Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/59/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212201680 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1212201680.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu MC - Bauchemie, spol. s r.o., Na pántoch 10 Bratislava, IČO: 35 760 737, práv. zast. PAICEK LEGAL s.r.o., Panská 17 Bratislava, proti žalovanému ZEDA Beton, a.s., Miletičova 17/B Bratislava, IČO: 44 114 036, práv. zast. advokátom JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, Kutlíkova 17, Bratislava o zaplatenie istiny 2.641,80 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 24Cb/180/2013-150, zo dňa 6.11.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 24Cb/180/2013-150 zo dňa 6.11.2013 p o t v r d z u j e. Žalovaný je povinný zaplatiť na náhradu trov odvolacieho konania žalobcu 131,15 EUR, k rukám právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.641,80 EUR titulom istiny s 9%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.641,80 EUR od 14.3.2010 do zaplatenia, ako i trovy konania a trovy právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá v ústnej forme platná kúpna zmluva v zmysle ústnej objednávky, na základe ktorej žalobca riadne splnil svoju povinnosť dodať žalovanému dohodnutý tovar. Žalovaný nesplnil riadne a včas svoju zmluvnú povinnosť zaplatiť žalobcovi dohodnutú kúpnu cenu, v dôsledku čoho sa žalovaný dostal do omeškania so splnením svojej zmluvnej povinnosti a žalobcovi vznikol nárok na dlžnej sumy spolu s príslušenstvom predstavujúcim úroky z omeškania v zákonnej výške, keďže medzi stranami nebola dohodnutá výška úrokov z omeškania. Obranu žalovaného súd prvého stupňa vyhodnotil ako účelovú, ako aj skutkovo a právne irelevantnú a to preto, že vystavenie písomnej objednávky v inom obchodnom prípade je vo vzťahu k predmetu tohto sporu bez akejkoľvek relevancie, nakoľko táto skutočnosť v žiadnom prípade neznamená, že v prejednávanej veci nemohla byť objednávka zrealizovaná len telefonicky alebo iným spôsobom, pričom Obchodný zákonník pre platnosť kúpnej zmluvy nepredpisuje písomnú formu. Tovar bol jednoznačne dodaný tretím subjektom - prepravnou spoločnosťou do miesta prevádzkarne žalovaného, pričom potvrdenie odovzdania a prevzatia tovaru je jednoznačne preukázané riadne potvrdenou prepravnou listinou, na ktorej sa nachádza odtlačok pečiatky žalovaného s poradovým číslom "-2-", pričom žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že by disponoval ako obchodná spoločnosť len jedinou pečiatkou. Okrem toho sa na prepravnej listine nachádza aj nečitateľný podpis preberajúcej osoby jednoznačne sa nachádzajúcej v prevádzkarni žalovaného, do ktorej prepravná spoločnosť predmetný tovar dodala. Faktúra, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému kúpnu cenu, bola žalovanému jednoznačne doručená, žalovaným akceptovaná a zavedená do účtovníctva žalovaného. Žalovaný doručenú faktúru vo vzťahu k žalobcovi žiadnym relevantným spôsobom nenamietal a nerozporoval jej skutkový a právny základ. Žalovaným prezentované spochybňovanie predmetnej faktúry jej neuhradením a pasivitou žalovaného až do obdržania platobného rozkazu v žiadnom prípade nie je možné považovať za relevantný úkon žalovaného smerujúci k spochybneniu skutkového a právneho základu vyúčtovanej kúpnej ceny. Doklad zo dňa 23.1.2012 vyhotovený účtovníčkou žalovaného a obsahujúci odsúhlasenie zostatkov k 31.12.2011 nie je podľa názoru súdu možné kvalifikovať ako platné uznanie záväzku v zmysle Obchodného zákonníka, nakoľko z neho nie je jednoznačne zrejmý prejav vôle žalovaného smerujúci k uznaniu záväzku v zmysle Obchodného zákonníka. Taktiež súd prvého stupňa poznamenal, že tento účtovný doklad nie je potvrdený štatutárnym zástupcom žalovaného, pričom zákon pre platnosť tohto právneho úkonu vyžaduje písomnú formu a žalobca v danom konaní nepreukázal, že by zamestnankyňa žalovaného vykonávajúca účtovníctvo bola žalovaným splnomocnená na realizovanie právneho úkonu uznania záväzku v zmysle Obchodného zákonníka. Tento doklad však jednoznačne preukazuje skutočnosť, že žalovaný žalobcom vystavenú a doručenú faktúru akceptoval a voči jej skutkovému a právnemu základu nevzniesol žiadne námietky. Vzhľadom na vyššie uvedený zistený a ustálený skutkový stav súd nedoplnil dokazovanie výsluchom žalovaným navrhnutých svedkov, nakoľko ich svedecké výpovede nepovažoval súd za potrebné, keďže zo strany žalobcu boli súdu predložené jednoznačné listinné dôkazy preukazujúce vyššie opísaný skutkový stav. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa kvalifikoval žalobcom uplatnený nárok ako skutkovo i právne opodstatnený a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a súčasne v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. určil povinnosť žalovaného nahradiť v spore úspešnému žalobcovi trovy konania. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný riadne a včas odvolanie v ktorom odvolaciemu súdu navrhol a napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v plnom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov prvostupňového a ako i odvolacieho konania, alebo napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní spochybnil právny názor súdu prvého stupňa ohľadom platnosti uzavretej zmluvy ako i preukázaného dodania tovaru a uviedol, že u žalobcu si žiadny tovar neobjednal a žiadny tovar mu ani nebol dodaný. Na základe negatívnej premisy však nie je možné preukázať, že určitá objednávka neexistuje a že ani dodaný tovar neexistuje a preto mal žalobca preukázať jednak existenciu objednávky ako i dodania tovaru, čo však podľa názoru žalovaného neurobil. Uviedol, že žalobca nepreukázal dôvodnosť odchýlky od zaužívanej obchodnej praxe medzi účastníkmi v iných obchodných prípadoch, kedy bola objednávka realizovaná písomne prípadne mailom. Žalovaný ďalej namietal nesprávnosť postupu súdu prvého stupňa ktorý, nepristúpil k výsluch svedkov, ktorý by mohli neexistenciu objednávky potvrdiť ako i skutočnosť, že súd prvého stupňa nepodrobil prepravnú listinu skúmaniu, napriek tomu, že žalovaný jej pravosť od začiatku spochybňoval a taktiež ani nevypočul navrhovaných svedkov, ktorí mohli ako zamestnaní účtovníci v konaní potvrdiť tvrdenie žalovaného, že od žalobcu žiadny tovar neprevzal. Žalovaný v odvolaní tiež vyslovil domnienku, že žalobca mohol dodať tovar inému subjektu, keďže v mieste jeho podnikania sa nachádza viacero spoločností s rovnakým predmetom podnikania. Žalovaný ďalej namietal nesprávne právne posúdenie odsúhlaseného zostatku zo dňa 16.1.2012 ako dokladu preukazujúceho uznanie záväzku žalovaným. Uviedol, že samotné potvrdenie o záväzku vyplýva z noriem verejného práva a nemá súkromnoprávny charakter a samotné potvrdenie slúži len na odsúhlasenie neuhradeného zostatku z účtovného hľadiska a nemôže slúžiť ako doklad preukazujúci uznanie dlhu. Žalovaný taktiež vyslovil svoj nesúhlas s postojom súdu prvého stupňa, ktorý pasivitu žalovaného pričítal na jeho ťarchu, nakoľko pasívny postoj nemožno považovať za odsúhlasenie žalobcových nesprávnych tvrdení. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom obsiahlom vyjadrení uviedol, že s rozhodnutím súdu prvého stupňa súhlasí vo všetkých jeho častiach a odvolanie žalovaného považuje za účelové, nakoľko v konaní bolo preukázané uzavretie zmluvy na základe telefonickej objednávky ako i dodanie tovaru žalovanému a nie inému subjektu ako žalovaný účelovo namietal. Uviedol, že žalovaný tiež prijal faktúru vystavenú žalobcom, ktorú žalovaný nereklamoval ani žalobcovi nevrátil ale ju riadne zaevidoval vo svojom účtovníctve v rámci koncoročného odsúhlasenia zostatkov, čo tiež nasvedčuje tvrdeniu žalobcu, že žalovaný, vedomý si svojho záväzku voči žalobcovi, nezaplatil za objednaný a dodaný tovar a v konaní účelovo spochybňuje žalobcom tvrdený a preukázaný stav, hoci právnemu zástupcovi žalobcu prostredníctvom mailu ponúkol zaplatenie polovice dlžnej sumy, čo by v prípade neexistencie pohľadávky žalobcu určite neurobil. Odvolací súd prejednal vec podľa §212 ods. 1 a §214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatujúc správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania k veci dodáva, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne dôvody s ktorými sa súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí právne nevysporiadal a to čo do existencie záväzkového vzťahu medzi účastníkmi, objednávky, dodania tovaru ako i následného účtovného postupu žalovaného. Odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvého stupňa konštatuje, že vzhľadom na stav vykonaného dokazovania, v ktorom žalobca svoje tvrdenia podoprel listinnými dôkazmi, nebol nutný výsluch žalovaným navrhovaných svedkov, o ktorých nezaujatosti možno mať navyše dôvodnú pochybnosť vzhľadom na skutočnosť, že ide o zamestnancov žalovaného. Preto odvolací súd nemohol prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že mu súd prvého stupňa odňal možnosť konať pred súdom, nakoľko listinné dôkazy dostatočným spôsobom preukazovali žalobcom tvrdený skutkový stav a výpovede svedkov by podľa názoru odvolacieho súdu neboli spôsobilé tieto dôkazy spochybniť. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1 Os.p. ako správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p. a v spore úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 131,15EUR za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 4.2.2014 v sume 101,25EUR spolu režijným paušálom 8,04 EUR a 20% DPH podľa § 10 a nasl. vyhl. č. 655/2004 Z.z. Poučenie: : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.