Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/64/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212204299 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Hirnerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1212204299.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blaženy Hirnerovej a členiek JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: LAMA Plus Slovakia, s. r. o., 023 54 Turzovka č. 554, IČO: 36 408 221, zastúpenému: JUDr. Ľudmilou Kvašňovskou, advokátkou, Kukučínova 2839, 022 01 Čadca, proti žalovanému: Promys Trade Slovakia, a. s., Prievozská 18, 824 51 Bratislava, IČO: 35 905 247, o zaplatenie 2.759,51 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 54Cb/117/2012-74 zo dňa 14.03.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 54Cb/117/2012-74 zo dňa 14.03.2013 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.759,51 eur spolu s úrokom z omeškania. Zároveň uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 165,50 eur titulom náhrady trov konania za zaplatený súdny poplatok a sumu 728,26 eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 05.03.2012, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 2.759,51 eur spolu s príslušenstvom, ako i náhradu trov konania z titulu kúpnej zmluvy. Konajúci súd o veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 26.03.2012 č.k. 33Rob/466/2012-23, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz bol žalovanému doručený dňa 11.04.2012. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu, v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že dlžnú sumu odmieta uhradiť, nakoľko neboli dodržané obchodné dohody a takisto ceny podľa cenových ponúk a z toho dôvodu navrhuje vyššie uvedený platobný rozkaz zrušiť v plnom rozsahu. Súd prvého stupňa rozhodol bez prítomnosti odporcu s poukazom na § 101 ods. 2 O.s.p.. Z výpisu z obchodného registra žalovaného mal preukázané, že štatutárnym orgánom žalovaného je W.. T. Z. (ako predseda predstavenstva) P. V.. V. V. (ako člen predstavenstva). Obaja členovia predstavenstva sú oprávnení konať a podpisovať za spoločnosť samostatne. To znamená, že v mene spoločnosti je oprávnený konať každý člen, t.j. aj V.. V. V., ktorý svoju neúčasť na danom pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnil. Správanie žalovaného prostredníctvom W.. T. Z., ktorý niekoľkokrát opätovne žiadal o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov, považoval za obštrukčné a nie v súlade so zákonom. Vykonaným dokazovaním bolo súdu prvého stupňa preukázané, že účastníci konania uzatvorili kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobca dodal žalovanému tovar a žalovaný bol povinný uhradiť žalobcovi kúpnu cenu dodaného tovaru. Žalobca súdu preukázal, že objednaný tovar riadne dodal, čím splnil svoj záväzok vyplývajúci z uzatvorenej kúpnej zmluvy a zároveň mu vznikol nárok na poskytnutie protiplnenia zo strany žalovaného vo forme zaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar. Keďže žalovaný žalobcom vystavené faktúry neuhradil v lehote ich splatnosti, nesplnil svoj záväzok zaplatiť kúpnu cenu dodaného tovaru riadne a včas a dostal sa do omeškania so plnením svojho peňažného záväzku. Popri povinnosti zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu dodaného tovaru mu tak zároveň vznikla povinnosť platiť z dlžnej sumy aj úroky z omeškania, a to v zákonnej výške. Žalovaný v podanom odpore nespochybňoval prevzatie tovaru čo do množstva, dôvod neuhradenia kúpnej ceny opieral len o jeho tvrdenie, že zo strany žalobcu neboli dodržané obchodné dohody a rovnako ako i ceny, podľa cenových ponúk. Napriek poučeniu v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. žalovaný súdu nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázal vyššie uvedené tvrdenie. V konaní taktiež žalovaný nepreukázal existenciu žiadneho iného zákonného dôvodu, pre nezaplatenie kúpnej ceny dodaného tovaru. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a príslušných ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., nakoľko rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav. Odporca uviedol, že medzi účastníkmi pravdepodobne došlo k uzavretiu nie jednej, ale väčšieho množstva kúpnych zmlúv v ústnej forme. Nasvedčuje tomu aj to, že u každej takto uzavretej kúpnej zmluvy sa viaže samostatná faktúra s dodacím listom. Podmienky dojednané v ústne uzavretých zmluvách sú však pre nedostatok písomnej formy medzi účastníkmi nejasné a sporné, a to najmä v oblasti výšky ceny, vzniku práva fakturovať a z toho sa odvíjajúcu splatnosť jednotlivých faktúr, s čím sa prvostupňový súd podľa odporcu vôbec nezaoberal. Odporca poprel správnosť výšky fakturácie vzhľadom k odberateľským dohodám v oblasti cien uzavretých s predchádzajúcim konateľom a namietal oprávnenosť a splatnosť vystavených faktúr, ktorá nekorešponduje s ústne uzavretými kúpnymi zmluvami o fakturácii, obsah ktorých prvostupňový súd podľa odporcu vôbec neskúmal. Odporca zároveň poprel nárok žalobcu na úrok z omeškania. Podľa odporcu vďaka vágnosti právneho vzťahu nemožno preukázať, kedy (ak vôbec) sa mal odporca dostať do omeškania. Uviedol tiež, že zotrváva aj na stanovisku, že už pri uzatváraní zmlúv akceptoval písomnú výhradu vlastníckeho práva predávajúceho k tovaru, ako písomný návrh dohody uvedený na každej faktúre vo forme „Až do zaplatenia ostáva tovar firmy LAMA Plus Slovakia, s.r.o.“. Týmto bola podľa odporcu jednoznačne splnená podmienka písomnosti dohody v zmysle ust. § 445 Obchodného zákonníka. Podľa jeho názoru tovar je stále vo vlastníctve navrhovateľa tak, ako si to tento písomne vymienil, čo odporca akceptoval a naďalej akceptuje. Odporca vytkol, že prvostupňový súd sa vôbec v konaní nezaoberal, neobjasňoval ani nevyhodnotil dôvod existencie na faktúrach uvedenej výhrady vlastníckeho práva. Podľa odporcu za takéhoto stavu veci sa stávajú uvádzané faktúry jednoznačne nedôveryhodnými platobnými dokumentmi. Odporca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ, v ktorom uviedol, že ceny boli s odporcom individuálne dojednávané. Odporca nikdy nenamietal výšku fakturácie. S výškou fakturovaných cien a so splatnosťou faktúr súhlasil, čo prejavil tým, že voči fakturovanej výške vykonával zápočet dňa 21.11.2011 a 31.12.2011. Žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol vecne správne a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s vyhodnotením skutkového stavu a s právnym posúdením veci tak, ako ho vo svojom rozsudku uviedol súd prvého stupňa. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že navrhovateľ odporcovi predmetný tovar dodal, ktorého prevzatie odporca nespochybnil, pričom v prípade jednej faktúry čiastočne plnil započítaním pohľadávky. Tovar nereklamoval, a ani vystavené faktúry navrhovateľovi nevrátil. Odporca žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu iných dohôd s predchádzajúcim konateľom navrhovateľa, preto odvolací súd považoval tieto tvrdenia za ničím nepodložené a právne irelevantné. Čo sa týka obrany odporcu spočívajúcej v tom, že na jednotlivých faktúrach, ktoré boli vystavené navrhovateľom, je v spodnej časti uvedená poznámka - výhrada vlastníctva navrhovateľa k tovaru uvedenému na faktúre až do zaplatenia, odvolací súd poukazuje na to, že ide o skutočnosť, ktorá nebola uplatnená pred súdom prvého stupňa a pri odvolacom konaní môže byť odvolacím dôvodom len vtedy, ak boli splnené podmienky ust. § 205a ods. 1 O.s.p.. V danom prípade však žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by niektorá z podmienok uvedených v citovanom zákonnom ustanovení bola splnená. Ide o skutočnosť, ktorú účastník mohol označiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odvolací súd však považuje za potrebné dodať, že v zmysle § 445 Obchodného zákonníka pre platné dojednanie výhrady vlastníctva je nevyhnutná písomná forma. V danom prípade poznámka o výhrade vlastníctva uvedená na jednotlivých faktúrach nepredstavuje platne dojednanú výhradu vlastníctva navrhovateľa pre nedostatok jej formy a ani takáto poznámka nepreukazuje, či skutočne k dohode o výhrade vlastníctva došlo. Odporca tovar prevzal, avšak svoj záväzok za dodaný tovar riadne a včas zaplatiť, nesplnil. O zániku uvedeného záväzku jeho splnením odporca súdu ku dňu jeho rozhodovania žiadny dôkaz nepredložil. Pokiaľ sa odporca v odpore bránil tým, že s navrhovateľom mal dojednané iné ceny, než boli uvedené na jednotlivých faktúrach, nič mu nebránilo, tento tovar od navrhovateľa nepreberať. Odporca nepredložil žiadny právne relevantný dôkaz na preukázanie svojich tvrdení. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., pretože navrhovateľ mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo voči odporcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže navrhovateľ si náhradu trov konania neuplatnil, odvolací súd mu ju nepriznal. Tento rozsudok bol členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.