Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/32/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212204528 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1212204528.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: ZAČ, s.r.o., so sídlom Trlinská 524/32, Šenkvice, IČO: 44 979 908, právne zastúpeného JUDr. Pavlom Mičunekom, advokátom, so sídlom Holubyho 37, Pezinok proti žalovanému: Samat Kovoizospol spol. s r.o., so sídlom Ľanová 6, Bratislava, IČO: 31 324 908, právne zastúpenému Wolf & Linden, s.r.o., so sídlom Astrová 2/ A, 821 01 Bratislava, IČO: 47 231 742, o zaplatenie 3.400,18 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 07.11.2013 č.k. 23Cb/32/2012-91, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 23Cb/32/2012-91 zo dňa 07.11.2013 p o t v r d z u j e . Žalovanému súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol súd prvého stupňa žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 3.400,18 eur a náhrady trov konania titulom úhrady ceny diela a zmluvnej pokuty podľa zmluvy o dielo č. 5/2011. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa tak, že zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 881,92 eur a iné trovy konania vo výške 204,- eur, všetko k rukám právneho zástupcu žalovaného v lehote troch dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že pre žalovaného vyhotovil dohodnuté dielo spočívajúce v demontáži a montáži oceľových výplní schodísk, výrobe a montáži oceľovej podpornej konštrukcie, pričom žalovaný dielo dňa 18.08.2011 protokolárne prevzal. Žalobca následne fakturoval cenu diela vo výške 5.160,- eur, a to faktúrou č. 8/2011 splatnou 03.09.2011, ktorú žalovaný čiastočne plnil v sume vo výške 2.000,- eur. Žalobca vyúčtoval žalovaného aj zmluvnú pokutu a to faktúrami č. 2011/11 vo výške 143,80 eur a faktúrou č. 2011/016 vo výške 96,38 eur. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a namietal výšku faktúrou č. 8/2011 vyúčtovanej ceny diela, ktorá nezodpovedala zmluvne dohodnutej cene diela. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že dňa 18.08.2011 prišlo k protokolárnemu odovzdaniu a prevzatiu diela, pretože protokol nebol podpísaný žalovaným, ako to vyžadoval čl. IX bod 1 zmluvy o dielo. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca sa dostal do omeškania so zhotovením diela, keď doba plnenia bola medzi účastníkmi dohodnutá na 27.07.2011, teda žalovaný si uplatnil voči žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu v súlade s dojednaním čl. IV bod 5 zmluvy o dielo za 22 dní omeškania od 27.07.2011 do 18.08.2011, čo pri aplikácii dohodnutej limitácie zmluvnej pokuty na maximálne 50% z ceny diela predstavovalo sumu 2.150,- eur, ktorú si žalovaný započítal voči pohľadávke žalobcu uplatnenej v súdnom konaní. Z vykonaného dokazovania prvostupňový súd zistil a medzi účastníkmi nebolo sporným, že žalobca sa ako zhotoviteľ zmluvou o dielo č. 5/2011 zaviazal vykonať pre žalovaného ako objednávateľa dielo spočívajúce v demontáži a montáži oceľových výplní schodísk, výrobe a montáži oceľovej podpornej konštrukcie. Doba plnenia diela bola v čl. IV bod 1 zmluvy o dielo dohodnutá v období od 12.07.2011 do 27.07.2011 a pre prípad nedodržania dohodnutých termínov dodávky sa v čl. IV bod 5 zmluvy o dielo zaviazal žalobca zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 5% z celkovej ceny diela za každý deň omeškania, najviac však 50% z celkovej ceny diela. Podľa čl. VI bod 1 zmluvy o dielo bola cena za zhotovenie diela dohodnutá v súlade so z. č. 18/1996 Z.z. vo výške 4.300,- eur, ktorú mal uhradiť žalovaný ako objednávateľ do 14 dní po protokolárnom odovzdaní a prevzatí predmetu diela. Podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 20.10.2011 zaplatil žalovaný žalobcovi čiastočne cenu diela , a to v hotovosti v sume vo výške 2.000,- eur a dňa 15.04.2013 prevodom na účet žalobcu sumu 150,- eur. Prvostupňový súd sa pri svojom rozhodnutí stotožnil s tvrdením žalovaného, že cena diela bola v zmluve o dielo dohodnutá vo výške 4.300,- eur a nie vo výške 5.160,- eur, keď výkladom čl. VI bod 1 v spojení s čl. IV bod 2 zmluvy o dielo dospel k záveru, že dohoda o cene diela vo výške 4.300,- eur zahŕňa aj daň z pridanej hodnoty. Ohľadom protokolárneho odovzdania diela dňa 18.08.2011 dospel súd prvého stupňa k záveru, že podpis na preberacom protokole nie je podpisom štatutárneho zástupcu žalovaného, a keďže žalobca nevedel označiť osobu, ktorá mala za žalovaného preberací protokol podpísať a neposkytol žiadne tvrdenia ani dôkazy v tomto smere, súd prvého stupňa prijal skutkový záver, že dielo dňa 18.08.2011 žalovanému odovzdané nebolo. Pokiaľ žalobca tvrdil, že omeškanie s dodaním diela zavinil žalovaný tým, že neposkytol žalobcovi súčinnosť vo forme neposkytnutia lešenia, konštatoval súd prvého stupňa, že povinnosť takejto súčinnosti žalovanému nevyplývala z právneho predpisu ani zo zmluvy o dielo a v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Na základe uvedeného vyhodnotil súd prvého stupňa kompenzačnú námietku žalovaného ako dôvodnú s tým, že ku stretu pohľadávky žalobcu voči žalovanému na zaplatenie ceny diela a protipohľadávky žalovaného voči žalobcovi vo výške 2.150,- eur titulom zmluvnej pokuty za omeškanie sa so zhotovením diela prišlo ku dňu 09.04.2013, kedy sa stala splatnou protipohľadávka žalovaného proti žalobcovi na zaplatenie zmluvnej pokuty. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvého stupňa odkazom na § 536 ods. 1,2 a 3, § 554 ods. 1 a 2 a § 365 Obchodného zákonníka ako aj § 1 ods. 1 a § 3 ods. 1 z. č. 18/1996 Z.z. o cenách. Pretože žalobcom uplatnený peňažný nárok nepovažoval súd prvého stupňa za dôvodný, žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia a zaplatenom súdnom poplatku. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie a žiadal, aby krajský súd odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel, resp. rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Žalobca odôvodnil svoje odvolanie nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvého stupňa. Podľa názoru žalobcu sa súd nedostatočne vyporiadal s otázkou, kto spôsobil omeškanie žalobcu, nezohľadnil tvrdenie žalobcu ani svedka o tom, že omeškanie spôsobil žalovaný tým, že včas nepremiestnil lešenie z prvej sekcie na druhú a tým znemožnil žalobcovi ukončiť dielo v dohodnutej dobe. Záver súdu o tom, že zmluva o dielo takúto povinnosť žalovanému neukladá podľa žalobcu neobstojí, pretože takúto povinnosť zmluva neukladá ani žalobcovi. Žalobca vytýkal súdu prvého stupňa, že sa nezaoberal skutočnosťou, kto lešenie postavil a až do ukončenia diela premiestňoval. Ak by mal byť žalobca povinný obstarať lešenie, cena diela by bola vyššia, keďže žalobca by do nej musel zahrnúť aj cenu za prenájom lešenia. Ďalej žalobca namietal nevykonanie navrhovaného dokazovania na preukázanie prevzatia diela a dokazovanie predložením zmluvy o dielo medzi žalovaným a správcom domu a stavebným denníkom žalobcu. Nakoniec žalobca rozporoval otázku ceny diela tak, ako jej výšku ustálil súd prvého stupňa a v tomto smere namietal nesprávny výklad čl. V zmluvy o dielo a trval na tom, že cena diela vo výške 4.300,- eur bola dohodnutá bez dane z pridanej hodnoty. S poukazom na uvedené tvrdenia nepovažoval žalobca za správne akceptovanie kompenzačnej námietky súdom. Ku odvolacím dôvodom žalobcu sa vyjadril svojim písomným podaním doručeným súdu dňa 23.01.2014 žalovaný s tým, že žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby spočívajúci v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu spolu vo výške 167,- eur. Vo svojom vyjadrení žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu, prípadne zrušenie napadnutého rozsudku. Žalovaný mal za to, že sa ku všetkým skutočnostiam uvedeným žalobcom v predmetnom odvolaní vyjadril už v konaní na prvom stupni, a preto považoval ďalšie vyjadrenia za nadbytočné. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov odvolania, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam odvolateľa dodáva: Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, pričom k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci dochádza vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale tento nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V skutočnosti žalobca vo svojom odvolaní napadol skutkové závery súdu prvého stupňa, keď namietal nesprávne zistený skutkový stav týkajúci sa omeškania žalobcu s vykonaním diela. Žalobca tvrdil, že povinnosť obstarania a premiestnenia lešenia, potrebného ku splneniu si záväzku vykonať dielo, na ktoré sa žalobca zmluvou o dielo zaviazal, nie je stanovená žalovanému ani žalobcovi. Z tejto okolnosti vyvodil žalobca opačný skutkový záver, teda mal za to, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť týkajúcu sa prípravy lešenia, a preto spôsobil omeškanie žalobcu so splnením záväzku podľa zmluvy o dielo. V zmysle čl. II bod 1 zmluvy o dielo sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal realizovať pre žalovaného ako objednávateľa demontáž oceľových výplní otvorov schodísk a výrobu a montáž oceľovej podpornej konštrukcie. Ako správne súd prvého stupňa zistil, v zmluve o dielo nebola medzi účastníkmi dohodnutá povinnosť žalovaného poskytnúť žalobcovi súčinnosť spočívajúcu v obstaraní a postavení príslušného lešenia. Z vymedzenia diela, na ktorého vykonanie sa žalobca zaviazal vyplýva, že predmetom diela mala byť aj činnosť demontáže a montáže oceľových výplní otvorov schodísk. Z tohto vymedzenia predmetu diela je potom zrejmé, že dielo v tomto prípade zahŕňa aj montáž/demontáž, teda žalobca sa v rámci zmluvy o dielo zaviazal k činnosti, ktorú bol povinný uskutočniť na svoje náklady a nebezpečie podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka. Každá iná interpretácia obsahu zmluvy o dielo ako tá, ktorú uskutočnil súd prvého stupňa, by bola v rozpore s jazykovým vyjadrením obsiahnutým v písomnej zmluve, ktoré je jednoznačné . Obdobne pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa dohody o cene diela, z čl. VI bod 1 zmluvy o dielo nepochybne vyplýva dohoda účastníkov o cene diela vo výške 4.300,- eur. Výklad podľa, ktorého je v takto dohodnutej cene obsiahnutá aj daň z pridanej hodnoty je správny a súladný aj s § 3 ods. 1 druhá veta zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách, na ktorý citované ustanovenie zmluvy o dielo odkazuje. Jedná sa o osobitný predpis, ktorý upravuje pravidlá dohodovania, uplatňovania, regulácie a kontroly cien výrobkov, výkonov, prác, služieb, nájmu a nehnuteľností. Zákon o cenách stanovuje, že ak nie je dohodnuté inak medzi sporovými stranami alebo osobitným predpisom stanovené inak, súčasťou ceny je aj DPH. Vzhľadom k tomu, že jazykové vyjadrenie ceny diela uvedené v zmluve o dielo, jej čl. VI bod 1 neobsahuje inú dohodu, dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa v tom, že súčasťou ceny diela vo výške 4.300,- eur bola aj daň z pridanej hodnoty. Vykonanie dokazovania za účelom zistenia osoby, ktorá odovzdala žalovanému dňa 18.08.2011 protokolárne dielo považuje odvolací súd za nadbytočné, pretože medzi účastníkmi nie je sporná skutočnosť, že k odovzdaniu diela v dobe dohodnutej v zmluve o dielo, t.j. do 27.07.2011 neprišlo. Sám žalobca tvrdil, že dielo odovzdal dňa 18.08.2011. Zmluvná pokuta za omeškanie s odovzdaním diela bola žalovaným uplatnená práve za obdobie od 27.07.2011 do 18.08.2011, pričom súd sa vysporiadal s otázkou omeškania žalobcu ako zhotoviteľa diela v tomto období, resp. s existenciou povinnosti žalovaného poskytnúť súčinnosť žalobcovi. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd správne zohľadnil kompenzačnú námietku žalovaného, keď konštatoval, že vzájomné nároky účastníkov zanikli k 09.04.2013, keď sa žalovaná pohľadávka a protipohľadávka žalovaného voči žalobcovi stretli. S ohľadom na uvádzané, nepovažoval odvolací súd námietky žalobcu uvádzané v ich odvolaní za dôvodné a stotožňujúc sa s napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa ho v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. podľa, ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, prizná súd náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Účelnosť vynaložených trov konania sa posudzuje vždy ad hoc. Z obsahu písomného vyjadrenia žalovaného ku odvolaniu žalobcu vyplýva, že žalovaný svoje vyjadrenie ku odvolacím námietkam žalobcu obmedzil výlučne na konštatovanie, že ide o opakované námietky žalobcu uplatnené v konaní pred súdom prvého stupňa, a preto nepovažuje za potrebné k nim uvádzať vyjadrenie. Vyhláška č. 655/2004 Z.z. vo svojom § 14 uvádza úkony právnej služby, za ktoré advokátovi prináleží odmena. Neznamená to však, že táto odmena patrí advokátovi za ktorýkoľvek takýto úkon, ale len za úkon účelne vykonaný v rámci konania. Za účelne uplatnený úkon v konaní nemožno v žiadnom prípade považovať vyjadrenie žalovaného obsahom, ktorého je odkaz na jeho predchádzajúce vyjadrenia pred súdom prvého stupňa. Žalovaný mal v odvolacom konaní síce plný úspech, odvolací súd však jeho úkon právnej služby, za ktorý si uplatnil a vyčíslil odmenu nepovažoval za účelne uplatnený úkon, za ktorý by mu patrila náhrada trov, a preto rozhodol tak, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.