súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania riadne zistil skutkový stav a dospel k správnemu právnemu záveru. Odvolací súd uvádza, že služobným úradom navrhovateľa a zároveň pôvodným odporcom bol Katastrálny úrad v Bratislave (ktorý dal listom zo dňa 28.10.2011 výpoveď zo dňa 28.10.2011 výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 47 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z.). Katastrálne úrady boli zrušené § 1 písm. h) zákona č. 345/2012 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.1.2013. Pôsobnosť katastrálnych úradov ustanovená osobitnými predpismi prešla podľa § 7 ods. 1 zákona č. 345/2012 Z.z. na správy katastra v sídle krajov. Práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov, ktorí k 31.12.2012 vykonávali štátnu službu v katastrálnom úrade, prešli podľa § 7 ods. 3 zákona č. 345/2012 Z.z. na správu katastra v sídle kraja, v ktorej územnom obvode mal katastrálny úrad sídlo, t.j. v predmetnej veci na Správu katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu. Správy katastra boli zrušené § 8 písm. e) zákona č. 180/2013 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.10.2013. Práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov, ktorí k 30.9.2013 vykonávali štátnu službu v správe katastra v sídle kraja, prešli podľa § 9 ods. 5 zákona č. 180/2013 Z.z. na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, s ktorým odvolací súd konal ako s právnym nástupcom pôvodného odporcu. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.4.2015 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Navrhovateľ v odvolaní namietol nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku ako vo vzťahu k preukázaniu zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta, tak vo vzťahu k splneniu si tzv. ponukovej povinnosti. Súd prvého stupňa však odôvodnil napadnutý rozsudok spôsobom zodpovedajúcim § 157 ods. 2 O.s.p., pričom odvolací súd pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, čomu zodpovedá odôvodnenie napadnutého rozsudku, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané zrušenie štátnozamestnaneckého miesta odborného radcu na oddelení vkladového konania, obsadené A.. D. D., pôvodne obsadeného navrhovateľom, ku dňu 31.5.2011, rozhodnutím prednostky právneho predchodcu odporcu (Katastrálneho úradu v Bratislave) č. 1-748/2011, zo dňa 24.3.2011. Uvedené zrušenie a zároveň výpoveď menovanej boli prerokované so závodným výborom Katastrálneho úradu, Slovenský odborový zväz verejnej správy, dňa 25.3.2011. Podľa tabuľkovej organizačnej štruktúry právneho predchodcu odporcu so stavom ku dňu 31.5.2011 bola pracovná pozícia navrhovateľa vedená v rámci odboru zápisov práv k nehnuteľnostiam. Podľa stavu ku dňu 1.6.2011 sa uvedená pozícia navrhovateľa (zastupovaného Mgr. D.) v organizačnej štruktúre už nenachádzala s tým, že bola zrušená. Tabuľkovú organizačnú štruktúru síce založil do spisu právny predchodca odporcu, čo namietol v odvolaní navrhovateľ, avšak nakoľko v konaní neboli údaje z nej vyplývajúce ani len spochybnené (nieto vyvrátené), súd prvého stupňa sa pri hodnotení dôkazov v súlade s § 132 O.s.p. (t.j. jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci) zaoberal aj týmto dôkazom a z tohto vychádzal pri rozhodnutí. Uvedenými listinami teda bolo preukázané zrušenie štátnozamestnaneckého miesta navrhovateľa ako predpokladu pre výpoveď danú v zmysle § 47 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z. Konštatovanie súdu prvého stupňa, že rozhodnutie zo dňa 24.3.2011 sa netýkalo väčšieho počtu zamestnancov, bolo uvedené v súvislosti so zodpovedaním otázky nutnosti jeho prerokovania s odborovým orgánom. Nakoľko sa však uvedené rozhodnutie týkalo jediného štátnozamestnaneckého miesta, správny je záver, že sa netýkalo väčšieho počtu zamestnancov. Nie je potom zrejmé, aké ďalšie zdôvodnenie uvedeného záveru by navrhovateľ považoval za dostatočné. Súd prvého stupňa sa zaoberal aj splnením ďalšej podmienky pre danie výpovede v zmysle § 47 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z., a to či právny predchodca odporcu nemal pre navrhovateľa iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo či navrhovateľ nesúhlasil s trvalým preložením v služobnom úrade a nedohodol sa so služobným úradom inak. Svoj záver o tom, že právny predchodca odporcu v čase danie výpovede nemal pre navrhovateľa iné vhodné štátnozamestnanecké miesto a s navrhovateľom sa nedohodli inak, odôvodnil dostatočne spôsobom zodpovedajúcim § 157 ods. 2 O.s.p. Uviedol, že podľa organizačnej štruktúry mal právny predchodca odporcu ku dňu 28.10.2011 plánovaný počet zamestnancov XXX, obsadené pracovné miesta zamestnancami XXX, voľné pracovné miesta 2 (obe miesta vedúceho zamestnanca dočasne obsadené iným štátnym zamestnancom). Z uvedeného je zrejmé, že právny predchodca odporcu ku dňu 28.10.2011 nemal pre navrhovateľa iné vhodné štátnozamestnanecké miesto. Na tomto závere nič nemení navrhovateľom namietaný výber č. 2011/01 (vypísaného a uskutočneného pred daním výpovede navrhovateľovi) ani č. 2012/01 (vypísaný a uskutočnený až po daní výpovede navrhovateľovi). Zo strany súdu prvého stupňa potom neboli potrebné vyslovovať právny názor na možnosť zaradenia štátneho zamestnanca zaradeného mimo činnej štátnej služby do činnej štátnej služby, ako uviedol v odvolaní navrhovateľ; zodpovedanie uvedenej otázky by vzhľadom na skutkový stav preukázaný vykonaným dokazovaním bolo pre rozhodnutie vo veci nadbytočné. O náhrade trov odvolacieho konania odporcu odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešný odporca by mal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko mu však trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.