Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/556/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212220113 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1212220113.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: Y. W., F. A. X, F., zast. advokátom JUDr. Mariánom Ševčíkom, so sídlom Nezábudkova 22, Bratislava, proti odporcom v 1. rade: Pohotovosť, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 a v 2. rade: K.. L. F., F. H. X/G, F., o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 2.7.2014, č.k. 52C/149/2012-135 v časti výroku o trovách konania priznaných navrhovateľke, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 2.7.2014, č.k. 52C/149/2012-135 v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Navrhovateľke sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 02545/12, zo dňa 10.7.2012 v celom rozsahu a o trovách konania rozhodol tak, že odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 360,87 eur a iných trov konania vo výške 50,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi v 1. rade náhradu trov konania nepriznal a vyslovil, že navrhovateľke súdny poplatok za návrh nevracia. V odôvodnení rozsudku uviedol, že návrhom zo dňa 31.7.2012 sa navrhovateľka domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35922761, spisová značka SR 02545/12 zo dňa 10.7.2012 a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že predmetný rozsudok považuje za nezákonný, pretože odporca v 1. rade využil jej hmotnú núdzu, predložil rozhodcovskému súdu zmluvu o úvere vyplnenú nad rámec toho, čo bolo vyplnené v zmluve o úvere, ktorú má ona k dispozícií. Súčasťou žalobného návrhu adresovaného rozhodcovskému súdu bola aj zmenka, ktorá je neúplná, nie je v nej uvedený ručiteľ, ale bez protestu s lehotou na platenie 4 roky od vystavenia. Odporca v 1. rade uvádza na úverovej zmluve a zmenke, že navrhovateľka je SZČO, napriek tomu, že sa k odporcovi v 1. rade dostavila ako fyzická osoba, pričom mu dala svoje rodné číslo v domnení, že ide o riadny spotrebiteľský úver. Odporca v 1. rade nevyčkal na lehotu splatenia úveru, ale uskutočnil úkon na Správu katastra Bratislava, ktorý na jeho návrh vykonal záložné právo. Odporca v 1. rade namietol nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie, keďže pohľadávku, ktorá mu vznikla voči navrhovateľke na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.8.2011, postúpil zmluvou o odplatnom postúpení pohľadávky postupníkovi, odporkyni v 2. rade. Navrhovateľka z toho dôvodu podaním zo dňa 4.3.2014 navrhla, aby súd pripustil vstup odporkyne v 2. rade ako ďalšieho účastníka do konania na strane odporcu. Súd jej návrhu vyhovel uznesením č. k. 52C/149/2012-124, zo dňa 2.4.2014. Súd vec posúdil podľa ust. §§ 40 ods. 1, 41 ods. 1, 43 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, §§ 3 ods. 1, 52 ods. 1 a 101 ods. 2 O.s.p. a § 17 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 02545/12 zo dňa 10.7.2012 vyplýva, že rozhodcovský súd rozhodol vo veci žalobcu Pohotovosť, s.r.o. (v tomto konaní odporca v 1. rade) proti žalovanej Y. W. (v tomto konaní navrhovateľka), o zaplatenie 5.338,26 eur tak, že navrhovateľku zaviazal zaplatiť odporcovi v 1. rade sumu vo výške 5.338,26 eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 5 338,26 eur od 17.1.2012 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 5 338,26 eur od 29.2.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 1 034,96 eur, všetko v splátkach vo výške 400,- eur. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že predmetný nárok žalobcovi (v tomto konaní odporcovi v 1. rade) rozhodcovský súd priznal na základe vlastnej zmenky vystavenej žalovanou (v tomto konaní navrhovateľkou) za účelom zabezpečenia zmluvy o úveru. Navrhovateľka v priebehu konania namietla, že odporca v 1. rade nepripojil dôkaz o absencii svojej pasívnej vecnej legitimácie. Oznámenie o postúpení pohľadávky datované dňom 1.8.2012 bolo navrhovateľke doručené až dňa 18.10.2012. Z originálu zmluvy o úvere je zrejmé, že išlo o zmluvu uzavretú s navrhovateľkou ako fyzickou osobou. Odporca v 1. rade podľa názoru navrhovateľky dopisoval do zmluvy údaje po tom, čo došlo k jej uzavretiu. Tieto údaje vypisovala spoločnosť odporcu v 1. rade, nie navrhovateľka. Zmluva, ktorú obdržala navrhovateľka, nie je vyplnená tak, ako tá, ktorú odporca v 1. rade následne predložil súdu. Navrhovateľka má viac sporov, kde boli pohľadávky postúpené na odporkyňu v 2. rade, ktorá je prepojená personálne so spoločnosťou Property. Časť istiny zaplatila priamo odporcovi v 1. rade. Odporca v 1. rade od navrhovateľky požadoval vždy inú istinu, čo je samé o sebe zmätočné. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je voči odporkyni v 2. rade dôvodný. Napadnutý rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 10.7.2012, návrh na jeho zrušenie podala navrhovateľka dňa 2.8.2012, teda v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. Súd vyhodnotil námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, vznesenej odporcom v 1. rade v konaní, za dôvodnú. Odporca v 1. rade bol účastníkom rozhodcovského konania, v ktorom bol vydaný rozhodcovský rozsudok, zrušenia ktorého sa navrhovateľka domáha. Po vydaní rozhodcovského rozsudku však odporca v 1. rade pohľadávku, ktorá bola predmetom rozhodcovského konania odplatne postúpil na odporkyňu v 2. rade. Odporkyňa v 2. rade tak vstúpila do práv a povinností jej právneho predchodcu a získala pasívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní. Po postúpení pohľadávky odporca v 1. rade nie je už v žiadnom právnom vzťahu s navrhovateľkou, pasívnu vecnú legitimáciu preto odporca v 1. rade v priebehu konania stratil. Prípadné úkony odporcu v 1. rade nasledujúce po tomto postúpení smerujúce k uspokojeniu pohľadávky nemajú relevanciu z hľadiska posúdenia jeho pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní, ktorá nie je daná. Rozsudok rozhodcovského súdu zrušil prvostupňový súd z dôvodu, že tento pri rozhodovaní vo veci nezohľadnil postavenie navrhovateľky ako spotrebiteľky, keďže zmluvu o úvere nepovažoval za spotrebiteľský právny vzťah, neaplikoval v prejednávanej veci ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Rozhodcovský súd pri rozhodovaní vychádzal zo zmluvy o úvere, ktorú mu predložil odporca v 1. rade, v ktorej navrhovateľka ako jej účastník (dlžník), vystupuje ako podnikateľ - živnostník, avšak táto zmluva sa nezhoduje so zmluvou, ktorú navrhovateľka podpísala a ktorú v rovnopise obdržala od odporcu v 1. rade. V zmluve predloženej súdu navrhovateľkou, nie sú vyplnené údaje označujúce navrhovateľku ako živnostníčku, t.j. obchodné meno navrhovateľky, jej sídlo a číslo živnostenského registra. Rozhodcovský súd pri svojom rozhodovaní vychádzal iba z podkladov, ktoré mu predložil odporca v 1. rade a preto dospel k nesprávnym záverom, že nejde o spotrebiteľský právny vzťah. Rozhodcovský súd má v zmysle § 52 ods. 2 povinnosť vždy použiť ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Predmetom rozhodcovského konania bol nárok odporcu v 1. rade, ktorého sa domáhal na základe vlastnej zmenky vystavenej navrhovateľkou za účelom zabezpečenia zmluvy o úvere. V zmysle § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere nemôže byť spotrebiteľský úver zabezpečený zmenkou. Neaplikovaním zákonných ustanovení na ochranu práv spotrebiteľa, ktoré sú na prospech spotrebiteľa, došlo v konaní pred rozhodcovským súdom k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Na základe uvedených skutočností súd napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil a o trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľke podľa § 142 ods. 1, v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia voči v konaní neúspešnej odporkyni v 2. rade podľa ich vyčíslenia právnym zástupcom navrhovateľky zo dňa 19.6.2014. Súd však upravil ich výšku v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, nakoľko v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch. Preto náhradu trov konania priznal len vo výške 1/13 výpočtového základu pre rok, v ktorom bol vykonaný príslušný úkon právnej služby. V zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. za úkony účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci dňa 18.10.2013 a 19.2.2014 súd priznal navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia vo výške jednej štvrtiny tarifnej odmeny a za účasť na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok 2.7.2014 vo výške jednej polovice tarifnej odmeny. Za úkon písomné podanie vo veci samej - žalobný návrh zo dňa 2.8.2012 súd navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia ani režijný paušál nepriznal, nakoľko tento úkon bol vykonaný osobne navrhovateľkou a to skôr, ako došlo k prevzatiu zastúpenia jej právnym zástupcom (dňa 18. 10. 2013). Proti tomuto výroku o náhrade trov konania podala odvolanie odporkyňa v 2. rade. Uviedla, že k postúpeniu pohľadávky zo strany odporcu v 1. rade na ňu došlo Zmluvou o odplatnom postúpení pohľadávky zo dňa 8.8.2012. Navrhovateľka podala návrh na začatie konania dňa 2.8.2012, pričom tento návrh smeroval len voči odporcovi v 1. rade. Hoci navrhovateľka sama uviedla, že dňa 18.10.2012 jej bolo doručené oznámenie odporcu v 1. rade, že pohľadávka, ktorú voči nej eviduje bola postúpená na odporkyňu v 2. rade, žiadnym spôsobom v ďalšom priebehu konania neupravila svoj návrh. Až návrhom zo dňa 4.3.2014 súdu navrhla, aby na strane odporcu bol okruh účastníkov rozšírený aj o ňu. Okresný súd Bratislava II potom uznesením zo dňa 2.4.2014, sp. zn. 52C/149/2012 pripustil vstup odporkyne 2 do konania. Až doručením tohto uznesenia sa dozvedela o prebiehajúcom súdnom konaní. Napriek tomu bola zaviazaná k náhrade trov právneho zastúpenia v prospech navrhovateľky za úkony právnej služby, ku ktorým došlo v čase, keď nemala ešte ani vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní. Hoci právny zástupca navrhovateľky prevzal zastupovanie ešte dňa 18.10.2013, návrh na jej vstup do konania navrhol až podaním zo dňa 4.3.2014. Domnieva sa, že náklady právneho zastúpenia navrhovateľky za úkony vykonané v čase, keď ešte ani nemala vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní, nemôžu ísť na jej ťarchu, ale mala by ich znášať samotná navrhovateľka. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti výroku ad 2 zmenil tak, že navrhovateľke náhradu trov konania neprizná. K odvolaniu odporkyne v 2. rade sa vyjadrila navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 12.8.2014. Uviedla, že až na základe zistení, že odporca v 1. rade konal v rozpore s právnym poriadkom, sa rozhodla rozšíriť svoj návrh o nového účastníka na strane odporcu. Keďže súd nemal pochybnosti o tom, že ide o stranu pasívne legitimovanú, pripustil vstup tohto nového účastníka do konania. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a priznal navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v rozsahu odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1 a 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na zmenu alebo zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti. Predmetom odvolacieho konania je výrok rozsudku okresného súdu, ktorým uložil povinnosť odporkyni nahradiť navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 360,87 eur a iných trov konania vo výške 50,- eur. Ako je už vyššie uvedené, okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Z obsahu spisu okresného súdu odvolací súd zistil, že predmetom konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 52C/149/2012-135 bol návrh navrhovateľky na zrušenie rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., ktorým bola navrhovateľka zaviazaná zaplatiť odporcovi v 1. rade pohľadávku vo výške 5.338,26 eur spolu s príslušenstvom. Keďže v prejednávanej veci išlo o zrušenie rozhodcovského rozsudku (v rozhodcovskom konaní bol odporca v 1. rade v postavení navrhovateľa) a v priebehu konania odporca v 1. rade postúpil svoju pohľadávku zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX na odporkyňu v 2. rade, táto postúpením pohľadávky vstúpila namiesto neho do všetkých práv a záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, vrátane záväzkov, ktoré vznikli v súdnych konaniach súvisiacich s uplatňovaním nárokov z predmetnej zmluvy. Z toho dôvodu je správny záver súdu prvého stupňa, že aj keď sa odporkyňa v 2. rade stala účastníčkou konania v prejednávanej veci až v určitom štádiu jeho konania, spolu s právami alebo povinnosťami, ktoré na ňu prešli z uvedenej zmluvy o úvere, prešli na ňu aj práva a povinnosti vzniknuté v súdnych konaniach súvisiacich s uplatňovaním postúpenej pohľadávky. Z uvedených dôvodov odvolací súd prvostupňový rozsudok v napadnutej časti (vo výroku o trovách konania) podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd podľa § 224 ods. 1, v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. V zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. by mala v konaní úspešná navrhovateľka právo na náhradu trov odvolacieho konania v prípade, ak by išlo o trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie jej práva proti odporkyni v 2. rade, ktorá vo veci úspech nemala. Právny zástupca navrhovateľky síce dňa 31.7.2014 zaslal súdu podanie zo dňa 12.8.2014, označené ako vyjadrenie k odvolaniu odporkyne v 2. rade, v ktorom však vôbec nereaguje na odvolacie námietky uvedené v odvolaní odporkyne, týkajúce sa výroku o trovách konania (len tento výrok je predmetom odvolacieho konania). V podaní vyčíslil aj trovy odvolacieho konania, náhradu ktorých navrhovateľka žiada priznať vo výške 68,11 eur. Toto vyjadrenie však svojim obsahom nemohlo mať žiaden vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu o odvolaní odporkyne v 2. rade, a z toho dôvodu odvolací súd vyhodnotil uplatnené trovy odvolacieho konania za neúčelne vynaložené trovy a ich náhradu preto navrhovateľke nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.