Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoPr/14/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212213367 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1212213367.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci navrhovateľky: J.na Q., R.. XX.X.XXXX, K. D. XX/XXXX, Ž., občan SR, zastúpená advokátkou JUDr. Barborou Roštárovou, AK Orechová 476, Viničné, proti odporcovi: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Mlynské Nivy 44/a, Bratislava, IČO: 35 815 256, zastúpený MGA IURIS, s.r.o., Pri Starej prachárni 10, Bratislava, IČO: 47 233 028, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 6.5.2014, č.k. 10 Cpr/5/2012-221 , jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvého stupňa sa potvrdzuje.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania vo výške 69,91 euro na účet advokátky JUDr. Barbory Roštárovej, vedený v Tatra banke, a.s. č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou odporcu danou navrhovateľke listom zo dňa 20.2.2012 je neplatné a pracovný pomer medzi navrhovateľkou a odporcom naďalej trvá. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 485,03 euro na účet advokátky JUDr. D. W. Č..Ú.. XXXXXXXXXX/XXXX a povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške 99,50 euro, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Určovací výrok právne odôvodnil § 63 ods.1 písm. b/, ods.2, § 64 ods.1 písm. c/, čl. 2 zák. č. 311/2001 Z.z. v platnom znení (ďalej „Zák. práce„) a vecne tým, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o dôvodnosti návrhu. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že navrhovateľka pracovala u odporcu na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 27.3.2006. Dohodou o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 10.9.2007 bola zmenená jej pracovná pozícia na funkciu manažér predaja. Dňa 12.1.2009 nastúpila na materskú dovolenku a následne pokračovala v rodičovskej dovolenke.
Listom zo dňa 7.6.2011 (Informácia o organizačných zmenách v divízii obchodu) odporca oznámil navrhovateľke (v tom čase na rodičovskej dovolenke), že Predstavenstvo SPP, a.s. na svojom zasadnutí dňa 1.6.2011 rozhodlo uznesením č. 202/18/2011 o organizačnej zmene v divízii obchodu. Touto organizačnou zmenou sa s účinnosťou k 31.7.2011 rušilo pracovné miesto manažér predaja, ID XXXXXXX, na ktorom bola zaradená navrhovateľka. Zamestnávateľ jej súčasne oznámil, že má možnosť uchádzať sa vo výberových konaniach o voľné pracovné miesta, na ktoré spĺňa požiadavky s tým, že voľné pracovné miesta v spoločnostiach hlavnej skupiny SPP sú zverejňované priebežne, v aplikácii "Voľné pracovné miesta" nachádzajúcej sa na úvodnej stránke
intranetu. V prípade, že nedisponuje prideleným PC, má možnosť uchádzať sa o voľné pracovné miesta v spoločnostiach hlavnej skupiny SPP prostredníctvom Zamestnaneckých centier alebo prostredníctvom recruiterov divízie ľudských zdrojov. Zamestnávateľ jej v označenom liste napokon oznámil, že vysporiadanie jej pracovnoprávnych záležitosti sa bude realizovať po jej návrate z rodičovskej dovolenky.
Navrhovateľka odporcovi Listom (Oznámenie) zo dňa 8.6.2011 oznámila, že dňa 16.6.2011 chce nastúpiť do práce na svoju pracovnú pozíciu. Následne vyplnila Prihlášku do výberového konania na pracovné pozície manažér predaja, Key Account Manager, manažér predaja - senior, predajca MO VIP a manažér služieb zákazníkom. Dňa 25.7.2011 jej odporca oznámil cez ISRS systém, že na uskutočnených konaniach neuspela. Dňa 27.7.2011 navrhovateľka písomne požiadala odporcu (Žiadosť o riadnu rodičovskú dovolenku do troch rokov veku dieťaťa) o poskytnutie rodičovskej dovolenky od 29.7.2011 do 17.2.2012. Odporca jej čerpanie rodičovskej dovolenky umožnil.
Dňa 18.2.2012 navrhovateľka nastúpila po ukončení rodičovskej dovolenky do práce, pričom predtým listom zo dňa 9.1.2012 túto skutočnosť odporcovi oznámila. Odporca jej následne zaslal písomné Stanovisko zo dňa 9.2.2012, v ktorom jej oznámil, že jej pracovná pozícia manažér predaja (ID 3323006) bola organizačnou zmenou zrušená. Nebola vytvorená žiadna nová pracovná pozícia manažér predaja, ale boli vytvorené pracovné miesta manažér predaja - senior, vedúci predaja, predajca MO VIP, supervízor a team leader. Organizačná zmena sa týkala celej divízie obchodu s plynom, pričom v Žiline boli zrušené celkom štyri miesta manažér predaja (jedným z nich bolo miesto navrhovateľky). Ďalej odporca v Stanovisku uviedol, že nebola vyzvaná na prerušenie rodičovskej dovolenky, interných výberových konaní sa mohla zúčastniť aj počas jej čerpania. Výberové konania sa vykonávali aj na uvoľnené pracovné pozície (nie len novovytvorené) po zamestnancoch, ktorí sa rozhodli zmeniť svoju pracovné pozíciu a uchádzať sa o pozície novovytvorené.
Listom zo dňa 20.2.2012 bola navrhovateľka daná výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, táto jej bola v rovnaký deň riadne doručená v práci. Z odôvodnenia výpovedného dôvodu vyplýva, že rozhodnutím Predstavenstva SPP, a.s., o organizačnej zmene, uznesenie č. 202/18/2011 zo dňa 1.6.2011 bolo zrušené pracovné miesto manažér predaja, na ktorom bola podľa pracovnej zmluvy navrhovateľka zaradená, v čoho dôsledku sa stala nadbytočnou. Zamestnávateľ zároveň konštatoval, že nemá možnosť ju zamestnávať v dohodnutom mieste výkonu práce, a to ani na kratší pracovný čas, t.j. nemá vhodnú prácu, ktorá zodpovedá jej zdravotnému stavu, schopnostiam a kvalifikácii alebo na výkon, ktorej je nutná jej predchádzajúca príprava. Trojmesačná výpovedná doba začala navrhovateľke plynúť 1.3.2012 a uplynula dňa 31.5.2012.
Ďalším listom z toho istého dňa (20.2.2012) odporca navrhovateľke oznámil, že nemá možnosť prideľovať jej prácu podľa Pracovnej zmluvy počas výpovednej doby, nakoľko jej pracovné miesto bolo ešte ku dňu 31.7.2011 zrušené, čím sa zakladá prekážka v práci na strane zamestnávateľa. Po dobu prekážok v práci jej bude poskytovaná náhrada mzdy, vo výške priemerného zárobku. Zároveň odporca navrhovateľke nariadil čerpanie dovolenky v čase od 12.3.2012 do 17.5.2012, teda 44,5 dňa.
Z Materiálu na zasadnutie Predstavenstva SPP, a.s. dňa 1.6.2011 súd prvého stupňa ďalej zistil, že jeho programom bolo prerokovanie a schválenie organizačnej zmeny v divízii O, F a S v súvislosti s prebiehajúcim projektom optimalizácie. Organizačné zmeny mali prebehnúť s účinnosťou k 1.8.2011. V sekcii komerčného trhu a obcí (OK) sa malo k 1.8.2011 okrem iných zrušiť aj pracovné miesto manažér predaja - ID 3323006 (zastávané navrhovateľkou), ako aj neobsadené miesto manažér predaja - ID 3323003, na ktoré bola neskôr preradená p. Denisa Kocoňová. Z priloženého Zoznamu rušených pracovných miest vyplýva, že v Žiline bolo celkom zrušených 9 pracovných pozícií a novovytvorených pozícií bolo 7. Zo záznamov z interného výberového konania vyplynulo, že navrhovateľka sa spolu s p. Denisou Kocoňovou, Ing. Ivetou Rigerovou a Katarínou Pivkovou zúčastnila dňa 13. a 19.7.2011 výberového konania na dve uvoľnené pracovné pozície manažér predaja (nedotknuté organizačnou zmenou - išlo o miesta zastávané pôvodne p. Hrobárom a p. Kucharčíkom, ktorí sa prihlásili a uspeli v iných výberových konaniach na iné voľné miesta). Z hodnotenia manažéra (p. Marek Uhrina - nadriadený navrhovateľke) a recruitera vyplýva, že recruiter hodnotil navrhovateľku s p. Kocoňovou vo všetkých kritériách rovnako, naproti tomu manažér ohodnotil navrhovateľku v dvoch kritériách (odborné vedomosti a schopnosť teamovej práce) o tri body nižšie ako p. Kocoňovú. Rovnako ako p. Kocoňovú hodnotil manažér aj p. Rigerovú. V tomto výberovom konaní vyšli úspešne p. Rigerová
a p. Kocoňová. Navrhovateľka a p. Pivková neuspeli, i keď recruiter hodnotil všetky uchádzačky vo všetkých kritériách rovnako.
Z ďalších Záznamov z interných výberových konaní vyplynulo, že navrhovateľka sa zúčastnila aj výberových konaní na pozíciu manažér predaja - senior, predajca MO VIP, manažér služieb zákazníkom ako aj Key Account Manager (na pozícii manažér predaja - senior uspel p. Hrobár a na pozícii Key Account Manager uspel p. Kucharčík, na pozícii manažér služieb zákazníkom uspela p. Stránska a na funkcie predajca MO VIP uspeli p. Katarína Pivková a Ing. Janka Menichová). Uvedené potvrdzovala aj Organizačná štruktúra miest a zoznamu zamestnancov po realizácii schválenej organizačnej zmeny. Po tejto realizácii zostala nadbytočnou na pracovisku v Žiline len navrhovateľka, ktorá po uplynutí ochrannej doby po návrate z rodičovskej dovolenky obdržala výpoveď pre nadbytočnosť. Všetci ostatní zamestnanci, ktorých sa týkali zrušené pracovné miesta, resp. menené pracovné miesta, boli na výberových konaniach úspešní.
Na základe takto ustáleného skutkového stavu mal súd prvého stupňa nesporne preukázané, že odporca prijal organizačnú zmenu, zmyslom ktorej bolo zrušenie nadbytočného počtu určitých pracovných pozícií a zároveň vytvorenie takých pozícií, ktoré si vynucovali zmenené podmienky v oblasti obchodu s plynom. Na divízii obchodu s plynom v Žiline (miesto výkonu práce navrhovateľky) išlo o zrušenie štyroch pracovných pozícií "manažér predaja", pričom jednu z týchto pozícií zastávala aj navrhovateľka, ktorá bola v čase prijatia tejto organizačnej zmeny na rodičovskej dovolenke. Odporca na jej zastupovanie prijal do pracovného pomeru na dobu určitú zamestnankyňu A. J..
Súd prvého stupňa konštatoval, že nie je oprávnený preskúmavať rozhodnutie odporcu o prijatých organizačných zmenách a toto rozhodnutie odporcu ani nespochybňoval. V priebehu dokazovania však zistil, že realizácia týchto organizačných zmien prebehla na pracovisku v Žiline v rozpore s dobrými mravmi. Napriek tomu, že odporca na základe organizačnej zmeny zrušil na pracovisku v Ž. X pracovných miest a z toho 4 pracovné miesta " manažérov predaja" (vrátane pracovnej pozície navrhovateľky), preradil na rovnako zrušenú (ale neobsadenú) pracovnú pozíciu "manažér predaja " p. A. J., hoci už mal vedomosť v tom, že aj tohto pracovného miesta sa dotkla predmetná organizačná zmena. Preradenie naviac vykonal jeden deň pred nástupom navrhovateľky do práce z rodičovskej dovolenky. Toto formálne preradenie súd prvého stupňa posúdil ako snahu odporcu zachovať pracovný pomer p. A. J. - v opačnom prípade by totiž jej pracovný pomer nástupom navrhovateľky do práce z rodičovskej dovolenky skončil a odporca by nemusel riešiť žiadneho zamestnanca na zrušenej pracovnej pozícii, ktorá nebola obsadená, ale figurovala ako voľná. Tomuto zámeru odporcu svedčila aj skutočnosť, že toto voľné a neobsadené miesto nenahlásil zástupcom odborov, čím priamo porušil ustanovenie Zákonníka práce. Odporca mal v dostatočnom časovom predstihu vedomosť v tom, že po realizácii príslušných organizačných zmien (keď bolo zrušených 9 miest a vytvorených 7 miest), bude musieť dať výpoveď jednému zo zamestnancov, keďže jeden zo zamestnancov dobrovoľne na dohodu skončil pracovný pomer. Odporca vyhlásil výberové konania, v rámci ktorých sa o novovytvorené pozície mohli uchádzať aj iní zamestnanci z iných zrušených, či nezrušených pracovných pozícií. Aj keď proti takémuto spôsobu obsadzovania nových a uvoľnených pracovných miest nie je možné nič namietať súd prvého stupňa uviedol, že ak by však odporca skončil pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú so zamestnankyňou A. J. (keďže pracovná pozícia, na ktorú bola prijatá bola zrušená) a navrhovateľka oznámila nástup do práce, po uskutočnených výberových konaniach by zostalo nepochybne jedno miesto voľné, ktoré odporca mal ponúknuť navrhovateľke ako svojej kmeňovej a dlhoročnej zamestnankyni, a to bez viazania tejto ponuky na absolvovanie výberového konania. Odporca sa namiesto toho uchýlil ku konaniu, ktoré sa navonok javí ako formálne nezávadné, avšak bolo vykonané s cieľom zachovať pracovný pomer p. Denise J. a ukončiť pracovný pomer s navrhovateľkou. Podľa názoru súdu prvého stupňa tomu nasvedčovali aj kritériá a následné hodnotenia navrhovateľky vo výberových konaniach do ktorých sa prihlásila. Hodnotenia navrhovateľky zo strany jej priameho nadriadeného neboli preskúmateľné, nakoľko boli netransparentné a vychádzali zrejme zo subjektívneho posúdenia hodnotiacich, s cieľom dosiahnuť požadovaný výsledok pri výbere konkrétneho uchádzača o tú ktorú pracovnú pozíciu (p. H. O. N.. J. sa prihlásili do výberového konania na iné pracovné pozície, hoci ich miesta neboli zrušené a teda ak by si neboli istí v tom, že budú úspešní, neuvoľnili by svoje doterajšie pozície). Súd prvého stupňa dal do pozornosti, že rovnako hodnotil výberové konanie a neštandardný postup samotný predseda predstavenstva odporcu p. Slezák, ktorý postup pri prepustení navrhovateľky označil za rozporný s dobrými mravmi a následne boli u odporcu prijaté opatrenia, aby sa v budúcnosti takéto situácie už neopakovali.
Podľa názoru súdu prvého stupňa, ak navrhovateľka po návrate z rodičovskej dovolenky dňa 20.2.2012 dostala výpoveď z dôvodu organizačnej zmeny prijatej 1.6.2011, je táto výpoveď neplatná. Ak totiž zamestnávateľ pri aplikácii prijatej organizačnej zmeny v rozpore s dobrými mravmi vykonal úkony, ktoré priamo viedli k prepusteniu navrhovateľky (i keď až po uplynutí ochrannej doby) potom treba mať za to, že nebola splnená podmienka danosti tohto výpovedného dôvodu ani po jej návrate do práce dňa 19.2.2012. Plynutím ochrannej doby sa danie výpovede len oddialilo, a preto súd nemohol prihliadať na podmienky, ktoré tu boli v čase skutočne danej výpovede, teda v čase ku dňu 20.2.2012, ale musel nevyhnutne prihliadať na podmienky v čase realizácie predmetnej organizačnej zmeny, čo bolo od 1.6.2011 do 31.7.2011, kedy schválenie a navrhovateľkou napadnutá realizácia organizačnej zmeny prebehli v rozpore s dobrými mravmi a postupom, ktorý navrhovateľke spôsobil ujmu spočívajúcu v strate zamestnania. Uviedol, že pri skúmaní podmienok platnosti výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce musí byť jednoznačne daná príčinná súvislosť s prijatou organizačnou zmenou, ktorá v prejednávanom prípade nebola zistená, nakoľko odporca v rozpore s dobrými mravmi vykonal úkony, ktorými navrhovateľku úmyselne poškodil. Odporca priamou výzvou upozornil navrhovateľku na zrušenie jej pracovného miesta i na možnosť zúčastniť sa výberových konaní na novovytvorené pracovné pozície zverejnené na intranete, hoci navrhovateľka k intranetu nemala prístup. Tým ju fakticky donútil predčasne oznámiť návrat z rodičovskej dovolenky a vyvolal v nej obavy o stratu zamestnania. Deň pred nástupom do práce preradil p. A. J. na uvoľnenú, ale tiež zrušenú pozíciu, čím umelo navýšil stav kmeňových zamestnancov. Správny postup odporcu mal spočívať v tom, že navrhovateľke mal ponúknuť voľnú pracovnú pozíciu, ktorá zostala po prebehnutých výberových konaniach a p. A. J. ju až do jej návratu z rodičovskej dovolenky mala na tejto pozícii naďalej iba zastupovať. Namiesto toho odporca zvolil zdanlivo zákonný postup, ktorý v konečnom dôsledku privodil navrhovateľke stratu zamestnania v podobe výpovede. Odporca uprednostnil pred navrhovateľkou, ktorá bola na istú dobu vyradená z pracovnej činnosti pre plnenie si svojich rodičovských povinností zamestnankyňu, ktorá bola pre neho ako slobodná a bezdetná prijateľnejšia, čím navrhovateľku diskriminoval.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 zák. č. 99/1963 Zb. v platnom znení (ďalej „ O.s.p.“) a plne úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov právneho zastúpenia, ktorých výšku vyčíslil podľa § 11 ods. 1 písm. a/, § 16 ods. 3, § 14 a § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v platnom znení.
O povinnosti odporcu zaplatiť na účet konajúceho súdu súdny poplatok za určovací návrh rozhodol podľa zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení o súdnych poplatkoch.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca namietajúc, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, resp. prvostupňový súd dospel z vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam , čo je dôvodom na podanie odvolania podľa § 205 ods.2 písm. d, f/ O.s.p.. Odporca uviedol, že svojim postupom vo vzťahu k navrhovateľke nepostupoval v rozpore s dobrými mravmi. Využitie aplikácie inštitútu dobrých mravov je možné iba vo výnimočných, odôvodnených situáciách, keď k výkonu práva preukázateľne dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie, resp. uspokojenie legitímnych cieľov a potrieb, keď hlavnou motiváciou je úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu, alebo keď je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa tak vo vzťahu medzi účastníkmi , ako aj v postavení niektorého z nich navonok. V prejednávanom prípade pritom o takúto výnimočnú situáciu nejde a jeho konanie nebolo v rozpore s dobrými mravmi.
Odvolateľ poukázal na nesprávnosť a nepodloženosť záveru o tom, že jeho list zo dňa 7.6.2011, v ktorom navrhovateľku žiadnym spôsobom nenútil k predčasnému návratu z rodičovskej dovolenky, bol v rozpore s dobrými mravmi. V uvedenom liste totiž iba informoval navrhovateľku o tom, že na zasadnutí predstavenstva dňa 1.6.2011 bolo rozhodnuté o organizačnej zmene, ktorá sa dotkla aj ňou zastávaného miesta (manažér predaja) a informoval ju o možnosti zúčastniť sa výberových konaní na voľné pracovné miesta. List obsahovo identického znenia doručil všetkým zamestnancom, ktorých sa organizačná zmena dotkla bez ohľadu na to, či v rozhodnom čase vykonávali prácu, alebo nie. Informácie o voľných pracovných miestach mala navrhovateľka nielen na jeho intranete, ale aj bez ukončenia rodičovskej dovolenky, a to na príslušných organizačných zložkách zamestnávateľa (zamestnaneckých centrách, resp. u príslušných zamestnancov (recruiterov divízie ľudských zdrojov).
Rozhodovanie navrhovateľky ani v následnom období žiadnym spôsobom neovplyvňoval a ak sa táto rozhodla ukončiť rodičovskú dovolenku k 16.6.2011, tak si toto rozhodnutie nepochybne dôkladne vopred zvážila. Vo vzťahu k návratu navrhovateľky z rodičovskej dovolenky postupoval voči nej korektne a ústretovo a nástup do zamestnania už od 16.6.2011 jej umožnil i napriek tomu, že list z 8.6.2011, ktorým mu oznámila ukončenie rodičovskej dovolenky mu doručila v termíne nekorešpondujúcom s ust. § 166 ods.3 Zák. práce. Odvolateľ ďalej uviedol, že i záver súdu prvého stupňa o netransparentnosti vnútorných výberových konaní a ich založení výlučne na subjektívnom hodnotení s cieľom dosiahnuť požadovaný výsledok, je nesprávny. Základným účelom týchto výberových konaní je umožniť zamestnancom, aby našli také pracovné uplatnenie u zamestnávateľa, ktoré pokiaľ možno čo najviac napĺňa ich predstavy, zohľadňuje nielen ich zdravotnú spôsobilosť, ale aj odborné schopnosti, kvalifikáciu, prax, záujmy a predpoklady ich ďalšieho rozvoja a jemu umožňuje vybrať na voľné pracovné pozície takého zamestnanca, ktorý čo najlepšie napĺňa jeho požiadavky . Preto ak pokiaľ prvostupňový súd svoj záver o neštandardnosti výberových konaní zakladá na tom, že sa do nich prihlásili aj zamestnanci, ktorých sa organizačná zmena nedotkla, tak takýto záver neobstojí.
V danej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že jeho predstavenstvo uznesením č. 202/18/2011 rozhodlo o organizačnej zmene v svojej organizačnej zložke divízii obchodu s plynom s účinnosťou k 1.8.2011. Touto organizačnou zmenou došlo v uvedenej organizačnej zložke k zrušeniu niektorých pracovných miest a k vytvoreniu miest nových. Organizačná zmena sa dotkla aj pracovných miest „manažér predaja“ v mieste výkonu práce Žilina, z ktorých boli celkom 4 zrušené (pôvodne ich bolo 12, z toho jedno miesto neobsadené). Predmetná organizačná zmena bola základným a rozhodujúcim dôvodom nadbytočnosti navrhovateľky, keď iný záver súdu neobstojí. Na tomto nič nemení ani skutočnosť, že po schválení organizačnej zmeny a pred návratom navrhovateľky z rodičovskej dovolenky sa dohodol I. A. J. (ktorá zastupovala navrhovateľku počas rodičovskej dovolenky), na jej preradení na neobsadené pracovné miesto „manažér predaja „s pracovným pomerom na dobu neurčitú. Organizačnou zmenou bolo i toto pracovné miesto zrušené (na čo bola p. J. upozornená) a obsadenie tohto voľného pracovného miesta nemá žiaden vplyv na nadbytočnosť navrhovateľky. V neposlednom rade sa aj táto menovaná zamestnankyňa stala v dôsledku rovnakej organizačnej zmeny nadbytočnou. Odporca napokon zdôraznil, že ani jeho zostávajúci postup v súvislosti s organizačnou zmenou, ktorá sa dotkla aj navrhovateľky, vo vzťahu k nej nebol v rozpore s dobrými mravmi a svojim konaním ani neprekročil pozitívnu hranicu výkonu svojich práv. Uviedol, že všetky podmienky platnosti výpovede musia byť naplnené v čase dania výpovede. V prípade navrhovateľky tomu tak bolo, čo v konečnom dôsledku nespochybnil ani prvostupňový súd. Z tohto dôvodu mal odvolateľ výpoveď danú navrhovateľke listom zo dňa 20.12.2012 za platnú a podaný návrh za nedôvodný. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil, návrh navrhovateľky zamietol a priznal mu právo na náhradu trov konania.
Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Poukazujúc na čl. II Zákonníka práce uviedla, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď skúmal výpoveď ako právny úkon nielen z hľadiska hmotnoprávnych podmienok platnosti, ale aj z hľadiska splnenia všeobecných podmienok platnosti výpovede (rozsudok NS SR 5 Cdo 42/2010). Výpoveď zo dňa 20.2.2012 mala za neplatnú z dôvodu konania odporcu predchádzajúceho daniu výpovede podľa § 63 ods.1 písm. b/ Zák. práce, ktoré bolo v rozpore s dobrými mravmi podľa čl. II Zák. práce. Motívom jej návratu z rodičovskej dovolenky do práce dňa 16.6.2011 nebol len samotný list s oznámením o organizačných zmenách, ale najmä to bol strach zo straty zamestnania, že nebude mať dosť informácií o prebiehajúcich konaniach a taktiež strach, že keď sa na týchto výberových konaniach nezúčastní definitívne príde o zamestnanie.
Organizačná zmena prijatá dňa 1.6.2011 v skutočnosti prijatá nebola a to minimálne v časti, v ktorej bolo zrušené jej pracovné miesto. Organizačná zmena zo dňa 1.6.2011 v rámci divízie obchodu Žilina a následné výberové konania boli robené nie s cieľom naplniť ich účel, ale naopak boli vykonané v rozpore s ustálenými dobrými mravmi s úmyslom skončiť jej pracovný pomer a zachovať pracovný pomer so zamestnankyňou na zastupovanie p. Kocoňovou (uvedenú skutočnosť dňa 8.2.2012 na zasadnutí predstavenstva namietal aj podpredseda predstavenstva odporcu p. Slezák). Navrhovateľka napokon poukázala na to, že z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo i to, že výberové konania boli netransparentné a neštandardné.
Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo veci súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou danou navrhovateľke listom zo dňa 20.2.2012 a o určenie, že pracovný pomer navrhovateľky s odporcom naďalej trvá, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a veľmi podrobne odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav , sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia podstatný význam, ktoré v prevažnej miere odvolateľ v odvolaní podanom proti rozsudku zopakoval; z uvedeného dôvodu, osvojac si dôvody napadnutého rozhodnutia, odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia.
K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.
Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, alebo o iných organizačných zmenách.
Podľa § 63 ods. 2 Zák. práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu
Podľa § 64 ods. 1 písm. c/ Zák. práce zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to v dobe, keď je zamestnankyňa tehotná, keď je zamestnankyňa na materskej dovolenke, keď je zamestnankyňa a zamestnanec na rodičovskej dovolenke, alebo keď sa osamelá zamestnankyňa alebo osamelý zamestnanec starajú o dieťa mladšie ako tri roky.
Podľa čl. 2 veta druhá Zák. práce výkon práv a povinností vyplývajúci z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.
K odporcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (t.j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p.. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 133 až § 135 O.s.p. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
Konajúci súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní v danej veci dospel k záveru, že postup odporcu pri realizácii schválených organizačných zmien, bol vo vzťahu k navrhovateľke v rozpore s dobrými mravmi.
Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania a pod.. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Je treba uviesť, že Zák. práce a ani iný predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Teória a súdna prax však zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky majúce objektívnu povahu, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do oblasti pracovného práva . Súlad s dobrými mravmi je interpretovaný ako stav v ktorom platí, že negatívnou hranicou pre uplatnenie vlastných subjektívnych práv a výkon povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov je zákaz zneužívať tieto práva v neprospech (škodu) druhého účastníka pracovnoprávnych vzťahov alebo zamestnancov.
V danej veci je odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa názoru, že pri zohľadnení výsledkov dôsledného skúmania a posúdenia všetkých zistených skutkových okolností, ktoré skončeniu pracovného pomeru navrhovateľky u odporcu z dôvodu jej nadbytočnosti predchádzali nie je možné dospieť k inému záveru než tomu, že odporca pri daní výpovede zo dňa 20.12.2012 danej navrhovateľke podľa § 63 ods.1 písm. b/ Zák. práce postupoval v rozpore s dobrými mravmi (čl. 2 Zák. práce). Odporca pri skončení pracovného pomeru s navrhovateľkou síce konal zdanlivo v medziach svojho práva (prijal rozhodnutie o organizačnej zmene a rozhodol o tom, ktorí zo zamestnancov, ktorých sa organizačná zmena dotkla sa stanú nadbytoční), avšak jeho výkonom nepochybne sledoval neprospech navrhovateľky.
K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci prvostupňový súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.
Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa (vrátane správneho výroku o trovách konania právne odôvodneného ust. § 142 ods.1 O.s.p.) podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnej navrhovateľke priznal podľa § 11 ods.1 písm. a/, § 13a ods.1, § 16 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 69,91 euro, a to za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu s odmenou á 61,87 euro, režijný paušál 1x á 8,04 euro; o platobnom mieste rozhodol podľa § 149 ods.1 O.s.p.. V danej veci bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods.3 O.s.p.) a v súlade s ust. § 21 ods.2 zák. č. 36/2005 Z.z. v platnom znení o Spravovacom a kancelárskom poriadku bolo v rovnakej lehote zverejnené v elektronickej podobe na webovej stránke súdu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.