Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/18/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212212982 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1212212982.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci navrhovateľa: SOLHYDRO spol. s r.o., Panónska cesta 17, 851 04 Bratislava, IČO: 31 343 236, zast. JUDr. László Lengyel, advokát, Ružová dolina 6, 821 08 Bratislava, proti odporcovi: Centaurea, a.s., Mraziarenská 6, 821 08 Bratislava, IČO: 35 967 811, zast. Mgr. Andrej Maar, advokát, Dunajská 6, 811 08 Bratislava, o zaplatenie 128.569,61 eur s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb/204/2012-72 zo dňa 17.9.2013 v časti, ktorou súd odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 72.971,61 eur spolu s úrokmi z omeškania a v časti trov konania takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb/204/2012-72 zo dňa 17.9.2013 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 688,81 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny 55.598,- eur a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 72.971,61 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 71.196,48 eur od 15.4.2011 do 5.2.2012, zo sumy 35.598,24 eur od 6.2.2012 do 2.8.2012, zo sumy 10.000,24 eur od 3.8.2012 do 3.12.2012, zo sumy 92.971,37 eur od 15.11.2012 do 3.12.2012, zo sumy 72.971,61 eur od 4.12.2012 do zaplatenia, trovy konania v sume 4.411,36 eur ako aj trovy právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu navrhovateľa v sume 3.150,49 eur. V odôvodnení súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 31.5.2012 domáhal zaplatenia sumy 128.569,61 eur s prísl., titulom neuhradenia garančnej zábezpeky na základe Zmluvy o dielo č. SH-93-O/2007 zo dňa 15.10.2007 a Zmluvy o dielo č. SH-396/2008 zo dňa 25.6.2008. Návrh odôvodnil tým, že účastníci konania dňa 2.2.2012 uzavreli dohodu, ktorú označili ako „Uznanie záväzku a dohoda o plnení v splátkach“. Podľa bodu 2. dohody sa odporca zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 164.167,85 eur v splátkach, a to vo výške 35.598,24 eur do 7.2.2012, vo výške 35.598,24 eur do 31.3.2012, vo výške 46.485,68 eur do 31.8.2012, vo výške 46.485,69 eur do 31.10.2012. V zmysle ustanovenia bodu 3. dohody sa nezaplatením ktorejkoľvek zo splátok riadne a včas stáva splatný celý dlh odporcu a odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania zo sumy 71.196,48 eur vo výške 9 % ročne od 15.4.2011 do zaplatenia celého dlhu a úroky z omeškania zo sumy 92.971,37 eur vo výške 9 % ročne od 15.11.2011 do zaplatenia celého dlhu. Odporca zaplatil iba prvú splátku, a to dňa 6.2.2012 vo výške 35.598,24 eur. Jeho dlh bez úrokov z omeškania ku dňu podania návrhu činí 128.569,61 eur. Písomným podaním doručeným súdu dňa 4.10.2012 (vyjadrenie k odporu) navrhovateľ vzal späť návrh v časti istiny 25.598,- eur z dôvodu úhrady dňa 3.8.2012 a pred otvorením pojednávania dňa 17.9.2013 v časti istiny 30.000,- eur z dôvodu úhrady dňa 4.12.2012. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konanie v zmysle ustanovenia § 96 O.s.p. v späťvzatej časti (istina 55.598,- eur) zastavil. Súd v rozsudku poukázal na ustanovenia § 133 O.s.p., § 323 ods. 1, § 407 ods. 3, § 536 ods. 1 a 2, § 537 ods. 1, § 548 ods. 1, § 365, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 570 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Súd dospel k záveru, že návrhom uplatnený nárok je skutkovo i právne v zostávajúcom rozsahu opodstatnený. Medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzavretiu dvoch zmlúv o dielo v písomnej forme. V článkoch V. ods. 5.7.2 písm. b) bol dohodnutý spôsob zaplatenia zostávajúcej časti ceny diela (garančná zábezpeka). Tento spôsob úhrady však bol nahradený novým záväzkom obsiahnutým v dohode o platení v splátkach zo dňa 2.2.2012, v ktorej odporca zároveň uznal svoj splatný záväzok zaplatiť sumu zádržného vo výške 164.167,85 eur. Z obsahu tejto novej dohody podľa súdu jednoznačne vyplýva vôľa účastníkov nahradiť doterajší spôsob zaplatenia zostávajúcej časti ceny diela novým spôsobom. V konečnom dôsledku odporca túto dohodu začal plniť, keď prvú splátku splatnú do 7.2.2012 vo výške 35.598,24 eur uhradil dňa 6.2.2012. Keďže nasledujúci termín splátky odporca nedodržal, stal sa splatný zostávajúci dlh odporcu vrátane príslušenstva špecifikovaného v článku 3. Dohody ako úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 71.196,48 eur od 15.4.2011 do zaplatenia a zo sumy 92.971,37 eur od 15.11.2011 do zaplatenia. V čase od vydania platobného rozkazu do vyhlásenia rozsudku odporca zaplatil dňa 3.8.2012 sumu 25.598,- eur a dňa 4.12.2012 sumu 30.000,- eur, v ktorej časti súd konanie zastavil. Okrem samotného písomného uznania záväzku, aj tieto následné čiastočné úhrady odporcu súd vyhodnotil ako uznanie záväzku. Uviedol, že podstatou tohto inštitútu je, že uznanie záväzku urobené spôsobom požadovaným zákonom zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval. Tým sa v spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, keďže nemusí dokazovať vznik záväzku ani jeho trvanie v čase, kedy k uznaniu došlo. Naopak, je na dlžníkovi, ktorý namieta, že záväzok nevznikol, že bol splatený alebo zanikol inak, aby svoje tvrdenie preukázal. Uznaním záväzku teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka. Zostávajúca časť ceny diela (garančná zábezpeka) nebola odporcom doposiaľ v celom rozsahu zaplatená, pričom doposiaľ zo žalovanej sumy zaplatil 55.598,- eur. Odporca pritom v konaní podľa súdu nepreukázal, že záväzok na zaplatenie tejto zostávajúcej časti ceny diela ako aj úroku z omeškania v čase uznania netrval alebo po tomto uznaní zanikol. Súd preto návrhu vyhovel a odporcu zaviazal na zaplatenie istiny 72.971,37 eur. Rovnako povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania nastáva priamo zo zákona a nie je potrebné, aby veriteľ dlžníka na zaplatenie úroku vyzýval alebo tento vyčísľoval. Dôvodný je preto podľa súdu aj nárok navrhovateľa na úrok z omeškania za ním uplatnené obdobie, nakoľko tento mali upravený v písomnej dohode. S prihliadnutím na čiastočné úhrady realizované po podaní návrhu, súd odporcu zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne (jeho výšku si dohodli v článku 3. dohody) zo sumy 71.196,48 eur od 15.4.2011 do 5.2.2012, zo sumy 35.598,24 eur od 6.2.2012 do 2.8.2012, zo sumy 10.000,24 eur od 3.8.2012 do 3.12.2012, zo sumy 92.971,37 eur od 15.11.2012 do 3.12.2012, zo sumy 72.971,61 eur od 4.12.2012 až do zaplatenia. Súd sa nestotožnil s argumentom odporcu, že uznanie záväzku a podpísaná dohoda o platení v splátkach nie je titulom na plnenie. Účinkom uznania záväzku (okrem toho, že odo dňa uznania začína plynúť nová premlčacia lehota) je uplatnenie vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že sa predpokladá, že v čase uznania záväzok v uznanom rozsahu trvá, čo má za následok presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka. V spore preto navrhovateľovi na preukázanie oprávnenosti žalovaného nároku podľa súdu postačovalo, aby preukázal, že nárok, ktorý si návrhom od odporcu uplatňuje, odporca písomne uznal s účinkami podľa § 323 Obch. zák. Súd uviedol, že uznanie záväzku navrhovateľ preukázal jednak predloženou písomnou dohodou (obsahujúcou zároveň uznávací prejav), ako aj následnými čiastočnými úhradami. Vzhľadom na konštrukciu vyvrátiteľnej právnej domnienky navrhovateľ nemusí v takom prípade preukazovať vznik a predpoklady žalobného nároku, ale naopak, je na odporcovi (v dôsledku prechodu dôkazného bremena), aby preukázal, že záväzok v čase uznania netrval alebo po tomto uznaní zanikol. Odporca však v tomto smere žiadne dôkazy podľa súdu neprodukoval. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku podal odporca odvolanie v časti, ktorou súd odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 72.971,61 eur spolu s úrokmi z omeškania a v časti trov konania. Podľa neho je nesprávny právny názor súdu, že listina „Uznanie záväzku a dohoda o plnení v splátkach“ je dohodou o zmene dvoch zmlúv o dielo, a to článkov č. V ods. 5.7.2 písm. b), ktoré ako podmienku splatnosti stanovujú predloženie neodvolateľnej bankovej záruky na sumu garančnej zábezpeky v prospech odporcu zriadenej v niektorej z odporcom schválenej bankovej inštitúcii a jej akceptácii odporcom. Uviedol, že právne vyhodnotenie súdu, že uznaním záväzku došlo k vzdaniu sa zabezpečenia, nemá podľa neho žiadnu oporu v texte uznania záväzku. Cieľom odporcu nikdy nebolo preukázať, že záväzok zanikol, iba tvrdil, že uznaný záväzok nie je splatný, nakoľko neboli splnené podmienky splatnosti, a napadol spôsob výpočtu úrokov z omeškania. Netvrdil, že uznanie záväzku je neplatné, ale že samotný nárok na zaplatenie musí vzniknúť na základe zmluvy o dielo a tieto zmluvy o dielo stanovujú podmienku splatnosti, ktorá nebola splnená, a to predloženie neodvolateľnej bankovej záruky. Odporca poukázal na to, že záväzok na predloženie bankovej záruky už v čase uznania záväzku existoval a pre zánik záväzku na zabezpečenie bolo potrebné výslovné a nesporné vzdanie sa nároku na zabezpečenie a nestačilo uznanie, ktoré súd považuje za zmenu zmluvy, z ktorej vzdanie sa nároku nepriamo môže vyplývať. Ani navrhovateľ netvrdil, že by uznaním záväzku došlo k zmene podmienok splatnosti, navrhovateľ uviedol, že uznaním bol zmenený termín splatnosti. Ak bol termín splatnosti dohodou o splátkach zmenený, ako tvrdí súd na 7.2.2012 a neskôr, potom odporca nemohol byť v omeškaní od 15.4.2011, ako súd tiež rozhodol v rozsudku. V tvrdeniach súdu je podľa odporcu zrejmý logický a právny rozpor. Súd žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo považuje za termín splatnosti 7.2.2012, 31.3.2012, 31.8.2012 a 21.10.2012 a pritom odporca sa mal dostať do omeškania 15.4.2012. Odporca vytkol, že rozsudok v tejto časti nekorešponduje ani s dohodou o splátkach, ani so zmluvou a dokonca ani s vydaným platobným rozkazom v tejto veci ani so žalobou. Odporca tiež uviedol, že nie je správny právny názor súdu, že uznanie dlhu je titulom na plnenie. Zároveň vytkol, že súd v rozsudku vôbec neuviedol, kedy sa záväzok odporcu stal splatný, pričom rozhodol o úrokoch z omeškania. Odporca poukázal aj na to, že súd pri právnom posúdení uznania záväzku ako dohody o zmene záväzku aplikoval výlučne § 570 Občianskeho zákonníka a opomenul použitie § 571 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého doterajší záväzok sa pokladá za nahradený iba v rozsahu, ktorý nepochybne vyplýva z dohody o novom záväzku. Zároveň odporca vytkol, že súd vôbec nevyhodnotil aplikáciu ustanovenia článku XI zmlúv o dielo, ktorý upravuje pravidlá pre zmeny zmluvy a predpisuje, že zmeny a doplnky je možné robiť iba vo forme dodatkov. Poukázal na § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že forma dodatkov bola jednoznačne medzi stranami dohodnutá. Listina Uznanie nie je označená ako dodatok, nemá ani žiadne znaky dodatku k zmluve, neobsahuje základné konštatovanie, že sa mení obsah zmluvy, preto platnosti uznania záväzku ako zmeny zmluvy bráni nedostatok formy, ktorá bola medzi stranami písomne dohodnutá. Odporca tiež konštatoval, že ani čiastkové plnenia, ktoré na naliehanie navrhovateľa vykonal, nemôžu byť považované za zmeny zmluvy a nemôžu spôsobiť, že by odporca upustil od splnenia podmienky splatnosti zo strany navrhovateľa. Odporca žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd návrh zamietne a navrhovateľovi uloží povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť mu trovy odvolacieho konania. Uviedol, že tvrdenia odporcu obsiahnuté v jeho odvolaní sú nesprávne a sú motivované iba snahou odviesť pozornosť od právnej podstaty veci. V bode 2. „Uznania záväzku a dohody o plnení v splátkach“ účastníci konania zmenili termíny splnenia povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi (uvoľniť) garančné zábezpeky, ktoré boli pôvodne dohodnuté v uvedených zmluvách o dielo, a dohodli splnenie odporcu v splátkach. Z tohto dôvodu podľa navrhovateľa sa pôvodné určenie termínu vrátenia garančnej zábezpeky „po predložení dokladu o neodvolateľnej bankovej záruke v prospech objednávateľa“ stalo neúčinným. Preto sú úvahy odporcu o podmienenosti nároku navrhovateľa bez právneho významu. Navrhovateľ poukázal aj na bod 3 predmetnej dohody, v ktorom boli dohodnuté sankcie za omeškanie odporcu, čas, odkedy má platiť úroky z omeškania a v akej výške. Na základe uvedeného je rozhodnutie súdu prvého stupňa o začiatku povinnosti odporcu platiť úroky z omeškania správne. Pokiaľ ide o formu právneho úkonu navrhovateľ uviedol, že pri použití § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa tým rozumie písomná alebo ústna forma, a nie označenie právneho úkonu (napr. dodatok), ako to uvádza odporca. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 28.1.2015 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania odporcu a s vyjadrením navrhovateľa k odvolaniu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi odporcu, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd, podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odporcu odvolací súd uvádza nasledovné: Podľa bodu 5.7 Zmluvy o dielo č. SH-396/2008 zo dňa 25.6.2008 a Zmluvy o dielo č. SH-93-0/2007 zo dňa 15.10.2007, Zmluvné strany sa dohodli, že: - 5.7.1 - 5% z ceny diela (bez DPH) je zádržné a 5% z ceny diela (bez DPH) je garančná zábezpeka. Zádržné a garančnú zábezpeku podľa tejto zmluvy je objednávateľ oprávnený zadržať za účelom zabezpečenia záväzku zhotoviteľa na riadne a včasné plnenie predmetu tejto zmluvy. Zádržné a garančná zábezpeka budú vytvorené tak, že objednávateľ zadrží z každej faktúry - daňového dokladu čiastku vo výške 10% z fakturovanej čiastky (bez DPH). - 5.7.2 - zádržné a garančná zábezpeka resp. ich časť budú zhotoviteľovi zaplatené (uvoľnené) nasledovne: a) zádržné objednávateľ uvoľní zhotoviteľovi do 30 dní odo dňa protokolárneho prevzatia celého diela objednávateľa t.j. hrubej stavby investorom, a odstránení všetkých oznámených vád a nedorobkov. Zmluvné strany sa dohodli, že objednávateľ uvoľní zadržanú čiastku do 15 dní od predloženia dokladu o neodvolateľnej bankovej záruke v prospech objednávateľa na sumu zádržného na adresu sídla objednávateľa. b) garančná zábezpeka bude uhradená najneskôr do 30 dní od uplynutia 2 rokov odo dňa odovzdania diela objednávateľovi po predložení dokladu o neodvolateľnej bankovej záruke v prospech objednávateľa na sumu garančnej zábezpeky zriadenej v niektorej objednávateľom schválenej renomovanej bankovej inštitúcii a jeho akceptácii objednávateľom. Podľa tvrdenia odporcu v odvolaní, odporca nenamieta, že by záväzok na uvoľnenie zádržného a garančnej zábezpeky neexistoval, namietal len, že uznaný záväzok nie je splatný, pretože splatnosť záväzku v zmluve o dielo je podmienená predložením neodvolateľnej bankovej záruky. Uvedená odvolacia námietka odporcu je právne irelevantná, pretože dňa 2.2.2012 došlo medzi dlžníkom a veriteľom k uzavretiu platnej písomnej dohody, ktorou dlžník uznal svoj záväzok vo výške 164.167,85 Eur titulom uvoľnenia (zaplatenia veriteľovi) garančnej zábezpeky, ktoré dlžník zadržal z ceny diela vykonaného na základe Zmluvy o dielo č. SH-93-0/2007 zo dňa 15.10.2007 a Zmluvy o dielo č. SH-396/2008 zo dňa 25.6.2008 (bod 1.), a v bode 2. Dohody sa dlžník zaviazal svoj záväzok, uvedený v bode 1. Dohody splniť v splátkach bezhotovostným príkazom na bankový účet veriteľa, a to splátku vo výške 35.598,24 Eur do 7.2.2012, splátku vo výške 35.598,24 Eur do 31.3.2012, splátku vo výške 46.485,68 Eur do 31.8.2012 a splátku vo výške 46.485,69 Eur do 31.10.2012. Z takto uzavretej Dohody je nepochybné, že došlo k uznaniu záväzku a k zmene termínu splatnosti garančnej zábezpeky, pôvodne dohodnutej v Zmluve o dielo „po predložení dokladu o neodvolateľnej bankovej záruke...“. Súd prvého stupňa preto dospel vo svojom rozsudku k správnym skutkovým zisteniam a k správnemu právnemu záveru o nahradení pôvodného záväzku zaplatenia zostávajúcej časti ceny diela (garančná zábezpeka) novým záväzkom, obsiahnutým v listine „Uznanie záväzku a dohoda o plnení v splátkach“ zo dňa 2.2.2012. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou odvolateľa, týkajúcou sa nesprávneho určenia omeškania odporcu súdom, pretože v bode 3. Dohody zo dňa 2.2.2012 bolo dohodnuté, že „nezaplatením ktorejkoľvek zo splátok riadne a včas sa stáva splatný celý dlh dlžníka a dlžník je povinný zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania zo sumy 71.196,48 Eur vo výške 9% ročne od 15.4.2011 do zaplatenia celého dlhu a úroky z omeškania zo sumy 92.971,37 Eur vo výške 9% ročne od 15.11.2011 do zaplatenia celého dlhu.“ V konaní bolo preukázané, že odporca uhradil včas len prvú splátku podľa bodu 2. Dohody, a to sumu 35.598,24 Eur dňa 6.2.2012. Ostatné termíny splátok nedodržal, čím sa stal dlh splatným v zmysle bodu 3. Dohody. Po podaní žaloby na súd odporca uhradil ešte sumu 25.598,- Eur dňa 3.8.2012 a sumu 30.000,- Eur dňa 4.12.2012, preto súd prvého stupňa priznal úroky z omeškania v súlade s Dohodou a správne určil začiatok omeškania odporcu. Súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, keď aplikoval ustanovenie § 570 ods. 1,2 Obč. zák., pretože z písomnej Dohody zo dňa 2.2.2012 jednoznačne vyplýva, že došlo k nahradeniu pôvodného záväzku (bod 5.7 Zmluvy o dielo) novým, a to v celom rozsahu, keďže sa v ňom dohodla splatnosť spôsobom v Dohode uvedeným. Súd prvého stupňa preto „neopomenul“ aplikovať ust. § 571 Obč. zák., ktoré sa na daný prípad nevzťahovalo. Odvolací súd preto považuje rozsudok prvostupňového súdu za vecne správny, v súlade so zákonom, dostatočne a presvedčivo odôvodnený. Odporca svoj záväzok, ktorý písomne uznal, jeho existenciu v odvolaní najprv ani nespochybnil, namietal len jeho splatnosť. Dôvody odvolania v jeho závere, kde odporca namieta, že Uznanie záväzku je pre nedostatok formy neplatné podľa § 40 Obč. zák., sú v celom rozsahu právne irelevantné, pretože Uznanie záväzku je plne v súlade s ust. § 323 ods. 1 Obch. zák., keďže je v písomnej forme a záväzok v ňom uvedený je dostatočne určitý. V žiadnom prípade teda nemožno prisvedčiť tvrdeniu odporcu, že nebola dodržaná forma, ktorú vyžaduje zákon. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v odvolaním napadnutej časti podľa § 219 ods. 1, 2, O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., pretože navrhovateľ mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo voči odporcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania. Navrhovateľ si náhradu trov odvolacieho konania uplatnil vo vyjadrení k odvolaniu odporcu vo výške 824,27 eur. Uvedené trovy spočívajú v trovách právneho zastúpenia, pričom navrhovateľ pri ich výpočte vychádzal z tarifnej hodnoty veci 128.569,61 eur. Odvolací súd však poukazuje na to, že konanie bolo v časti o zaplatenie istiny 55.598,- eur zastavené, odvolanie odporcu sa týka iba časti, ktorou súd odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 72.971,61 eur spolu s úrokmi z omeškania a v časti trov konania, preto pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je potrebné vychádzať z tarifnej hodnoty veci v odvolacom konaní, ktorá je 72.971,61 eur. Na základe uvedeného odvolací súd priznal navrhovateľovi trovy odvolacieho konania, ktoré mu vznikli ako trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu - odmena 565,97 eura (§ 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., z tarifnej hodnoty veci 72.971,61 eur) + 1x paušálna náhrada vo výške 8,04 eura (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) + 20 % DPH (podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), čo sú spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 688,81 eura. Priznanú náhradu trov odvolacieho konania je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi podľa § 149 ods. 1 O.s.p. k rukám právneho zástupcu navrhovateľa. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.