Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/241/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212201197 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1212201197.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľa: C. R.Š., bytom H. XX, D., proti odporcovi: Union zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 36 284 831, so sídlom Bajkalská 29/A, Bratislava, o uloženie povinnosti, na odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 24. októbra 2012, č.k. 51C 20/2012-77, a jeho uzneseniu zo dňa 14. marca 2013, č.k. 51C 20/2012-95, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 14. marca 2013, č. k. 51C 20/2012-95, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal proti odporcovi uloženia povinnosti zdržať sa podávania návrhu na vykonanie exekúcie a jeho určenia za neopodstatnený a v exekučnom konaní za neúčinný, dôvodiac tým, že dňa 10.12.2011 mu bol doručený výkaz nedoplatkov zdravotnej poisťovne (odporcu) č. 1119946961 zo dňa 15.11.2011 vo výške 212,62 Eur, proti ktorému podal námietky s vecným odôvodnením, ktorým poisťovňa vyhovela, a následne mu bol doručený nový výkaz nedoplatkov dňa 28.12.2011 č. 1110257593, v ktorom odporca priznal svoje pochybenie. Mal za to, že odporca konal protizákonne, keďže právoplatný a vykonateľný výkaz nedoplatkov je exekučným titulom a preto v prípade, že odporcovi dokázal, že nie je platiteľom, považuje ďalšie vydávanie výkazu nedoplatkov za neopodstatnené. Súd prvého stupňa tak rozhodol právne vec posúdiac s poukazom na ust. § 17a ods. 1 zák. č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, § 17a ods. 3 až 11 a § 22 ods. 1 písm. a/ uvedeného zákona, § 17 ods. 1 písm. a/, § 18 ods. 1 písm. a/ zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keď po vykonanom dokazovaní zistil, že navrhovateľ sa stal poistencom odporcu ku dňu 1.1.2007 na základe prihlášky na zmenu zdravotnej poisťovne zo dňa 26.9.2006, v ktorej bode 4 uviedol pri označení platiteľa poistného, že je samostatne zárobkovo činná osoba, s tým, že podľa zistenia odporcu ukončil svoju podnikateľskú činnosť ku dňu 4.9.2006, preto ho od 1.1.2007 evidoval ako poistenca podľa § 11 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení (samoplatiteľ) povinného platiť preddavky v zmysle § 16 ods. 2 písm. d/. Zistil, že navrhovateľ neplatil preddavky na poistné a preto dňa 15.11.2011 odporca uplatnil dlžné poistné vyplývajúce z neodvedeného preddavku na poistné za obdobie 01/2007 - 12/2007 spolu s úrokom z omeškania a poplatkom za vydanie výkazu nedoplatkov v celkovej výške 212,62 Eur výkazom nedoplatkov č. 110047071, proti ktorému po jeho doručení podal navrhovateľ námietky, ktorými preukázal, že počas obdobia 01/2007 - 12/2007 bol platiteľom poistného za neho ako osobu, ktorá sa osobne celodenne a riadne starala o dieťa vo veku do šiestich rokov štát. Uvedeným námietkam odporca vyhovel v celom rozsahu a vydal nový výkaz nedoplatkov č. 1110257593, ktorým zrušil predchádzajúci výkaz nedoplatkov postupom podľa § 17a ods. 7 zákona o zdravotnom poistení a ktorým si odporca uplatnil voči navrhovateľovi poplatok za vydanie výkazu nedoplatkov vo výške 10,- Eur v súlade s § 17a uvedeného zákona. Proti novému výkazu nedoplatkov navrhovateľ podal opäť námietky, ktorým odporca nevyhovel. Navrhovateľ odporcovi jeho pohľadávku uplatnenú výkazom nedoplatkov č. 1110257593 v lehote 15 dní odo dňa doručenia neuhradil, preto odporca podal návrh na výkon exekúcie na Exekútorský úrad súdneho exekútora JUDr. Ivana Luttera, ktoré exekučné konanie sa vedie na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 85Er/31/2012. Súd prvého stupňa návrh navrhovateľa vyhodnotil za nedôvodný majúc za to, že z aplikovaných ustanovení vyplýva, že zákon č. 580/2004 Z.z. ako osobitný právny predpis zveruje výlučnú právomoc konať a rozhodovať vo veciach poistného vždy výlučne poisťovni a za účelom ochrany svojich práv má potom poistenec (navrhovateľ) právo v súlade s § 22 ods. 1 písm. a/ tohto zákona domáhať sa ochrany svojich práv a právom chránených záujmov vyplývajúcich z verejného zdravotného poistenia v konaní pred Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, keď zo zákona č. 581/ 2004 Z.z. vyplýva, že rozhodovanie vo veciach poistného patrí výlučne Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý je orgánom verejnej správy v oblasti zdravotného poistenia. Považoval za nesporné, že konanie a rozhodovanie vo veciach zdravotného poistenia patrí do právomoci poisťovne a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Uviedol, že predmetom konania pred súdom môže byť v súvislosti s uplatňovaním nedoplatkov na poistnom len prípadný prieskum zákonnosti rozhodnutia tohto orgánu podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o správnom súdnictve (§ 244 a nasl. OSP), a to až po splnení všetkých zákonom stanovených podmienok pre takéto konanie, ktorý návrh však navrhovateľ nepodal, keďže preskúmavaným návrhom sa domáha výlučne uloženia povinnosti zdržať sa podávania návrhov na vykonanie exekúcie. Konštatoval, že v danom prípade sa výkaz nedoplatkov stal právoplatným a vykonateľným v súlade s § 17a ods. 10 zák. č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a stal sa tak exekučným titulom. Dôvodil, že všeobecný súd nie je oprávnený určiť, že takéto rozhodnutie je neplatné, resp. neúčinné a nie je oprávnený ho preskúmavať. Poukázal na možnosť navrhovateľa uplatňovať svoje práva v rámci exekučného konania (podávanie námietok a návrhov na zastavenie exekúcie). Vyjadril názor, že zákon poskytuje účastníkovi konania prostriedky, ako sa brániť voči vydanému výkazu nedoplatkov riadnymi i mimoriadnymi opravnými prostriedkami v rámci konania podľa osobitného predpisu (zák. č. 580/2004 Z.z. a zák. č. 581/2004 Z.z.), ako aj osobitným postupom v rámci občianskeho súdneho konania v zmysle § 244 a nasl. OSP (správne súdnictvo) a dáva mu právo uplatňovať si svoje práva aj v exekučnom konaní. Mal za to, že nie je možné súdnym rozhodnutím určovať, akým spôsobom si má účastník uplatňovať svoje zákonné právo (pokiaľ ide o povinnosť zdržať sa podávania návrhu na výkon exekúcie), s tým, že v prípade disponovania s právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, ktoré je zároveň i exekučným titulom, je výlučne na oprávnenom, ako s ním naloží, a v tejto súvislosti poukázal na ust. § 251 a nasl. OSP. Rozhodnutie súdu, ktorým by sa uložila niekomu povinnosť, ako má postupovať pri uplatňovaní si nároku priznaného mu právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, označil za rozporné s Ústavou SR a platnými právnymi predpismi. Z uvedených dôvodov sa nezaoberal obsahom výkazu nedoplatkov. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP v zmysle zásady úspešnosti v konaní, avšak v konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, keďže mu žiadne nevznikli. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal rozhodnúť, že odporca nemôže opatriť exekučným titulom výkaz nedoplatkov, a preto je povinný zdržať sa nezákonného konania. Z obsahu odvolania odvolací súd ustálil, že žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu na začatie konania v plnom rozsahu vyhovieť. Dal do pozornosti, že mu ako poistencovi nebola odoslaná výzva poisťovne podľa § 23 ods. 13 zákona o zdravotnom poistení, keď podľa jeho názoru tento zákon nepredpisuje poistencovi počas poistného vzťahu oznamovaciu povinnosť trvania platiteľa, ktorá povinnosť je iba pri zmene, ku ktorej v jeho prípade došlo pred podaním prihlášky. Uviedol, že odporca si sám určil, že je samoplatiteľom a skutočnosti si neoveril. Poukázal na nezákonnosť uplatňovania si poplatku za vydanie výkazu nedoplatkov, s tým, že poplatok je stanovený dispozitívne od 0,01 po 10 Eur a výšku poplatku poisťovňa nezdôvodnila. Maximálny poplatok označil za neopodstatnený, netransparentný a prehnaný. Uviedol, že nie je platiteľom, ale len poistencom poisťovne. Poukázal na ust. zák. č. 580/2004 Z.z., podľa ktorého výkaz nedoplatkov nie je vykonateľný pre prípad podania odporu s vecnými dôvodmi, ako aj na skutočnosť, že nie je možný postup podľa ust. § 17a ods. 6 zákona o zdravotnom poistení, keďže do 15 dní od doručenia výkazu nebol podaný návrh na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Mal za to, že relevantný výkaz nedoplatkov nie je exekučným titulom, nakoľko bol proti nemu podaný odpor, pričom rozhodnutie o tom, že daný výkaz nie je exekučným titulom prináleží podľa neho súdu. Pri vydávaní poverenia Okresným súdom v Prešove teda podľa neho došlo k pochybeniu. Do pozornosti dal znenie ust. § 275 ods. 2 OSP, podľa ktorého je súd vždy oprávnený pred nariadením výkonu rozhodnutia preskúmavať správnosť potvrdenia o vykonateľnosti všetkých titulov na výkon rozhodnutia. Mal za to, že bolo povinnosťou súdu prvého stupňa prihliadnuť na kriminálnosť konania odporcu. Poukázal na to, že jeho konanie bolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Bolo podľa neho povinnosťou súdu zaoberať sa posúdením možnosti relevantného výkazu nedoplatkov byť exekučným titulom a či odporca bol oprávnený opatriť ho potvrdením o vykonateľnosti. Konanie odporcu mal vyhodnotiť za nesúladné s ust. § 34 Občianskeho zákonníka. Podľa neho vychádzajúc zo znenia ust. § 4 Občianskeho zákonníka je orgánom povolaným na poskytnutie ochrany súd. Poukázal na tú skutočnosť, že návrh na výkon exekúcie podal odporca po podaní predmetného žalobného návrhu, čomu chcel predísť. Poukázal i na skutočnosť, že Ústavným súdom SR bol prijatý na konanie podnet vo veci súladu § 17a ods. 11 zák. č. 580/2004 Z.z. s Ústavou SR a medzinárodnou zmluvou. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť majúc za to, že v danom odvolaní navrhovateľ neuviedol žiadne skutočnosti ani dôkazy, ktoré by mu mohli priznať úspech v konaní. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP. Rozsudok verejne vyhlásil za použitia § 211 ods. 2 OSP v spojení s § 156 ods. 3 OSP, nakoľko dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože súd prvého stupňa vo veci zistil riadne skutkový stav potrebný pre právne posúdenie veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Súd prvého stupňa vo veci vykonal náležité dokazovanie v potrebnom rozsahu, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 OSP dospel k správnym skutkovým zisteniam a na ich základe vyvodil vo veci samej aj správny právny záver, keď na vec aplikoval zodpovedajúce právne normy, ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k nevyhoveniu návrhu aj náležite v súlade s § 157 ods. 2 OSP odôvodnil. Prihliadnuc na obsah spisového materiálu a z neho vyplývajúci skutkový a právny stav odvolací súd nezistil v postupe súdu prvého stupňa ani z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 OSP). Z obsahu spisu nevyplýva, že by svojím konaním (rozhodnutím) odňal účastníkom možnosť konať pred súdom, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak, súd prvého stupňa ich posúdil súhrnne a aj ich podrobne vyhodnotil. Rozsudok je dostatočne presvedčivý a súd prvého stupňa v ňom dal dostatočne kvalifikovanú argumentáciu o neopodstatnenosti uplatneného nároku. V odvolaní navrhovateľ neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného stavu a jeho právneho hodnotenia alebo ktoré by mu neboli bývali známe. Z konania pred súdom prvého stupňa iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce, z ktorého dôvodu si ani nežiada doplniť dôvody na zdôraznenie jeho správnosti, pretože by išlo len o opakovanie argumentov vyslovených súdom prvého stupňa. Odvolací súd stotožniac sa s argumentmi súdu prvého stupňa, na ktoré v plnej miere v podrobnostiach poukazuje (§ 219 ods. 2 OSP) len na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia konštatuje: Podľa § 2 Občianskeho súdneho poriadku v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb. Citované ustanovenie konkretizuje obsah činnosti súdov, ktorej formami sú prejednávanie a rozhodovanie sporov (sporové konanie) a iných právnych vecí (nesporové konanie) a taktiež výkon súdnych a iných súdne vykonateľných rozhodnutí (exekučných titulov) v rámci exekučného konania. Inými právnymi vecami sa rozumejú i veci rozhodovania o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov upravené v samostatnej časti Občianskeho súdneho poriadku. Z dikcie citovaného ustanovenia teda vyplýva, že rozhodovanie o civilných žalobách je jednou z foriem činnosti súdov, keď ďalšími ich samostatnými činnosťami sú vedenie exekučných konaní a rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov. Ide o činnosti súdu nezávislé, vzájomne neprepojené, bez oprávnenia zasahovania jednej z uvedených činností do činnosti inej. Správne teda súd prvého stupňa ustálil nedostatok oprávnenia zasahovať rozhodnutím vydaným v civilnom súdnom procese do rozhodovania v exekučnom konaní súdu, v rámci ktorého existujú samostatné účinné prostriedky súdnej ochrany povinného (námietky, návrh na zastavenie exekúcie). Taktiež súd prvého stupňa správne vyhodnotil tú skutočnosť, že predmetná žaloba bola podaná ako žaloba sporová a navrhovateľ nevyužil zákonom mu danú možnosť preskúmania správnosti rozhodnutia správneho orgánu podľa osobitnej časti Občianskeho súdneho poriadku o správnom súdnictve. Návrh na začatie konania taktiež nespĺňal náležitosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nebol takto formulovaný, avšak odvolací súd uvádza, že i v prípade rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia by všeobecný súd do priebehu exekučného konania riadiaceho sa príslušnými zákonnými ustanoveniami so samostatnými zákonnými možnosťami efektívnej ochrany povinného zasahovať nemohol. Podľa § 80 OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho), b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva, c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Žaloba podaná v občianskom súdnom konaní podľa citovaného zákonného ustanovenia musí spadať pod niektorý s príkladov návrhov na začatie konania. Navrhovateľ sa predmetnou žalobou domáhal splnenia povinnosti od odporcu vo forme zdržania sa určitého konania. V tejto časti bola žaloba správne vyhodnotená ako nedôvodná, keď jej predmetom nebolo uloženie povinnosti vyplývajúcej ani zo zákona, ani z právneho vzťahu a ani z porušenia práva (zodpovednostný vzťah napr. titulom náhrady škody). Naopak, navrhovateľ sa domáhal zákazu zdržať s výkonu zákonného oprávnenia odporcu podať návrh na výkon rozhodnutia, ktoré uloženie takejto povinnosti by bolo ústavne nekonformné a teda nelegitímne. Druhým požadovaným petitom sa domáhal vyslovenia určovacieho výroku o neúčinnosti , resp. neplatnosti výkazu nedoplatkov ako exekučného titulu, ktorý výrok súdu by taktiež nekorešpondoval s ust. § 80 písm. c/ OSP, keďže by nešlo o výrok, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Správne teda súd prvého stupňa žalobu navrhovateľa v oboch jej požadovaných častiach vyhodnotil za nedôvodnú vzhľadom na nesúlad podanej žaloby s ust. § 80 písm. b/ a c/ OSP. V ostatných podrobnostiach sa odvolací súd plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vysloveným súdom prvého stupňa, na ktoré poukazuje (§ 219 ods. 2 OSP). So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutkové i právne skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, keď občasné chybné uvedenie čísla zákona o poisťovniach (81/2004 miesto 581/2004) v odôvodnení rozsudku vyhodnotil za zrejmú nesprávnosť v písaní nemajúcu vplyv na správnosť a zákonnosť napadnutého rozsudku. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 OSP v zmysle zásady úspešnosti v konaní. V odvolacom konaní úspešnému odporcovi však ich náhradu nepriznal, nakoľko žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, resp. si ich náhradu ani neuplatnil. Napadnutým uznesením zo dňa 14.3.2013, č.k. 51C 20/2012-95, súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť na jeho účet sumu 99,50 Eur titulom súdneho poplatku za podané odvolanie proti meritórnemu rozsudku. Rozhodol tak s poukazom na položku 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov v spojení s § 7 ods. 10 cit. zákona. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote riadne odvolanie navrhovateľ z dôvodu, že uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 5.6.2012 mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Pozornosť upriamil na ust. § 138 ods. 1 OSP, podľa ktorého ak súd nerozhodne inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť. Vzhľadom na skutočnosť, že v uznesení zo dňa 5.6.2012 nebolo rozhodnuté inak, mal za to, že jeho oslobodenie od súdnych poplatkov sa vzťahuje na celé konanie, preto napadnuté uznesenie označil za vecne nesprávne. Rovnako napadol výšku vyrubeného súdneho poplatku, nakoľko podľa jeho názoru výška súdneho poplatku za predbežné opatrenie je 33,- Eur. Odvolací súd prejednal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že toto nie je dôvodné. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 5.6.2012, č.k. 51C 20/2012-27, bolo navrhovateľovi priznané oslobodene od súdnych poplatkov za návrh na uloženie povinnosti zdržať sa podania návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. oslobodenie od súdnych poplatkov sa týkalo len návrhu na začatie konania. Podľa § 138 ods. 1 OSP na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť, poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú. So zreteľom na zákonnú možnosť vyplývajúcu z citovaného ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch rozhodnúť o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov len sčasti a z výroku uznesenia súdu prvého stupňa zo dňa 5.6.2012, č.k. 51C 20/2012-27, je zrejmé, že navrhovateľovi bolo priznané len čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov za návrh na začatie konania. Súdny poplatok za podané odvolanie je preto povinný zaplatiť a súd prvého stupňa postupoval správne, ak ho na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie proti odvolaním napadnutého rozsudku napadnutým uznesením zaviazal. Vzhľadom na odvolaciu námietku k výške súdneho poplatku za podané odvolanie odvolací súd preskúmal správnosť výšky takto vyrubeného poplatku, keď zistil, že odvolanie zo dňa 28.12.20132 smerovalo proti rozsudku zo dňa 24.10.2012, č.k. 51C 20/20132-77, preto správne súd prvého stupňa postupoval, ak výšku poplatku za toto odvolanie vyrubil podľa položky 1 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s § 7 ods. 10 zák. č. 71/1992 Zb., keďže nešlo o odvolanie proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.