Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/47/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212200615 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1212200615.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov, Masarykova 1, 080 01 Prešov, IČO: 30 807 484, proti povinnému: Tatra Trade Corporation, s.r.o., Tomášikova 30, 821 01 Bratislava, IČO: 36 479 705, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť istinu s príslušenstvom a trovy exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 53Er/47/2012-12 zo dňa 11.11.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 53Er/47/2012-12 zo dňa 11.11.2014 v časti, ktorým súd exekúciu zastavil, p o t v r d z u j e . Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II uznesením č. k. 53Er/47/2012-12 zo dňa 11.11.2014 exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) z dôvodu, že nezistil u povinného majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. Zároveň oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy za výkon exekučnej činnosti vo výške 144,71 Eur v zmysle § 200 ods. 2 a § 196 EP a v zmysle § 14 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v planom znení (ďalej len „vyhláška“). V odôvodnení uznesenia uviedol, že písomným podaním doručeným súdu dňa 04.08.2014 podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekučného konania z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Správa katastra uviedla, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností, ani vlastníkom motorových vozidiel. Zo Sociálnej poisťovne bolo zistené, že povinný nemá v súčasnosti hlásených žiadnych zamestnancov. S poukazom na § 57 ods. 1 písm. h) EP a zistené skutočnosti súdnym exekútorom, prvostupňový súd zastavil exekúciu vzhľadom na preukázanú nemajetnosť povinného a zároveň zastával názor, že ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by bolo nehospodárne. Proti predmetnému uzneseniu podal oprávnený dňa 04.12.2014 (doručené súdu dňa 09.12.2014) odvolanie v zákonnej lehote, v časti výroku o zastavení exekúcie, aj v časti výroku o trovách exekučného konania. Uznesenie prvostupňového súdu považuje za nesprávne a nepreskúmateľné a mal za to, že prvostupňový súd nemal dostatočne preukázanú nemajetnosť povinného. Súd v uznesení nešpecifikoval, na základe akých úkonov mal preukázanú nemajetnosť povinného. Mal za to, že momentálna nemajetnosť spoločnosti neznamená, že v budúcnosti nemôže nadobudnúť majetok a vzhľadom na plynutie premlčacích a prekluzívnych lehôt po zastavení exekúcie a následnom získaní majetku, by už nebolo možné podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie. Ďalej v odôvodnení odvolania uviedol, že v citovanom uznesení súd zaviazal oprávnenú, teda Sociálnu poisťovňu na úhradu trov exekučného konania vo výške 144,71 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia a svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozhodoval v zmysle § 203 ods. 2 EP, a preto na ich úhradu zaviazal oprávneného. Trovy exekúcie v sume 144,71 Eur pozostávajú z odmeny na výkon exekučnej činnosti v sume 33,19 Eur s DPH je to suma 39,83 Eur. Trovy exekúcie ďalej pozostávajú z náhrady hotových výdavkov pozostávajúcich z poštovného v sume 19,20 Eur, ktoré nie je špecifikované a náhrady za administratívny materiál v sume 10,- Eur. Spolu s DPH náhrada hotových výdavkov je 35,04 Eur. Namietal takto priznanú náhradu hotových výdavkov vzhľadom na to, že suma 10,- Eur nie je v súlade s platnou právnou úpravou, lebo tieto výdavky sú kryté odmenou súdneho exekútora a ani zákonodarca tieto výdavky nezahrnul do výpočtu hotových výdavkov. Namietal aj výšku DPH v tejto časti v sume 5,84 Eur a poukázal na to, že podľa ust. § 28 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení, sú univerzálne poštové služby oslobodené od dane. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa ust. § 10 ods. 1 zákona NZ ČSSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), preskúmal napadnuté uznesenie podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je nedôvodné. Odvolací súd z predloženého spisu mal preukázané, že návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 21.12.2011, za začalo dňa 23.12.2011 exekučné konanie vo veci vymoženia pohľadávky v sume 10.359,14 Eur od povinného na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočka Prešov, pod číslom 700-2711476211-GC04/11 zo dňa 26.10.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07.12.2011 z titulu vymoženia penále v sume 10.359,14 Eur vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné a príspevky“), vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa začatia kontroly. Dňa 16.01.2012 Okresný súd Bratislava II udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Petruškovi, so sídlom Exekútorského úradu Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné, pod číslom 5102 110507*. Písomným podaním doručeným súdu dňa 04.08.2014 podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) EP. Odvolací súd zo spisu exekučného súdu a zo spisu súdneho exekútora EX 4716/2011 zistil, že súdny exekútor vykonal v priebehu exekučného konania úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného Tatra Trade Corporation s.r.o., Tomášikova 30, Bratislava (a to lustráciami v peňažných ústavoch, zisťovaním nehnuteľností na Správe katastra hlavného mesta SR Bratislavy, Ružová dolina 27, 821 09 Bratislava a hnuteľných vecí vo vlastníctve povinného, a to motorových vozidiel na Krajskom riaditeľstve PZ, Krajskom dopravnom inšpektoráte, Špitálska 14, 811 08 Bratislava, aj pohľadávok), z ktorých by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku, jej príslušenstvo a trovy exekúcie. Odvolací súd zistil, že správa katastra vo svojej odpovedi na písomnú žiadosť o poskytnutie súčinnosti uviedla, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľnosti. Z odpovede na žiadosť o poskytnutie súčinnosti OR PZ, ODI vyplýva, že povinný nie je vlastníkom motorových vozidiel. Exekútor vykonal exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke v exekučnom konaní vedenom proti povinnému Tatra Trade Corporation, s.r.o., Tomášikova 30, Bratislava, no povinný nemal na účtoch finančné prostriedky. V odpovedi na žiadosť o poskytnutie súčinnosti Sociálna poisťovňa uviedla, že povinný bol zamestnávateľom od 05.12.2005 do 31.12.2010 a v súčasnosti nemá žiadnych zamestnancov. Povinný Tatra Trade Corporation, s.r.o., Tomášikova 30, Bratislava, má v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne nedoplatok 43.969,10 Eur a v zozname Všeobecnej zdravotnej poisťovne nedoplatok vo výške 16.536,36 Eur. Exekútorský úrad vedie proti povinnému celkovo 8 exekučných konaní a ku dňu 29.07.2014 neevidovali žiadne úhrady. Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné exekúciou postihnúť (niektorým zo spôsobov na vykonanie exekúcie uvedených v ust. § 63 EP) a uspokojiť pohľadávku oprávneného, jej príslušenstvo a trovy exekúcie. Prvostupňový súd výzvou zo dňa 10.09.2014 vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Dňa 26.09.2014 bolo súdu doručené vyjadrenie oprávneného, ktorý navrhol, aby súd postupoval v súlade s Exekučným poriadkom. Odvolací súd zistil, že k odvolaniu sa nevyjadril povinný. Podľa § 219 ods. 2 OSP, sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na doplnenie odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa a k odvolaniu oprávneného, odvolací súd uvádza: Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Citované zákonné ustanovenie Exekučného poriadku upravuje jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie, pre ktorý musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Dôvodom zastavenia exekúcie je kvalifikovaný nedostatok majetku povinného, t. j. taký nedostatok majetku, ktorý nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Existencia nedostatku majetku musí byť podložená šetrením exekútora. Preto ak súd dospeje k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, exekúciu aj bez návrhu zastaví. Pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nedostatok majetku povinného nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 OSP). Uvedená skutočnosť by bola významná iba z toho hľadiska, že oprávnený v budúcnosti môže podať nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné vymáhanú pohľadávku uspokojiť, lebo zastavenie exekúcie z dôvodov nedostatku majetku povinného netvorí prekážku rozhodnutej veci (§ 159 ods. 2 OSP). V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že existencia nedostatku majetku povinného je preukázaná šetrením súdneho exekútora v exekučnom konaní pri zisťovaní jeho majetkových pomerov. Oprávnený v podanom odvolaní nenamietal, že záver súdneho exekútora a následne súdu o nedostatku majetku povinného (vzhľadom na rozsah vykonaného šetrenia) je nesprávny, odvoláva sa iba na tú skutočnosť, že v budúcnosti môže povinný nadobudnúť exekúciou postihnuteľný majetok. Oprávnený ani netvrdí, že povinný vlastní majetok podliehajúci exekúcii, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku, alebo aspoň trovy exekúcie. Jeho odvolanie je tak založené iba na tvrdení o tom, že aj napriek súčasnému nedostatku majetku povinného, takýto majetok môže v budúcnosti nadobudnúť. Majetkové pomery povinného sa v rámci exekúcie zisťujú v čase vedenia exekúcie a nie do budúcnosti, pretože takýto spôsob zisťovania majetku ani nie je možný. Ak súd prvého stupňa zastavil exekúciu pre nedostatok majetku povinného, pričom vychádzal z dostatočne vykonaného šetrenia súdnym exekútorom o majetkových pomeroch povinného, ktorý zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, rozhodol správne. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd nepovažuje odvolanie oprávneného v časti zastavenia exekúcie za dôvodné. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia len dopĺňa, že podľa § 167 ods. 2 OSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Podľa § 154 ods. 1 OSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Podľa týchto ustanovení musel postupovať aj súd prvého stupňa a vyhádzať zo stavu, ktorý bol v čase rozhodnutia. V čase rozhodnutia bolo jednoznačne preukázané, že povinný je nemajetný, preto súd prvého stupňa správne vo veci rozhodol, keď exekúciu zastavil, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z.). V takomto prípade podľa § 58 ods. 1 EP, súd zastaví exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu. Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 OSP uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil v časti, ktorým súd exekúciu zastavil. V konkrétnom prípade o odvolaní oprávneného pri rozhodovaní o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie podľa § 57 EP, Exekučný poriadok predpokladal pred jeho novelou vykonanou pod č. 299/2013 Z.z. v ustanovení § 58 ods. 6 EP prípustnosť odvolania. Tento právny stav sa ale spomínanou novelou Exekučného poriadku zmenil tak, že pre tento typ rozhodnutia platí všeobecná neprípustnosť odvolania predpokladaná § 202 ods. 2 OSP. Prechodné ustanovenie obsiahnuté v § 243b identifikovanej novely tento dopad na procesnú situáciu prípadného odvolateľa spresnilo tak, že prípustnosť odvolania bude zachovaná len za predpokladu, že odvolanie proti rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym úradníkom bolo podané pred 1. novembrom 2013, inak je odvolanie neprípustné. Podľa § 374 ods. 4 zákona NZ ČSSR č. 99/1963 Zb. OSP, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Podľa § 243b ods. 1, 3 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (EP) v znení neskorších noviel, text novely Exekučného poriadku vykonanej zákonom NR SR č. 299/2013 účinnej dňom 01.11.2013, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. Odsek tretí tohto ustanovenia, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. V predmetnej veci odvolanie oprávneného zo dňa 03.12.2014 proti rozhodnutiu v II. časti výroku o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie podľa § 57 EP, vydanému vyšším súdnym úradníkom, bolo podané po 1. novembri 2013, dňa 04.12.2014, teda v režime nastolenom novelou Exekučného poriadku vykonanou zákonom NR SR č. 299/2013 Z.z. účinnou dňom 01.11.2013, kedy už odvolanie voči tomuto typu rozhodnutí prípustné nie je, a preto bude úlohou prvostupňového súdu opätovne o trovách exekúcie rozhodnúť, ale osobou sudcu v zmysle § 374 ods. 4 OSP. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 142 ods. 1 OSP a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom konania v tomto odvolacom konaní preukázateľne trovy konania nevznikli. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.