Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/123/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212220424 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1212220424.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: F - Agro s. r. o., Bulharská 70, 821 04 Bratislava, IČO: 46 532 048, zast.: Consilior Iuris s. r. o., Miletičova 23, 821 09 Bratislava, IČO: 47 231 157, proti odporcovi: AGROSPRA spol. s r. o., Podzáhradná 70, 821 06 Bratislava, IČO: 35 714 301, zast.: Mgr. Branislav Bušo, advokát, Capitol Legal Group s.r.o., advokátska kancelária, Kollárovo námestie 20, 811 06 Bratislava, IČO: 36 833 151, o zaplatenie 137.454,65 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 54Cb/146/2012-67 zo dňa 05.06.2013 v časti náhrady trov konania, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 54Cb/146/2012-67 zo dňa 05.06.2013 vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 428,63 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa Mgr. Branislava Bušova, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie a uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť trovy odporcu vo výške 1.596,66 eur. Zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi. V odôvodnení uviedol, že písomným podaním zo dňa 22.04.2013 navrhovateľ vzal svoj návrh v celom rozsahu späť, a to vzhľadom na vyjadrenie odporcu zo dňa 06.02.2013, v ktorom uznal odporca zápočet vykonaný právnym predchodcom navrhovateľa. Konajúci súd preto s poukazom na ust. § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p. konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a skonštatoval, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku zavinenia odporcu. Trovy právneho zastúpenia boli navrhovateľovi priznané v súlade s § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. O vrátení súdneho poplatku rozhodol súd v zmysle § 11 ods. 3, 4, 6, 9 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Proti tomuto uzneseniu vo výroku o náhrade trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktoré odôvodnil tým, že späťvzatie návrhu zavinil odporca tým, že vo svojom vyjadrení zo dňa 06.02.2013 uznal zápočet pohľadávok vykonaný právnym predchodcom navrhovateľa, čím došlo de facto k uhradeniu pohľadávky. Odporca tento zápočet až do vyjadrenia zo dňa 06.02.2013 neuznával. Ak by odporca tento zápočet uznal pred podaním návrhu, odporca by nikdy tento návrh nepodával. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok tak, že zaviaže odporcu na náhradu trov konania navrhovateľa. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca, ktorý uviedol, že započítanie bolo realizované už v čase pred začatím konania, a preto tvrdenia navrhovateľa, že procesné zavinenie na podaní žaloby a jej následnom späťvzatí nemajú oporu v skutkovom stave zistiteľnom z listinných dôkazov založených v spise. Žiadal napadnuté uznesenie potvrdiť a priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol vecne správne a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Pôvodný navrhovateľ sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa 07.08.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny vo výške 137.454,65 eur s príslušenstvom titulom neuhradenia kúpnej ceny za dodaný tovar. Odporca vo svojom podaní zo dňa 06.02.2013 okrem iného uviedol, že žalované pohľadávky ešte pred začatím konania zanikli v dôsledku uskutočneného započítania. Na základe toho navrhovateľ pristúpil k späťvzatiu návrhu v celom rozsahu, pričom uviedol, že odporca uznaním započítania spôsobil zastavenie konania. S názorom navrhovateľa odvolací súd nesúhlasil z nasledujúcich dôvodov: Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Započítanie spočíva v tom, že vzájomné pohľadávky, plnenie ktorých je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí prejav smerujúci k započítaniu. Započítanie je oprávnením ktorejkoľvek strany. Možno ho vykonať aj bez súhlasu a aj proti vôli druhej strany. Zánik záväzku jednostranným započítaním zákon pripúšťa, ak sú zároveň splnené zákonné podmienky. Prejav jedného z účastníkov smerujúci k započítaniu je výslovným jednostranným právnym úkonom adresovaným druhému účastníkovi, ktorého obsah a účinnosť sú od vôle druhého účastníka nezávislé. Výber oboch pohľadávok na započítanie vykonáva kompenzujúci a iba jeho kompenzačný prejav privodí zánik započítavaných pohľadávok v rozsahu, v ktorom sa kryjú. Akýkoľvek prejav vôle druhého účastníka, vrátane prejavu nesúhlasu, je tu právne nerozhodný. Súhlas druhej strany teda zákon nevyžaduje a k započítaniu môže dôjsť aj proti vôli druhej strany. Z hľadiska doby zániku vzájomných pohľadávok započítaním nie je rozhodné, kedy bol prejav smerujúci na započítanie urobený, resp. kedy došiel druhému účastníkovi. Pokiaľ je prejav vôle smerujúci k započítaniu doručený druhej strane, dochádza k zániku pohľadávok v okamihu, kedy sa stretli. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Náhrada trov konania v prípade, že niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené, sa riadi citovaným ustanovením § 146 ods. 2 O.s.p.. Podľa prvej vety tohto ustanovenia účastník, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, je povinný hradiť jeho trovy. Rozhodovanie o trovách konania v súvislosti so zastavením konania je tak založené na vyriešení otázky, ktorý z účastníkov zavinil jeho zastavenie. Zavinenie zastavenia sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku. Zavinenie zastavenia konania môže spočívať napr. v tom, že bol podaný návrh na začatie konania vo veci, v ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, alebo v ktorej prebieha iné konanie, alebo že bol podaný návrh na začatie konania proti niekomu, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania a pod.. Odvolací súd konštatuje, že zavinením zastavenia konania je i späťvzatie návrhu na začatie konania. Podľa druhej vety § 146 ods. 2 O.s.p. je však povinný hradiť trovy konania odporca, pričom musia byť splnené súčasne dve podmienky, a to dôvodnosť návrhu na začatie konania a správanie odporcu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že o dôvodnosti podania návrhu je treba uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania sa odporcu k požiadavkám navrhovateľa, čo znamená, že návrh je podaný dôvodne najmä v prípade, kedy odporca po začatí konania navrhovateľovu pohľadávku uspokojí. Dôvodnosť podania návrhu sa i v tomto prípade posudzuje procesne, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku správania sa odporcu k nároku navrhovateľa. Navrhovateľ mal za to, že uznaním započítania odporcom v podaní zo dňa 06.02.2013 došlo k zániku záväzku po začatí konania, čím odporca zavinil jeho zastavenie. Vzhľadom však na vyššie uvedené argumenty, takýto názor odvolací súd neakceptoval. Pokiaľ boli splnené všetky zákonom predpokladané podmienky započítania, k zániku pohľadávok došlo doručením kompenzačného prejavu druhému účastníkovi spätne k momentu, kedy sa tieto pohľadávky stretli, a nie až následným uznaním zo strany odporcu. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania. Odporca mal v odvolacom konaní plný úspech podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podal návrh na náhradu trov odvolacieho konania a tieto vyčíslil v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p.. Trovami odvolacieho konania odporcu je 1 úkon právnej služby právneho zástupcu odporcu podľa ustanovenia § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, a to: vyjadrenie k odvolaniu proti rozhodnutiu, keď nejde o rozhodnutie vo veci samej vo výške 428,63 eur (jedna polovica zo sumy 698,77 eur, režijný paušál 7,81 eur + 20 % DPH). Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.